Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-20-2018.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Obec Belá nad Cirochou, Osloboditeľov 535/33, 067 81 Belá nad Cirochou, IČO: 00 322 814, právne zastúpeného Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: PEKÁREŇ ILaS s.r.o., Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO: 47 874 716, o zaplatenie 8.296,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCb/XXX/XXXX-XX z 23. februára 2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.296,30 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 12.12.2016 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške bude rozhodnutú samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol: „Dňa 26.6.2012 bola medzi žalobcom v postavení prenajímateľa a obchodnou spoločnosťou S. R. T..I..N.., T. T. Y.. X.D. XXXX/X, XXX XX R., S.: XXXXXXXX v postavení nájomcu uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov podľa § 3 a nasl. zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších noviel.
Na základe predmetnej zmluvy žalobca ako výlučný vlastník s podielom 1/1 k nehnuteľnosti prenechal nájomcovi do dočasného užívania časť nebytových priestorov nachádzajúcich sa v k. ú. Belá nad Cirochou, zapísaných na LV č. XXXX a to stavba charakterizovaná ako administratívna budova s kinosálou súp. č. XXX a postavená na parc. č. XXXX, o výmere 110 m2, ktorej podrobný náčrt bol prílohou č.1 k tejto zmluve.
Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú počnúc dňom 01.7.2012.
Listom zo dňa 01.4.2015 pôvodný nájomca spoločnosť S. R. T..I..N.. a spoločnosť PEKÁREŇ ILaS s r.o. oznámili žalobcovi, že dňa 0112.2014 bola medzi predávajúcim S. R. T..I..N.. a kupujúcim PEKÁREŇ ILaS s.r.o. podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluva o predaji časti podniku, v rámci ktorej došlo aj k predaju všetkých prevádzkarní - maloobchodných predajní predávajúceho na kupujúceho, na ktorého prešli zo zákona všetky práva a záväzky týkajúce sa časti predávaného podniku, a ktorý týmto vstúpil do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv, obchodných záväzkových vzťahov, ktoré sa týkajú predávanej časti podniku ku dňu účinnosti hore uvedenej zmluvy, t.j. 01.01.2015. Zároveň žalobcu požiadali, aby v prípade vystavovania faktúr, ktoré boli doposiaľ vystavované na odberateľa (dlžníka) S. R. T..I..N.. týkajúcich sa predávanej časti podniku, vystavovali už na kupujúceho t.j. PEKÁREŇ ILaS s.r.o..
Dňa 01.4.2015 bol medzi žalobcom ako prenajímateľom, pôvodným nájomcom spoločnosťou S. R. T. I..N.. a nastupujúcim nájomcom spoločnosťou PEKÁREŇ ILaS s r.o. uzatvorený Dodatok k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 26.02.2012, ktorým došlo k zmene nájomcu a novým nájomcom sa namiesto pôvodného stal žalovaný. Ostatné ustanovenia zmluvy ostali nezmenené.
Listom zo dňa 23.9.2016 žalobca vypovedal žalovanému Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 26.6.2012 a následne uzatvoreného dodatku k tejto zmluve zo dňa 01.4.2015 a to z dôvodu, že nájomca si dlhodobo neplnil povinnosti a meškal s platením nájomného a úhrad za poskytované služby, t.j. za elektrickú energiu, vodné a stočné a plyn. V liste zároveň žalobca poukázal na to, že ani napriek uzatvorenému a podpísanému splátkovému kalendáru zo dňa 30.6.2016 neboli dodržané termíny úhrad. Nájomný vzťah zanikol dňom 31.12.2016.
Z upomienky žalobcu zo dňa 11.10.2016 zaslanej žalovanému vyplýva, že nájomca bola k 01.01.2016 dlžná na nájomnom a úhradách za služby, t.j. za elektrickú energiu, zemný plyn a vodné a stočné sumu 3602.75 eur.
Z analytickej karty účtov žalobcu za obdobie 00/2016 - 11/2016 k 23.11.2016 vyplýva, že žalovaný dlhoval žalobcovi na nájomnom a úhradách za služby spolu sumu 7939,86 eur.
Žalobca predložil v konaní listinu - Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 03.5.2016, podľa ktorého dlžník PEKÁREŇ ILaS s.r.o. uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči veriteľovi Obec Belá nad Cirochou a to vo výške 4582,22 eur, ktorá suma vznikla neplatením platieb za prenájom nebytových priestorov - nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. Belá nad Cirochou a to stavba
- administratívna budova súp. č. XXX a neplatením faktúr za spotrebu elektrickej energie, nákladov spojených s vodným a stočným za prevádzku. Dlžník sa zaviazal uhradiť dlh veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 600,-eur vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 25.5.2016 a pre prípad omeškania sa so splatením čo i len jeden splátky sa stával splatným celý dlh.“
2. Vo vzťahu k listine predloženej žalobcom ako uznanie dlhu súd prvej inštancie, po citácii ust. § 558 Občianskeho zákonníka uviedol, že táto neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, keďže neobsahuje podpis dlžníka žalovaného, v dôsledku čoho ho pri rozhodovaní nezohľadnil.
3. Samotnú výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky mal súd prvej inštancie preukázanú faktúrami za obdobie od januára 2015 do novembra 2017 v celkovej vyúčtovanej sume 14.879,11 eur, z čoho žalovaný zaplatil dňa 11.7.2016 sumu 825,- eur, dňa 2.8.2016 sumu 456,60 eur a 207,40 eur, dňa 7.9.2016 sumu 456,60 eur a dňa 14.9.2016 sumu 207,40, teda neuhradená ostala suma 8.296,30 eur, ku ktorej zaplateniu žalovaného zaviazal.
4. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 písm. a/, § 3, § 5 ods. 1, § 7, § 9 ods. 2 písm. b/ a § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a omeškanie žalovaného podľa § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1,2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
5. K obrane žalovaného, týkajúcej sa vykonaných stavebných úprav prenajatej nehnuteľnosti súd prvej inštancie poukázal na čl. 6 bod 6.7 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého nájomca mohol uskutočnil stavebné úpravy, ale na vlastné náklady. Požiadavku žalovaného na poníženie dlhu o odpočítanie týchto investícii do prenajatých priestorov preto považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú.
6. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Svoje odvolanie zdôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Poukázal na to, že podľa odôvodnenia rozsudku sa súd oboznámil s 19 faktúrami predloženými žalobcom, avšak žalobca predložil súdu 20 faktúr, pričom faktúry č. 2016136 a č. 2016727 sa uvádzajú duplicitne. Znamená to, že súd sa oboznámil len so 17 faktúrami, avšak dospel k záveru, že žalovaný neuhradil sumu vo výške 8.296,30 eur napriek tomu, že súčet neuhradených 17 faktúr nezodpovedá sume 8.296,30 eur. Nesúhlasil so skutkovým zistením, že nájomná zmluva bola ukončená výpoveďou zo strany žalobcu k 31.12.2016. Výpoveď bola totižto žalovanému doručená dňa 3.10.2016 a keďže v súlade s § 12 zákona č. 116/1990 Zb. sa výpovedná lehota počíta od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, nemohla v danom prípade výpovedná lehota začať dňom 1.10.2016.
8. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu o jeho požiadavke o odpočítaní investícii do prenajatých priestorov ako neoprávnenej. Poukazom na ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyslovil presvedčenie, že investíciou do prenajatých priestorov sa zvýšila hodnota prenajatých priestorov, a keďže prenajímateľ si stavebné úpravy ponechal a nežiadal nájomcu o uvedenie priestorov do pôvodného stavu, je jeho nárok dôvodný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 4.6.2018. Zdôraznil, že žalovaný zmätočne a účelovo argumentuje nesprávnym poradím faktúr a čo sa týka kompenzačnej námietky, tak pred súdom prvej inštancie túto nevzniesol a ani doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalovaný svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu nepredložil.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
12. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného poukazuje odvolací súd na bod 26 rozsudku, v ktorom sú uvedené všetky faktúry, o ktoré žalobca opiera svoj nárok a ktoré boli aj podkladom pre zistenie skutkového stavu a teda aj dôvodnosti nároku žalobcu. Odvolací súd žiadnu duplicitu fakturovaných súm nezistil. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhliadol odvolací súd aj vo vyporiadaní sa s námietkou žalovaného, týkajúcou sa stavebných úprav do prenajatých priestorov vlastnícky patriacich žalobcovi. Náhrada stavebných úprav nebola nájomnou zmluvou dohodnutá a naviac, túto žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nevyčíslil a nevzniesol kompenzačnú námietku. Odvolací súd preto nevidel zákonný dôvod na zohľadnenie tejto odvolacej námietky.
13. Pokiaľ žalovaný poukazuje na neskoršie ukončenie nájomného vzťahu, teda začiatok plynutia výpovednej lehoty až počnúc novembrom 2016, ide o odvolaciu námietku, ktorá je pre posúdenie predmetu sporu právne irelevantná. V prípade, že by k ukončeniu nájomného vzťahu došlo v neskoršom období, mohlo by to mať vplyv iba na navýšenie nároku žalobcu.
14. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny, stotožniac sa s argumentáciou súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov tohto konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.
16. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).