Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-23-2018.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky U. V., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/X, XXX XX A., prechodne F. 11, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, Bardejov proti odporcovi R. V., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/ X, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska 5, Bardejov, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3Pc 6/2017-56 zo dňa 15.05.2018
rozhodol:
I. M e n í rozsudok tak, že ukladá odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30,- eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci, počnúc dňom 08.03.2017, opakovane do budúcna. II. Zameškané výživné za obdobie od 08.03.2017 do 28.03.2019 vo výške 740,30 eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, splatných spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, sa stáva zročným celý dlh zameškaného výživného. III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a. IV. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného, ani odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti odporcovi určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela sumou 50,- eur mesačne počnúc 01.01.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol a odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľke v rozsahu 100%.
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 72 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Prihliadol na príjmovú a výdavkovú stránku účastníkov konania, taktiež na príjem navrhovateľky vo výške 5.100,- eur, získaný predajom domu po mame a následne rozdelený svojim dvom deťom. Keďže neboli splnené podmienky stanovené pre priznanie príspevku na primeranú výživu, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľka má možnosť žiadať o vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojim deťom, ktorým darovala časť z predaja nehnuteľnosti po svojej mame sumou 5.100,- eur.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Úspešnému odporcovi priznal vo vzťahu k navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Obsah odvolania navrhovateľky 5. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pod obživou je nutné rozumieť fyzický a psychický stav toho-ktorého jednotlivca a či je v súvislostí s ním v spoločnosti spôsobilý zabezpečiť si relevantnú životnú úroveň. Životná úroveň bývalých manželov nemá byť na základe poskytnutého príspevku rovnajúca sa, ale účelom daného ustanovenia je zabezpečiť, aby navrhovateľka po rozvode netrpela biedou. Zároveň nie je možné súhlasiť s výkladom súdu prvej inštancie v tom, že súd neschválil navrhovateľkin dar deťom sporových strán, nakoľko tento aspekt nespadá do ponímania „schopnosti živiť sa“. Je neprijateľné, aby fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony sa nemohla sama rozhodnúť ako naloží s tými-ktorými prostriedkami, resp. aby si mala v konečnom dôsledku tento dar žiadať cestou výživného od obdarovaných detí späť. Ako vyplýva zo samotného textu rozsudku, ktorý vypočítava príjmy a náklady strán sporu, je nesporné, že navrhovateľka má príjem 320,- eur mesačne a po úhrade nákladov spojených s bývaním jej ostane na spotrebu cca 90,- eur, pričom aktuálne životné minimum je vo výške cca 200,- eur. Naproti tomu, odporca uviedol, že má príjem vo výške 512,70 eur a po odpočítaní nákladov, ktoré nie sú nevyhnutnými v takom meradle ako sú náklady navrhovateľky - napr. náklady na motorové vozidlo, mu ostane k reálnej spotrebe cca 350,- eur. Je nesporné, že nárok navrhovateľky voči odporcovi vo výške 50,- eur mesačne je oprávnený, preto navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu vyhovie.
6. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľka si stav odkázanosti spôsobila sama svojim nerozvážnym konaním pri darovaní sumy 5.100,- eur už v čase nezhôd v manželstve, ale predovšetkým svojvoľným odsťahovaním sa z posledného spoločného trvalého bydliska a prenajatím si neprimerane veľkého dvojizbového bytu. Súdu ani len nepreukázala, aby sa ocitla v hmotnej núdzi žiadaním dávok zo sociálneho systému, ktorý by mohol jej finančnú situáciu vylepšiť. Ak žalobkyňa tvrdí, že v dvojizbovom byte býva, resp. prebýva aj jej syn, nič tomu nebraní aby títo rodinný príslušníci a nájom a užívanie služieb s ním spojených naň žalobkyni neprispeli. nič tomu nebraní aby títo rodinný príslušníci a nájom a užívanie služieb s ním spojených naň žalobkyni neprispeli. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie navrhovateľky je sčasti dôvodné.
8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v prejednávanom prípade dostatočne zistil skutočný stav veci, nevyvodil však z neho správne právne závery. Pri zohľadnení majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania je totižto návrh sčasti dôvodný.
9. Dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov, ani skutočnosť, že navrhovateľke klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva či to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Vyžaduje sa pritom kvalifikovaná miera odkázanosti, teda ak sa rozvedený manžel ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká. Skúmajú sa len možnosti, schopnosti, majetkové pomery a primerané potreby oprávneného, t. j. koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť. Ak nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, je potrebné posúdiť, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené
v primeranej miere. Tento príspevok nemá mať charakter sankčného výživného, nemožno ho priznať napr. pre to, že druhý manžel zapríčinil rozvrat manželstva.
10. Neschopnosť samostatne sa živiť ako jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok pre možnosť priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu, rozvedený manžel nedosahuje také príjmy, ktoré by mu umožňovali pokryť jeho základné životné potreby, a to z dôvodu choroby, pokročilého veku či inej pracovnej neschopnosti (subjektívne okolnosti) alebo objektívnych ťažkostí, spojených s jeho zaradením do pracovného procesu, napríklad nedostatok pracovných príležitostí.
11. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 322,90 eur, pričom v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu v súčasnosti nie je schopná byť naďalej pracovne aktívna a finančne si tak vylepšiť svoju finančnú situáciu. Zhoršený zdravotný stav navrhovateľka preukázala súdu lekárskou správou zo dňa 22.02.2016, ktorá konštatuje poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou. Po úhrade nákladov na bývanie zostáva navrhovateľke k dispozícii suma na úrovni 90,- eur, čo na uspokojenie jej životných potrieb nepostačuje.
12. Pri určovaní rozsahu povinnosti prispievať na výživu rozvedeného manžela platí ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné možno určiť až od podania návrhu na súd.
13. Z podania odporcu vyplýva, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 512,70 eur, iné príjmy nemá. Inkasné platby hradí sumou 96,34 eur, vodné a stočné sumou 21,06 eur, služby Telekomu sumou 30,- eur, ročné náklady na daň z nehnuteľností sumou 48,41 eur, zmluvné poistenie motorového vozidla sumou 82,69 eur a poistenie nehnuteľnosti sumou 20,71 eur. Z uvedeného vyplýva, že po uhradení pravidelných mesačných výdavkov odporcovi ostáva na uspokojovanie životných potrieb suma 365,30 eur, čo je približne štvornásobok sumy, aká ostáva mesačne navrhovateľke. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že samotné príjmové pomery účastníkov konania nasvedčujú dôvodnosti podaného návrhu čo do základu nároku.
14. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní nezohľadňoval len rozdielnosť príjmov účastníkov konania, ale relevantnou mierou prihliadol aj na darovanie sumy 5100,- eur navrhovateľkou v prospech svojich detí, v dôsledku čoho by sa navrhovateľka mala domáhať výživného prioritne od svojich detí.
15. Aj v kontexte uplatnenej odvolacej námietky je potrebné poznamenať, že k darovaniu sumy 5.100,- eur došlo ešte v roku 2013, teda za trvania manželstva, kedy účastníci konania zdieľali spoločnú domácnosť a u navrhovateľky nemuseli existovať dôvodné obavy z možnej budúcej odkázanosti na príspevok na výživu v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie a zhoršeného zdravotného stavu. K domáhaniu sa výživného od detí navrhovateľky odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 67 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Za splnenia predpokladov pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, nie je dôvodné domáhať sa vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. Zmenu právneho posúdenia prednosti vyživovacej povinnosti nie je spôsobilé privodiť ani darovanie sumy 5.100,- eur, pri ktorom prichádza do úvahy len možnosť vrátenia daru za splnenia predpokladov uvedených v ust. 630 Občianskeho zákonníka.
16. Navrhovateľka v súčasnosti býva v prenajatom 2-izbovom sociálnom byte. Podľa názoru odporcu jej však postačuje 1-izbový byt, pri ktorom by ušetrila náklady mesačného prenájmu a zlepšila si tak svoju finančnú situáciu. Toto vyjadrenie odporcu však považuje odvolací súd za neopodstatnené. Navrhovateľke síce byt prevažne obýva sama, je však nielen matkou, ale aj starou matkou, ktorá prirodzene víta návštevu svojich rodinných príslušníkov. Toto právo na rodinný život by jej nemalo byť ukracované len z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, a to najmä za situácie, ak 1-izbový byt kapacitne nepostačuje na prechodné ubytovanie členov rodiny. V konaní navyše nebolo preukázané, aký rozdiel v mesačných nákladov na prenájom by predstavovalo presťahovanie navrhovateľky do 1-izbového bytu.
17. Príjmové a sociálne pomery účastníkov konania sa zásadne líšia. Navrhovateľka sa nachádza vo finančnej situácii, ktorá jej neumožňuje riadne pokrytie základných životných potrieb, v dôsledku čoho nie je schopná sama sa živiť, pričom je v možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky. Pri svojej úvahe o výške priznaného príspevku odvolací súd zohľadnil aj nariadené neodkladné opatrenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 19.03.2015, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky manželským výživným v sume 30,- eur mesačne. Z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že účastníci konania už v tom čase spolu nehospodárili a navrhovateľke po uhradení nákladov na bývanie v rodinnom dome v rozsahu polovice nákladov, zostalo k dispozícii rovnako ako v prejednávanom prípade približne 90,- eur a s touto sumou doposiaľ hospodárila a uspokojovala svoje životné potreby.
18. Odporca je rovnako ako navrhovateľka poberateľom starobného dôchodku, ktorý je síce vyšší ako je tomu v prípade navrhovateľky, nie však v porovnaní s celoslovenským priemerom. Navrhovateľkou žiadaná suma podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade prekračuje rámec príspevku na výživu rozvedeného manžela, preto súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navyše, ako v priebehu konania navrhovateľka sama uviedla, s určitými výdavkami jej finančne vypomáha aj jej syn, čo schopnosť navrhovateľky zabezpečiť svoje životné potreby zlepšuje. 19. Zameškané výživné za obdobie od 08.03.2017 do 28.03.2019 odvolací súd vypočítal na sumu 740,30 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, splatných spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, sa stáva zročným celý dlh zameškaného výživného.
20. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov, a to aj s prihliadnutím na ich čiastočný úspech vo veci.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).