Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/65/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Š. S., nar. X.X.XXXX, bytom I., C. O. X, zast. JUDr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom, so sídlom Košice, Vojenská 5, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, Bratislava, o zaplatenie 3.184,33€ s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 25C/39/2018-53 zo 6.12.2018 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania žalobcu tak, že mu priznáva nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.184,33 € s úrokom z omeškania vo výške 74 € od 1.2.2017 do 31.12.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.184,33 € od 1.1.2018 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti a ďalším výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 25 %.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia úhrady za bezdôvodné obohatenie vo výške nájmu 3.184,33 € za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny 265,36 € od 1.2.2017 do 28.2.2017, z istiny 530,72 € od 1.3.2017 do 31.3.2017, z istiny 796,08 € od 1.4.2017 do 30.4.2017, z istiny 1061,44 € od 1.5.2017 do 31.5.2017, z istiny 1326,80 € od 1.6.2017 do 30.6.2017, z istiny 1592,16 € od 1.7.2017 do 31.7.2017, z istiny 1857,52 € od 1.8.2017 do 31.8.2017, z istiny 2122,88 € od 1.9.2017 do 30.9.2017, z istiny 2388,25 € od 1.10.2017 do 31.10.2017, z istiny 2653,61 € od 1.11.2017 do 30.11.2017, z istiny 2918,97 € od 1.12.2017 do 31.12.2017 a z istiny 3184,33 € od 1.1.2018 do zaplatenia. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že žalovaná používa parcely v jeho vlastníctve č. 4687/7 a 4687/35 v k. ú. D., obec I. - H., okres I. Y. L. výmerách spolu 1.173 m2, zapísaných na LV č. XXXXX v podiele 1/3 k celku, pričom užíva budovu postavenú na predmetných parcelách prostredníctvom svojej organizačnej zložky umiestnenej v Košiciach. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej uplatnil vo výške ceny nájmu za predmetné parcely, vychádzajúc z údajov o výške ceny nájmu na základe znaleckého posudku predloženého v konaní, čo predstavuje za 1 m2 sumu 8,144 €.

3. Súd po právnom posúdení veci podľa § 451, § 456, § 563, § 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov uzavrel, že žaloba je dôvodná a to aj v časti žalobcom požadovaných úrokov z omeškania.

4. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd citoval ust. § 255 ods. 1, 2, § 257 a dospel k záveru, že boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému žalobcovi v celom rozsahu, nakoľko ako to vyplýva z mimosúdnej komunikácie zo strany žalovanej, bol ohľadne istiny uplatneného nároku zaslaný návrh na mimosúdne riešenie sporu (listom zo dňa 3.7.2018), pričom žalobca nepristúpil k mimosúdnej dohode ohľadne istiny uplatneného nároku pred začatím pojednávania. Súd uviedol, že vzhľadom na toto správanie sa žalobcu, primeraná výška trov priznaná súdom je vo výške zodpovedajúcej pomeru trov počítanej z príslušenstva uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k istine uplatnenej pohľadávky. Nakoľko úroky z omeškania sú opakujúcim sa plnením na neurčitý čas, predmetom právnej služby je plnenie, ktoré hodnota sa vypočíta v zmysle § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čo v danom prípade predstavuje sumu 804 € (5 % zo sumy 3184,33 € - 160,80 € x 5, t.j. 804 €), čo v pomere k uplatnenej istine pohľadávky 3184,33 € predstavuje 25 %.

5. Rozsudok vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 25 % napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že postup žalovanej je farizejský a nezasluhuje si zo strany súdu odmenu vo forme zníženia trov konania o 75 % v prospech žalovanej. Nie žalovaná, disponujúca obrovským aparátom vypracovala a navrhla zmluvu o nájme nehnuteľnosti, ale sám žalobca ako radový občan už 7.2.2004 vypracoval a zaslal žalovanej zmluvu o nájme nehnuteľnosti, na ktorú táto ostentatívne nereagovala ale naopak usilovne sa sporila v každom jednotlivom spore aj po roku 2004 až do roku 2018, teda sústavne prenášala bremeno rozhodovania na súdy namiesto konštruktívneho postupu. Na zdôraznenie prístupu žalovanej uviedol, že žalovaná po obdržaní žaloby nezaplatila žalovanú sumu žalobcovi, a to napriek tomu, že vo vyjadreniach pre súd ju uznávala a túto nezaplatila ani dodatočne aspoň pred konaním prvého a posledného pojednávania v decembri 2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. V priebehu sporu žalovaná nepristúpila ani na mimosúdnu dohodu ani na súdny zmier ale až do konca, do vyhlásenia rozsudku zotrvávala v opozícii. Zdôraznil, že žalovaná na svoju obranu v spore doručila súdu kópiu listu z 3.7.2018, ktorú zaslala aj jemu. Ide o celkom formálny a nedostatočný návrh na uzavretie Dohody bez akýchkoľvek súvislostí a poukázania na spor. Žalovaná sa takto rovnako chová a sporí súčasne v desiatkach sporov a trvalo zaťažuje súdy. Nie žalobca brzdí vzájomné rokovanie ale naopak žalovaná kladie prekážky už aj intenzívnym vedením každého jedného súdneho sporu. Za takejto situácie nemohol žalobca odstúpiť od žaloby na základe len listu žalovanej, v ktorom vyjadrila len ochotu uzavrieť dohodu ale neurobila žiadne konkrétne kroky. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/267/2012 v obdobnej veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku a vrátil vec súdu prvej inštancie alternatívne aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaná sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu stotožnila s rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej časti, navrhla ho potvrdiť. Uviedla, že v minulosti sa snažila opakovane riešiť nepriaznivý stav spočívajúci v neexistencii riadneho právneho vzťahu medzi stranami sporu, naposledy listom z 3.7.2018. Žalobca na tieto návrhy pred pojednávaním nereagoval. Žalovaná konanie žalobcu hodnotí ako účelové a nehospodárne, či už z hľadiska zásad ako aj z hľadiska rastúcich trov právneho zastúpenia na strane právneho zástupcu žalobcu

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku o trovách združenia je potrebné zmeniť (§ 388 .

8. Odvolací súd je v odvolacom konaní viazaný tak rozsahom, ako aj dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 . Keďže žalobca podal odvolanie proti rozsudku (iba) vo výroku o trovách konania, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok iba v tomto rozsahu (pokiaľ ide o tento výrok). Rozsudok v ostatnej (odvolaním nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 , preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

9. Ustanovenia § 255 až § 261 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

10. Podľa § 255 ods. 1, 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, čo znamená, že strana sporu, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

12. Zásada úspechu vo veci, t.j. zodpovednosť za výsledok sporu je charakteristická pre sporové konanie. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žaloby (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech vo veci je v prípade žalobcu vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Zásada úspechu sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli (trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené) v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. V prípade, ak mala strana sporu úspech vo veci len čiastočný, zisťuje sa v prvom rade pomer úspechu. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Pomer rozdelenia náhrady trov zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu.

13. Žalobca bol v konaní nepochybne procesne úspešný, čo vyplýva z rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi priznal žalovanú istinu v plnej výške a tiež konštatoval, že nárok žalobcu na úroky z omeškania tak, ako ich vyčíslil, je dôvodný.

14. Súčasná právna úprava umožňuje úspešnému účastníkovi v spore nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP, t.j. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že zo slovného znenia platného a účinného ustanovenia § 257 vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Takisto treba prihliadať na okolnosti, ktoré viedli stranu k uplatneniu práva na súde a postoj strán v konaní, V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, či sp. zn. 3 M Cdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd nezistil ani jeden čo len minimálne do úvahy prichádzajúci dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktorý by spĺňal kritériá odôvodňujúce nepriznať v konaní plne úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 zmenil rozsudok vo výroku napadnutom žalobcom a žalobcovi priznal plnú náhradu trov celého konania, t.j. konania na súde prvej inštancie a aj odvolacieho konania § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, 2 .

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ustanovení § 429 ods. 2 CSP.