Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/290/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu D. J. P. U.., so sídlom C. kapu XX-XX., XXXX D., D., zastúpeného Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, Advokátska kancelária Zárecký Zeman, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému „držiteľ motorového vozidla s EČV RA106AR k 25. 05. 2018", v konaní o zaplatenie 83,83 Eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 7C/10/2018 - 32 zo dňa 07. augusta 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 19. 07. 2018 (viď č. l. 10 spisu) z dôvodu, že ani na výzvu súdu uznesením č. k. 7C/10/2018 - 12 zo dňa 26. 07. 2018 doručeným žalobcovi dňa 30. 07. 2018 na odstránenie vady podania spočívajúcej v nedostatočnom označení žalovaného podľa § 133 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p“), žalobca svoje podanie v naznačenom smere v súdom stanovenej lehote 10 dní nedoplnil, hoci bol zo strany súdu prvej inštancie poučený, že v takom prípade, ak pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd jeho podanie odmietne. Žalobca v doplnení podania doručenému dňa 01. 08. 2018 len oponoval názoru súdu prvej inštancie o nedostatočnom označení žalovaného a mal za to, že žalovaný ako držiteľ motorového vozidla s EČV Z k 25. 05. 2018 je označený dostatočným spôsobom na to, aby nebol zameniteľný s inou osobou a trval na žiadosti uvedenej už v žalobe, aby si súd prvej inštancie vyžiadal údaje o žalovanom v rozsahu podľa § 133 C. s. p. na základe ním poskytnutého identifikačného údaju z evidencie motorových vozidiel, ktorá nie je verejné prístupná a žalobca nemá objektívne možnosť uvedené údaje získať. K uvedenej žiadosti žalobcu súd prvej inštancie v uznesení o odmietnutí poukázal na zásadu kontradiktórnosti, ktorá kladie dôraz na procesnú aktivitu strán sporu spočívajúcu v tvrdení rozhodujúcich skutočností a označovaní dôkazných prostriedkov na preukázanie svojich tvrdení, medzi ktoré podľa súdu prvej inštancie nesporne patrí aj označenie sporových strán. Za náležité vymedzenie okruhu strán sporu a ich riadne označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca, ktorý túto povinnosť nemôže prenášať na súd. Podľa súdu prvej inštancie z ustanovení C. s. p. nevyplýva pre súd možnosť poskytovať sporovým stranám súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov účastníkov konania. Je povinnosťou žalobcu zabezpečiť si údaje o osobe, ktorú žaluje predtým, ako svoj nárok uplatní na súde. Rovnako súd prvej inštancie nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že sa nedomáha ochrany voči nejakej neurčitej osobe, ale voči osobe, ktorú presne vymedzil. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcom použité označenie strany, proti ktorej smeruje žaloba, neumožňuje identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou a nezodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. § 133 a nasl. C. s. p., pričom obdobný právny záver vyslovil napr. aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 7Co/463/2016 zo dňa 28. 12. 2016.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobca považoval za nesprávne podľa obsahu odvolania z dôvodov uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) C. s. p. t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces spočívajúcemu v odmietnutí podania vo veci samej, hoci na to neboli splnené podmienky, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v nedostatočnom vysporiadaní sa súdu prvej inštancie so zásadnými argumentmi žalobcu v prvoinštančnom konaní a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalobca v odvolaní uviedol, že formalistickým prístupom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení došlo k odňatiu spravodlivosti a k odmietnutiu prístupu k súdu. Tvrdil, že právo na prístup k súdu má prednosť pred zásadou kontradiktórnosti. Ak mu súd prvej inštancie vytkol, že riadne neoznačil osobu žalovaného, žalovaný bol označený nezameniteľným spôsobom ako osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla EČV Z k 25. 05. 2018, pričom tieto údaje o žalovanom umožňujú jeho jednoduchú identifikáciu zo strany súdu. Štát žalobcovi neumožňuje získať bližšie informácie o žalovanom, ktoré súd prvej inštancie formalisticky vyžaduje; žalobca zopakoval, že z objektívnych dôvodov nie je schopný osobu žalovaného bližšie identifikovať. Bližšie údaje o žalovanom sú uvedené v evidencii vozidiel podľa § 111 zák. č. 8/2009 Z z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoCP“). Tvrdil, že žiadostiam žalobcu o získanie informácií o žalovanom aj v rámci výmeny informácií medzi členskými štátmi podľa § 113 ods. 9 ZoCP, aj podľa Viedenského dohovoru o cestnej premávke z roku 1968 nebolo v minulosti vyhovené. Žalobca v žalobe požiadal súd prvej inštancie o vydanie informácií z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla k 25. 05. 2018 a tým, že mu súd prvej inštancie nevyhovel, došlo k odňatiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť pritom v zmysle čl. 2 ods. 1 C. s. p. spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. S poukazom na ustanovenie § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. a § 190 C. s p. zdôraznil, že súd prvej inštancie mal možnosť dopytom od štátneho orgánu zistiť údaje o žalovanom, ktorú nevyužil.

4. Podľa žalobcu zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že tento nemá žiadnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv voči žalovanému; nemá sa totiž ako dozvedieť súdom požadované údaje o osobe žalovaného, hoci žalovaný je pre Slovenskú republiku ako štát osobou známou. Ak právna úprava mimo súdneho konania neumožňuje získať údaje o porušiteľovi subjektívneho práva žalobcu, je povinnosťou štátu a jeho prostredníctvom povinnosťou súdu poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu proti takejto osobe. Je neprípustné, aby súdy ochraňovali protiprávne konanie. Ak súd prvej inštancie nemienil žalobcovi vyhovieť, bolo jeho povinnosťou poukázať, ako žalobca môže získať potrebné údaje v súlade s právnymi predpismi; ak takáto možnosť nebola, súd žalobu žalobcu odmietnuť nesmel.

5. Žalobca trval na tom, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom a jeho osoba je určiteľná. Strany sporu tak boli určené a žalobca uviedol ako možno žalovaného stotožniť. Preto aj keď podanie žalobcu neobsahuje náležitosti požadované podľa § 133 C. s. p., nejde o nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní a pre odmietnutie podania podľa § 129 ods. 3 C. s. p. neboli splnené podmienky. Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 133 ods. 1 C. s. p. nevyplýva povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu menom a priezviskom, postačuje uvedenie akéhokoľvek identifikačného údaja. Podstatné je, aby identifikačné údaje identifikovali danú fyzickú osobu nezameniteľným spôsobom. Zákonom požadovaným identifikačným údajom môže byť aj jeho identifikácia ako „držiteľ motorového vozidla s EČV K. k 25. 05. 2018“.

6. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie neriadil princípmi upravenými v čl. 3 a čl. 4 C. s. p. a odmietol poskytnúť žalobcovi ochranu jeho subjektívnych práv, ktoré žalovaný porušil. Súd prvej inštancie takýmto nezákonným postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1424/07 zo dňa 26. 03. 2009 a pre úplnosť poukázal aj na skutočnosť, že v Českej republike možno poskytnúť určité údaje z evidencie vozidiel aj osobe, ktorá preukáže právny záujem na takomto poskytnutí (čo nie je prípad Slovenskej republiky). Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/13/2018 zo dňa 28. 02. 2018, z ktorého vyplýva, že označenie „držiteľ motorového vozidla s určitým EČV k určitému dňu“ je v súlade s § 133 C. s. p. a súd je povinný poskytnúť žalobcovi súčinnosť a získať údaje o žalovanom. V tejto súvislosti poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/372/2017 zo dňa 25. 06.

2018. Na uvedené rozhodnutia a argumentáciu v nich uvedenú poukazoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, ten sa však s ňou nijako nevysporiadal. Odvolateľ mal za to, že ak súd prvej inštancie nechcel automaticky získať údaje o žalovanom, mal túto žiadosť posúdiť ako návrh na zabezpečenie dôkazu podľa 345 C. s. p. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal zabezpečenie dôkazu, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

7. Napokon žalobca poukazoval na to, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu na odstránenie údajnej vady podania uznesením zo dňa 26. 07. 2018, doručeným žalobcovi dňa 30. 07. 2018, pričom podanie žalobcu odmietol uznesením zo dňa 07. 08. 2018, t.j. pred uplynutím poskytnutej 10 - dňovej lehoty na odstránenie vady (09. 08. 2018). Zároveň žalobca žiadal o predĺženie lehoty vo svojom podaní zo dňa 01. 08. 2018 (v nadväznosti na vykonanie zabezpečenia dôkazu), o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté.

8. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu udáva, že procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Aj keď konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu spočívajúcu v nedostatočnom vysporiadaní sa so všetkými podstatnými vyjadreniami žalobcu prednesenými v konaní pred súdom prvej inštancie, táto je odstránená postupom odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 3 C. s. p., ktorý sa s nimi vysporiada v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia za súčasného splnenia podmienky viazanosti odvolacími dôvodmi, v ktorých uvedenú podstatnú argumentáciu žalobca zopakoval.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v podaní zo dňa 19. 07. 2018, opatrenom prezenčnou pečiatkou súdu prvej inštancie s dátumom 20. 07. 2018, žalobca označil žalovaného ako osobu, ktorá bola ku dňu 25. 05. 2018 držiteľom motorového vozidla s EČV Z ktoré dňa 25. 05. 2018 najmä v čase 10:38 hod. parkovalo na parkovisku v meste D., na ulici Y. C. U. X. X bez toho, aby za vozidlo bolo zaplatené parkovné, resp. bez toho, aby potvrdenie o zaplatení parkovného bolo riadne umiestnené na vozidle počas parkovania na parkovisku. Žalobca uviedol, že žalovaného nie je schopný bližšie identifikovať, nakoľko evidencia vozidiel podľa § 111 ZoCP nie je verejne dostupná, požiadal preto súd prvej inštancie o zabezpečenie vydania údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osôb, ktoré boli držiteľom predmetného motorového vozidla.

11. Konanie podľa Civilného sporového poriadku začína žalobou, ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods.1 C. s. p.. Zo žaloby musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje. Podanie musí byť podpísané osobou, ktorá podanie urobila. Okrem všeobecných náležitostí podania žaloba musí obsahovať označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie označenia žalovaného súdom prvej inštancie, keď mal za to, že postačuje označenie žalovanej strany tak, ako to urobil v žalobe. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pokiaľ je stranou v spore fyzická osoba, musí byť označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Ak tieto údaje chýbajú, žaloba má vady a súd prvej inštancie ich musí odstrániť postupom uvedeným v § 129 C. s. p.; je tomu tak preto, lebo nesmie byť pochybné, kto je stranou v spore. Správne označenie strany sporu zabraňuje možnej zámene s inou osobou. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval podľa § 129 ods. 1 a 2 C. s. p., tento postup nebol následkom nesprávneho právneho posúdenia.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v súdom určenej lehote neodstránil vady podania, ktoré bolo podľa obsahu žalobou, nakoľko ani po výzve súdu neoznačil stranu sporu, proti ktorej žaloba smeruje, spôsobom ustanoveným v § 133 C. s. p. V

danom prípade žalobca svoju povinnosť (označiť stranu sporu) žiadosťou preniesol výlučne na súd. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nemal možnosť požadované údaje o držiteľoch motorového vozidla doplniť sám, teda, že by mu tieto údaje príslušným správnym orgánom neboli poskytnuté. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že jeho žiadosti o získanie údajov o žalovanom z evidencie vozidiel nebolo vyhovené.

13. Argumentácia odvolateľa rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1424/07 zo dňa 26. 03. 2009 neobstojí, pretože v tam posudzovanom prípade žalobca nežaloval len osobu, ktorá je v registri zapísaná ako vlastník daného vozidla, ale súčasne aj osobu špecifikovanú menom a priezviskom, bolo potrebné len zistiť zhodu týchto údajov. V prejednávanej veci však okrem evidenčného čísla motorového vozidla žalobca neuviedol žiadny iný identifikačný údaj. Ustanovenie § 113 ZoCP upravuje, komu a za akých okolností sa údaje o držiteľovi motorového vozidla poskytujú, preto nemožno uzavrieť, že žalobca nemal možnosť obrátiť sa na správny orgán, ktorý uvedené údaje poskytuje.

14. V súvislosti s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/372/2017 zo dňa 25. 06. 2018, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí vychádzal práve z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1424/07 zo dňa 26. 03. 2009, ktorý však, ako už uviedol odvolací súd, riešil inú procesnú situáciu.

15. K uzneseniu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/13/2018 zo dňa 28. 02. 2018, na ktoré tiež poukázal žalobca v odvolaní, odvolací súd uvádza, že Krajský súd v Nitre odôvodňoval aplikáciu ustanovenia § 190 C. s. p., umožňujúceho súdu zistiť potrebné údaje o držiteľovi motorového vozidla z evidencie dopravného inšpektorátu Policajného zboru. Odvolací súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok v § 190 ukladá tretím osobám povinnosť poskytnúť súdu informácie (oznámiť skutočnosti), ktoré majú význam pre jeho konanie a rozhodnutie. Ide o informácie (skutočnosti), ktorými strana nedisponuje. Táto informačná povinnosť sa podľa názoru odvolacieho súdu nevzťahuje na doplnenie náležitostí žaloby, vrátane označenia strany sporu. Odvolací súd je preto toho názoru, že v prejednávanej veci na postup podľa uvedeného ustanovenia nie je dôvod. V konečnom dôsledku uvedené ustanovenie je systematicky v Civilnom sporovom poriadku zaradené vo štvrtej hlave (dokazovanie) druhej časti (konanie v prvej inštancii); predpokladom pre vykonávanie dokazovania v sporovom konaní je žaloba spĺňajúca ako všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 C. s. p.) tak aj náležitosti žaloby uvedené v § 132 ods. 1 C. s. p..

16. Námietku žalobcu o tom, že odmietnutím získania bližších údajov o žalovanom z evidencie vozidiel podľa § 113 ods. 1 ZoCP zo strany súdu prvej inštancie došlo k odmietnutiu spravodlivosti považuje odvolací súd za nedôvodnú. Vo všeobecnosti sa odňatím možnosti konať pred súdom, rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu procesných práv poskytovaných jej Civilným sporovým poriadkom. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu súdu predchádza, ale aj jeho rozhodnutím. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31. 03. 2014 „K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany“. V prejednávanej veci súd prvej inštancie však rozhodol v súlade so zákonom, konkrétne s ustanoveniami § 129 ods. 1 a 3, § 132 a § 133 C. s. p.

17. Zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno len na návrh, ktorý musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 C. s. p.) zároveň obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Tieto dôvody musia byť objektívne dané a nesmú vychádzať len so subjektívneho pocitu navrhovateľa. V prejednávanej veci žalobca len tvrdí, že nemá možnosť požadované údaje o vlastníkovi motorového vozidla doplniť sám, ale o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz. Naopak, požaduje zistenie skutočností umožňujúcich identifikáciu žalovaného spôsobom uvedeným v § 133 C. s. p. bez toho, aby predložil dôkaz, že bol v tomto smere aktívny. Prenáša tak svoju povinnosť výlučne na súd bez toho, aby preukázal nemožnosť splnenia svojej povinnosti - aktivitu, ktorú od neho možno požadovať.

18. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa v rozpore s princípom uvedeným v čl. 3 ods. 2 C. s. p. dovolával slov a viet C. s. p. proti účelu a zmyslu Civilného sporového poriadku a nezmyselne trval na označení strany sporu menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom, hoci to pre žalobcu znamená nemožnosť domôcť sa ochrany svojich práv odvolací súd udáva, že uvedené tvrdenie žalobcu

nie celkom zodpovedá konštatovaniam súdu prvej inštancie, ktorý žalobcu vyzval na doplnenie podania a požadoval ho doplniť spôsobom uvedeným v § 133 C. s. p.. Zrejme aj žalobca súhlasí, že na doplnenie podania bol vyzvaný aj pokiaľ ide o „iné identifikačné údaje“. Niet však sporu o tom, že požadované údaje žalobca nedoplnil, najmä ak tvrdí, že tieto údaje doplniť nemusí, nakoľko podľa jeho názoru bol žalovaný označený takým spôsobom, ktorý nezameniteľne identifikuje konkrétnu fyzickú osobu. Pokiaľ súd prvej inštancie požadoval doplnenie náležitosti žaloby v zmysle v zmysle § 132 ods.1 C. s. p., nemožno tvrdiť, že na označení strany sporu zákonom vyžadovaným spôsobom trval nezmyselne. Ako z častí odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, uvedenie náležitostí žaloby je povinnosťou žalobcu (nie súdu), procesná aktivita, dispozícia so žalobou patrí žalobcovi. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že vyvinul dostatočnú aktivitu, ktorú možno od neho požadovať v súlade s princípom kontradiktórnosti konania, nie je namieste, aby sa dožadoval (iba) takého výkladu zákona, ktorý mu v konkrétnej procesnej situácii vyhovuje. Postup súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nebol v rozpore ani s princípmi uvedenými v článku 4 C. s. p. (analógia a dotváranie práva súdom). Procesná norma v ustanoveniach § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 jasne definuje všeobecné náležitosti podania a náležitosti žaloby. Žalobca je ten, kto vie, voči komu v spore uplatňuje (chce uplatniť) svoje nároky, takýto subjekt by mal byť označený tak, aby nemohol byť zamenený iným subjektom. Spoliehať sa na analógiu a dotváranie práva súdom za nepreukázania dostatočnej vlastnej aktivity nie je na mieste.

19. Žalobca napokon tvrdil, že nejde o taký nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní; teda nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 129 ods. 3 C. s. p.. S uvedeným tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. Je zrejmé, že žalobca chcel žalobou vyvolať spor so žalovaným, ktorého označil ako „držiteľ motorového vozidla s EČV X.k 25. 05. 2018“. Takéto označenie samo osebe nie je spôsobilé s istotou stotožniť konkrétny subjekt, ktorý by mal podľa žaloby vystupovať na strane žalovaného. Ak nie je stotožnená žalovaná strana, nie je možné pokračovať v konaní podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Bez ďalších identifikačných údajov žalovanej strany sporu niet voči komu v konaní pokračovať a žalobca iba tvrdil, že dostatočné úsilie vo vzťahu k identifikácii žalovaného vynaložil. Toto tvrdenie ale nepreukázal.

20. V rámci uvedenej argumentácie odvolací súd poukazuje aj na závery vyslovené v obdobnej veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Cdo/68/2017 zo dňa 28. februára 2019, podľa ktorých „...súd nie je povinný žalobcovi poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany.“ Na inom mieste citovaného rozhodnutia pritom najvyšší súd uviedol, že: „posudzovaná vec je sporovým konaním, kde strana sporu je označená formálne ako žalobca a žalovaný (pričom nie je dôležité, či strana je aj nositeľom hmotnoprávneho vzťahu), čím vyjadruje existenciu dvoch kontradiktórnych protistrán, ktoré majú rozdielny záujem na výsledku konania. Pre posúdenie otázky právnej subjektivity však je potrebné, aby strany boli označené tak, aby z nich jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát.“

21. Žalobcom použité označenie žalovaného nezodpovedá § 133 až § 136 C. s. p. a neumožňuje jeho identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou (fyzickou, právnickou, resp. štátom). Keďže žalobca nedoplnil svoje podanie a neodstránil nedostatky, na ktoré bol uznesením vyzvaný, pričom o následku nedoplnenia podania bol podľa § 129 ods. 2 C. s. p. riadne poučený, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď podanie žalobcu odmietol.

22. Pokiaľ žalobca vytýka súd prvej inštancie, že o odmietnutí podania rozhodol pred uplynutím 10

- dňovej lehoty poskytnutej žalobcovi na odstránenie vady podania, k tomu odvolací súd uvádza, že na výzvu súd prvej inštancie reagoval žalobca podaním zo dňa 01. 08. 2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že doplnenie podania o náležitosti vyžadované súdom prvej inštancie považuje za nepotrebné a odmieta podanie v tomto smere doplniť. Za takejto situácie je zbytočné čakať na uplynutie lehoty. Navyše uvedenú vadu podania žalobca neodstránil ani do uplynutia danej lehoty 10. 08. 2018, ani v odvolaní.

23. Ani trvanie na rozhodnutí o žiadosti o predĺženie lehoty na odstránenie vady žaloby nemá význam. Žalobca totiž požadoval predĺženie lehoty o 10 dní potom, čo súd zabezpečí dôkaz - získa údaje o

žalovanom a oznámi ich žalobcovi. Ak súd tak v zmysle vyššie uvedeného nebol povinný ani oprávnený učiniť, nemá zmysel uvažovať o predĺžení lehoty.

24. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobcovi nič nebráni uplatniť si svoj nárok novým podaním vo veci samej (žalobou), v ktorej označí žalovaného v súlade s § 133 C. s. p., resp. § 135 C. s. p., nakoľko uznesenie o odmietnutí podania je rozhodnutím procesným, nie rozhodnutím vo veci samej, teda nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae).

25. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania z nasledovných dôvodov: Vo všeobecnosti je v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. povinnosťou súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. To však neplatí (aj keď z doslovného textu zákona to nevyplýva) v prípade odmietnutia podania vo veci samej pre jeho neúplnosť, keď sa konanie sa nachádza v počiatočnom štádiu, kedy sa vo veci samej ani nekonalo a podanie sa nedoručovalo protistrane na vyjadrenie, s protistranou sa nekonalo. Názor, že v takom prípade o náhrade trov konania nie je potrebné rozhodovať, vyplýva aj z Veľkého komentára Civilného sporového poriadku autorov Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív z roku 2016 (členovia rekodifikačnej komisie k C. s. p.), kde sa na strane 934 uvádza: „O náhrade trov konania súd spravidla nemusí rozhodnúť ani pri odmietnutí podania podľa § 129 od. 3 veta pred bodkočiarkou C. s. p. v prípade, že žalovanej strane žiadne trovy nevznikli.“ Podľa názoru odvolacieho súdu totiž v prípade, že by sa o nároku na náhradu trov konania muselo rozhodovať a žalovanému trovy nevznikli, by výrok o náhrade trov konania mal znieť: „Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva“. Nie je daný dôvod rozhodovať o trovách žalobcu, pretože ten v dôsledku neodstránenia vady podania vo veci samej ani na výzvu súdu zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho by bol vo všeobecnosti v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. povinný znášať trovy protistrany

- žalovaného. Ak by však súd o nároku žalovaného o náhrade jeho trov konania musel rozhodovať v uznesení o odmietnutí podania vo veci samej, musel by žalovanému toto uznesenie aj doručovať, pretože by rozhodol o jeho procesnom nároku. To by však bolo vzhľadom na to, že podanie bolo odmietnuté a dovtedy o konaní žalovaný ani nevedel, nehospodárne a v rozpore s princípom procesnej ekonómie vyjadreným v článku 17 základných princípov C. s. p., v zmysle ktorého súd v konaní koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, pričom v zmysle článku 3 ods. 1 základných princípov C. s. p. každé ustanovenie C. s. p. je potrebné vykladať okrem iného v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Navyše v tomto prípade nie je ani žalovaný známy, teda o jeho nároku na náhradu trov konania nie je ani možné rozhodnúť.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).