Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-149-2018.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/149/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: T. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K Z. H. 50X/X, XXX XX A., o zaplatenie 597,50 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C/134/2016-64 zo dňa 23.05.2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 597,50 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 597,50 Eur od 26.08.2004 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 1, § 2 písm. a, b), § 4 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu 06.07.2004 (ďalej len Zákon č. 258/2001 Z.z.), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 40a, § 49a, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
4. Skutkovo mal za preukázané, že dňa 06.07.2004 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podpísaná zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 10.000,- Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o 8.000,- Sk, spolu 18.000,- Sk, počnúc od 21.07.2004 v 10 mesačných splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T 17/06 zo dňa 26.05.2006 bol žalovaný uznaný vinným pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Žaloba bola súdu doručená dňa 29.06.2016.
5. Prijal záver, že zmluva o úvere zo dňa 06.07.2004 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, kde žalobca vystupoval ako podnikateľ, keďže poskytovanie úverov a pôžičiek tvorí predmet jeho podnikateľskej činnosti, žalovaný naopak pri uzatváraní tejto zmluvy konal a bol v pozícii spotrebiteľa. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z., a to RPMN, čo spôsobuje, že sa úver považuje za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Rovnako v tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka úroky a poplatky, ak tie nie sú uvedené v zmluve.
6. Súd poukazuje, že v rozhodnutí 36/2008 Najvyšší súd uzavrel, že jednanie jednej zo zmluvných strán spočívajúce vo vlastnom uzatvorení zmluvy bolo v právoplatnom odcudzujúcom rozsudku súdu v trestnej veci kvalifikované ako konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona, nerobí zmluvu absolútne neplatnou ani podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani podľa § 39 Občianskeho zákonníka iba preto, že konajúci tým spáchal trestný čin. Tiež sa doplnilo, že podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, ktorého sa môže úspešne dovolať iba druhý účastník zmluvy podľa § 40 a Občianskeho zákonníka. V súlade s ustálenou judikatúrou súdov sa žalobca mohol relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolať postupom podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Keďže tak neurobil, podľa názoru súdu sa právny úkon stal platným a nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na to, že lehota splatnosti na vrátenie finančných prostriedkov titulom uzatvorenej zmluvy uplynula pre žalovaného dňom 21.04.2005. Podľa názoru súdu od tohto okamihu, deň nasledujúci, t.j. od 22.04.2005 začala pre žalobcu plynúť trojročná premlčacia doba na vrátenie plnenia z uzatvorenej zmluvy a uplynula dňom 22.04.2008. Žaloba žalobcu bola na súd doručená až dňa 29.06.2016 t.j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby a z tohto dôvodu bol jeho nárok zamietnutý.
7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá tak nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, ani si nárok na ich náhradu neuplatnil.
III. Obsah odvolania žalobcu 8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom úverového podvodu v zmysle ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona a nie o nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, preto súd nebol oprávnený prihliadať na premlčanie nároku. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Odvolacia argumentácia žalobcu bola založená na tvrdení o nesprávnosti zistenia skutkového stavu a nesprávneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
14. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že sporové strany uzavreli dňa 06.07.2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10.000,- Sk. Pre neplnenie zmluvných povinností žalovaným, vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru dňa 26.08.2004. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T 17/06 zo dňa 26.05.2006 bol žalovaný uznaný vinným pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
15. V kontexte uplatnených odvolacích námietok, v zhode so súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v prejednávanom prípade nárok žalobcu o zaplatenie sumy 597,50 eur prestavuje plnenie zo zmluvy tak, ako to v konečnom dôsledku vymedzil aj žalobca v rámci podanej žaloby. Určitým vodidlom pre prijatie daného právneho záveru poskytuje žalobcom vymedzený nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 597,50 eur, požadovaný odo dňa 26.08.2004, teda odo dňa, kedy malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
16. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, súd prvej inštancie správne konštatoval relatívnu neplatnosť zmluvy o úvere, pričom svoje rozhodnutie riadne právne zdôvodnil ust. §§ 40a, 49a Občianskeho zákonníka, s odkazom na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Odôvodnenie rozhodnutia považuje odvolací súd za dostatočné, v celom rozsahu sa s nim stotožňuje a odkazuje naň bez potreby doplnenie právnej argumentácie.
17. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu v danom prípade spochybnený nebol, odvolací súd preto nevidí dôvod pre vylúčenie aplikácie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platného a účinného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal skúmaním premlčania a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k oslabeniu práva a tento proces už zvrátiť nemožno. Z obsahu spisu vyplýva, že dlh sa stal splatným dňa 26.08.2004. Ak teda žaloba bola doručená súdu dňa 29.06.2016, po uplynutí takmer 12-ročnej doby, je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalobca tak učinil po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby odo dňa, keď právo na zaplatenie dlžnej sumy mohol uplatniť na súde po prvýkrát (27.08.2004). Odvolací súd sa preto stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
18. Z vlastnej rozhodovacej činnosti sú odvolaciemu súdu známe nekalé obchodné praktiky žalobcu (napr. neuvádzanie obligatórnych obsahových náležitostí v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, úžerné dojednávanie odplaty za poskytnutie úveru či používanie neprijateľných zmluvných podmienok) vo vzťahu k širokému okruhu spotrebiteľov, preto odvolaciu námietku vylúčenia aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, a to v prospech žalobcu, považuje odvolací súd za nedôvodnú.
19. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).