Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/136/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpená JUDr. Claude Trelaj, advokátom so sídlom Nádvorie Európy 1, 945 05 Komárno, proti žalovaným: 1. O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Z. ul. XXXX/XX a 2. C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Z. ul. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Roman Blažek, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 15C/455/2016-66 zo dňa 02.februára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, stavba - pivničný dom, súpisné číslo XXX, stojaca na parcele číslo XXXX/XX, k.ú. R., obec R., okres C., na LV č. XXXX, parcela registra “C“ č. XXXX, o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria v celosti, k.ú. R., obec R., okres C. a na LV č. XXXX parcela registra „C“ č. XXXX, o výmere XXX m2, ostatné plochy v podiele XXX/XXX, k.ú. R., obec R., okres C.. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú spoločne a nerozdielne voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 40 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 588 Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že žalobu je treba ako nedôvodnú zamietnuť.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa ako predávajúca uzatvorila dňa 11.01.2010 so žalovanými zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodli o odpredaní nehnuteľnosti - pivničného domu, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v kat. území R., obec R., zapísaný na LV č. XXXX, stojaci na parcele XXXX/XX za kúpnu cenu vo výške X.XXX,- eur. Následne dňa 12.01.2010 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa ako výlučná vlastníčka predala žalovaným do vlastníctva vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť. Kúpna cena v dohodnutej výške bola v zmysle zmluvy žalobkyni ako predávajúcej odovzdaná ku dňu jej podpisu. Dňa 02.03.2010 žalobkyňa a žalovaní uzatvorili dodatok ku kúpnej zmluve, ktorým doplnili súpisné číslo predávanej nehnuteľnosti a upravili cenu na sumu 1.000,- eur. Žalobkyňa tvrdila, že dodatok ku kúpnej zmluve podpísala v domnení, že ide o odstúpenie od kúpnej zmluvy, pričom žalovaným už vrátila prostredníctvom ich dcéry kúpnu cenu.

3. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobkyňa ako predávajúca uzatvorila so žalovanými ako kupujúcimi dve zmluvy. Najskôr dňa 11.01.2010 uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho (žalobkyne) uzatvoriť s kupujúcimi (žalovanými) kúpnu zmluvu, na základe ktorej príde k odpredaju nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 3XXX. Ďalej dňa 12.01.2010 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej prišlo k predaju nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX. Skonštatoval, že predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť, a preto sa v zmysle zákona vyžaduje pre platnosť právneho úkonu písomná forma, preto ak žalobkyňa chcela odstúpiť od zmluvy, mala tak urobiť písomne, čo v konaní nepreukázala. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o vrátení peňazí žalovaným, súd prvej inštancie skonštatoval, že aj keby bolo toto preukázané, nespôsobovalo by to ukončenie kúpnej zmluvy a odstúpenie od zmluvy, pretože odstúpenie od zmluvy nebolo urobené písomne a absencia písomnej formy má za následok úplnú neplatnosť právneho úkonu. Poukázal na to, že sama žalobkyňa nepoprela skutkové tvrdenia žalovaných v tom, že od uzavretia kúpnej zmluvy až do podania žaloby nehnuteľnosť neužívala, neplatila žiadne náklady spojené s nehnuteľnosťou, nemala kľúče, čo preukazuje ten fakt, že žalobkyňa si musela byť vedomá, že nehnuteľnosť reálne užívajú žalovaní, a teda že sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Vzal do úvahy znenie kúpnej zmluvy, v ktorej zmluvné strany vyhlásili, že sú plne spôsobilé na právne úkony, ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená, právny úkon zriaďujú vo forme predpísanej zákonom, že kúpna zmluva nebola uzavretá za nevýhodných podmienok alebo tiesni. Prijal záver, že kúpna zmluva nenesie žiadne prvky neplatnosti podľa § 37 až 39 Občianskeho zákonníka. V časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, obec R., k.ú. R., parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, v celosti a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, obec R., k.ú. R., parcela registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2 ostatné plochy, v podiele XXX/XXX súd prvej inštancie žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaných v spore, pretože z listov vlastníctva nevyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností zapísanými na týchto LV by boli žalovaní. 4. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vysloviť neplatnosť zmlúv uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovanými a určiť žalobkyňu za vlastníčku sporných nehnuteľností. Poukázala na to, že uzavretie zmluvy o budúcej zmluve je právne neperfektné, keďže katastrálne územie nehnuteľnosti je podstatná náležitosť zmlúv uzatváraných ohľadom nehnuteľnosti, a túto zmluva neobsahovala. V súvislosti s podpisom kúpnej zmluvy uviedla, že je sporné, či žalobkyňa bola plne informovaná o právach a povinnostiach, ktorými bola podpisom tejto zmluvy zaviazaná. Bránila sa tým, že žalobcovia rozprávali po maďarsky, žalovaná im verila, preto po ich vysvetlení obsahu zmluvy túto podpísala. Žalobkyni nikto na úrade zmluvu neprekladal, nikto sa nepýtal, či vie o čo sa v zmluve jedná. Žalobkyňa kúpnu cenu vo výške 2.000,- eur vrátila, s tým, že sa následne vykoná právny úkon odstúpenia od zmluvy. Žalovaní jej predložili na podpísanie dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý vo viere, že podpisuje odstúpenie od kúpnej zmluvy podpísala. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že bola uvedená do omylu a žalovaní zneužili jej právne povedomie a nízku znalosť slovenského jazyka, keď jej miesto odstúpenia od zmluvy dali podpísať dodatok ku kúpnej zmluve. Záverom uviedla, že žalovaní žalobkyni vždy tvrdili, že práce a investície robia pre vnučku, žalobkyňa preto nevidela dôvod, aby im to mala zakazovať a ani jej nenapadlo, že sporná nehnuteľnosť už vlastne nie je jej. 5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil odstúpenie od zmluvy žalobkyňou ako neplatný právny úkon pre nedostatok písomnej formy. Je nesporné, že predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť, pričom zákon pre platnosť právneho úkonu vyžaduje písomnú formu pri všetkých prevodoch nehnuteľností. Nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Požiadavka písomnosti pri prevode nehnuteľností vyplýva priamo z ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov v občianskoprávnych vzťahoch je tu prelomená citovaným ustanovením, vyžadujúcim písomnú formu pre zmluvy o prevodoch nehnuteľností, odplatných či bezodplatných, pre zmluvy, pre ktoré to výslovne vyžaduje zákon a pre zmluvy, pre ktoré to vyžaduje dohoda účastníkov. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ chcela žalobkyňa od zmluvy odstúpiť, takéto odstúpenie mala urobiť písomne. V súvislosti s tvrdením žalobkyne o vrátení kúpnej ceny musí odvolací súd prisvedčiť súdu prvej inštancie tom, že ak by aj bolo preukázané, že žalobkyňa vrátila peniaze žalobcom, ani táto skutočnosť by nemala za následok platné odstúpenie od kúpnej zmluvy. K námietkam žalobkyne ohľadne potreby prekladu kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, odvolací súd dodáva, že tieto tvrdenia žalobkyne považuje za účelové uvádzané s cieľom dosiahnuť úspech v tomto spore. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti svedčiace tomu, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, aké listiny podpisuje a to v prípade zmluvy a tiež jej dodatku. Tiež nebolo preukázané, že kúpnu cenu žalovaným vrátila. V konaní bolo bezpečne preukázané, že žalobkyňa mala úmysel právny úkon kúpnu zmluvu so žalovanými uzavrieť. Úmysel žalobkyne od tejto zmluvy odstúpiť v čase podpisovania dodatku ku kúpnej zmluve preukázaný nebol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobkyňa mala návrh kúpnej zmluvy aj dodatku č. 1 k dispozícii, mala možnosť sa oboznámiť s ich obsahom a rovnako mala možnosť nepodpísať tieto listiny. Odvolací súd tiež uvádza, že účastník zmluvy môže odstúpiť iba od zmluvy, ktorá je platným právnym úkonom, preto pokiaľ žalobkyňa namietala platnosť uzatvorenej zmluvy a jej dodatku, odstúpením od neplatnej zmluvy, by k zrušeniu zmluvy nedošlo. Pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra „C“ č. XXXX o výmere XX mX zastavané plochy a nádvoria a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2 ostatné plochy, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zamietnutí žaloby aj v tejto časti a to z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných.

9. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní priznal voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .