Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-46-2019.pdf
PDF · 73.4 KB
Case nature
Subarea
5Co/46/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony G.. C. M., V.., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. X, XXX XX R., na návrh navrhovateľky JUDr. Q. M., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. X, XXX XX R., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a o ustanovenie opatrovníka, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 20. júna 2018 č.k. 3Ps/3/2013-297 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 235 ods. 3 CMP, keď navrhovateľka podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony manžela G.. C. M., V.., bez toho, aby k nemu priložila lekárske vysvedčenie o duševnom stave menovaného, resp. lekársku správu o zdravotnom stave, pričom lekárske vysvedčenie nepredložila ani na výzvu súdu v stanovenej lehote, pričom bola poučená o tom, že ak lekárske vysvedčenie o duševnom stave G.. C. M., V.. nepredloží, súd konanie zastaví. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 2/Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka. Považovala ho nielen za arbitrárne a neobjektívne, ale navyše aj za rozhodnutie vydané zaujatou a vylúčenou sudkyňou z prejednania vecí navrhovateľky. Odvolateľka žiadala sudkyňu, pokiaľ jej vec ešte nebola odňatá, vylúčiť z ďalšieho prejednávania veci, napadnuté uznesenie navrhla zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie inému súdu, nakoľko vec prejednávajúci nemá ani miestnu príslušnosť na konanie, keďže osoba, ktorej sa týka obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nemá skutočné bydlisko v obvode konajúceho súdu prvej inštancie, ale dlhodobo žije na adrese U., L.. 3/D.. G.. C. M., V.. v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky potvrdil, že má trvalé bydlisko na R. X H. R., v rodinnom dome, ktorý nadobudol dedením, ktorý však nemôže užívať, nakoľko mu v tom bráni manželka. Bytovú situáciu rieši priebežne a len dočasne ubytovaním v rôznych penziónoch alebo prenajímaním bytu v okolí Bratislavy. Manželstvo s navrhovateľkou stále nie je rozvedené, pre obštrukcie zo strany navrhovateľky, v súčasnosti sa vedie približne 15 sporov, ktorými sa zaoberajú súdy všetkých inštancií. Manžel navrhovateľky má trvalé zamestnanie na plný pracovný úväzok ako vysokoškolský učiteľ, má stály príjem, nie je voči nemu vedené exekučné konanie, je zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR od E. XXXX, nemá dlhy voči poisťovniam ani daňovej správe a nemá ani vyživovaciu povinnosť. Navrhol preto, aby súd žiadosť navrhovateľky zamietol ako nepravdivú, nezmyselnú a nedôvodnú. 4/Navrhovateľka v písomnom vyjadrení v reakcii na vyjadrenie manžela konštatovala, že jeho písomné stanovisko je obrazom jeho pokračujúceho nepriaznivého duševného rozpoloženia a straty akejkoľvek súdnosti. K tvrdeniu manžela, že býva v dome na R. X H. R. uviedla, že toto nie je pravda cca 10 rokov. Dochádza z Nitry, kde žije u rozvedenej ženy, každú sobotu len pre poštu. O celú nehnuteľnosť
sa stará výlučne sama, u manžela pokračuje chorobné zmýšľanie, podľa navrhovateľky je potrebná odborná intervencia kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu. Navrhovateľka má vedomosť o vedení priestupkového konania voči manželovi, a to opakovane, navrhla urobiť dopyt na slovenskú právnickú spoločnosť, vymáhajúcu pokuty uložené za porušenie dopravných predpisov v Rakúsku ohľadne sankcionovania manžela. Navrhovala zistiť, kde pracuje v Rakúsku, kde svoj príjem zdaňuje, či bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, či zdanil svoje príjmy z predaja učebníc, ktoré vydal. Podvodným zápisom na katastri sa nechal manžel zapísať ako výlučný vlastník celej nehnuteľnosti v Bratislave, s cieľom zbaviť manželku užívacieho práva, manžel nie je výlučný vlastník nehnuteľnosti, čo mal potvrdiť i posledný rozsudok Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 14C/97/96. Iné súdne konania sú reakciou manželky na domáce násilie manžela, resp. na podvody so spoločným majetkom. Navrhovateľka sama konštatuje, že nie je odborník na duševné zdravie, ale je presvedčená, že na strane manžela nejde len o andropauzu, ale s veľkou pravdepodobnosťou trpí poruchou osobnosti, ktorá spočíva v jeho agresívnom a majetníckom správaní, nie je spôsobilý posúdiť následky svojho správania, nakladá so spoločným majetkom, príbuzných okráda, zastrašuje a ponižuje. Manžel nerešpektuje ani právny názor Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil názor, že rodinný dom na R. X H. R. je v BSM účastníkov. Navrhovateľka preto zotrvala na návrhu a navrhla po zabezpečení všetkých dôkazov pristúpiť k posúdeniu zdravotného stavu a spôsobilosti na právne úkony manžela, kvôli preukázanému násilnému správaniu. 5/Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach daných ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP ako vecne správne potvrdil. 6/Návrh na začatie konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) aj osobitné náležitosti, ktorými sú opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné. Ustanovenie osobitných náležitostí návrhu na začatie konania je plne odôvodnené zásahom do integrity fyzickej osoby týmto druhom konania. Z tohto dôvodu zákonodarca ustanovuje ako obligatórnu náležitosť návrhu aj preukázanie skutočností, že menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby neprichádzajú do úvahy. Uvedené ustanovenie rovnako reflektuje princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Miernejšími opatreniami môže byť zastupovanie (napr. členom domácnosti) alebo ustanovenie opatrovníka. Cieľom právnej úpravy je zamedziť podávaniu šikanóznych návrhov (z dôvodovej správy). Ak návrh na začatie konania podáva osoba, ktorá má na veci právny záujem, náležitosťou návrhu je, okrem všeobecných náležitostí podania a osobitných náležitostí podľa § 234 CMP, aj opísanie skutočností odôvodňujúcich jej oprávnenie na podanie návrhu. Súd môže navrhovateľovi, ktorým je ten, kto má na veci právny záujem, alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Ak takýto navrhovateľ v lehote určenej súdom lekársku správu súdu nepredloží, súd obligatórne konanie zastaví. 7/Účelom predloženia takéhoto lekárskeho vysvedčenia je to, aby sa preukázala dôvodnosť podaného návrhu. Súd bude takéto lekárske vysvedčenia požadovať spravidla vtedy, keď hrozí nebezpečenstvo šikanovania dotknutej fyzickej osoby zo strany navrhovateľa. Súd v takomto prípade navrhovateľovi určí lehotu na predloženie lekárskeho vysvedčenia a ak v tejto lehote ho súd nebude mať k dispozícii, tak konanie zastaví. Ten, kto podáva návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí totiž výslovne konkrétnymi skutočnosťami zdôvodniť, prečo toto krajné riešenie vôbec prichádza do úvahy a musí opísať, aké iné opatrenia sa snažil urobiť, aby mu predišiel. 8/Navrhovateľka v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané zaujatou a vylúčenou sudkyňou z prejednania vecí navrhovateľky, namietala tiež nedostatok miestnej príslušnosti súdu prvej inštancie, keďže osoba, ktorej sa týka obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nemá skutočné bydlisko v obvode konajúceho súdu prvej inštancie, ale dlhodobo žije na adrese v Nitre. Otázkou prípadného vylúčenia sudkyne JUDr. Škultétyovej z prejednávania a rozhodovania tejto veci sa venoval odvolací Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 16. decembra 2014 č.k. 4Co/572/2014-190, 4NcC/85/2014, ktorým sudkyňu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. februára 2015. O miestnej príslušnosti súdu rovnako rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený svojim uznesením zo dňa 30. októbra 2015 č.k. 4NcC/71/2015-221 tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. decembra 2015. 9/O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 10/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).