Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cob-118-2018.pdf
PDF · 164.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/118/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: Peter Miazdra, s miestom podnikania Kračiny 157/9, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 17 852 251, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom ul. G. K. XXA, XXX XX M., proti žalovanému: R.I.K. s.r.o., so sídlom Horné Rakovce 1376/5, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 752 223, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom, so sídlom R. Z. XX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie 31.105,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/115/2014-321 zo dňa 14. septembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/115/2014-321 zo dňa 14. septembra 2017 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31.105,47 Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 37.326,56 Eur od 22.6.2011 do 10.7.2011 a zo sumy 31.105,47 Eur od 11.7.2011 do zaplatenia, výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania a výrokom III. priznal štátu voči žalovanému právo na 100 % náhradu výdavkov, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 31.105,47 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa dielo spočívajúce v dodávke elektrických rozvádzačov, montáži bleskozvodu a ďalších prácach na výrobnej hale spoločnosti MONEDA a.s. Turčianske Teplice, špecifikované v Súpise prác - rozpočet zo dňa 25.10.2007 a 30.11.2007, ktoré tvoria prílohu faktúry č. 0432011, ktorou žalobca vyfakturoval cenu diela v sume 37.326,56 Eur. Žalovaný dielo prevzal a odovzdal investorovi MONEDA a.s., avšak za dielo uhradil iba časť ceny vo výške 6.221,09 Eur dňa 11.7.2011. Žalobca vyzval žalovaného na odsúhlasenie zostatkov jeho záväzkov a žalovaný listom zo dňa 31.12.2012 potvrdil, že voči žalobcovi má záväzok z titulu ceny diela, ktorú chcel započítať so svojimi pohľadávkami voči žalobcovi. Žalovaný napriek výzvam doplatok ceny diela neuhradil. Pred podaním žaloby prebiehali medzi žalobcom a žalovaným mimosúdne rokovania, v ktorých žalovaný nerozporoval rozsah, ani kvalitu vykonaných prác a rozporoval cenu prác. Žalobca ešte pred prácami uvedenými vo faktúre č. 0432011 vykonal pre žalovaného množstvo ďalších elektroinštalačných prác a žalovaný vždy fakturovanú cenu uhradil. Až do vystavenia predmetnej faktúry nebol spor o výšku fakturovaných cien.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v lete roku 2007 so žalobcom uzatvoril zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie elektroinštalácie vrátane dodávky príslušného elektroinštalačného materiálu vo výrobnej hale spoločnosti MONEDA a.s. Celkový rozsah prác a ich cena mali byť zmluvnými stranami potvrdené na základe rozpočtu, ktorý sa zaviazal vyhotoviť žalobca a predložiť ho žalovanému na odsúhlasenie. Žalobca rozpočet nevypracoval a práce začal vykonávať v mesiaci júl 2007. Rozsah prác dojednával jednak so žalovaným, ale aj priamo s investorom stavby. Spornú faktúru žalovaný prevzal v júli 2011, pričom podpisom na faktúre potvrdil len prevzatie faktúry a nie prevzatie diela. Žalovaný pri prevzatí faktúry namietal, že faktúra nezodpovedá dohodnutým dodávkam a cene použitého materiálu a prác. Žalobca až po viacnásobných urgenciách koncom roku 2012 prvýkrát predložil rozpočet
- Výkaz výmer materiálu a prác, ktorý vykazuje výrazné nezrovnalosti a objem prác a cena prác sú nadhodnotené. Žalovaný uhradil čiastku 6.221,09 Eur, čo však nie je uznaním záväzku a túto sumu uhradil žalovaný len z dôvodu, že žalobca žiadal, aby až do vyjasnenia problému mu bola zálohovo zaplatená aspoň DPH z faktúry, čomu žalovaný vyhovel. Žalovaný uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o cene diela, ani k dohode o spôsobe zaplatenia ceny ako je uvedené v § 548 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“). Podľa žalovaného je cenu diela možné stanoviť len znaleckým posúdením skutočne vykonaných prác a dodaného materiálu. Žalovaný tiež namietal, že dielo do dňa podania žaloby žalobca neodovzdal a žaloba je podaná predčasne. Žalovaný ďalej uviedol, že uskutočnil voči žalobcovi jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, kde započítal svoju pohľadávku, ktorú má voči žalobcovi na základe skutočnosti, že pre žalobcu vykonal úpravy a zateplenie rodinného domu, za čo vystavil faktúru č. VF15002 na sumu 7.126,91 Eur, a vystavil tiež faktúru č. VF15001 na sumu 13.868,90 Eur titulom prenájmu pracovnej plošiny v rámci vykonávania prác žalobcom. Tieto dve sumy žalovaný započítava voči pohľadávke žalobcu a za sporný považuje nárok žalobcu len do výšky 10.109,66 Eur.
3. Okresný súd s prihliadnutím na úpravu podľa § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 3 OBZ a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) konštatoval na základe zisteného skutkového stavu, že žalobca sa zaplatenia sumy 31.105,47 Eur s príslušenstvom domáhal titulom ním tvrdenej uzatvorenej zmluvy o dielo. Dielo spočívalo v dodávke elektroinštalačných prác a materiálu vo výrobnej hale spoločnosti MONEDA, a.s., ktorá spoločnosť bola investorom stavby, práce si objednala u žalovaného a žalovaný práce objednal u žalobcu. Podľa okresného súdu z dokazovania vyplynulo, že do týchto vzťahov tak žalobca ako aj žalovaný vstupovali ako podnikatelia, a preto sa vzťahy medzi nimi budú spravovať ustanoveniami OBZ. K tvrdeniu žalovaného, že časť prác objednával u žalobcu priamo investor spoločnosť MONEDA, a.s., okresný súd uviedol, že toto tvrdenie žalovaný nepreukázal. Žalovaný rozporoval rozsah vykonaných prác a množstvo skutočne použitého materiálu. Medzi stranami tak bola spornou predovšetkým cena za dielo. Z vyjadrení žalobcu vyplynulo, že boli uzatvorené v podstate dve zmluvy o dielo, predmetom ktorých bola elektroinštalácia a dodávka materiálu. Prvá zmluva sa týkala administratívnej budovy firmy MONEDA, a.s. a druhá sa týkala výrobnej haly. V prípade administratívnej budovy žalobca ako zhotoviteľ vyhotovil cenovú ponuku, ktorú za žalovaného prijal pán C., a cena za dielo v administratívnej budove bola aj zaplatená. Samotný žalobca uviedol, že na výrobnú halu už cenovú ponuku nerobil. Žalovaný mal záujem, aby elektroinštaláciu realizoval práve žalobca, keďže mali dobré vzťahy a žalovaný bol spokojný, tak už cenovú ponuku nepožadoval. Žalobca tým potvrdil, že od začiatku bola medzi zmluvnými stranami vôľa nedohodnúť sa o cene. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný súhlasil s postupom žalobcu pri vykonávaní a fakturovaní diela, strany mali takúto prax medzi sebou zavedenú. Okresný súd uviedol, že podľa ust. § 275 ods. 4 OBZ nie je možné za prax považovať jeden záväzkový vzťah, ktorý predchádzal spornému záväzkovému vzťahu, a ak nasledovali záväzkové vzťahy, kde strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez dohody o cene, nie je táto skutočnosť rozhodujúca, lebo nemôže ísť o prax, ktorú strany zaviedli vo vzťahu k teraz súdenej zmluve. Z dokazovania tiež vyplynulo, že nemohlo ísť o zavedenú prax, lebo naopak bolo preukázané, že u administratívnej budovy a tiež pri osvetlení vo výrobnej hale žalobca cenovú ponuku vypracoval a táto prešla procesom odsúhlasenia zo strany žalovaného.
4. Žalovaný v konaní uvádzal, že nie je pravdou, že by mal vôľu uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Došlo k tomu tak, že žalobca zhotovoval dielo na základe prvej zmluvy v administratívnej budove a plynule prešiel do realizácie prác na výrobnej hale. Žalovaný tvrdil, že vždy požadoval, aby žalobca urobil rozpočet na elektroinštalačné práce, od začiatku požadoval, aby bol oboznámený s cenou za tieto práce, k čomu nikdy nedošlo a rozpočet bol dodaný až po ukončení diela, a to až v roku 2012. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by existovala vôľa medzi zmluvnými stranami uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že pri prvej zmluve o dielo žalobca rozpočet na odsúhlasenie žalovanému predložil a cenovú ponuku, ktorá bola žalovaným prijatá, robil aj na osvetlenie výrobnej haly. Dôkazná situácia tak nenasvedčovala tomu, že by práve pri zmluve o dielo na elektroinštalačné práce vo výrobnej hale existovala vôľa uzavrieť zmluvu bez dohody o cene. Podľa § 536 ods. 3 OBZ je dohoda o cene podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. K dohode o cene môže dôjsť tromi spôsobmi, a to tak, že zmluvné strany sa dohodnú na určitej cene, zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe určenia ceny alebo zmluvné strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene. Žalobca v konaní tvrdil posledný spôsob, ktorý však nebol preukázaný. Podmienkou na vznik zmluvy je výslovný prejav vôle účastníkov a nie opomenutie prejavu uviesť cenu alebo uzavrieť zmluvu bez dohody o cene. Ak návrh zmluvy neobsahuje údaj o cene, tak aj v prípade, že bol v plnom rozsahu prijatý, nemožno zmluvu považovať za platne uzavretú, lebo v nej nie je výslovný prejav vôle o cene alebo o jej neuvedení v zmluve. Podľa okresného súdu tak tvrdenú zmluvu o dielo, ktorá sa týkala elektroinštalačných prác a dodávky materiálu na výrobnej hale spoločnosti MONEDA, a.s., nie je možné považovať za platnú. Je však nesporné, že žalobca na základe objednávky žalovaného skutočne dodal práce a materiál a realizoval elektroinštalačné práce. Žalovaný tieto práce spolu s materiálom odovzdal svojmu zmluvnému partnerovi spoločnosti MONEDA, a.s., a teda žalovanému vzniklo právo od tejto spoločnosti požadovať zaplatenie materiálu a prác. Nebola to teda spoločnosť MONEDA, a.s., ktorá by sa v danom prípade bezdôvodne obohatila, pretože tá by iba svojmu zmluvnému partnerovi zaplatila za dielo, ktoré reálne užíva a bolo skolaudované. V danom prípade sa obohatil práve žalovaný, pretože jemu boli práce a materiál na základe jeho objednávky dodané a on má nárok voči MONEDE, a.s. na ich zaplatenie. Žalovaný je tým, kto sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, pretože žalovanému zostáva stále zachované právo na zaplatenie ceny diela voči spoločnosti MONEDA, a.s. To, že sa žalovaný rozhodol zaplatenie ceny za dielo nepožadovať, je jeho rozhodnutím a nemôže byť na ťarchu žalobcu. Časť ceny diela, ktorú mala MONEDA, a.s. zaplatiť žalovanému, zanikla zápočtom, ako sa vyjadril samotný žalovaný. Je teda nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. K výške bezdôvodného obohatenia okresný súd uviedol, že táto bola určená znaleckým posudkom, kde sa znalec vyjadril, že cena prác a materiálu určená žalobcom vo faktúre č. 0432011 plne zodpovedá obvyklým cenám. Z faktúry žalovaný uhradil sumu 6.221,09 Eur, čo medzi stranami nebolo sporné, a teda suma 31.105,47 Eur je sumou, o ktorú sa žalovaný na úrok žalobcu bezdôvodne obohatil.
5. K otázke žalovaným namietaného započítania poukázal okresný súd na úpravu podľa § 580 OZ s tým, že započítavaná pohľadávka vo výške 7.126,91 Eur predstavuje cenu za vykonané úpravy a zateplenie rodinného domu žalobcu. Podľa okresného súdu bolo preukázané, že rodinný dom, ktorého sa tieto práce týkali, tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobcu a jeho manželky, ktorí si práce objednali ako fyzické osoby - nepodnikatelia, pričom bolo tiež preukázané, že uvedený rodinný dom sa nevyužíva ako sídlo firmy. Podľa okresného súdu preto v prípade, ak podľa § 580 OZ možno započítať vzájomné pohľadávky dlžníka a veriteľa, tak podmienka vzájomnosti v prípade započítavanej sumy 7.126,91 Eur nebola splnená, pretože žalobca (poznámka krajského súdu správne malo byť uvedené žalovaný) si uplatňuje pohľadávku voči podnikateľovi Petrovi Miazdrovi a táto osoba nie je totožná s fyzickými osobami O. M. s manželkou, nepodnikatelia. Pre absenciu splnenia podmienky vzájomnosti preto táto pohľadávka nie je spôsobilou na započítanie a v tejto časti je zápočet neplatný. Vo vzťahu k započítavanej pohľadávke v sume 13.868,90 Eur okresný súd uviedol, že existenciu tejto pohľadávky žalovaný nepreukázal. Podľa jeho tvrdenia malo ísť o sumu, ktorá predstavuje cenu za zapožičanie pracovnej plošiny pri výstavbe haly. Žalobca namietal neexistenciu tejto pohľadávky, pretože k zapožičaniu plošiny malo dôjsť zo strany žalovaného bezplatne. Podľa okresného súdu žalovaný odplatnosť tohto zapožičania nepreukázal a tomu, že zapožičanie bolo bezodplatné, nasvedčuje fakt, že ak žalobca zhotovoval dielo pre žalovaného a potreboval pritom pracovnú plošinu, ktorou nedisponoval, túto by si musel prenajať a túto cenu by žalovanému vyúčtoval v cene diela, čo sa nestalo. Podľa okresného súdu tak z uvedeného plynie, že plošina bola zapožičaná bezodplatne, a preto aj pre neexistenciu pohľadávky v sume 13.868,90 Eur je zápočet neplatný.
6. Okresný súd mal potom preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil v sume 31.105,47 Eur a keďže ani časť tejto pohľadávky započítaním nezanikla, zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k úrokom z omeškania z nezaplatenej sumy odo dňa 22.6.2011, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, uviedol okresný súd, že nárok na úroky z omeškania žalobcovi vznikol od momentu, keď vzniklo bezdôvodné obohatenie, tzn. keď žalobca poskytol žalovanému plnenie, k čomu došlo ešte v roku 2007. Žalobca úroky z omeškania požadoval od neskoršej doby, a preto nebol dôvod, aby mu tieto úroky okresný súd nepriznal. Keďže výška úrokov z omeškania nebola dojednaná, vznikol žalobcovi nárok na zákonné úroky podľa § 369 ods. 1 OBZ, teda úroky z omeškania o 10% vyššie ako základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Žalobca uplatnil úroky z omeškania nižšie, len vo výške 9,25%, a preto nebol dôvod mu úroky z omeškania nepriznať. Okresný súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na stopercentnú náhradu trov konania. V konaní bol zároveň pribratý okresným súdom znalec, ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorému štát vyplatil znalečné. Štát má preto ako osoba, ktorej v súvislosti s konaním vznikli výdavky, právo voči neúspešnej strane sporu, ktorou je žalovaný, na stopercentnú náhradu týchto výdavkov. O výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu. Žalovaný uviedol, že so žalobcom uzavreli v roku 2007 v ústnej forme zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie elektroinštalácie vo výrobnej hale spoločnosti MONEDA, a.s., pričom sa dohodli, že rozsah prác a ich cenu potvrdia na základe rozpočtu. Žalobca práce v rokoch 2007-2008 vykonával a priebežne fakturoval, pričom prílohou faktúr bol súpis vykonaných prác bez cenovej špecifikácie. Žalobca žalovanému ukončenie a vykonanie diela neoznámil a predmet diela mu neodovzdal. Predmetnú faktúru vystavil žalobca až 2,5 roka po ukončení prác a na urgenciu prvýkrát predložil rozpočet až koncom roka 2012. Kontrolou rozpočtu žalovaný zistil výrazné nezrovnalosti v množstve uskutočnených prác a dodaného materiálu a tiež v cenách materiálu. Okresný súd napriek tomu žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný proti tomuto rozsudku podáva odvolanie z dôvodu, že okresný súd dospel v konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného žalobca a žalovaný využili zmluvnú slobodu a uzavreli v ústnej forme zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať určité dielo - dodávku elektroinštalačných prác a materiálu pre spoločnosť MONEDA, a.s. a objednávateľ (žalovaný) sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Pre platnosť zmluvy o dielo zmluvné strany v dostatočnej miere určili predmet zmluvy a obsah záväzkov. Strany sa dohodli, že cena bude stanovená na základe rozpočtu, ktorého návrh vyhotoví žalobca a predloží k odsúhlaseniu žalovanému. Pretože žalobca tento rozpočet ku dňu dohody o uzavretí zmluvy o dielo nevyhotovil, dohodli sa, že vyhotovenie diela sa bude fakturovať po častiach a po odsúhlasení rozpočtu bude urobené konečné vyúčtovanie. Existenciu zmluvy potvrdzuje skutočnosť, že žalobca začal dielo vykonávať podľa dohodnutého predmetu a žalovaný vykonávanie diela akceptoval a preplácal čiastkové faktúry. Samotný okresný súd uviedol, že „žalovaný objednal u žalobcu“ - čo je dôvodné vyhodnotiť ako návrh na uzavretie zmluvy a žalobca tým, že dielo vykonával, prijal návrh zmluvy a objednávku postupom podľa § 275 ods. 4 OBZ. Tento postup potvrdil aj žalovaný tým, že čiastočne plnil platbu z faktúry žalobcu vo výške DPH. Takéto správanie potvrdzuje vôľu strán uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Ak prvostupňový súd dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, tak nerešpektoval zmluvnú voľnosť strán. Žalobca rozpočet ceny predložil až 2,5 roka po ukončení prác, z čoho možno vyvodiť záver, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo bez dohody o cene. Medzi stranami nedošlo k inej dohode o spôsobe zaplatenia ceny, ako je uvedené v § 548 ods. 1, t.j. pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Žalobca predmet diela do dnešného dňa žalovanému neodovzdal, a preto nemôže uplatňovať nárok na zaplatenie ceny. V prípade, ak medzi stranami nedošlo k dohode o cene, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Žalovaný pri kontrole rozpočtu zistil závažné rozpory, na ktoré žalobcu upozornil. Jednalo sa o nesúladnosť materiálu, ktorý mal byť podľa projektu použitý, konkrétne dĺžka elektrických káblov a zjavné cenové rozpory pri tých istých položkách. Žalovaný dáva do pozornosti rozpor pri dvoch položkách. Položka - rúrka inštalačná tuhá PVC 1516 - kód 3454710910, ktorú žalobca fakturoval pri objekte výrobná hala - AB budova s jednotkovou cenou 15,40 Eur a pri objekte výrobná hala s jednotkovou cenou 0,5112 Eur. Ak by túto položku žalobca fakturoval v obvyklej cene, tak by fakturovaná čiastka bola o 18.759,80 Eur nižšia, než žalobca skutočne fakturoval. Druhou položkou je položka koleno PC z PH 16 - kód 3450803000, ktorú žalobca fakturoval s jednotkovou cenou 28,50 Eur, pričom obvyklá cena je 0,50 Eur. Pri tejto položke je rozdiel nad cenu obvyklú vo výške 6.720,- Eur. Ďalšie rozpory deklaroval žalovaný prvoinštančnému súdu a tieto rozpory boli dôvodom, prečo medzi stranami nedošlo k dohode o cene diela a žalobca k týmto rozporom nepodal vysvetlenie a nepreukázal oprávnenosť nároku.
8. Žalovaný ku znaleckému dokazovaniu uviedol, že okresný súd vo veci nariadil dokazovanie a ustanovil súdneho znalca Ing. Jána Meravého, ktorému žalovaný navrhol okrem iného odpovedať na otázky týkajúce sa porovnania súladu, resp. rozporu špecifikácie skutočne dodaného elektromateriálu, čo do množstva a druhu, porovnanie cien použitého materiálu vyúčtovaného žalobcom s obvyklými cenami, porovnanie súladu jednotkových cien dodaného materiálu a vyčíslenie zistených množstevných a cenových rozdielov. Znalec ohliadku vykonal za prítomnosti žalobcu a žalovaného o obhliadke neupovedomil a následne vypracoval znalecký posudok č. 2/2016. Podľa žalovaného znalec nedostatočne odpovedal, alebo vôbec neodpovedal na položené otázky, nezaoberal sa nesúladom vo výške cien, neuviedol odôvodnenie svojich záverov a vo veci nepostupoval s náležitou odbornosťou a objektívnosťou. Dielo bolo vykonané v roku 2008 a znalec vykonal obhliadku v roku 2016, pričom medzitým nový majiteľ urobil rôzne stavebné úpravy, vrátane prerobenej elektroinštalácie. Žalovaný preto navrhol doplnenie znaleckého posudku. Znalec posudok doplnil posudkom č. 6/2016, ktorým len formálne reagoval na pripomienky, ale namietané nedostatky neodstránil. Znalec tak dostatočne neodpovedal na otázky žalovaného ani na otázky uložené súdom. Týmto posudkom neboli odstránené rozpory a nebolo preukázané, že cena diela, ktorú žalobca požaduje zaplatiť, je cenou obvyklou. Dôkazné bremeno ohľadom uplatneného nároku bol pritom povinný niesť v konaní žalobca. Žalobca svoj nárok nepreukázal, na námietky žalovaného nereagoval a v konaní sa správal pasívne. Žalovaný uniesol dôkazné bremeno, keď na konkrétnych položkách definoval zjavné rozpory v rozpočte vyhotovenom žalovaným a preukázal, že sa nejedná o ceny obvyklé. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že žalovanému odovzdal revízne správy k predmetu diela. Žalobca si pritom odporoval, keď v konaní tvrdil, že tieto odovzdal priamo investorovi.
9. Podľa žalovaného tak prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal v dostatočnej miere dokazovanie a svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť a oprávnenosť svojho nároku a tento nebol preukázaný ani znaleckým dokazovaním. Žalobca si nesplnil povinnosť a predmet diela žalovanému neodovzdal, pričom na námietky žalovaného prvoinštančný súd v konaní neprihliadal. V prípade, ak by sa žalovaný stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že vo veci nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo a že išlo o plnenie bez právneho dôvodu, vznikajú problémy, ktorými sa prvoinštančný súd dostatočne nezaoberal. Jedná sa o otázku získaného majetkového prospechu a výšky bezdôvodného obohatenia a o otázku subjektu, ktorý sa v danom prípade obohatil a ktorý je povinný obohatenie vydať. K výške bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, že žalovanému zostal investor diela spoločnosť MONEDA, a.s. dlžný po záverečnom vyúčtovaní celkom 11.000,- Eur plus škoda, ktorá vznikla žalovanému tým, že bol nútený od investora prijať ako kompenzáciu platieb použitý stavebný stroj v účtovne nadhodnotenej cene. Aj v prípade bezdôvodného obohatenia musí hodnota dodaného materiálu zodpovedať cenám obvyklým, čo v tomto konaní vadným znaleckým posudkom nebolo preukázané. V prípade majetkového prospechu je potrebné určiť, o akú hodnotu sa majetok obohateného zväčšil, pričom za smerodajné sa považuje obvyklá cena diela, ktorú okresný súd v konaní neurčil. Pre účely tohto konania je tak znalecký posudok vrátane jeho dodatku nepoužiteľný.
10. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd nezohľadnil jednostranný zápočet žalovaného a prijal jednostranné tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o bezodplatný prenájom zdvíhacej plošiny. Ani v tomto prípade žalobca nehovoril pravdu. Žalobca priznal, že k výkonu svojich prác zdvíhaciu plošinu žalovaného používal. Žalobca a žalovaný si svoje vzájomné úkony pri vykonaní predmetu diela určili ako odplatné a je zrejmé, že nebol dôvod, aby žalovaný svoj stroj poskytol žalobcovi bezodplatne. Okresný súd uviedol, že ak žalobca zhotovoval dielo, pričom potreboval pracovnú plošinu, tak by túto cenu diela žalovanému vyúčtoval v cene diela. Prvostupňový súd ale zároveň tvrdí, že sa nejednalo o zmluvu o dielo, ale o bezdôvodné obohatenie a v tejto časti je tak rozsudok prvoinštančného súdu zmätočný. Ak by sa jednalo o zmluvu o dielo, mal okresný súd aplikovať ust. § 537 ods. 1 OBZ, podľa ktorého je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo. Podľa žalovaného tak okresný súd neúplne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané zákonné dôvody na podanie odvolania. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol, alebo tento rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že námietky, týkajúce sa neodovzdania diela a nevystavenia rozpočtu, nemajú opodstatnenie, keďže okresný súd zmluvu o dielo vyhodnotil ako neplatnú a vzťah posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Na tento vzťah tak nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo. Okresný súd ako dôvod neplatnosti označil skutočnosť, že nebolo výslovným prejavom vôle zmluvnými stranami dané najavo, že chcú uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že nemal záujem uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo bez dojednania ceny a v odvolaní tvrdil presný opak, v čom žalobca vidí zámer postaviť rozsudok do roviny nesprávnosti. Žalobca poukazuje na viaceré nepravdivé tvrdenia žalovaného. Nie je pravdou, že by existovala dohoda o tom, že cena bude stanovená podľa rozpočtu. Vzhľadom na rozsah diela a na to, že konkrétne požiadavky na konkrétne práce sa zadávali za pochodu počas vykonávania diela, nebolo dodanie rozpočtu pred začatím prác ani možné. Žalovaný rozpočet nežiadal a počas realizácie diela mu zo strany žalobcu ani nebol sľubovaný, o čom svedčí fakt, že väčšina faktúr bola zo strany žalovaného uhradená. Žalovaný poslednú faktúru neuhradil zrejme z dôvodu, že jeho zmluvný partner - investor stavby sa dostal do finančných problémov a neuhradil mu všetky faktúry. V tomto prípade sa však jedná o vzťah žalovaného s treťou osobou, ktorý nemôže mať vplyv na povinnosti žalovaného plniť žalobcovi. Ohľadom nezrovnalostí v množstve a cene uskutočnených prác žalovaný tieto skutočnosti nepreukázal. Znalec obhliadkou na mieste samom zistil, že všetky práce boli vykonané a všetok materiál bol dodaný a nachádza sa v hale. Neobstojí argument, že medzičasom došlo k zmenám elektroinštalácie, pretože toto tvrdenie žalovaný nepreukázal. Znalec také zmeny, ktoré by bránili objektívnemu zisteniu skutkového stavu, nezistil a v mieste dodania diela našiel všetky jeho časti. Hlavným predmetom poslednej faktúry boli rozvádzače a bleskozvod, ktoré predstavujú tak objemné a viditeľné objekty, že ich existenciu bolo možné zistiť na prvý pohľad. Detailnejšou kontrolou znalec zistil prítomnosť všetkého fakturovaného materiálu, ktorý zabudoval žalobca. Nie je pravdou, že by žalobca žalovanému elektroinštalačné práce neodovzdal (za podmienky, že zmluva bola platná a toto plnenie možno považovať za dielo). Žalobca jednotlivé časti fakturoval postupne a žalovaný jednotlivé práce postupne zaplatil s výnimkou faktúry, ktorá je predmetom žaloby. K odovzdaniu a prevzatiu prác došlo, čoho dôkazom je fakt, že tieto práce žalovaný následne odovzdal investorovi. Žalovaný počas konania namietal, že o odovzdaní diela nebol spísaný protokol. Ak by bola zmluva o dielo posúdená ako platná, tak by podľa § 555 ods. 1 OBZ zhotoviteľ splnil svoju povinnosť vykonať dielo umožnením objednávateľovi nakladať s predmetom diela. K odovzdaniu diela by v takom prípade došlo neformálnym spôsobom. Žalovaný sa k predmetu diela správal ako jeho vlastník, pretože ho následne ako súčasť celkového diela odovzdal investorovi.
12. K námietkam voči znaleckému posudku žalobca uviedol, že žalovaný mal možnosť trvať na zopakovaní obhliadky a mal tiež možnosť doložiť tzv. súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP, keďže spor prebiehal sčasti už za účinnosti nového Civilného sporového poriadku. Tieto možnosti žalovaný nevyužil. Položky, ktoré žalovaný namietal ako nadhodnotené, žalobca v žalovaným tvrdenej výške nefakturoval a ani nežaloval. Logicky tak súdny znalec nemohol zistiť rozpor fakturovaných cien s cenami obvyklými. Čo sa týka neúplnosti znaleckého posudku, poukazuje žalobca na skutočnosť, že žalovaný navrhoval, aby sa znalec zaoberal v posudku aj prácami, ktoré neboli predmetom fakturácie ani predmetom sporu. Nebol preto dôvod tieto práce posudzovať. Vo vzťahu k započítaniu sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil so zisteniami a právnym posúdením uvedeným v rozsudku, keďže sa jednalo o neexistujúce pohľadávky, pohľadávky, ktoré neboli vzájomné, a pohľadávky, ktorých výška nebola ničím preukázaná. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
13. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu cestou právneho zástupcu uviedol, že žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti a účelovo prekrúcal niektoré fakty a stanoviská. Žalovaný mal za to, že preukázal vôľu uzavrieť zmluvu o dielo spolu s dohodou o cene diela. Žalobca rozpočet predložil až rok a pol po ukončení diela. Medzi žalobcom a žalovaným tak došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ale nedošlo k uzatvoreniu dohody o cene diela. Žalovaný zotrval na námietkach voči znaleckému posudku a tiež na vyjadreniach k otázke odovzdania prác zo zmluvy. Žalovaný presne preukázal, v ktorých položkách a o koľko boli práce nadhodnotené. Žalovaný preto žiadal vyhodnotiť vyjadrenie žalobcu ako nepodstatné a nedôvodné.
14. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/118/2018-388 zo dňa 19.3.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
17. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní žalovaný vymedzil odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný tak namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke žalobcu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
21. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého medzi stranami nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo. Žalovaný tvrdil, že správanie sa sporových strán a ich konanie potvrdzuje vôľu zmluvu o dielo uzavrieť aj bez dohody o cene, teda, že medzi stranami konsenzuálne došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Krajský súd vo vzťahu k otázke uzatvorenia zmluvy o dielo bez dohody o cene vo všeobecnosti uvádza, že dohoda o cene je v zmysle ust. § 536 ods. 3 jednou z podstatných častí zmluvy o dielo, keďže zmluva o dielo má v zásade odplatnú povahu. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na výške ceny diela, ktorá bude určená priamo v zmluve, kde táto cena môže byť určená ako cena pevná alebo cena podľa rozpočtu. Ďalšou možnosťou je, že strany v zmluve vyjadria spôsob, akým bude cena diela určená, a poslednou možnosťou je výslovná dohoda strán o uzavretí zmluvy bez určenia ceny. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že tak žalobca ako aj žalovaný svojím konaním po vzniku zmluvy potvrdili, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo bez dohody o cene.
22. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a síce, že medzi stranami nedošlo k dohode o cene a nemožno konštatovať ani stranami prejavenú vôľu uzavrieť zmluvu bez dohody o cene. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať na vyjadrenie T. C., ktorý na pojednávaní pred okresným súdom dňa 5.6.2015 (zápisnica z č.l. 110) ako poverený zamestnanec žalovaného, výkonný riaditeľ spoločnosti (poverenie založené na č.l. 115 spisu), uviedol, že so žalobcom sa dohodli, že pre firmu žalovaného vykoná na stavbe MONEDA, a.s. elektroinštalačné práce spolu s dodávkou materiálu. Ďalej uviedol, že na cene sa nedohodli a nevedeli, za čo sa to robí s tým, že na začiatku od žalobcu žiadal, aby ho oboznámil, aká bude cena, avšak k tomuto nedošlo, pričom žalobca urobil rozpočet až v roku 2012. Pán C. ďalej výslovne uviedol, že nie je pravdou tvrdenie, že by mali záujem uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene, pričom požadoval rozpočet, ktorý však nebol daný a bol predložený až v roku 2012. Z vyjadrení samotného žalovaného tak plynie, že žalovaný viazal dohodu o cene na rozpočet vypracovaný žalobcom, ktorý však bol predložený so značným časovým odstupom až v roku 2012, teda po ukončení prác. Nepochybne tak tento rozpočet nemohol byť súčasťou zmluvných dojednaní sporových strán ako základ pre určenie ceny diela. Ako už bolo konštatované, dohoda o cene diela je podstatnou časťou zmluvy o dielo a v prípade, ak má byť cena určená podľa rozpočtu, musí priamo zmluva tento rozpočet obsahovať alebo naň odkazovať. Z ust. § 547 ods. 1 OBZ plynie, že v prípade určenia ceny na základe rozpočtu sa musí jednať o rozpočet, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ktorý objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. V prejednávanom prípade vyplynulo z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom, že rozpočet nebol súčasťou dojednaní sporových strán, ale bol vyhotovený žalobcom až so značným časovým odstupom po ukončení prác. Nie je možné prisvedčiť záveru, že by medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo s dohodou o cene určenou podľa rozpočtu, ktorý v danom čase vyhotovený nebol. V konaní nebol zistený ani žiadny iný spôsob, ktorým by bola cena prác, ktoré mal žalobca pre žalovaného uskutočniť, stanovená. Zároveň z vyjadrení žalovaného jednoznačne plynie, že nemal záujem uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene. V zmysle ust. § 536 ods. 3 OBZ síce môže byť podmienka cenovej doložky v zmluve o dielo naplnená aj výslovným prejavom zmluvných strán, že chcú zmluvu uzavrieť bez dohody o cene, na platnosť takéhoto prejavu je ale nevyhnutné, aby ho zmluvné strany prejavili výslovne. Podmienkou na vznik zmluvy je výslovný prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu, nie opomenutie prejavu vôle uviesť cenu alebo uzavrieť zmluvu bez dohody o cene. Žalovaný v rozpore so svojimi vyjadreniami v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil v podanom odvolaní, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ale bez dohody o cene diela s tým, že rozpočet vykonaných prác bol žalobcom predložený až koncom roka 2012, teda 2,5 roka po ukončení prác. Žalovaný si tak vo svojich vyjadreniach odporoval, keď na jednej strane tvrdil, že malo medzi stranami dôjsť k uzavretiu zmluvy o dielo s tým, že sa dohodli o určení ceny diela tak, že vyhotovenie diela sa bude fakturovať po častiach, etapovite formou preddavkových faktúr, a zároveň v podanom odvolaní tvrdil, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ale bez dohody o cene diela.
23. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo 1745/2018, s ktorým sa stotožňuje a v zmysle ktorého možno dospieť k záveru, že medzi stranami došlo k dohode o podstatných častiach zmluvy len za predpokladu, že je súdu obsah takejto dohody známy, pričom záver, že cena diela bola určená dohodou strán, môže súd vysloviť len vtedy, ak je preukázaný obsah takejto dohody vrátane dojednanej výšky ceny. Ďalej v zmysle tohto rozhodnutia, ak súd nezistí výšku ceny diela, na ktorej sa strany mali dohodnúť, a ak nejde súčasne o prípad podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka (vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo bez určenia ceny diela), tak neprichádza do úvahy iný záver, ako ten, že dohoda o tejto podstatnej časti nevznikla, a teda nedošlo ani ku vzniku zmluvy o dielo pre absenciu dohody o podstatnej časti zmluvy. V zmysle uvedeného potom platí, že ak medzi stranami v čase dojednávania ich vzájomných zmluvných práv a povinností nedošlo k dohode o cene a zároveň z vyjadrenia žalovaného plynie, že nemal záujem uzavrieť zmluvu o dielo bez dohody o cene, tak ani ďalšie následné správanie sa strán, na ktoré poukazuje žalovaný v podanom odvolaní, nemôže preukázať naplnenie zákonom vyžadovaných podstatných náležitostí pre vznik platnej zmluvy o dielo. Obdobne ako súd prvej inštancie tak krajský súd konštatuje, že v konaní medzi sporovými stranami nebola preukázaná platná zmluva o dielo uzavretá v zmysle relevantných ustanovení Obchodného zákonníka.
24. Na základe vyššie uvedeného záveru o neexistencii platnej zmluvy o dielo potom nemôže byť dôvodná ani argumentácia žalovaného v podanom odvolaní, v zmysle ktorej žalobca nesplnil svoju povinnosť predmet diela riadne ukončiť a žalovanému odovzdať v zmysle ust. § 554 OBZ. Zároveň považuje krajský súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného za potrebné uviesť, že v konaní nebolo sporné, že práce vykonané žalobcom boli súčasťou vzťahu medzi žalovaným a investorom stavby spoločnosťou MONEDA, a.s. Poverený zamestnanec žalovaného Ivan Kľúčik k tejto otázke na pojednávaní pred okresným súdom dňa 14.9.2017 (zápisnica založená na č.l. 312 spisu) uviedol, že túto časť diela MONEDE nefakturovali, lebo by ju aj tak nedostali zaplatenú, takže papierovo pohľadávku nemajú, ale MONEDA im dlží. Ďalej uviedol, že dlžoba MONEDY bola 33.334,- Eur, za čo dali žalovanému stroj v hodnote 22.508,- Eur, v tejto hodnote došlo k zápočtu a neuhradená zostala suma rozdielu týchto položiek 11.000,- Eur s tým, že predmetom diela medzi žalovaným a firmou MONEDA bolo, že budú robiť všetko. Z uvedeného tak možno uzavrieť, že s výsledkom prác vykonaných žalobcom nakladal žalovaný vo vzťahu ku svojmu zmluvnému partnerovi MONEDA, a.s. a tieto práce boli aj predmetom vyúčtovania žalovaného vo vzťahu k spoločnosti MONEDA, a.s., z ktorého vzťahu žalovaný eviduje nedoplatok vo výške cca 11.000,- Eur. Žalovaný tak s výsledkom činnosti žalobcu v podobe dodaného materiálu a realizovaných prác nepochybne disponoval v rámci zmluvného vzťahu, ktorý mal s investorom MONEDA, a.s. Nemôže byť potom dôvodná argumentácia žalovaného, že výsledok týchto prác nebol žalobcom žalovanému odovzdaný.
25. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní namietal rozpory vo vzťahu k žalobcom uplatňovanej jednotkovej cene pri niektorých položkách obsiahnutých v rozpočtoch vypracovaných žalobcom. Z vyjadrení samotného žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré vyjadrenia žalovaný zopakoval v podanom odvolaní, plynie, že sa jedná o námietky vo vzťahu k rozpočtu, ktorý je založený na č.l. 118 spisu. Z tohto rozpočtu je zrejmé, že sa týkal stavby: „MONEDA - výrobná hala, objekt: elektroprojekty Výrobná hala, AB budova“, kde sú pod položkou č. 5 a položkou č. 7 uvedené jednotkové ceny 15,40 Eur, resp. 28,50 Eur, ktoré žalovaný namieta. Krajský súd vo vzťahu k tomuto rozpočtu považuje za potrebné poukázať na vyjadrenia žalobcu na pojednávaní pred okresným súdom dňa 14.9.2017, kde žalobca uviedol, že sa to stalo nedopatrením, rozpočet opravil a uvedené ani nie je predmetom konania, keďže rozpočet pripojený ku faktúre túto položku neobsahuje. K uvedenému vyjadreniu žalobcu krajský súd poukazuje na faktúru č. 0432011 (č.l. 3 spisu), ktorej úhrada je predmetom sporu a ktorá obsahuje označenie dodávky ako dodávka rozvádzačov a montáž bleskozvodu. Na č.l. 4-6 súdneho spisu sú založené rozpočty vo vzťahu k fakturovaným prácam, z ktorých je zrejmé, že práce sa týkali stavby MONEDA - výrobná hala, objektu rozvádzač RH, rozvádzač R5 a objektu bleskozvod. Ani v jednom z týchto rozpočtov nie sú uvedené položky, ktorých nesprávne jednotkové ceny žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako v podanom odvolaní namietal. Možno preto uzavrieť, že námietky žalovaného vo vzťahu k nesprávne uvedeným jednotkovým cenám sú v celom rozsahu nedôvodné, keďže predmetom uplatneného nároku žalobcu je zaplatenie iných prác, na inom objekte stavby výrobnej haly, kde súčasťou žalobcom uplatňovaného nároku nie sú položky, ktoré žalovaný namieta. V tomto smere potom nemožno vyhodnotiť ako dôvodné ani námietky žalovaného, že s rozpormi v jednotkových cenách použitého materiálu sa nevyporiadal ani znalec v rámci znaleckého posudku. Znalec v rámci znaleckého posudku posudzoval cenu uplatnenú žalobcom za vykonané práce v zmysle faktúry a rozpočtov, ktoré boli predmetom konania, a preto nebol dôvod, aby sa zaoberal cenou podľa rozpočtov, ktorých zaplatenie predmetom konania nebolo.
26. Krajský súd nepovažuje za relevantné ani námietky žalovaného vo vzťahu k vypracovanému znaleckému posudku. Ako už bolo konštatované, žalovaným namietané rozpory jednotkových cien žalobcom použitého materiálu na prejednávanú právnu vec nedopadajú, pretože tieto položky vôbec neboli súčasťou prác, ktoré sú predmetom prebiehajúceho súdneho konania. Vo vzťahu k námietkam ohľadom časového posunu medzi realizáciou prác a vypracovaním znaleckého posudku poukazuje krajský súd na doplnenie znaleckého posudku č. 6/2017 (č.l. 217 spisu), z ktorého vyplýva, že znalec sa pri obhliadke zameral na podrobnú kontrolu fakturovaných položiek, či sa tieto nachádzajú v danom objekte, z ktorej kontroly vyplynulo, že aj keď nový majiteľ v zariadení vykonal úpravy, zodpovedajú fakturované čiastky danej realite v príslušnom období s tým, že skutočne dodaný elektromateriál na stavbe spoločnosti MONEDA, a.s. čo do druhu aj množstva súhlasí so špecifikáciou materiálu, ktorý bol fakturovaný žalovanému, a jednotkové ceny dodaného materiálu rovnakého druhu a fakturovaného materiálu sú v súlade s rozpočtom žalobcu. Zo samotného znaleckého posudku č. 2/2016 (č.l. 175 spisu) je zároveň zrejmý záver znalca, že stanovená cena prác a materiálu vo faktúre žalobcu č. 0432011 na sumu 37.326,56 Eur plne zodpovedá obvyklým cenám v danom období a práce boli vykonané v rozsahu, v akom boli fakturované. Z výsledkov takto vykonaného dokazovania tak plynie dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, tak ako túto konštatoval súd prvej inštancie.
27. Ak žalovaný namietal závery, ktoré vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku vyslovil okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, tak sa z jeho strany jedná o námietku voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Ako už bolo krajským súdom poukázané, v zmysle ustálenej judikatúry hodnotí súd vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom nie je viazaný ani obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akými výsledkami má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Aj z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, ani sa dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Za situácie, kedy v konaní žalovaný nevyužil možnosti dané mu Civilným sporovým poriadkom za účelom preukázania jeho tvrdení ohľadom nesprávnych záverov vypracovaného znaleckého posudku, napr. predložením súkromného znaleckého posudku, nebol v konaní vytvorený podklad pre iné závery vo vzťahu k dôvodnosti žalobcom uplatnenej pohľadávky, než vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie.
28. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na závery, plynúce z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, v rámci ktorého bolo nesporné, že dotknuté práce sa mali realizovať na základe vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tak žalobca ako aj žalovaný potvrdili, že elektroinštalačné práce vrátane dodávky materiálu mali byť realizované na základe ich vzájomného vzťahu a sporná medzi stranami zostala len otázka ceny týchto prác a dodávok. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako v podanom odvolaní argumentoval existenciou zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k týmto prácam. Ak vecne správne okresný súd dospel k záveru, že zmluva o dielo ohľadom týchto prác medzi sporovými stranami nebola platne uzavretá, je namieste plnenie, ktoré v rámci tohto vzťahu žalobca poskytol žalovanému, vyporiadať práve podľa zásad upravujúcich vyporiadanie bezdôvodného obohatenia. Keďže vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol medzi žalobcom a žalovaným, je bez právneho významu vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia argumentácia žalovaného ohľadom vyporiadania jeho vzťahu s jeho zmluvným partnerom MONEDA, a.s. Rovnako neobstoja ani námietky žalovaného ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa tvrdení žalovaného v podanom odvolaní musí zodpovedať obvyklým cenám. Ako už bolo krajským súdom konštatované, nie je žiadny dôvod spochybňovať výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vo vzťahu k obvyklej cene poskytnutého plnenia, ktorá bola ustálená znaleckým posudkom. Ako vecne správne ustálil okresný súd, práce a materiál boli dodané žalobcom žalovanému, ktorý, ako už bolo konštatované, nárok z dodávky týchto prác uplatňoval voči spoločnosti MONEDA, a.s.
29. Žalovaný v podanom odvolaní namietal tiež postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodnutí nezohľadnil jednostranný zápočet žalovaného. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom uvádza, že predmetom tohto jednostranného zápočtu, ktorý je založený na č.l. 105 súdneho spisu, je započítanie pohľadávky žalovaného vo výške 7.126,91 Eur titulom nezaplatenej ceny za vykonané úpravy a zateplenie rodinného domu žalobcu a pohľadávky žalovaného vo výške 13.868,90 Eur titulom nezaplatenej ceny za zapožičanie pracovnej plošiny podľa faktúry žalovaného č. VF15001. Okresný súd vo vzťahu k tomuto zápočtu konštatoval, že v prípade pohľadávky na sumu 7.126,91 Eur titulom prác vykonaných na rodinnom dome sa nejedná o vzájomné pohľadávky dlžníka a veriteľa, a preto tieto nie je možné započítať. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie ohľadom tejto pohľadávky žalovaného uvádza krajský súd, že v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi. Žalovaný v podanom odvolaní neformuloval námietky vo vzťahu k tomuto záveru súdu prvej inštancie, a preto krajský súd nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu viažuce sa k skutkovému a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti zápočtu tejto pohľadávky žalovaného. Vo vzťahu k jednostrannému započítaniu namietal žalovaný v podanom odvolaní len záver súdu prvej inštancie, ktorý akceptoval tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o bezodplatný prenájom zdvíhacej plošiny. Žalovaný argumentoval tým, že jednotlivé úkony pri realizácii predmetu prác určili strany ako odplatné, a preto nebol dôvod poskytnúť stroj žalovaným žalobcovi bezodplatne. Krajský súd vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že ak žalovaný v konaní tvrdil existenciu pohľadávky voči žalobcovi, tak vo vzťahu k tomuto svojmu tvrdeniu bol v celom rozsahu nositeľom dôkazného bremena, ktoré zodpovedá povinnosti strany označiť dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení. Strana, ktorá takéto dôkazy neoznačí, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto tvrdení. Žalovaný v konaní tvrdil, že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu vzťahu týkajúceho sa využívania plošiny žalovaného žalobcom, za ktoré užívanie patrí žalovanému odplata vyúčtovaná faktúrou na sumu 13.868,90 Eur. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný existenciu tejto pohľadávky žiadnym spôsobom nepreukázal. Tvrdenie žalovaného o odplatnosti zmluvného vzťahu vo vzťahu k užívaniu tejto plošiny poprel žalobca na pojednávaní pred okresným súdom dňa 5.5.2017 (zápisnica založená na č.l. 247 spisu), kde žalobca uviedol, že bola dohoda, že túto plošinu si zapožičia bezplatne za účelom realizácie diela. Zároveň na tomto pojednávaní na otázku právneho zástupcu žalobcu žalovaný, konajúci povereným zamestnancom Ivanom Kľúčikom, výslovne uviedol, že na cene za nájom plošiny sa so žalobcom nedohodli. Vo vzťahu k tvrdeniu ohľadom existencie zmluvného vzťahu, na základe ktorého by žalobca bol povinný žalovanému užívanie plošiny zaplatiť, neboli zo strany žalovaného v konaní predložené ani navrhnuté žiadne dôkazy. Potom za procesnej situácie, kedy tvrdenie žalovaného o odplatnosti vzťahu týkajúceho sa užívania tejto plošiny bolo žalobcom popreté a kedy samotný poverený pracovník žalovaného uviedol, že cena za nájom plošiny so žalobcom nebola dohodnutá, nie je možné dospieť k inému záveru, než k záveru, že žalovaný existenciu pohľadávky, ktorá bola predmetom jeho jednostranného zápočtu voči pohľadávke žalobcu, nepreukázal. Nemôže byť relevantná ani odvolacia námietka žalovaného o zmätočnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorú žalovaný odôvodnil tým, že okresný súd dospel k záveru, že sa nejednalo o zmluvu o dielo, ale o bezdôvodné obohatenie, pričom zároveň v odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca dielo pre žalovaného zhotovoval a pracovnú plošinu by vyúčtoval v cene diela. Z rozsudku súdu prvej inštancie je nepochybné, že okresný súd dospel k záveru, že medzi stranami zmluva o dielo platne uzavretá nebola a daný právny vzťah posudzoval podľa právnej úpravy týkajúcej sa vyporiadania bezdôvodného obohatenia. Ak okresný súd napriek týmto jednoznačne vysloveným záverom nesprávne v jednom z odsekov odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že žalobca pre žalovaného zhotovoval dielo, nejedná sa o také pochybenie, ktoré by malo za následok zmätočnosť či vecnú nesprávnosť rozsudku okresného súdu.
30. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvodné a dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd opätovne zvýrazňuje, že v rámci vyvolaného odvolacieho konania bol viazaný odvolacími dôvodmi, vymedzenými žalovaným vo včas podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie a pokiaľ žalovaný nevyjadril odvolacie dôvody vo vzťahu k posúdeniu započítavanej pohľadávky titulom prác vykonaných na rodinnom dome žalobcu okresným súdom, ani odvolacie dôvody vo vzťahu k záveru okresného súdu o dôvodnosti žalobcom požadovaného nároku na zaplatenie úroku z omeškania, tak pre krajský súd nebol vytvorený priestor, aby závery okresného súdu, ktoré odvolacími dôvodmi žalovaného neboli dotknuté, posudzoval. Krajský súd preto pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobe žalobcu vyhovel. Odvolaním žalovaného nebol napadnutý ani výrok II. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobcovi voči žalovanému priznané právo na náhradu 100 % trov konania, ani výrok III., ktorým bolo právo na náhradu výdavkov v rozsahu 100 % priznané štátu. Tieto výroky ako výroky závislé od rozhodnutia vo veci samej boli preto rovnako krajským súdom potvrdené ako vecne správne.
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.