Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-156-2017.pdf
PDF · 106.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-12Csp/156/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcov 1/ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N. Č.. XX, 2/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N. XX a 3/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N. Č.. XX, všetci zastúpení Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Dobson Limit s.r.o., so sídlom Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 044 12 893, zastúpeného Advokátskou kanceláriou L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. XX/XX zo dňa 06.05.2016 a Zmluva o záložnom práve č. XX/XX zo dňa 06.05.2016 sú absolútne neplatné. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným dňa 06. 05. 2016 uzavreli Úverovú zmluvu č. XX/XX, v ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť im bezúročný úver vo výške 10.500,- Eur s dobou splatnosti jeden mesiac. Suma 10.000,- Eur bola uhradená priamo na účet spoločnosti ADMIN CREDIT, s. r. o., na uhradenie zostatku úveru z Úverovej zmluvy č. XXX/XX zo dňa 13. 09. 2013, ktorú uzavrela žalobkyňa 1/ spolu manželom so spoločnosťou Tatra Credit, a. s., a suma 500,- Eur bola poukázaná na účet žalobkyne 1/. Konštatovali, že Úverová zmluva č. XXX/XX zo dňa 13. 09. 2013 bola uzatvorená na výšku úveru 6.000,- Eur a Dodatkom č. 2 bola zvýšená o sumu 2.000,- Eur. Na zabezpečenie tohto úveru bola uzatvorená dňa 13. 09. 2013 Zmluva o záložnom práve č. XXX/XX. Danú pohľadávku pôvodný veriteľ Tatra Credit, a. s. dňa 11. 12. 2015 postúpil na spoločnosť ADMIN CREDIT, s. r. o. so sídlom Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika. Medzitým zomrel manžel žalobkyne 1/, v dedičskom konaní sa spoluvlastníkmi nehnuteľností stali žalobcovia 2/ a 3/, ako poručiteľovi synovia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa 1/ nebola schopná splácať svoj dlh a bola upozornená veriteľom, že pokiaľ dlh neuhradí, bude zahájený proces dražby nehnuteľnosti, v ktorej býva a stane sa bezdomovkyňou, veriteľ ADMIN CREDIT, s. r. o. jej ponúkol možnosť vyhnúť sa dražbe tak, že uzatvorí úverovú zmluvu so žalovaným tak, že tento im poskytne nový úver na uhradenie zostatku pôvodného úveru. Nakoľko žalobkyňa 1/ bola v tiesni, bola nútená Úverovú zmluvu č. XX/XX ako aj Zmluvu o záložnom práve č. XX/XX uzatvoriť spolu so žalobcami 2/ a 3/, ktorí sa stali spoludlžníkmi na úverovej zmluve. Predloženými listinnými dôkazmi, a to výpismi z Obchodného registra SR žalobcovia poukázali na to, že spoločnosť Tatra Credit, a. s. nemá oprávnenie na poskytovanie úverov pre spotrebiteľov a nie je vedená ani v registri NBS, napriek tomu dodnes spotrebiteľské úvery s ručením nehnuteľnosťou ponúka. Výpisom z Obchodného registra ČR žalobcovia poukázali tiež na to, že spoločnosť ADMIN CREDIT, s. r. o., ktorej Tatra Credit, a. s. postúpil pohľadávku,
tiež nemá vo svojom predmete podnikania poskytovanie úverov spotrebiteľom, čo platí aj pri súčasnom veriteľovi a to žalovanom. Žalobcovia poukázali aj na personálne prepojenie uvedených spoločností, čo nesporne vyplýva z predložených výpisov z OR SR a ČR. Žalobcovia uviedli, že namietajú slobodu a vážnosť uzatvorenia spotrebiteľských zmlúv, nakoľko boli uzatvorené v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a boli splnené podmienky občianskoprávnej úžery v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva bola uzatvorená na základe nekalých praktík, obsahuje neprijateľné podmienky a bola uzavretá v rozpore so Smernicou rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konkrétne sa jedná o časti zmluvy, kde je uvedené, že mesačná aj ročná úroková sadzba je 0 %, RPMN je 0 %, pričom z článku IV bod 3 vyplýva, že do RPMN nie sú zahrnuté notárske poplatky, zmluvné pokuty, úrok z omeškania. Tiež z reklamnej činnosti žalovaného vyplýva, že ako podmienku poskytnutia úveru vyžaduje súhlas so záložnou zmluvou. Na základe týchto skutočností majú za to, že Úverová zmluva č. XX/XX zo dňa 06. 05. 2016 ako aj Zmluva o záložnom práve č. XX/ XX zo dňa 06. 05. 2016, uzavreté so žalovaným sú neplatné.
2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20. 02. 2018 uviedol, že predmetná žaloba o určenie neplatnosti úverovej zmluvy ako aj o určenie neplatnosti záložnej zmluvy nie je prípustnou žalobou s poukazom na ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku písm. d), nakoľko táto žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti. Z osobitného právneho predpisu nevyplýva, že by sa žalobcovia mohli domáhať určenia právnej skutočnosti. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto nie je možné na tento spor aplikovať ustanovenia tohto zákona. Úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, aké vyžaduje zákon pre jej platnosť. Žalobcovia u žalovaného nikdy po podpísaní úverovej zmluvy ako aj záložnej zmluvy nenamietali, že niektoré ustanovenia by mali byť neplatné, rovnako nikdy nevzniesli námietku, že by zmluvy mali podpisovať pod vplyvom časovej alebo inej tiesne. Žalobcovia nevyužili svoju možnosť a od zmlúv v zákonnej stanovenej lehote 14 dní neodstúpili. S obranou ohľadne neplatnosti zmlúv vystúpili až potom, čo sa stal celý úver splatný a žalovaný ako veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva. Žalovaný súčasne podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalobcom 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 10.500,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 07. 05. 2016 až do zaplatenia a to pre prípad, že by súd rozsudkom určil, že úverová zmluva č. 56/16 zo dňa 06. 05. 2016 je neplatná.
3. Žalobcovia vo vyjadrení doručenom prostredníctvom právnej zástupkyne súdu dňa 23. 03. 2018 uviedli, že žalovaný sa snaží nekalým spôsobom obísť spotrebiteľskú legislatívu vytvorením zmluvy, ktorá nespadá svojim charakterom pod zákon č. 129/2010 Z. z.. Takýto právny úkon je potrebné hodnotiť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Na nekalé konanie žalovaného poukázali aj podaním na NBS, pričom im bolo potvrdené, že žalovaný poskytuje spotrebiteľské úvery na území SR bez príslušných povolení a NBS na základe uvedeného podala na žalovaného trestné oznámenie za nedovolené podnikanie. K bezdôvodnému obohateniu žalovaných dôjde až právoplatnosťou rozsudku o určení neplatnosti zmlúv a vtedy bude možné vyčísliť aj samotné bezdôvodné obohatenie. Právna zástupkyňa navrhla, aby súd vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie, o ktorej by sa rozhodovalo po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
4. Uznesením č. k. 12Csp/156/2017 - 86 zo dňa 16. 04. 2018 súd vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 15. 02. 2018, doručenú súdu dňa 20. 02. 2018 o zaplatenie 10.500,- Eur istiny s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 04. 2018. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 12Csp/10/2018.
5. Na pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2018 právne zástupkyne sporových strán zotrvali na svojich vyjadreniach.
6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 28. 03. 2019. Právne zástupkyne sporových strán zotrvali na svojich vyjadreniach. Súd vo veci vykonal dokazovanie Úverovou zmluvou č. XX/XX zo dňa 06. 05. 2016, Zmluvou o záložnom práve č. XX/XX zo dňa 05. 06. 2016, Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/71/2018-40 zo dňa 04.04.2018, vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 06. 05. 2016 žalobcovia uzatvorili so žalovaným Úverovú zmluvu č. XX/XX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V článku I úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli podmienky poskytnutia úveru a to, že veriteľ sa zaviazal žalobcom poskytnúť úver do výšky a v mene podľa tohto článku a za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalobcovia ako dlžníci sa zaviazali použiť peňažné prostriedky na dohodnutý účel a poskytnutý úver splatiť vrátane jeho príslušenstva a splniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Podľa úverovej zmluvy bola dohodnutá výška úveru 10.500,- Eur so splatnosťou jeden mesiac, RPMN 0 %, ročná úroková sadzba 0 %, priemerná RPMN 0 %, výška úveru s navýšením 10.500,- Eur, konečná splatnosť úveru 06. 06. 2016, notárske poplatky z overenie jedného podpisu vo výške 2,50 Eur cca. Úver bol poskytnutý ako bezúčelový za poplatok 0,- Eur pri zabezpečení jeho návratnosti zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v hodnote do výšky 24.000,- Eur. Zmluvné strany sa dohodli na bezhotovostnej forme čerpania úveru vo výške 500,- Eur v prospech účtu žalobkyne 1/ a suma 10.000,- Eur bola vyplatená v prospech účtu spoločnosti ADMIN CREDIT, s. r. o. za účelom vyplatenia úveru z Úverovej zmluvy č. XXX/XX. Podľa článku V zmluvy sa strany dohodli na zabezpečení splatenia úveru a jeho príslušenstva formou zmluvy o záložnom práve podľa § 151 a následne Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre obec a k. ú. I. N. (rodinný dom súp. č. XX na CKN parcela č. XX o výmere 720 m2, zastavané plochy a nádvoria v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, každý v podiele 1/3-ina). Žalobcovia v ten istý deň uzatvorili aj Zmluvu o záložnom práve č. XX/XX so žalovaným Dobson Limit, s. r. o. podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde premetom záložného práva sa stali vyššie uvedené nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, pričom v článku III záložnej zmluvy bolo dohodnuté, že záložné právo vznikne vkladom do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podá záložný veriteľ a záložca spoločne, pritom záložca je povinný uhradiť správne poplatky za návrh na vklad. Záložca týmto splnomocňuje záložného veriteľa, aby na náklady záložcu vykonal vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, v prípade, ak tak nerobia spoločne. V článku VII bod. 1 písmeno a) záložnej zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade, ak požiadavka nebude riadne a včas splnená, je záložný veriteľ po predchádzajúcom písomnom upozornení záložcu oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom získaným predajom nehnuteľností na verejnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Keďže sa žalobcovia dostali do omeškania s platením poskytnutého úveru, žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na verejnej dražbe. Žalobcovia z uvedeného dôvodu podali na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o záložnom práve č. XX/XX. Uznesením č. k. 2Csp/309/2017 zo dňa 23.10.2017 súd návrhu žalobcov vyhovel a súčasne im uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu o neplatnosť Úverovej zmluvy č. XX/XX a Zmluvy o záložnom práve č. XX/XX. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/71/2018-40 zo dňa 04.04.2018 uznesenie okresného súdu v prvom výroku zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a v druhý výrok uznesenia zrušil.
9. Podľa ustanovenia § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“; žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv; tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c), e), i) a l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv; spotrebiteľským úverom nie sú úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti; úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv o úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti; úver bez úroku a bez ďalších poplatkov; úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
12. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Od 01. 07. 2016 je účinný procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zmenil koncepciu určovacích žalôb a to tak, že v ustanovení § 137 písm. c) sa rozlišuje klasická určovacia žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak tento vyplýva zo osobitného právneho predpisu. V písmene d) sa rozlišuje žaloba o určenie inej právnej skutočnosti, pričom podmienkou podania takejto žaloby je, že naliehavý právny záujem musí vyplývať z osobitného právneho predpisu. Úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej (Horváth, E., Andrášiová, A., Civilný sporový poriadok, komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, str. 294). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnych skutočností hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Obdobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný a žalobu treba zamietnuť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 505). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť, prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania. Takýmito žalobami sú napríklad žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žaloba o určenie neplatnosti dražby (podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách), žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch).
13. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a Krajského súdu v Banskej Bystrici vysloveného v uznesení č. k. 17Co/71/2018-40 zo dňa 04.04.2018 že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XX/XX zo dňa 06. 05. 2016 nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch hneď zo štyroch dôvodov. Notárske poplatky nespadajú pod pojem poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré má na mysli zákon č. 129/2010 Z.z. Vyplýva to z ustanovenia § 2 písm. g) časť prvej vety pred bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Preto je správne tvrdenie žalovaného, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto je v zmluve o úvere správne uvedené, že úroková sadzba aj RPMN je 0 %. Žalovaný totiž žiada vrátenie len toho, čo poskytol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania a prípadné zmluvné pokuty, tieto taktiež nespadajú pod celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a teda nie sú rozhodné pre výpočet RPMN, pretože sa jedná o sankcie, ktoré nastupujú až vtedy, keď dlžník nesplní svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas, resp. poruší zmluvnú povinnosť, teda nie sú spojené so spotrebiteľským úverom. Ak by sa dlžník nedostal do omeškania s plnením, nemusel by ich platiť. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom sú poplatkami, s ktorými sa vopred počíta, dlžník je povinný ich zaplatiť bez ohľadu na to, či sa dostane do omeškania s plnením dlhu, resp. poruší zmluvnú povinnosť.
14. Keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver, listina označená ako zmluva o úvere č. XX/XX nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorou je v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Žalovaným poskytnutá pôžička nie je ani iným úverom spadajúcim pod režim zákona č. 129/2010 Z.z.. Iný úver poskytuje iný veriteľ, ktorým je v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň
jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r). Daná pôžička síce spĺňa podmienku uvedenú v § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v zmysle zmluvy sa musela splatiť v lehote jedného mesiaca, spĺňa však v rozsahu použitom na úhradu predchádzajúceho úveru aj podmienku uvedenú v § 1 ods. 3 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. - bola použitá aj na úhradu predchádzajúceho úveru zabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti. Ak by sa totiž jednalo o iný úver, viaceré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. by sa na neho vzťahovali primerane (viď ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.).
16. Keďže suma poskytnutá na základe listiny označenej ako zmluva o úvere č. XX/XX minimálne v rozsahu prefinancovania predchádzajúceho úveru nie je v zmysle vyššie uvedeného ani spotrebiteľským úverom, ani iným úverom, nie je možné aby žalobcovia podali žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.. Možnosť podať takúto žalobu o neplatnosť zmluvy (a to ani v časti poskytnutej sumy 500,- Eur) nevyplýva ani zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ani z iného právneho predpisu, pričom za takéto ustanovenie nie je možné považovať iba všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov (napr. § 39). Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní odkazovala na rozhodnutie NS SR 8Cdo/2/2015, v zmysle ktorého má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, lebo jeho postavenie nie je isté, tak súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutie bolo vydané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý riešil koncepciu určovacích žalôb odlišným spôsobom ako súčasný Civilný sporový poriadok, preto súd už nemôže na toto rozhodnutie prihliadnuť a vychádzať z neho pri svojom rozhodnutí.
17. Žiadny osobitný právny predpis neumožňuje, aby žalobcovia podali samostatnú žalobu o neplatnosť záložnej zmluvy. Žalobcovia majú možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, kde v rámci konania o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že dražba je neplatná z dôvodu neplatnosti samotnej záložnej zmluvy, žalovaný bude nútený podať žalobu o plnenie, kde súd bude ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy (pokiaľ sa tak nestane v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12Csp/10/2018, kde sa žalovaný domáha voči žalobcom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 10.500,- Eur titulom predmetnej úverovej zmluvy). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd potom žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
18. Na záver súd poznamenáva, že predmetná listina označená ako Zmluva o úvere č. XX/XX je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom táto je podľa názoru súdu neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pre rozpor s dobrými mravmi a to minimálne preto akým spôsobom bola dohodnutá splatnosť úveru (v lehote jedného mesiaca). Žalovaný musel vedieť, že žalobcovia uvedeným spôsobom nebudú schopní splatiť úver vo výške 10.500,- Eur a jednoznačne bude daný dôvod, aby pristúpil k realizácii záložného práva.
19. Súd tiež poukazuje na ustanovenie článku III Záložnej zmluvy č. XX/XX, kde možnosť podať návrh na vklad záložného práva je koncipovaná v rozpore s Občianskym zákonníkom. V zmysle § 151e ods. 2 OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Podľa § 151g ods. 1 OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> žiadosť o registráciu záložného práva podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že prioritne sa dáva možnosť podať zápis do registra záložného práva k nehnuteľnostiam záložcovi z dôvodu, že on je vlastníkom veci, ktorá je predmetom zálohu. Iba v prípade, ak zápis v registri nemá za následok vznik záložného práva, písomný návrh na zápis môže podať aj záložný veriteľ. Ak návrh na zápis záložného práva podá neoprávnená osoba a príslušný orgán uskutoční zápis, v takomto prípade záložné právo nevznikne, nakoľko ide o nulitný akt. Zo zákona nevyplýva, že by bolo možné návrh na vklad záložného práva podávať spoločne, najviac je pochybné ustanovenie a to z hľadiska práv spotrebiteľa, aby v prípade, že nebude urobený spoločný návrh na vklad, môže tak urobiť záložný veriteľ na základe splnomocnenia. Preto posúdenie článku III záložnej zmluvy má podstatný dopad pre posúdenie jej platnosti, ale až po náležite vykonanom dokazovaní.
20. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, žalovaný mal vo veci plný úspech, preto potom súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.