Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-105-2013.pdf
PDF · 76.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/105/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves proti povinnému A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X/XXX, R., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu, Exekútorský úrad Košice, Štúrova 20, Košice, pod č. EX 72/2013, o vymoženie 537,77 eur takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinného zaväzuje uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi trovy exekúcie v sume 60,12 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd vydal dňa 13.02.2013 na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora, na vymoženie istiny 537,77 Eur, trov exekúcie.
2. Oprávnený návrhom doručeným tunajšiemu súdu zo dňa 29.01.2009 žiadal zastavenie exekúcie vedenej proti povinnému z dôvodu, že rozhodnutie č. 700-3810160208-GC04/08-5 , ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, nie je možné v zmysle ustanovenia § 148 ods. 2 z čl. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení z dôvodu uplynutia času vykonať. Uvedená lehota uplynula dňa 16.05.2018, pričom ide o desaťročnú prekluzívnu lehotu.
3. Súdny exekútor na výzvu súdu zo dňa 8.3.2019 predložil vec zmysle § 57 ods. 4 EP na rozhodnutie súdu. Žiadal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že počas exekúcie nebol zistený žiadny majetok u povinného. Zároveň súdny exekútor predložil súdu exekútorský spis a uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 60,12 Eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. marca 2017, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
6. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
7. Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
8. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 148 ods. 1, 2 zák. č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinnom v čase vydania rozhodnutia, pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
10. Tunajší súd preskúmal podanie tak oprávneného, ako aj súdneho exekútora. Je potrebné uviesť, že exekúcia, ktorá sa vykonáva na základe vyššie uvedeného exekučného titulu sa tento stal právne neúčinným v dôsledku, čoho nie je možné z dôvodu uplynutia času tento vykonať. Z týchto dôvodov súd exekúciu vykonávanú na základe exekučného titulu č. 700-3810160208-GC04/08-5 zo dňa 11.04.2008, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 16.05.2008 zastavil. Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo, t. j. z úradnej moci. Prekluzívna lehota uplynula dňa 16.05.2018.
11. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v sume 60,12 eur z dôvodu, že počas exekúcie nebol zistený u povinnej žiadny majetok. Treba uviesť, že z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanovení práva procesného a nie práva hmotného, preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V tomto prípade nedošlo k procesnému zavineniu zo strany oprávneného.
12. Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Keďže v tomto prípade došlo k uplynutie prekluzívnej lehoty, táto je dôvodom, ktorý bráni pokračovať v exekúcii. Na túto skutočnosť súd prihliada ex offo. Súd má za to, že ani z uvedeného dôvodu nie je možné zaviazať oprávneného uhradiť trovy exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
13. Z pripojeného exekútorského spisu bolo zistené, že oprávnený Oznámením zo dňa 13.11.2018 oznámil súdnemu exekútorovi, že exekučný titul v sume zostatku 537,77 eur vedený proti povinnej nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Týmto však nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekúcie od povinnej. Exekučné konanie sa vedie od 04.02.2013, počas ktorého nebol súdu predložený návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Čo sa týka otázky trov exekúcie, súd sa s touto vyporiadal tak, že v tomto prípade nie je možné zaviazať oprávneného na trovy exekúcie, aj napriek tomu, že súdny exekútor zistil nemajetnosť u povinnej. Dôvody zastavenia exekúcie sa musia premietnuť aj do výroku o trovách exekúcie. Dôvodom zastavenia exekúcie je zánik práva priznaný exekučným titulom. Keďže ako je uvedené vyššie, oprávnený procesne
nezavinil zastavenie exekúcie a exekúcia nie je zastavená z dôvodu nemajetnosti povinnej, súd na úhradu trov exekúcie zaviazal povinnú v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
14. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
15. Súdny exekútor predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, v ktorom účtuje odmenu a náhradu hotových výdavkov sumou 60,12 € s DPH.
16. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 a zaviazal povinnú uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 60,12 €. Táto suma pozostáva predovšetkým z odmeny exekútora určenej podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, na základe ktorého súd priznal exekútorovi odmenu 33,19 €, nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie, a teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu v paušálnej sume stanovenej citovanou vyhláškou. Podľa § 22 citovanej vyhlášky súd priznal hotové výdavky v sume 16,90 eur ako náhradu poštovného a elektronických lustrácií a náhrady výdavkov spojených s vedením spisu. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a hotové výdavky sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % , čo činí spolu 60,12 €, ktoré predstavujú účelne vynaložené trovy exekúcie ( 33,19 eur plus 16,90 eur plus 20 % ).
Poučenie:
Proti I. výroku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Proti II. výroku odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.