Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-49-2018.pdf
PDF · 76.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v sporovej veci žalobcu: VIKING, s.r.o., so sídlom Ventúrska 10, 811 01 Bratislava, IČO: 35 788 275, zastúpeným IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: JARKY, občianske združenie, so sídlom Hronská 5150/12, 821 07 Bratislava, IČO: 42 184 207, o zaplatenie 3.600,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.600,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.600,00 € od 19.09.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.10.2018, doručenou súdu dňa 19.10.2018, domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 3.600,00 € s príslušenstvom z titulu neuhradenej faktúry.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný si ako odberateľ u žalobcu ako dodávateľa objednal prenájom časti nebytových priestorov žalobcu, za účelom organizácie výstavy L. B. XXXX.
Na základe emailovej komunikácie si strany dojednali podmienky poskytnutia prenájmu na dátum 09.09.2017, za cenu 6.000 €. Žalovaný emailom zo dňa 08.06.2017 záväzne pristúpil na dojednané podmienky, na základe čoho mu žalobca dňa 03.08.2017 vystavil zálohovú faktúru č. 20170018, s dátumom splatnosti dňa 17.08.2017, na sumu vo výške 2.400 €, ktorú mal žalovaný uhradiť ešte pred uskutočnením prenájmu.
Aj napriek neuhradenej faktúre k dátumu splatnosti, žalobca dňa 09.09.2017 riadne poskytol žalovanému prenájom nebytových priestorov. Následne dňa 11.09.2017 došlo zo strany žalovaného k úhrade predmetnej faktúry, na čo žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX, zo dňa 11.09.2017 na sumu vo výške 6.000 € s dátumom splatnosti 18.09.2017 (faktúra č. 2).
Žalovaný faktúru č. 2 riadne neuhradil v dátume splatnosti, preto ho žalobca dňa 26.09.2017 vyzval emailom na úhradu predmetnej faktúry. Na návrh žalovaného si strany dňa 06.11.2017 dojednali formu úhrady predmetnej istiny vo výške 3.600 € prostredníctvom splátkového kalendára, v ktorom si dohodli úhradu faktúry č. X v dvoch splátkach po 1.800 € s dátumom splatnosti dňa 31.12.2017 (1. splátka) a 28.02.2018 (2. splátka). Žalovaný žiadnu zo splátok neuhradil.
3. Dňa 28.03.2019 sa konalo pojednávanie vo veci, na ktorom predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý na podanej žalobe zotrval a navrhol aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný. Súd tak v súlade § 180 ods. 1 CSP, prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca poskytol dňa 09.09.2017 žalovanému za odplatu prenájom nebytových priestorov žalobcu za účelom organizácie podujatia L. B. XXXX.
Poskytnutý prenájom žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 20170049, zo dňa 11.09.2017, s dátumom splatnosti dňa 18.09.2017, vo výške 6.000 €. Z uvedenej sumy žalovaný po lehote splatnosti, dňa 11.09.2017, uhradil len čiastku 2.400 €.
5. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 3 prvá veta citovaného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
6. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
V spore bolo preukázané, že žalobca sa so žalovaným dohodol na prenájme nebytových priestorov žalobcu na deň 09.09.2017. Za poskytnutý prenájom fakturoval žalobca žalovanému sumu 6.000 € s DPH, ktoré žalovaný v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil. Žalovaný žalobcovi uhradil len časť žalobcovej pohľadávky, konkrétne sumu 2.400 €. Dlh žalovaného tak predstavuje sumu 3.600 €.
Civilné sporové konanie je z hľadiska dokazovania plne v réžii sporových strán. Je tak výlučne na strane sporu, aby v konaní svojou procesnou aktivitou, najmä tvrdeniami podloženými relevantnými dôkazmi, mohla aktívne uplatňovať alebo brániť svoje práva. Strana má teda v rozsahu svojich tvrdení dôkazné bremeno, ktorého unesenie resp. neunesenie vyúsťuje do tomu zodpovedajúceho rozhodnutia súdu vo veci samej. Keďže žalovaný sa v konaní vyznačoval značnou procesnou pasivitou, tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nerozporoval a nepreberal ani súdne zásielky, súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.600,00 €.
Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť platiť zo sumy 3.600,00 € od 19.09.2017 do zaplatenia aj 8,00% úrok z omeškania, ktorý súd priznal žalobcovi v požadovanej výške.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mala vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, voči neúspešnému žalovanému.
9. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).