Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-350-2017.pdf
PDF · 115.18 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/350/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION a.s. , so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 69 , zast. advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD, s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13 proti žalovanému Š. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. XX, štátny občan SR, zast. X. F., A.. XX.XX.XXXX, W. D., H. G. XXX/XX, štátny občan SR v konaní o zaplatenie 14 918,86 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11 386,61 eura s 5,0% ročným úrokom z dlžnej sumy od. 16.05.2017 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 79,12% s tým, že výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu dňa 28.12.2107 žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 14 918,86 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že dňa 03.03.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver vo výške 15 000,- eur ktorý sa zaviazal vrátiť v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. Výška každej splátky vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z predpisu splátok. V dobe od uzavretia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti zaplatené splátky istiny, Aktuálny stav úveru. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 11,9% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine Aktuálny stav úveru. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to vo výške 5,15 %. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny je od 01.11.2017 a je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny aktuálny stav úveru zo dňa 31.10.2017. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 15.05.2015.
2. Žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že so spoločnosťou Poštová banka uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom pre poskytnutie finančných prostriedkov. V zmluve bola dojednaná neprijateľná zmluvná podmienka a to v bode 3.8 Zmluva o úvere, ako zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy a v bode 3.10 sa vyžaduje od neho, ako od spotrebiteľa, že spory budú riešené v rámci stáleho rozhodcovského súdu. V predmetnom spore veriteľovi uhradil 4 513,96 eura a naďalej uhrádzal splátky, aj keď nie v plnej výške, ale snažil sa znižovať dlh.
Žalobca zaslal dňa 31.07.2018 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dohoda o vykonaní zrážok bola platne uzavretá a je súčasťou zmluvy o úvere. Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, tak sú splnené ostatné podmienky na uplatnenie nároku. Žalovaný nepopiera platnosť zmluvy a a ani nepopiera, že ju uzatvoril dobrovoľne na základe slobodnej vôle. Svojim podpisom súhlasil s celým obsahom zmluvy. Tvrdenie, že sa v Dohode o zrážkach zo mzdy musel podrobiť je zjavne účelové a tendenčné. Žalovaný nikde netvrdí, že bol prinútený zmluvu podpísať. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola slobodne a vážne uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitút práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter, to znamená zabezpečuje pohľadávku veriteľa. V žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal v čom zabezpečovací inštitút spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nie je možné tvrdiť, že plnením na základe dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k neoprávnenému zásahu do majetku žalovaného, nakoľko takýmto plnením žalovaného dochádza k znižovaniu dlhu žalovaného voči žalobcovi. V prípade, ak by žalovaný plnil riadne a včas svoj záväzok voči žalobcovi, tento zabezpečovací inštitút by nebol vôbec uplatnený. Dávajú súdu do pozornosti, že predmetom tohto konania nie je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy alebo určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky. Aj v prípade, ak by vzali do úvahy, že predmetná dohoda a rozhodcovská doložka sú neplatné, nemôže v tomto prípade sa hovoriť o dôvode, ktorý by mal za následok zrušenie platobného rozkazu, resp. zamietnutie návrhu.
3. Žalovaný zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že úverová zmluva bola dopredu pripravená, nemal možnosť ju ovplyvniť alebo podať námietku voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Čo sa týka zrážok zo mzdy, tie majú byť formulované na osobitnej zmluve, nakoľko pri uzavieraní zmluvy ho pôvodný veriteľ neupozornil na to, že je to uvedené v zmluve. Taktiež ho neupozornili na ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, že spor sa bude riešiť podľa zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Nesúhlasí ani s úrokmi z omeškania, ktoré nie sú uvedené ani na lícnej, ani na rubovej strane zmluvy. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
4. Žalobca zaslal súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaný v dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v liste Aktuálny stav úveru vyhotovenej ku dňu 31.10.2017. V súlade s obchodnými podmienkami vzniká žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Takto určená úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 11,90% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v liste Aktuálny stav úveru zo dňa 31.10.2017. Žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby celkovo sumu vo výške 3 303,39 eura, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 359,43 eura na poplatky, suma vo výške 2 912,82 eura na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 31,14 eura na istinu. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 2 131,22 eura a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 27,16 eura, teda spolu vo výške 2 158,38 eura, od ktorej odpočítali úhrady žalovaného vo výške 1 246,06 eura. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 912,32 eura. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 31.10.2017 predstavuje sumu 4 385,57 eura a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 31.10.2017 predstavuje sumu 1 897,95 eura, teda spolu vo výške 6 283,52 eura, od ktorej odpočítali úhrady žalovaného vo výške 1 666,76 eura. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa 31.10.2017 tak predstavuje sumu vo výške 4 616,76 eura. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavujú sumu vo výške 5 529,08 eura, číže sumu vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 31.10.2017. V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok, ako forma odmeny veriteľa žalobcu za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojim podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Možno teda zhrnúť, že v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úroku z úveru a úroku z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41Co/13/2018 zo dňa 16.08.2018.
5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2018 uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. , ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. , ako postupníkom postupca postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti aj pohľadávku voči žalovanému.
6. Uznesením č.k. 17Csp/350/2017-82 zo dňa 12.09.2018 Okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil doterajší žalobca Poštová banka a.s. a na jeho miesto do konania , ako žalobca vstúpil BENCONT COLLECTION a.s.
7. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 24.03.2019 zobral žalobcu v časti 7 735,35 eura späť s príslušenstvom.
8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobcu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa ods. 2 , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa ods. 3, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.
12. Súd zastavil konanie v časti 7 735,35 eura s príslušenstvom v konečnom rozhodnutí na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v súlade s citovanými ustanoveniami.
13. Súd pojednával v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
14. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah a to zmluva o úvere na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 15 000,- eur. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú platná slovenská legislatíva kladie dôraz v časti ochrany slabšej strany spotrebiteľa. Nepožadujú, aby súd vyslovil za neprijateľnú podmienku a to dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenú v zmluve a taktiež, aby súd vyslovil za neprijateľnú podmienku uvedenú v zmluve, že spor sa bude riešiť podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Požadujú len, aby sa súd zaoberal otázkou, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Sú ochotní zaplatiť sumu požičaných peňazí mínus čiastku, ktorú žalovaný zaplatil. Z tabuľky, ktorá im bola zaslaná vyplýva, že doposiaľ zaplatil čiastku 3 614,39 eura. Túto požadujú odpočítať od sumy, ktorá bola požičaná, teda sú ochotný zaplatiť čiastku 11 387,61 eura, čiže sumu bez úrokov a bez poplatkov.
15. Dokazovanie bolo vo veci vykonané oboznámením sa s obsahom aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017, podacieho hárku, obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov, predpisu splátok k zmluve, doručeniek, výzvy na úhradu dlžnej sumy, zmluvy o úvere - lepšia splátka, odporu k platobnému rozkazu, vyjadrenie k výzve zo strany žalobcu, vyjadrenia žalovaného, vyjadrenia žalobcu, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi postupcom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom bola dňa 03.03.2014 uzavretá zmluva o úvere - lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému, ako dlžníkovi úver vo výške 15 000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 216,- eur splatných k 25-temu dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 25.04.2014 a konečná splatnosť úveru bola určená na 25.03.2024 pri úrokovej sadzbe 11,9% p.a. pri RPMN 13,12%, pri priemernej RPMN 13,34% a pri celkovej výške nákladov 11 219,10 eura. Úver nebol poistený.
17. Medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplýva to aj z listiny označenej, ako aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017 čerpanie úveru žalovaným v sume 15 000,- eur.
18. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 15.05.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu touto listinou žalovanému oznámil, že ku dňu 15.05.2015 sa stáva úverová pohľadávka z predmetnej zmluvy predčasne splatnou v celom rozsahu s uvedením dlžnej sumy v celkovej výške 15 860,71 eura a pozostáva z dlžnej istiny 14 918,86 eura, z úrokov vo výške 912,20 eura, z poplatku za upomienky vo výške 29,55 eura. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na úhradu uvedenej sumy v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
19. Z listiny označenej, ako aktuálny stav úveru ku dňu 20.07.2018 vyplýva, že žalovaný od prvej platby dňa 25.04.2014 do poslednej platby dňa 27.06.2018 uhradil veriteľovi na úvere celkovo sumu 3 613,39 eura.
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 52 ods. 1, Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa § 2, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
30. Podľa § 9 ods. 2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
31. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 , b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
33. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Predmetnú zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2, písm. a), b) a d) Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu, ako fyzická osoba - nepodnikateľ pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalobcu je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným, ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári, vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok, bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným, ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právny normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ochrana spotrebiteľa musí byť podľa názoru súdu zachovaná aj v prípade, keď dôjde k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
36. Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície slabšej zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľa.
37. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd v spore preukázanú. V konaní nebolo sporné a vyplýva aj z predložených listín, že došlo k platnému postúpenie splatnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému na žalobcu písomne uzatvorenou zmluvou o postúpení. V tejto súvislosti súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že právny predchodca žalobcu dodržal postup vyžadovaný § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka pri vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia celej pohľadávky z predmetnej zmluvy ku dňu 15.05.2015, čo žalovaný ani nenamietal a zároveň nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 osobitného zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pri postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ako banky na žalobcu.
38. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení ustanovením § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
39. V danom prípade súd podrobil uvedenú zmluvu kontrole, jej súladu so zákonom a zistil, že v predmetnej zmluve titulom ktorej odvodzuje žalobca nároky uvedené v tomto konaní nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. V predmetnej zmluve je uvedená len výška úveru v sume 15 000,- eur a celková výška nákladov vo výške 11 219,10 eura. Malým takmer nečitateľným písmom je následne v predmetnej zmluve uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd zastáva v tejto súvislosti názor, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť v zmluve uvedená výslovne a jednoznačne, keď účelom uvedenia tejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nepochybne to, aby bol spotrebiteľ už na začiatku uvedeného vzťahu informovaný a mal prehľad o tom, koľko finančných prostriedkov bude povinný, ako dlžník pri splácaní úveru celkovo vynaložiť. Súd k tomu navyše konštatuje, že pri počte splátok 120 a výške splátky 216,- eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje sumu 25 920,- eur a teda nie sumu 26 219,10 eur (výška úveru 15 000,- eur + celková výška nákladov 11 219,10 eura). Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako do definuje § 2 , písm. g) a h) Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume preplatenia úveru. Do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s uvedeným úverom je podľa názoru súdu potrebné započítať nielen istinu splátky, ale aj poplatok za správu a vedenie úverového účtu, pretože ide o náklady spojené s úverovou zmluvou. Pokiaľ spotrebiteľ nemá informáciu o výške celkových nákladov, nevie presne vypočítať RPMN, náklady tak nie sú stanovené v zmluve a následne aj RPMN je stanovená v nižšej percentuálnej výške. V predmetnej zmluve tak nebola správne uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2, písm. j) Zák.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.
40. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý žalobcom, ako veriteľom žalovanému za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§11 ods. 1, písm. b), písm. d) Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení).
41. Z uvedeného dôvodu, keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 15 000,- eur a sumou vykonaných úhrad žalovaným žalobcovi v sume 3 613,39 eura, t.j. sumu 11 386,61 eura. Žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil, preto súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi neuhradenú istinu poskytnutého úveru. Žalobca síce zobral žalobu v časti úrokov a poplatkov späť, ale napriek výzve súdu neupresnil z čoho pozostáva nimi požadovaná istina, z akých položiek , preto súd mal za to po vykonaní dokazovania a aj vzhľadom na konečnú sumu, na ktorú zaviazal žalovaného, že v istine, ktorú požadujú boli zahrnuté aj úroky, ktoré nepriznal, vzhľadom na bezúročnosť úveru.
42. Pokiaľ ide o nárok na zákonné úroky z omeškania žalobca žiadal voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 5,0% ročne od 16.05.2017. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca doposiaľ neuhradil dlžnú istinu, dostal sa s jej platbou do omeškania, súd ho zaviazal na zaplatenie úroku tak, ako ho požadoval žalobca s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. .
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci s tým, že úspech žalobcu v konaní bol vo výške 89,56 % a úspech žalovaného bol vo výške 10,44 %, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 79,12%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.