Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-28-2018.pdf
PDF · 123.34 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/28/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: CUKRÁRSKA VÝROBA FILOVÁ s.r.o., so sídlom Horné Saliby 890, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 254 029, zastúpený: Miroslav Antoňák, bytom Medzilaborce, Májová 732/10, adresa na doručovanie: Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce, o zaplatenie 35.578,44 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/1/2017-104 zo dňa 08. novembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.1.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.578,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 35.578,44 Eur od 19.3.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.142,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 6.142,47 Eur od 19.03.2015 do zaplatenie a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 66% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatný uznesením. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 415, § 420 ods. 1 Obč. zák., § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len zák. 251/2012 Z.z.), § 82 ods. 2,3 zák. č. 251/2012 Z.z., § 15 ods. 6 písm. d), § 19 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o meteorológii, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchod. zák., § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
3. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný je odberateľom zemného plynu na odbernom mieste SKSPPDIS000110108520 na adrese H. I. XXX (1. odberné miesto) a SKSPPDIS000110108519 na adrese H. I. XXX (2. odberné miesto). Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 35.578,44 Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, t.j. odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný odoberal plyn na dvoch odberných miestach - 1. H. I. XXX a 2. H. I. XXX, meradlami, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - boli porušené plomby pri počítadlách plynomerov. Znalecký posudok č. 72/PL-2015 konštatoval na meradle na 1. odbernom mieste obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného odtlačku na ľavej plombe krytu číselníka a kontrolného odtlačku, pričom tieto neboli vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znalec dospel k záveru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na ľavej plombe bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalecký posudok č. 71/PL-2015 na 2. odbernom mieste konštatoval, že na ľavej plombe bolo odstránené označenie niektorým nástrojom s veľkým množstvom rezných rán napr. pilníkom a pod. V zmysle ust. § 15 ods. 7 písm. d) zákona o metrológii ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, dochádza k zániku platnosti overenia určeného meradla a takéto meradlo nemožno používať na určovanie výšky platby. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že preukázanie poškodenia plomby nie je dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Zákon v ust. § 82 ods. 1 písm. d) jednoznačne stanovuje, že neoprávneným odberom je odber plynu meraný meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Týmto zabezpečením sú okrem iných ak overovacie/zabezpečovacie značky (plomby), umiestnené pri počítadle plynomera. Pokiaľ došlo k poškodeniu, resp. odstráneniu tak, ako to vyplýva zo znaleckých posudkov, a zároveň dochádzalo k odberu plynu, čo v konaní nebolo sporné, je naplnená skutková podstata neoprávneného odberu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Zamenená, resp. poškodená plomba sa nachádzali v prevádzkach v užívaní žalovaného, v dôsledku čoho u žalovaného vznikla objektívna zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi pri distribúcii plynu vznikla. Z uvedených dôvodov nie je rozhodujúce či poškodenie zavinil samotný konateľ žalovaného, niektorí z jeho zamestnancov alebo tretia osoba, za vzniknutú škodu na objektívnom princípe zodpovedá žalovaný. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku, tvrdenie žalovaného, že k poškodeniu jednej plomby došlo jej mechanickým šúchaním o vnútornú stranu skrine bolo vyvrátené samotným znaleckým posudkom, podľa ktorého k poškodeniu došlo nástrojom v veľkým množstvom rezných rán. Zástupca žalovaného v záverečnej reči vyslovil pochybnosti o postupe znalca pri vypracovaní posudku, či postupe zamestnancov žalobcu pri demontáži meradiel, avšak na spochybnenie tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov žiadne dôkazy nenavrhol (prípadný výsluch znalca, výsluch svedkov a pod) a preto súd na jeho vyjadrenia neprihliadal. Z výkladu ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočnej škody. Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, kedy došlo ku škodovej udalosti. Princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od subjektívnej zodpovednosti podmienkou vzniku objektívnej zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Citované ustanovenia zákona nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody nemožno zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 § 82 zákona o energetike je možné aplikovať len v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. Na odberných miestach žalovaného boli zistené poškodenia plynomerov, a to porušenie plomby pri počítadlách plynomerov. Zo strany žalobcu však nebolo preukázané, že porušenie malo vplyv na funkčnosť počítadla a že meracie zariadenia nemerali hodnoty správne. Súd akceptuje argumentáciu žalobcu, že hodnoty namerané meradlom, na ktorom došlo v dôsledku poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii k strate platného overenia v zmysle zákona o metrológii, nemožno používať na určovanie výšky platby v obchodnom styku. Takto nameraného hodnoty nemôže žalobca ako distribútor vyčísliť dodávateľovi a dodávateľ ich nemôže vyfakturovať odberateľovi (žalovanému). Súd však neakceptuje tvrdenie žalobcu, že tieto hodnoty nemožno použiť ani ako podklad pre zistenie odobratého množstva plynu žalovaným v rozhodnom období a teda vyčíslenie skutočnej škody bez toho, aby bolo toto tvrdenie žalobcom preukázané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázal, že hodnoty namerané meradlami v rozhodnom období od 19.2.2014 do 12.1.2015, a to na 1. odbernom mieste Horné Saliby 873 v rozsahu 10.878 m3 a na 2. odbernom mieste 3.548 m3, nezodpovedajú skutočne odobratému množstvu zemného plynu a tým skutočnej škode, ktorá žalobcovi vznikla. Krajský súd Trnava v uznesení sp. zn. 26Co/291/2014 z 25.8.2015 v obdobnej veci poukázal na Nález Ústavního soudu České republiky I. ÚS 668/15 z 11.8.2015 týkajúci sa neoprávneného odberu elektrickej energie a uviedol, že z odôvodnenia nálezu možno analogicky aplikovať na prejednávanú vec závery, že súd prvého stupňa správne neakceptoval paušálny spôsob výpočtu na základe vyhlášky, keď taký postup by bol v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že taký výpočet náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by ním došlo v rozpore so zákonom k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcií neoprávneného odberateľa. Krajský súd ďalej konštatuje, že výška fiktívnej škody v ním prejednávanej veci vypočítaná podľa právnych predpisov sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu ako dodávateľa plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. S prihliadnutím na uvedené závery súd poukazuje na to, že zatiaľ čo hodnota nameraná meradlom, ktorého nefunkčnosť nebola žalobcom preukázaná, bola v rozhodnom období predstavujúcom 11 mesiacov na 1. odbernom mieste 10.878 m3, uplatnená náhrada škody je za odobraté množstvo 50.958,08 m3, teda predstavuje takmer 5-násobok. Na 2. odbernom mieste bola nameraná hodnota 3.548 m3, uplatnená náhrada je za množstvo 32.380,16 m3, teda viac ako deväťnásobok. Pri porovnaní spotreby žalovaného na odberných miestach za predchádzajúce obdobia na základe vyúčtovacích faktúr predložených žalovaným súd zistil, že na 1. odbernom mieste bol v období od 19.2.2012 do 31.12.2012 vyúčtovaný odber v rozsahu 5.422 m3 a v období od 1.10.2013 do 18.2.2014 odber 6.393 m3. Síce nejde o na seba nadväzujúce časové obdobia, ale na druhej strane možno vychádzať z toho, že v súhrne zohľadňujú spotrebu s prihliadnutím na všetky ročné obdobia, v dôsledku čoho sa predchádzajúca spotreba za 12 mesiacov pohybovala okolo 11815 m3. Na 2. odbernom mieste bol v období od 19.2.2012 do 31.12.2012 vyúčtovaný odber v rozsahu 1.163 m3 a v období od 1.10.2013 do 18.2.2014 odber 2.390 m3. Pri uplatnení rovnakého porovnávacieho hľadiska ako vyššie, spotreba za 12 mesiacov sa pohybovala okolo 3.553 m3. Samozrejme, že výšku škody nie je možné určiť výhradne na základe množstva odoberaného plynu v predchádzajúcich obdobiach, keďže výška spotreby sa môže časom meniť. Napriek tomu má súd za to, že rozsah predchádzajúcej spotreby je relevantnou informáciou a podkladom pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska naplnenia kompenzačného princípu náhrady škody. V konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by poškodením overovacích značiek na meradlách došlo zároveň k zásahu, ktorý by mal vplyv na funkčnosť počítadla a že by v dôsledku toho nebolo možné namerané hodnoty pre určenie vzniku škody použiť. Zároveň bolo preukázané, že v hodnotách spotreby nameraných za obdobia predchádzajúce neoprávnenému odberu a hodnotách v období neoprávneného odberu nie sú podstatné odchýlky. Vzhľadom k uvedenému bolo podľa názoru súdu pri určovaní výšky škody vychádzať z hodnôt nameraných počítadlami plynomeru pri súčasnom prihliadnutí na množstvá odobratej energie v predchádzajúcich obdobiach. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie škody vo vzťahu k 1. odbernému miestu vo výške 4.571,44 Eur za odobraté množstvo plynu 10.878 m3, čo predstavuje 116.797,086 kWh (10.878 x 10,737) pri sadzbe 0,03914 Eur/kWh a vo vzťahu k 2. odbernému miestu vo výške 1.491,03 Eur za odobraté množstvo 3.548 m3, čo predstavuje 38094,876 kWh (3548 x 10,737) pri sadzbe 0,03914 Eur/ kWh. Pokiaľ ide o uplatnené náklady, ktoré žalobcovi v súvislosti s neoprávneným odberom plynu mali vzniknúť a ktoré vyčíslil na 2 x 277,93 Eur, súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zdokladovaných nákladov na vypracovanie posudkov na meradlá vo výške 2 x 40,- Eur, vynaloženie ktorých žalobca doložil vyúčtovaniami znalečného. Pokiaľ ide o ostatné náklady, a to náklady na zaistenie neoprávneného odberu vo výške 2 x 131,20 Eur, náklady na overenie plynomerov vo výške 2 x 14,40 Eur a opravu plynomerov vo výške 2 x 92,33 Eur, žalobca v súvislosti s ich uplatnením doložil časť Cenníka externých služieb SPP-distribúcia, a.s. a interný list žalobcu, predmetom ktorého bola žiadosť a schválenie ceny za výkon Zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu pre rok 2014. Aj pri posudzovaní týchto nárokov je však nutné vychádzať z ust. § 442 ods. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Nahradiť preukázanie skutočne vynaložených nákladov odkazom na žalobcom formulovaný cenník, v situácii, keď žalovaný tieto náklady spochybňuje, má za následok neunesenie dôkazného bremena a tento nárok nebolo možné žalobcovi priznať. Súd mal za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie vzniknutej škody vyúčtovaniami zo 4.3.2015, v ktorých stanovil lehotu splatnosti na 18.3.2015. Nakoľko žalovaný žalobcovi vzniknutú škodu v lehote splatnosti nezaplatil, súd žalobcovi priznal popri priznanej výške škody 6.062,47 Eur (4.571,44 Eur + 1.491,03 Eur) a nákladoch vo výške 80,- Eur (2 x 40,- Eur) aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 6.142,47 Eur od 19.3.2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vydanie náhrady škody stanovenej žalobcom) do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
4. Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a proti výroku o trovách konania.
Žalobca v odvolaní uviedol, že zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o energetike") v ustanovení § 82 ods. 1 nestanovuje, že za neoprávnený sa považuje len taký odber plynu, pri ktorom dochádza k odberu meradlom s porušeným zabezpečením a toto meradlo zároveň nesmie zaznamenávať spotrebu alebo ju zaznamenáva nesprávne. Ak teda zákon o energetike nepovažuje za neoprávnený iba taký odber, pri ktorom by museli byť kumulatívne splnené obe podmienky, t.j. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a nezaznamenávanie alebo nesprávne zaznamenávanie spotreby, tak pri neoprávnenom odbere definovanom v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike žalobca nemusí preukazovať, že meradlo s poškodenou plombou/ plombami nezaznamenávalo spotrebu alebo ju zaznamenávalo nesprávne. V tejto súvislosti je však podstatné uviesť, že aj keď žalobca nepreukázal, že meradlá nemerali spotrebu správne (nakoľko takéto dôkazné bremeno v súvislosti s neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) žalobca nemá), neznamená to, že meradlami nameraná spotreba zemného plynu môže byt' použitá na určenie žalovaným odobratého množstva zemného plynu z distribučnej siete žalobcu a teda aj výšky žalobcovi spôsobenej škody. Skutočnosť, že údaj o množstve spotrebovaného plynu zistený na počítadlách plynomerov, ktorých platnosť overenia v dôsledku porušenia overovacej/zabezpečovacej značky zanikla, nie je možné použiť, bola potvrdená stanoviskami Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo zo dňa 20.03.2017 a 20.10.2017 a zároveň tiež vyjadrením Slovenského metrologického ústavu zo dňa 05.10.2017. V prípade ak dôjde k zániku platnosti úradného overenia meradla, nemôže byt' toto použité/používané na účel na ktorý je určené, t.j. v prípade plynomerov na meranie množstva spotrebovaného/odobratého zemného plynu. Súd prvej inštancie, zohľadniac vyššie uvedené vyjadrenia síce konštatoval, že hodnoty namerané meradlom, na ktorom v dôsledku poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii došlo k strate platnosti overenia, nemožno používať na určovanie výšky platby v obchodnom styku, no napriek tomu údaj o nameranom množstve plynu takýmito meradlami použil na určenie výšky žalobcovi spôsobenej škody. Súd prvej inštancie však na určenie množstva plynu odobratého z distribučnej siete žalobcu, použil údaj z meradla, ktorý údaj nebolo možné použiť a jeho použitie odporuje ustanoveniam zákona o metrológii. Takýto postup nie je možné akceptovať. V konaní na súde prvej inštancie bolo preukázané, že neoprávneným odberom zemného plynu zo strany žalovaného , bola žalobcovi spôsobená škoda (pozn. žalovaný odobral plyn pariaci žalobcovi spôsobom označeným ako neoprávnený a za takto odobratý plyn žalobcovi nezaplatil). Súd prvej inštancie však v súvislosti s výškou žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody tento neposudzoval v súlade s ustanovením § 82 ods. 3 zákona o energetike, v spojení s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. (ďalej aj ako „ Vyhláška'), ale s poukazom na Nález Ústavního soudu České republiky I.US 668/15 z 11.8.2015 a rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp . zn . 2600/ 291 /2014 , určil výšku škody spôsobenej žalobcovi iným (pozn. s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, postupom odporujúcim ustanoveniam zákona o metrológii spôsobom . Podľa odôvodnenia odvolaním napádaného rozsudku, predtým, ako dôjde k výpočtu škody, je nevyhnutné mať preukázaný vznik skutočnej škody. Poukazujeme však na skutočnosť, že v prípade, ak by pri neoprávnenom odbere plynu bolo možné určiť skutočnú výšku škody, nie je dôvod na aplikáciu metodiky stanovenie vo Vyhláške. V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádza spôsobom podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, však nie je možné zistiť presne odobraté množstvo zemného plynu odberateľom a teda nie je možné zistiť skutočnú výšku škody, čo automaticky znamená povinnosť žalobcu túto vypočítať pomocou metodiky stanovenej vo Vyhláške. K nemožnosti zistiť skutočnú výšku škody poukazujeme bližšie na naše podania a vyjadrenia v konaní na súde prvej inštancie. V súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie poukazujúcou na rozhodnutie z Českej republiky je nevyhnutné poukázať práve na diametrálne odlišnú právnu úpravu platnú v ČR. Pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie sa na rozdiel od Slovenska nevychádzalo z presného počtu, typu a hodinovej spotreby spotrebičov na odbernom mieste, ale z hodnoty ističa umiestneného pred nehnuteľnosťou, pričom sa určovalo maximálne možné odobrateľné množstvo energie za deň (24 hodín) a obdobie neoprávneného odberu plynu, ktoré opäť na rozdiel od Slovenska, mohlo byt' určené ako obdobie až 2 rokov spätne od zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie a to napriek skutočnosti, že napr. mesiac pred zistením neoprávneného odberu mohol byť uskutočnený odpočet spotreby elektrickej energie. Právna úprava platná v Slovenskej republike naopak zohľadňuje kompenzačný princíp náhrady škody, kedy pomocou aplikácie tejto úpravy je objektivizované množstvo plynu, ktoré mohlo byť odberateľom v rozhodnom období odobraté. Na rozdiel od úpravy platnej v Českej republike sa zohľadňujú konkrétne spotrebiče nachádzajúce sa na odbernom mieste a ich príkon, nepredpokladá sa ich nepretržitá prevádzka, ale len prevádzka v rozsahu trvania výrobnej zmeny či otváracích hodín danej obchodnej prevádzky a zároveň obdobie, ktoré sa považuje za obdobie neoprávneného odberu plynu, môže byt' určené len ako obdobie nasledujúce po fyzickom odpočte spotreby. V prípade súdom tvrdenej preventívnej funkcie náhrady škody a danej právnej úpravy naopak odvolaním napádané rozhodnutie túto preventívnu funkciu absolútne znegovalo, keďže súd prvej inštancie určil, že odberateľ, ktorý odoberal plyn neoprávnene, má zaplatiť len za množstvo plynu evidované na poškodenom meradle (hoci toto množstvo nemôže byť podľa zákona o metrológii akceptované) a navyše má zaň zaplatiť cenu nižšiu, ako by odberateľ uhradil svojmu dodávateľovi, ak by nešlo o neoprávnený odber. Česká právna úprava zároveň umožňuje (pozn. na rozdiel od slovenskej) všeobecnému súdu neaplikovať podzákonný právny predpis v prípade, ak sa sudca domnieva, že tento odporuje predpisu vyššej právnej sily. V podmienkach Slovenskej republiky tento postup nie je možný a súd prvej inštancie tak v prípade, keď nebol k dispozícii údaj o presnom, žalovaným odobratom množstve plynu v rozhodnom období a teda nebolo možné určiť výšku skutočnej škody, mal nárok žalobcu posudzovať v súlade s ustanoveniami Vyhlášky. Uplatnený nárok na náhradu nákladov je plne dôvodný, nakoľko ide o reálne vynaložené pracovné výkony zamestnancov v súvislosti so zaistením neoprávneného odberu zemného plynu spojené tiež s nákladmi na dopravu zamestnancov na miesto neoprávneného odberu (pozn. meradlá bolo nevyhnutné zdemontovať a následne nainštalovať nové meradlá, pričom demontáž poškodených aj montáž nových meradiel boli v konaní preukázané). Keďže meradlá boli poškodené a stratili overenie, musel žalobca zabezpečiť ich opravenie a opätovné overenie. Tieto úkony žalobca uskutočňuje internými zamestnancami a nie je možné ich tak preukázať predložením faktúry ako v prípade nákladov na vypracovanie posudku. Žalobca náklady uplatnil vo výške určenej cenníkom predloženým súdu prvej inštancie. Náklady súvisiace s demontážou poškodených a montážou nových plynomerov, ako aj náklady na ich opravu a opätovné overenie, by neboli nákladmi súvisiacimi s neoprávneným odberom plynu v prípade, ak by žalovaný zemný plyn neoprávnene neodoberal. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží odvolaním v napadnutej časti, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 29.435,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 29.435,97 eur od 19.03.2015 do zaplatenia a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by poškodením overovacích značiek na meradlách došlo zároveň k zásahu, ktorý by mal vplyv na funkčnosť počítadla, a že by v dôsledku toho nebolo možné namerané hodnoty pre určenie vzniku škody použiť, keď podľa jeho názoru pri určovaní výšky škody bolo možné vychádzať z hodnôt nameraných počítadlami plynomeru pri súčasnom prihliadnutí na množstvá odobratej energie v predchádzajúcich obdobiach, a preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie škody vo vzťahu k 1. odbernému miestu vo výške 4.571,44 Eur, vo vzťahu k 2. odbernému miestu vo výške 1.491,03 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
9. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike účinného od 1.1.2013, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon o energetike neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu ( uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. 3Obdo/51/2018). Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí v súvislosti s úvahou vedúcou k správnej interpretácii ust. § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, podľa ktorého neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ( s účinnosťou od 1.1.2013 ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 o energetike) akcentuje, že bolo potrebné zohľadniť ako charakter objektívnej zodpovednosti, upravenej týmto zákonným predpisom, ktorý je lex specialis pre úpravu osobitného druhu zodpovednosti, tak následne účel ustanovenia odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE, vo vzťahu k použitiu podzákonnej normy, a to vyhlášky č. 155/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (s účinnosťou od 1.1.2013 spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu upravuje vyhláška č. 449/2012 Z.z.). Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí ďalej uviedol, že podstatným pre vyhodnotenie situácie, ktorá v prejednávanej veci skutočne zakladá potrebu poskytnúť právne posúdenie dovolacieho súdu, keď doposiaľ výklad uvedenej právnej normy v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu absentuje, boli nasledovné základné skutkové predpoklady pre aplikáciu následne poskytnutého výkladu: a) v konaní bolo jednoznačne preukázané, že došlo k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru, b) vec prejednávaná je prípadom takého protiprávneho úkonu, ktorý spĺňa predpoklady neoprávneného odberu plynu definovaného v ustanovení § 59 ods. 1 písm. d) ZoE, t. j. protiprávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. je nesporné, že po porušení plomby bol plyn odoberaný. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu). Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. d) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 59 ods. 2 ZoE odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/ zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.
10. Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil ako dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie napriek tomu, že dospel k záveru, že hodnoty namerané meradlom, na ktorom došlo v dôsledku poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii k strate platného overenia v zmysle zákona o metrológii, nemožno používať na určovanie výšky platby v obchodnom styku, vychádzal pri určovaní výšky škody z hodnôt nameraných počítadlami plynomeru pri súčasnom prihliadnutí na množstvá odobratej energie v predchádzajúcich obdobiach, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou, nakoľko v zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie. Na určenie množstva odobratého plynu nie je možné teda použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu za rozhodného obdobie, nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, ako to konštatoval aj Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť prostredníctvom vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorá upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
11. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo (uznesenie NS SR zo dňa 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008). Odvolateľ taktiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie existencie nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, okrem nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov na meradlá. Súd prvej inštancie tento svoj záver odôvodnil tým, že žalobcom predložený cenník externých služieb nemohol nahradiť preukázanie skutočne vynaložených nákladov v situácii, keď žalovaný tieto náklady spochybnil, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom mal žalovaný spochybniť existenciu týchto nákladov, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia tejto časti rozhodnutia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 151 C.s.p., v zmysle ktorého, skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho strana nepoprela, alebo ak ho poprela, ale neúčinne. Nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom žalovaný poprel existenciu týchto nákladov, nie je možné odvolacím súdom preskúmať, či išlo o účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu. Naviac z obsahu spisu, zo zápisníc z pojednávaní a ani zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 18.9.2017 nevyplýva, že by súd považoval za sporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom jeho nároku na náhradu škody, ktorá mala spočívať v nákladoch, ktoré žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložil. Súd má povinnosť v zmysle ust. § 181 ods. 2 C.s.p. určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, a ktoré za nesporné, čo má význam pre ďalší procesný postup sporových strán v kontradiktórnom sporovom konaní a aby bol postup súdu predvídateľný a transparentný.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby v časti, ktorou sa domáhal žalobca zaplatenia sumy 29.435,97 eur s prísl. predčasný.
13. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu vo veci o zaplatenie 29.435,97 eur s prísl. rozhodnúť, jeho úlohou bude ustálenie výšky škody uplatnenej v konaní, čo doposiaľ nebolo predmetom súdneho prieskumu súdom prvej inštancie, bude postupovať v súlade s ust. § 181 ods. 2 C.s.p., v prípade potreby doplní dokazovanie, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.