Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-54-2018.pdf
PDF · 95.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Mgr. K. právne zastúpená Advokátskou kanceláriou RS legal s.r.o., advokátkou JUDr. Danielou Suchánkovou, so sídlom Piešťany, M. Waltariho č. 7 a otec V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., M. A. G. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou so sídlom Topoľčany, Škultétyho 6, o úpravu rodičovských práv a povinností po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17.9.2018 č.k. 9P/238/2015- 623, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 230 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2018 m e n í tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej X. sumou 200 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2018, ktorú sumu je povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 9P/238/2015- 392 zo dňa 19.12.2016 ( v poradí prvým) rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva potom, čo o rozvode manželstva rodičov mal. X. rozhodol rozsudkom zo dňa 31.05.2016 č.k. 9P/238/2015-314, právoplatným dňa 22.06.2016 na čas po rozvode zveril maloletú X. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 180,- eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Tretím výrokom upravil styk otca s maloletou X. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou X. každý párny týždeň kalendárneho mesiaca v stredu od 16.00 bod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho mesiaca v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že otec si prevezme maloleté dieťa pred bytom matky a v stanovenú hodinu dieťa matke odovzdá. Matke zároveň uložil povinnosť maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a v stanovenú hodinu dieťa otcovi odovzdať. Vo zvyšku návrh o úprave styku zamietol. Matka podala proti rozsudku odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7CoP/12/2017- 415 zo dňa 29.9.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1 Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie na čas po rozvode zveril mal. X. I. do osobnej starostlivosti matky, s účinnosťou od 22.06.2016. V druhom výroku uviedol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Tretím výrokom zaviazal otca prispievať na výživu mal. X. sumou 180 eur mesačne s účinnosťou od 22.06.2016 do 31.08.2018 a sumou 230 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018, ktorú bude povinný platiť vždy do 20-eho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky. Zročné výživné za čas od 22.06.2016 do 31.08.2018 súd neurčil. Piatym výrokom upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že tento bude oprávnený sa s mal. X. stretávať každý prvý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 15,00 hod. do soboty do 19,00 hod., každý druhý nepárny víkend od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod., a každý utorok v mesiaci od 16,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec je oprávnený v určený deň a čas si maloletú prevziať v mieste jej bydliska a je povinný po ukončení styku dieťa v určený deň a čas matke odovzdať. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. Nakoniec rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2.2 Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 1, 2, 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho zistil, že rodičia v čase rozvodu mali vyživovaciu povinnosť len k mal. X., ktorá v tom čase navštevovala Materskú školu v H., bývala s matkou v rodinnom dome, ktorého je matka výlučnou vlastníčkou. V súčasnosti je maloletá žiačkou druhého ročníka Základnej školy v H.. Matka v tom čase a aj doposiaľ pracuje ako učiteľka v Materskej škole v H. a za rok 2016 priemerne mesačne zarábala 482,72 eur v čistom, za rok 2017 bol jej priemerný čistý mesačný zárobok 628,83 eur. S maloletou bývajú v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky. Náklady na bývanie sú mesačne vo výške cca 150 eur, zároveň matka spláca úver poskytnutý na bývanie v splátkach po 145 eur mesačne. Maloletá sa venuje plávaniu, navštevuje plavecký krúžok v Piraňa šport klube v Y., kde matka platí mesačne 35 eur a kupuje maloletej plavecké potreby. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť - organizovanie svadieb. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. V. I., nar. XX.XX.XXXX, s ktorého matkou M. A. a jej dvomi mal. deťmi pochádzajúcimi z jej rozvedeného manželstva žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obce J., ktorého vlastníčkou je pani A.. Ide o novostavbu, v ktorej bývajú od februára 2017, náklady na bývanie a splátky úveru poskytnutého na stavbu rodinného domu podľa otca platí jeho priateľka, on sa podieľa na nákladoch na domácnosť - platí stravu. Mesačné náklady na bývanie prestavujú sumu 406 eur. Otcova priateľka je na materskej dovolenke a poberala do konca júna 2018 materskú vo výške 550 eur mesačne, od júla 2018 poberá rodičovský príspevok 213,20 eur, rodinné prídavky na deti a na dve deti pochádzajúce z jej rozvedeného manželstva výživné vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa. Poukázal na výpoveď otca, ktorý má z podnikania mesačný príjem približne 1.200 eur, z neho spláca spotrebné úvery z predchádzajúceho manželstva spolu v sume 456,87 eur mesačne. Súd uviedol, že podľa daňových priznaní otec v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2016 vykázal príjmy vo výške 32.461,04 eur a výdavky vo výške 28.757,63 eur a za rok 2017 vykázal príjmy vo výške 29.032,46 eur a výdavky vo výške 14.397,66 eur.
2.3 Súd prvej inštancie maloletú X. zveril do osobnej starostlivosti matky, s ktorou dieťa nepretržite žije a ktorá sa oň riadne stará. Obidvaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Uviedol, že rodičia sa v priebehu konania dohodli na podmienkach a rozsahu styku otca s maloletou, táto úprava je na prospech maloletej a podľa názoru súdu je v dostatočnom rozsahu na to, aby si maloletá zachovala a zároveň rozvíjala väzby aj na otca, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. V časti vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej ako aj pomery (osobné, majetkové, zárobkové) na strane rodičov, súd určil výživné na maloletú s účinnosťou od 22.6.2016 v sume 180 eur mesačne. Túto výšku výživného považoval súd za primeranú potrebám maloletej v čase, keď rozsudok o rozvode rodičov nadobudol právoplatnosť, maloletá bola vtedy v útlom veku, navštevovala predškolské zariadenie a tiež za primeranú aj s prihliadnutím na pomery otca. Poukázal na to, že za dobu od rozvodu manželstva rodičov maloletej do vyhlásenia rozsudku, čo je približne dva roky, došlo k miernemu nárastu zárobku matky, otcov príjem z podnikania, ktorý priznal v daňovom priznaní sa nezvýšil, ale oproti roku 2016 otec v daňovom priznaní za rok 2017 vykázal menšie výdavky a vznikla mu aj daňová povinnosť. Uviedol, že za uvedené obdobie sa však podstatne zmenili pomery mal. X., ktorá už navštevuje základnú školu, venuje sa plávaniu, s čím preukázateľne vzrástli výdavky matky na ňu, a to nákupom oblečenia, školských potrieb a pomôcok, plaveckých potrieb, poplatkov v škole. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie výživné určil od 22.6.2016 vo výške 180 eur mesačne a od 1.9.2018 vo výške 230 eur mesačne v súvislosti s nástupom maloletej do druhého ročníka základnej školy. Zároveň uviedol, že súd pri rozhodovaní zohľadnil aj náklady otca, ktoré mesačne vynaloží na jeho osobné potreby, ako sú náklady na bývanie, stravu, platenie úverov, pričom aj po zaplatení týchto nevyhnutných výdavkov je v možnostiach a schopnostiach otca určené výživné na maloletú platiť. Zároveň prihliadol aj na to, že podobné výdavky má tiež matka, ktorá sa však musí o maloletú starať aj osobne, a teda na výžive a opatere dieťaťa sa podieľa nielen finančne, ale aj osobnou dennou starostlivosťou oň, čo sa tiež považuje za plnenie si vyživovacej povinnosti. Okrem toho, matka s maloletou žije sama, teda
všetky náklady na domácnosť, stravu a pod. musí znášať sama, na rozdiel od otca, ktorý žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá sa taktiež podieľa na hradení nákladov. Otec od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva platil dobrovoľne pravidelne mesačne výživné na mal. X. v sume 180 eur, čo potvrdila aj matka maloletej, preto mu dlh na výživnom od 22.6.2016 do 31.8.2018 nevznikol.
3. Proti rozsudku vo výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej a žiadal ho zmeniť tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletej sumou 180 eur mesačne od 22.6.2016. V odvolaní poukázal na to, k zmene výšky výživného je možné pristúpiť vtedy, ak má súd za preukázanú takú podstatnú zmenu okolností rozhodujúcich o výške výživného v čase vydania nového rozhodnutia. Vo vzťahu k okolnostiam na strane maloletej bol jedinou zmenou nástup do základnej školy, pričom z pravidelných výdavkov matky súvisiacich s návštevou základnej školy sa oproti predchádzajúcej úprave nezmenilo prakticky nič, pretože náklady na školské pomôcky predstavujú sumu 5,20 eura. Poplatok za plávanie matka maloletej uhrádzala už v čase stanovenia „predchádzajúceho“ výživného v sume 180 eur. Z hľadiska pravidelných výdavkov matky teda nedošlo k žiadnej podstatnej zmene okolností. Poukázal na to, že čo sa týka jednorazových výdavkov, sám deklaroval, že má záujem sa na nich podieľať, čo preukázal napr. zakúpením elektrických varhanov pre maloletú, prispievaním na tenis, plávanie. Argumentoval, že maloletá býva v starostlivosti otca aj cez deň, u otca rovnako prespáva, teda otec sa aj takouto mierou podieľa na jej výchove a uhrádza jej potreby v čase, keď je s ním. Reálnou zmenou na strane matky je nárast jej čistého mesačného príjmu zo sumy 482,72 eura /rok 2016/ na 628,83 eura / rok 2017/. Na strane otca sú oprávnené výdavky na úhradu úverov súvisiacich s podnikaním splátka spotrebného úveru 312,17 eura, splátka leasingu auta 241,31 eura, odvody 301,34 eura. Od októbra k tomu pribudol ďalší leasing Konvektomatu rational 144,51 eur mesačne, ktorý bol nevyhnutný pre zariadenie kuchyne prenajatej reštaurácie. Ďalej dôvodil, že sa mu v porovnaní s júnom 2016 zmenili osobné pomery v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k malol. V., a teda na strane otca nastala podstatná zmena okolností, ktorá odôvodňuje požiadavku otca ponechať výživné v pôvodnej výške 180 eur. 4. Matka k odvolaniu otca uviedla, že z dokazovania je nepochybné, že otec o svojich príjmoch neuvádza pravdu, pretože všetky výdavky jeho novej rodiny, vrátane úverov, ktoré spláca jeho terajšia partnerka (na rodičovskej dovolenke) a on sú podstatne vyššie ako ich spoločné príjmy. Otec maloletej X. je dlhé roky v topoľčianskom regióne známy ako organizátor svadieb. V súčasnosti, čo sám potvrdil, prevádzkuje pohostinskú činnosť, ktorá zahŕňa aj organizovanie spoločenských podujatí a osláv všetkého druhu. Jeho čistý mesačný príjem niekoľkonásobne prevyšuje ním udávanú sumu 1 200 eur. Dôvodila, že aj pri akceptácii jeho príjmu vo výške 1 200 eur mesačne, predstavuje 30% jeho čistého príjmu sumu 360 eur. Pri rozdelení tejto sumy pre dve maloleté deti, ani nie ročného V. a sedemročnú X., je výživné pre maloletú X. vo výške 230,00 eur v súlade so zárobkovými možnosťami a schopnosťami otca. Maloletá X. má zvýšené náklady, ktoré súvisia nielen s uplynulým časom od právoplatnosti rozvodu manželstva, ale súvisia najmä s tým, že chodí do školy a jej potreby sú neporovnateľne vyššie. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, preto ho navrhuje potvrdiť. 5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je preto potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozsudok vo výroku v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, ako aj vo výroku v časti úpravy styku odvolaním napadnutý nebol, preto rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch nadobudol právoplatnosť. 6. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou rodičov, pričom kritériá pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzajú z ich schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Schopnosti a možnosti rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť. 7. V predmetnom konaní sa navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 27.10.2015 domáhal rozvodu manželstva s tým, že súd na čas po rozvode zverí maloletú X. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviaže prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne a styk otca s dieťaťom neupraví. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní najskôr vydal samostatný rozsudok o rozvode manželstva
č.k. 9P/238/2015-314 zo dňa 31.05.2016. Následne samostatným rozsudkom rozhodoval o výkone rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva, a to rozsudkom č.k. 9P/238/2015-392 zo dňa19.12.2016, ktorý bol odvolacím súdom zrušený najmä pre nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa 17.9.2018 č.k. 9P/238/2015- 623. 8. Odvolací súd preskúmal v dôsledku odvolania podaného otcom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, avšak urobil nesprávny záver týkajúci sa výšky vyživovacej povinnosti. Odvolací súd z odvolania otca zistil, že napáda výrok o určení vyživovacej povinnosti len v časti určenia výživného vo výške 230 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2018, pričom výrok v časti, ktorým súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej v sume 180 eur mesačne od 22.6.2016 do 31.8.2018 odvolaním napadnutý nebol. Námietka otca spočívala najmä v tom, že nevidel dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 180 eur na sumu 230 eur, keďže v priebehu 2 rokov nedošlo u maloletej k výraznej zmene pomerov. 9. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne konštatoval zmenu pomerov, a to jednak na strane maloletého dieťaťa a matky, ako aj na strane otca. Vyživovaciu povinnosť na maloletú X. určil na obdobie od právoplatnosti rozvodu dňa 22.6.2016 sumou 180 eur, pričom maloletá mala vtedy 5 rokov a navštevovala materskú školu a následne od 1.9.2018 určil výživné na sumu 230 eur, keďže maloletá mala 7 rokov a navštevovala druhý ročník základnej školy. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že s nástupom dieťaťa do školy sú spojené zvýšené výdavky, lebo rodič musí dieťaťu zabezpečovať mnohé školské pomôcky a poplatky, ktoré dovtedy hradiť nemusel. Náklady matky na mimoškolskú aktivitu predstavujúcu poplatok 35 eur mesačne za plávanie nepredstavuje však významný nárast vo výdavkoch na maloletú, pretože ho matka hradila už v školskom roku 2017/18, keď maloletá bola žiačkou 1.ročníka. Na strane matky pritom nastala pozitívna zmena pomerov, pretože jej priemerný čistý príjem sa oproti roku 2016 zo sumy 482,72 eura zvýšil v roku 2017 na sumu 628,83 eura. Na druhej strane aj na strane otca došlo k významnej zmene pomerov. Otec maloletej X. žije v rodinnom dome so svojou partnerkou a jej dvoma deťmi. Dňa 15.12.2017 sa mu narodil syn V. zo vzťahu s partnerkou M. A., ktorú skutočnosť však súd prvej inštancie dôsledne nezohľadnil. Otcovi tak pribudla nová vyživovacia povinnosť k maloletému V., s čím sú nesporne spojené nové náklady na zabezpečenie vyživovacej povinnosti k ďalšiemu dieťaťu, pričom aktuálne partnerka otca je na rodičovskej dovolenke. Treba však súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že otec v rámci podnikania vykazuje zisk oproti roku 2016, podľa vyjadrenia otca je jeho mesačný príjem cca 1200 eur, čo je takmer jedenkrát toľko ako zarobí matka. Je nesporné, že otec je značne úverovo zaťažený (úvery z predchádzajúceho manželstva, úver na podnikanie, leasing auta na podnikanie), avšak dlhy rodiča nemôžu byť v neprospech maloletého dieťaťa, keďže vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami. 10. Na základe uvedených skutočností potom odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca v dôsledku nárastu potrieb u maloletého dieťaťa na sumu 200 eur mesačne, keďže na strane dieťaťa uplynutím doby 2 rokov nedošlo až k takej výraznej zmene pomerov. Odvolací súd je toho názoru, že dieťa je zatiaľ len na prvom stupni základnej školy a uvedené výživné v sume 200 eur vrátane prídavkov na deti a prispenia čo i len minimálneho výživného zo strany matky vzhľadom na jej príjem a osobnú starostlivosť o dieťa (celkovo suma 250 eur), je dostatočné na 7 ročné dieťa. Je potrebné zobrať do úvahy, že dieťa bude rásť a jeho náklady a potreby sa budú zvyšovať, preto je potrebné ponechať aj priestor na ďalšie zvýšenie vyživovacej povinnosti do budúcnosti. Navyše treba zohľadniť aj skutočnosť, že otec sa podieľa aj na prípadných mimoriadnych výdavkoch. 11. S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 230 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2018 tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej X. sumou 200 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2018, ktorú sumu je povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).