Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-143-2017.pdf
PDF · 136.13 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/143/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobkyne: B. O., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, Košice, zast. JUDr. Daniela Sokol, advokátka, Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok
rozhodol:
I. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa bodu 3 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
II. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v článku 4 bod 4 obchodných podmienok zo dňa 15.3.2007 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretá medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
III. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 11 bod 11.2 obchodných podmienok pre úver zo dňa 15.3.2017 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretá medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
IV. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s.
V. Konanie v časti o určenie premlčania záväzku z a s t a v u j e .
VI. Vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu z a m i e t a .
VII. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2017 domáhala, aby súd určil, že 1/ Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa bodu 3 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. 2/ Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa obsiahnutá v článku 4, bod 4.8 obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007 zo dňa 15.3.2007 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. 3/ Rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 11, bod 11.2 obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007 zo dňa 15.3.2007 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. 4/ Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. titulom premlčania záväzku.
2. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Košice I predbežným opatrením uložil žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. do právoplatného skončenia konania vo veci samej v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.4.2017, č.k. 11Co/101/2017. Žalobkyni bola zároveň uložená povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia návrh na začatie konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007. Žalobkyňa ako dlžník dňa 20.4.2007 uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s Poštovou bankou, a.s. so sídlom Prievozská 2, Bratislava ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk, s RPMN v celkovej výške 34.612,66 Sk, ktorú pôžičku sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 1.490,- Sk. Žalobkyňa v roku 2007 a 2008 splácala úver titulom zmluvy o úvere, počas ktorého obdobia splatila úver v rozsahu 20.961,74 Sk (695,80 EUR). Od roku 2009 sa žalobkyňa dostala do ťaživej životnej situácie a úver viac nesplácala. Písomnosťou zo dňa 6.10.2015 žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne ako platiteľa mzdy, spoločnosť Tchibo Slovensko, s.r.o. k realizovaniu zrážok zo mzdy titulom uzatvorenej zmluvy o úvere a údajnej doložky o zrážkach zo mzdy, pričom dlžnú pohľadávku vyčíslil na sumu 5.269,80 EUR. Žalobkyňa poukazuje na neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v obchodných podmienkach a nebola predmetom osobitnej dohody medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať rozhodcovskú doložku v predmetnom prípade za dojednanú platne. Právny predchodca žalovaného si mohol predmetnú pohľadávku podľa § 101 OZ uplatniť po prvý raz v apríli 2009. Žalovaný a ani právny predchodca žalovaného nerealizovali vo vzťahu k žalobcovi žiadne právne relevantné kroky majúce za následok prerušenie plynutia premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu je pohľadávka uplatňovaná žalovaným voči žalobcovi u platiteľa mzdy žalobcu premlčaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa bodu 3 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa obsiahnutá v článku 4, bod 4.8 obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007 zo dňa 15.3.2007 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 11, bod 11.2 obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007 zo dňa 15.3.2007 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 uzavretej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. titulom premlčania záväzku.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu, podľa ust. § 137 písm. d/ CSP. Žalobkyňa dňa 20.4.2007 uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk. Žalobkyňa uhradila svoj dlh iba čiastočne a to vo výške 23.103,44 Sk (766,89 EUR) Tieto úhrady realizovala žalobkyňa v rokoch 2007 a 2008. Žalobkyňa nepopiera platnosť zmluvy a ani nepopiera, že ju uzatvorila dobrovoľne na základe slobodnej vôle. Svojím podpisom súhlasila s celým obsahom zmluvy. Tvrdenie, že sa dohode o zrážkach zo mzdy musela podrobiť je zjavne účelové a tendenčné. Žalobkyňa totiž nikde netvrdí, že bola prinútená zmluvu podpísať. Rovnako je účelové a tendenčné aj správanie žalobkyne, ktorá nespochybňuje platnosť zmluvy ako takej, teda nenamieta tú časť zmluvy, z ktorej brala úžitok, ale len časť, na základe ktorej má svoj záväzok splatiť. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, v čom zabezpečovací inštitút, ktorý explicitne upravuje Občiansky zákonník, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalovaného si všetky svoje záväzky vzniknuté mu zo zmluvy splnil riadne a včas a po práve požaduje od žalobkyne len to, čo od nej možno spravodlivo požadovať. Poštová banka, a.s. vyhlásila úver za predčasne splatný a to dňa 25.2.2009, o tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela dňa 2.3.2009 o čom svedčí doručenka, vlastnoručne podpísaná žalobkyňou. Premlčacia doba začala prvýkrát plynúť dňa 3.3.2009. Následne právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. podala žalobu na rozhodcovský súd a to dňa 10.12.2010. Podaním žaloby na rozhodcovský súd začala premlčacia doba spočívať podľa § 112 OZ. Žalovaný vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby od 3.3.2009 do 10.12.2010 celkovo 1 rok 9 mesiacov a 7 dní. Rozhodcovský súd uznal svoju právomoc a vydal dňa 16.1.2012 rozhodcovský rozsudok sp.zn. IBB 12100080, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2012 a vykonateľnosť dňa 7.3.2012.
4. Vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2017 žalovaný žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému 1.547 EUR s 9% úrokom z omeškania od 3.3.2009 do zaplatenia. Dňa 19.4.2007 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s. a žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient) uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver a to vo výške 1.659,70 EUR. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami: zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2011 uzavretá medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Dňa 9.8.2017 nastali účinky zlúčenia spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. a spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. Pokiľa ide o rad predchádzajúcich postúpení, tieto vyplývajú z exekučného spisu sp.zn. 17Er/2733/2015. Pohľadávka bola voči žalovanému súdne uplatňovaná a to na rozhodcovskom súde Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, Bratislava, číslo povolenia MS SR SRS 001, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 16.1.2012, sp.zn. IBB 12100080, právoplatným dňa 3.3.2012, vykonateľným dňa 7.3.2012. Dňa 2.3.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá (ako je zrejmé zo spisu Okresný súd Košice okolie, sp.zn. 17Er/2733/2015). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Košice okolie zastaví exekučné konanie. Legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov pri zastavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou § 52 a nasl. OZ, spôsobili, že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 25.2.2009, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a do času podania žaloby na rozhodcovský súd trojročná premlčacia doba v celej svojej dĺžke trvania neuplynula. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne v období keď veriteľ - oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom, došlo k zastaveniu exekučného konania. Premlčacia doba v prípade žalovanej pohľadávky ešte neuplynula (spočívala od podania žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania) a po zastavení exekučného konania opätovne začne plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania. Dňa 25.2.2009 právny predchodca žalovaného vyhlásil úver za predčasne splatný, pričom o tejto skutočnosti sa žalovaná dozvedela dňa 2.3.2009. V zmysle predmetnej výzvy mala žalovaná 10 dňovú lehotu na dobrovoľné splatenie úveru, čo však neurobila. Premlčacia doba začala prvýkrát plynúť 3.3.2009. Následne právny predchodca žalobcu podal žalobu na Rozhodcovský súd dňa 10.12.2010. A teda od 3.3.2009 do podania žaloby na Rozhodcovský súd dňa 10.12.2010 žalovaná vyčerpala zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 1 rok 9 mesiacov a 7 dní.
5. Žalobkyňa vzniesla námietku premlčania z návrhu uplatneného vzájomnou žalobou.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:
7. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2007 mal súd za nesporné, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ poskytla žalobkyni úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 EUR), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 49,56 EUR (1.490,- Sk), RPMN 25,58%, úroková sadzba 23%, celková výška nákladov 34.612,66 Sk. Žalobkyňa podpisom potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami, súhlasí s nimi a prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie. Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 OZ, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovej banky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa udeľuje Poštovej banke, a.s. výslovný súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy.
8. Zo všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. účinných k 1.3.2007 súd zistil, že banka a klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu sporu. Banka v súlade s § 93b zákona o bankách ponúka klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, v nasledujúcom znení: banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu. Ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomne oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma, má sa za to, že ju prijal. Banka a klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu najmä Štatútu a rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Banka a klient sa dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu a takéto rozhodnutie bude pre banku a klienta konečné a záväzné. Banka a klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán.
9. Dňa 25.2.2009 žalovaný doručil žalobkyni výzvu na zaplatenie úveru, ktorý sa stal predčasne splatným dňa 25.2.2009, úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.4.2007, výzva bola doručená žalobkyni dňa 2.3.2009, lehota na plnenie bola 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
10. Z rozhodcovského rozsudku mal súd za nesporné, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. vydal dňa 16.1.2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť právnemu nástupcovi Poštovej banky, a.s. pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1.547,99 EUR, úrok vo výške 23% ročne zo sumy 1.547,99 EUR od 2.6.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.457,99 EUR od 2.6.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 191,28 EUR, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.6.2010 vo výške 624,85 EUR, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,17 EUR, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 96,09 EUR, všetko na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Poštovej banke, a.s., variabilný symbol XXXXXXXXXX, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
11. Z rozhodcovského rozsudku mal súd za nesporné, že návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku bol rozhodcovskému súdu doručený dňa 10.12.2010.
12. Z návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2012, vykonateľnosť 7.3.2012 a oprávnený PRO CIVITAS, s.r.o. podal dňa 31.3.2013 návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.547,99 EUR s prísl. na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. IBB 12100080, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2012, vykonateľnosť 7.3.2012.
13. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením zo dňa 22.9.2016 č.k. 17Er/2733/2015-13 zamietnutá z dôvodu neexistencie exekučného titulu s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu. Uznesením zo dňa 8.2.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2018 sp.zn. 17Er/2733/2015-37 súd exekučné konanie zastavil.
14. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
15. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, 12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.
17. Podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
18. Podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
19. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa ust. § 53 ods. 1,2,3,4 OZ účinného ku dňu uzavretia zmluvy 27.4.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa ust. § 4 ods. 1,2 OZ účinného ku dňu uzavretia zmluvy 27.4.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
24. Podľa ust. § 4 ods. 4 / zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších pred účinného ku dňu uzavretia zmluvy 27.4.2007 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
25. Podľa ust. § 4 ods. 5/ zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších pred účinného ku dňu uzavretia zmluvy 27.4.2007 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
27. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
28. Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
29. Podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
30. Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
31. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa ust. § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
33. Keďže žalobkyňa sa domáhala určovacích petitov a to určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 d/ CSP súd skúmal, či právo na takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu.
34. Naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovení jej neplatnosti vyplýva zo zákonného ustanovenia, najmä z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. K naliehavému právnemu záujmu vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy zaujal svoje stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 8Cdo/483/2014 zo dňa 18. novembra 2015, v ktorom konštatoval že: „Naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určovanie neplatnosti takejto dohody sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú je žalobkyňa žalovanému dlžná. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobkyni v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“.
35. Už zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 1Co 27/2013). Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39). V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41). V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu.“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard C-429/05, bod 61). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.
36. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere a v obchodných podmienkach a neplatnosti rozhodcovskej doložky uzavretých v súvislosti so zmluvou o úvere, preto súd dospel k záveru, že nárok na určenie právnej skutočnosti, ktorého sa žalobkyňa domáha, vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom, z ktorého vyplýva právo na určenie právnej skutočnosti, je ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a aj ust. § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch účinný od 1.5.2018.
37. Súd preto ďalej posudzoval platnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
38. V prejednávanej veci ide o zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným za dodávateľom. Žalobkyňa nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naproti tomu žalovaný nesporne konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah, založený zmluvou o úvere, je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia OZ je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodno-právny vzťah. Žalovaný ako dodávateľ v tejto veci zmluvné podmienky so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.
39. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi.
40. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania aj nad rámec peňažných nárokov veriteľa z poskytnutého úveru. Ide o typickú formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemala žalobkyňa možnosť žiadnym spôsobom zmeniť.
41. Predmetná dohoda ďalej neobsahuje poučenie žalobkyne o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť tak, ako to stanovuje § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy neprípustné. Novelizácia uvedeného zákona vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014 nemá k ustanoveniu § 5a ods. 1 písm. a) prechodné ustanovenie a preto je podľa názoru súdu aplikovateľná aj v danej veci, preto je neplatná aj pre rozpor s cit. zák. ust. v súlade s ust. § 39 OZ.
42. Súd podrobil dohodu o zrážkach zo mzdy kontrole prijateľnosti takejto zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 OZ a dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to s poukazom na formu uzavretia predmetnej dohody a faktickú nemožnosť žalobkyne takúto dohodu neprijať.
43. S poukazom na vyššie uvedené súd vyslovil, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o úvere ako aj v obchodných podmienkach je ako neprijateľná podmienka neplatná.
44. Súd ďalej posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobkyňa podpisom zmluvy sa oboznámila s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom a prijíma návrh v nich predložený a potvrdzuje ich prevzatie. Zmluva o úvere neobsahuje rozhodcovskú doložku, odkazuje na obchodné podmienky v tom znení, že banka podáva návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky s tým, že ak žalobkyňa ako klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu nedoručí písomné oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky neprijíma, má za to, že ju prijal. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva nutnosť písomnej formy rozhodcovskej doložky, pod následkami jej neplatnosti. Písomná forma rozhodcovskej doložky nie je splnená v prípade, ak je rozhodcovská zmluva (doložka) súčasťou všeobecných podmienok dodávateľa. V takejto forme uzatvorenia totiž absentuje písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) žalovaný nepreukázal. Ani v priebehu uzavretého právneho vzťahu medzi stranami sporu nedošlo k zmene obsahu predmetnej zmluvy, týkajúcej sa uzavretia rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného dospel súd k záveru o neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky. Keďže rozhodcovská zmluva (doložka) nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo všeobecné obchodné podmienky predložené súdu nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, nespĺňa podmienku písomnej formy a je preto neplatná. Súd pri svojom tvrdení poukazuje na to, že v texte podpísaného formulára zmluvy je iba vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
45. Dohoda o zrážkach zo mzdy v úverovej zmluve je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka, keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú.
46. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že takto uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná.
47. Keďže žalovaný uskutočňuje výkon práv zo zmluvy o úvere, súd posudzoval platnosť zmluvy o úvere.
48. Na základe zmluvy o úvere poskytol veriteľ žalobkyni úver vo výške 1.659,70 EUR, ktoré sa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 49,56 EUR s tým, že celková výška nákladov činí 34.612,- Sk, čo činí 1.148,93 EUR, t.j. poskytnutá cena plus náklady činia 1.659,70 EUR - poskytnutý úver, náklady 1.148,93 EUR, spolu činia 2.808,63 EUR. Súčin výšky splátok 49,56 EUR x počet splátok 60 činí 2.973,60 EUR. Zmluva teda obsahuje neplatný údaj o súčte platieb v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a/ keďže ide o zmluvu, v ktorej je možné uviesť súčet platieb. Nesprávny údaj o výške celkových nákladov je neplatným údajom a preto má súd za to, že tento údaj absentuje. Zmluva taktiež obsahuje nesprávny údaj o RPMN, keďže v zmluve je uvedená výška RPMN 25,58% a skutočný výpočet RPMN podľa výpočtu stránky www.ekonomika.sme.sk činí 29,16%. Aj nesprávny údaj o RPMN spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania a tým absenciu dojednania o RPMN.
49. Žalovaný sa domáhal vzájomnou žalobou zaplatenia ujmy 1.547 EUR s prísl. zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa vzniesla námietku premlčania.
50. Súd posúdil vznesenú námietku premlčania a dospel k záveru, že táto je dôvodná.
51. V konaní nebolo sporné, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere voči žalobkyni sa stala splatná uplynutím 10 dňovej lehoty vo výzve na dobrovoľné plnenie úveru, výzva doručená 2.3.2009. Splatnosť nastala dňa 12.3.2009, prvý deň, kedy sa mohla žalovaná domáhať plnenia 13.3.2009, trojročná lehota uplynula dňa 13.3.2012. Je nepochybné, že právny predchodca žalovaného podal žalobu na rozhodcovský súd 10.12.2010, rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 7.3.2012. Dňa 31.3.2013 podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie rozhodcovského rozsudku s tým, že exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 8.2.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2018
52. Súd dospel k záveru, že nárok žalovaného je premlčaný. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky a nulitné rozhodnutie, ktoré vzišlo z rozhodcovského konania, nedošlo k riadnemu uplatneniu práva na súde, ako to predpokladá uvedené ustanovenie. Nie je možné uvažovať o zastavení plynutia premlčacej doby za čas, keď žalobca (jeho právny predchodca)uplatnil nárok na rozhodcovskom súde a tento vydal aj rozsudok, ktorý však v exekučnom konaní bol vyhodnotený ako nulitný (nespôsobilý exekučný titul), keďže samotná rozhodcovská doložka v úverovej zmluve bola postihnutá absolútnou neplatnosťou, v dôsledku čoho rozhodca nemal právomoc rozhodnúť v rozhodcovskom konaní o uplatnenom nároku žalobcu (jeho právneho predchodcu).
53. Keďže žalovaný si uplatnil vzájomnou žalobou po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 13.3.2012, vzájomná žaloba bola podaná dňa 15.11.2017, súd žalobu o zaplatenie dlhu zo zmlúv o úvere z dôvodu námietky premlčania zamietol.
54. Súd vyhovel žalobe aj v časti o zdržanie sa výkonu práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere zo dňa 20.4.2007, keďže je nepochybné, že žalovaný si uplatňuje práva z predmetnej zmluvy a to najmä výkonom zrážok zo mzdy, pričom súd dospel k záveru, že nárok žalovaného je premlčaný, dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská doložka sú neplatné, preto súd vyhovel žalobe aj v časti, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.
55. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu v časti o určenie premlčania späť, súd konanie v tejto časti za súhlasu žalovaného podľa ust. § 144, ust. § 145 ods. 2 CSP a ust. § 146 ods. 1 CSP konanie v tejto časti zastavil.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni podľa pomeru jej úspechu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
57. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.