Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/104/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Obec Košická Polianka, Obecný úrad 122, 044 41 Košická Polianka, IČO: 00 324 353, zastúpený: JUDr. Jozef Göbl, advokát, Jantárova 30, 040 01 Košice, proti žalovanej: L. B., B. U. XX, XXX XX B. U., IČO: 40 438 520, zastúpená: JUDr. Jozef Urbánek, advokát, Werferova 1, 040 11 Košice, o zaplatenie 8.505,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 8Cb/52/2016 - 226 zo dňa 14.6.2018, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o istine 8.032,50 eur s poplatkom z omeškania vo výške 5 % mesačne zo sumy 7.402,50 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 315,- eur od 10.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 787,50 eur od 10.5.2016 do 27.5.2016, zo sumy 315,- eur od 28.5.2016 do zaplatenia a vo výroku, ktorým priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o istine 472,50 eur s poplatkom z omeškania vo výške 5 % mesačne zo sumy 472,50 eur od 28.5.2016 do zaplatenia.

III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 8.505,- eur s príslušenstvom zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia pohľadávky 8.505,- eur s poplatkom z omeškania vo výške 5 % mesačne zo sumy 7.402,50 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 315,- eur od 10.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 787,50 eur od 10.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalobca žalobu doručenú súdu prvej inštancie dňa 16.5.2016 odôvodnil tým, že dňa 19.10.2011 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 1/2011 (ďalej aj Nájomná zmluva), ktoré sú vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa, zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie B. U., nachádzajúce sa v priestoroch obecného úradu žalobcu. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, od 4.11.2011. Predmetom žaloby je splatné, avšak doposiaľ neuhradené nájomné za obdobie od 1/2012 do 4/2016, v celkovej výške 8.505,- eur, ktoré žalobca fakturoval žalovanej faktúrou č. 1314500033 splatnou dňa 31.12.2015 na sumu 7.402,50 eur, faktúrou č. 1310600005 splatnou dňa 9.3.2016 na sumu 315 eur a faktúrou č. 1317600008 splatnou dňa 9.5.2016 na sumu 787,50 eur.

4. Súd prvej inštancie rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podala v zákonnej lehote žalovaná odpor. V odpore žalovaná uviedla, že žalobca si u nej na základe prieskumu trhu dňa 23.9.2011 objednala rekonštrukciu suterénnych priestorov v budove obecného úradu za cenu 23.690,- eur. Túto rekonštrukciu realizovala žalovaná. Následne strany uzavreli dňa 19.10.2011 Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 01/2011, nachádzajúcich sa v podzemnom podlaží v objekte obecného úradu žalobcu. V Prílohe č. 1 k Nájomnej zmluve sa strany dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 315,50 eur, ktoré sa ponižuje o 50 % na sumu 157,50 eur, až do splatenia investície žalovanej do majetku žalobcu vo výške 23.690,- eur. Dňa 23.10.2011 došlo k skontrolovaniu a prevzatiu realizovanej rekonštrukcie, pričom žalobca konštatoval, že vykonaním rekonštrukcie došlo k zhodnoteniu majetku žalobcu vo výške 23.690,- eur. Zároveň bolo dohodnuté, že nájomné sa bude umorovať vo výške 50 % do celkového vyplatenia zhodnotenia. Žalobca od začiatku nájomného vzťahu až do 30.11.2015 rešpektoval Nájomnú zmluvu ako aj Prílohu č. 1 a vystavoval žalovanej faktúry za nájomné v dohodnutej výške 157,50 eur, po zohľadnení čiastkového započítania investičných nákladov. Žalovaná si všetky svoje povinnosti súvisiace s platením nájomného riadne plnila. Dňa 30.11.2015 však žalobca vystavil faktúru č. 1314500033 na sumu 7.402,50 eur, ktorá žalovanej nikdy nebola doručená a preto sa domnieva, že predstavuje súhrn súm, ktoré si žalobca už raz započítal do nájomného v predchádzajúcom období. Fakturácia je bezpredmetná, keďže žalobcom uplatňovaná pohľadávka zanikla. Vzhľadom k tomu žalovaná navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca v priebehu konania uviedol, že výška nájomného podľa Nájomnej zmluvy je 3.780,10 eur ročne, teda 315,- eur mesačne s tým, že v nájomnom neboli obsiahnuté úhrady za plnenia poskytované s užívaním nebytových priestorov. Žalovanej napriek tomu žalobca fakturuje mesačné nájomne vo výške 157,50 eur a tiež pohyblivú čiastku za plyn a elektrickú energiu podľa spotreby. Potvrdil, že k Nájomnej zmluve strany uzavreli aj Prílohu č. 1, podľa ktorej sa zo sumy nájomného spláca investícia do hmotného investičného majetku žalobcu vo výške 50 % z hodnoty nájomného, t.j. 157,50 eur mesačne až do jej splatenia. K Nájomnej zmluve strany uzavreli dňa 26.10.2011 Dodatok č. 2/2011, podľa ktorého sa žalovaná zaviazala v lehote do 4.11.2011 odpredať prenajímateľovi na základe kúpnej zmluvy zrealizované technické zhodnotenie predmetu nájmu v sume odsúhlasenej oboma zmluvnými stranami ku dňu podpisu Dodatku č. 02/2011, vo výške 23.690,- eur. Zároveň poukázal, že dňa 26.10.2011 bola medzi stranami uzavretá Kúpna zmluva, podľa ktorej žalovaná mala predať žalobcovi zrealizované technické zhodnotenie predmetu nájmu. Táto zmluva nenadobudla účinnosť, keďže nebola nikdy zverejnená, tak ako to vyžaduje § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Keďže k uzavretiu Kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo, žalovaná bola povinná platiť nájomné vo výške 315,50 eur mesačne, pretože kúpnu cenu technického zhodnotenia predmetu nájmu nie je možné započítať s pohľadávkou prenajímateľa na nájomné. Ďalej uviedol, že zo strany žalovanej nebola žalobcovi vystavená faktúra za realizované investície. Následne prebehli medzi stranami rokovania v snahe konvalidovať tento stav, no žalovaná nevedela preukázať výšku sumy, ktorú investovala do technického zhodnotenia.

6. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov predložených stranami zistil, že žalobca listom zo dňa 23.9.2011 oznámil žalovanej, že na základe realizovaného prieskumu trhu na stavebné dodávky pod názvom „Rekonštrukcia suterénnych priestorov v budove OcÚ - bowling“ a jeho vyhodnotenia zo dňa 22.9.2011, si u žalovanej ako víťaza prieskumu trhu, objednáva realizáciu uvedených prác za cenu 23.690,- eur, v termíne do 23.10.2011.

7. Dňa 19.10.2011 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 01/2011 podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorej predmet bol špecifikovaný v článku II. bod 2.1 zmluvy. Podľa článku IV. bod 4.1 zmluvy sa strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, od 4.11.2011. Podľa článku V. bod 5.1 zmluvy, prenajímateľ a nájomca sa dohodli na cene za užívanie predmetu nájmu vo výške 6,41 eur za 1 m2 prenajatej plochy/ročne, čo predstavuje nájomné vo výške 3.780,10 eur ročne. V nájomnom nie sú obsiahnuté úhrady za plnenia poskytované s užívaním nebytových priestorov, ktoré budú uhrádzané osobitne vo výške, akú reálne prenajímateľ uhrádza dodávateľom. Podľa článku V. bodu 5.2 vety prvej zmluvy, nájomné je splatné mesačne a to vopred, najneskôr do 20- teho dňa mesiaca predchádzajúcemu príslušnému mesiacu i bez doručenia faktúry alebo vyúčtovania prenajímateľa. Podľa článku V. bod 5.6 zmluvy, schválené investičné náklady nájomcom spojené s rekonštrukciou a obnovou nehnuteľného majetku prenajímateľa si môže prenajímateľ po vzájomnej dohode umorovať až do výšky 50 % z mesačného nájomného.

8. V Prílohe č. 1 zo dňa 19.10.2011 k Nájomnej zmluve, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, si strany dohodli, že zo sumy nájomného sa spláca investícia do hmotného investičného majetku obce vo výške 23.690,40 eur v mesačných splátkach vo výške 50 % z hodnoty nájomného, t.j. 157,50 eur až do jej splatenia.

9. Dodatkom č. 02/2011 zo dňa 26.10.2011 k Nájomnej zmluve došlo k doplneniu článku V. Cena nájmu a služieb spojených s nájmom Zmluvy o nájme o bod 5.1.1 v znení: Nájomca v lehote do 4.11.2011 odpredá prenajímateľovi na základe kúpnej zmluvy zrealizované technické zhodnotenie predmetu nájmu v sume odsúhlasenej oboma zmluvnými stranami ku dňu podpisu tohto Dodatku č. 02/2011 v celkovej výške 23.690,- eur. Prenajímateľ sa zaväzuje odkúpiť zrealizované technické zhodnotenie predmetu nájmu nájomcom. Ďalej doplnením článku V. o bod 5.1.2 v nasledovnom znení: Zmluvné dohodnuté nájomne podľa článku V. bod 5.1 sa nájomca zaväzuje platiť prenajímateľovi v lehote do 20-tého dňa predchádzajúceho príslušného kalendárneho mesiaca. Zmluvné strany sa súčasne dohodli, že prenajímateľ bude splácať nájomcovi cenu za odpredaj technického zhodnotenia predmetu nájmu podľa článku V. bodu 5.1.1 Dodatku č. 02/2012 formou započítania pohľadávky prenajímateľa na nájomnom / v jeho časti/ a záväzku prenajímateľa na cene za odpredaj technického zhodnotenia predmetu nájmu.

10. Žalovaná ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli dňa 26.10.2011 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj zrealizovaného technického zhodnotenia predmetu nájmu - suterénne priestory budúceho „Bowling Pub“ v budove obecného úradu žalobcu, vyplývajúci z Nájomnej zmluvy, ktorého je predávajúci výlučným vlastníkom. Podľa článku III. bod 1 Kúpnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene na základe prieskumu trhu ukončeného a vyhodnoteného dňa 22.9.2011 za predmet predaja špecifikovaný v článku II. bod 1. zmluvy vo výške 23.690,40 eur. Podľa článku III. bodu 2 Kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude v zmysle Dodatku č. 02/2011 uhradená formou započítania pohľadávky kupujúcemu na nájomnom a pohľadávky predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny a to nasledovným spôsobom: 23.690,- eur formou započítania na nájomnom za tento priestor vo výške 157,50 eur mesačne a to od 1.3.2011 do 31.9.2023.

11. Listinou označenou ako prevzatie stavebných prác „Rekonštrukcia suterénnych priestorov v budove OcÚ - bowling“ zo dňa 23.10.2011 komisia za obecný úrad žalobcu v zložení C. L. - predseda komisie a I.. R. L., L.. S. W. ako členovia komisie písomne potvrdili, že skontrolovali a komisia prevzala stavebné práce pozostávajúce zo stavebných úprav suterénu obecného úradu ako ukončené, priestor je po zariadení nábytkom a ostatným prevádzkovým zariadením užívania schopný. Zároveň je v predmetnej listine uvedené, že realizáciou tohto projektu došlo k zhodnoteniu majetku žalovanej o 23.690,- eur a táto hodnota sa v súlade s podmienkami a víťaznou ponukou prieskumu trhu bude postupne umorovať v podobe 50 % nájomného až do jej vyplatenia. Za týmto účelom bude spracovaný samostatný dodatok k Zmluve o nájme nebytových priestorov.

12. Faktúrou č. 1314500033 splatnou dňa 31.12.2015 fakturoval žalobca žalovanej v zmysle Nájomnej zmluvy nájomné - dodatočné nájomné, za obdobie od 26.1.2012, t.j. 47 mesiacov x 157,50 eur vo výške 7.402,50 eur.

13. Faktúrou č. 1310600005 splatnou dňa 9.3.2016 fakturoval žalobca žalovanej doplatok nájomného za obdobie 12/2015 - 01/2016 - Bowling Pub, KD Košická Polianka vo výške 315 eur.

14. Faktúrou č. 1317600008 splatnou dňa 9.5.2016 fakturoval žalobca žalovanej doplatok nájomného za 02/2016 a riadne nájomne za 03 - 04/2016 - Bowling Pub, KD Košická Polianka vo výške 787,50 eur.

15. V konaní vypočutí svedkovia, bývalý starosta žalobcu N. P., I.. R. L., L.. S. W. J. C. L. potvrdili, že na základe vyhlásenej verejnej súťaže žalovaná realizovala rekonštrukciu suterénu obecného úradu žalobcu, ktorý jej bol daný do nájmu. Strany sa dohodli, že cena reálne vykonanej rekonštrukcie vo výške 23.693,40 eur sa bude umorovať na nájomnom. Svedok L. uviedol, že dohoda o umorovaní spočívala v tom, že žalovaná bude platiť nájomné nie cca 300,- eur mesačne, ale len 150,- eur mesačne.

16. Svedok Ing. Ľ.Í. U., hlavný kontrolór žalobcu uviedol, že v priestoroch žalobcu žalovaná vykonala nejaké práce, avšak nevedel uviesť cenu týchto prác. Preto navrhol, aby sa cena týchto prác započítala

s nájomným. Hodnota prác mala byť určená znaleckým posudkom. Faktúry na nájomné žalovanej vystavovala ekonómka žalobcu, avšak nefakturovala nimi plnú čiastku nájomného, ale len časť.

17. S ohľadom na zdravotný stav žalovanej, zhodnotený jej ošetrujúcim lekárom, súd prvej inštancie v súlade s § 195 ods. 3 C.s.p. uložil žalovanej, aby na otázky žalobcu o ním tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne. Žalovaná písomne uviedla, že strany sporu sa dohodli, že žalovaná zhodnotí majetok žalobcu, čo sa následne prejaví na výške nájmu, ktorý sa bude umorovať v súlade s nájomnou zmluvou. Potvrdila podpísanie Kúpnej zmluvy ako aj to, že nedošlo k vystaveniu faktúry za realizáciu rekonštrukcie priestorov žalobcu, keďže to bolo dohodnuté medzi stranami sporu.

18. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 písm. a), § 3 ods. 1, 3 a 4, § 5 ods. 1 až 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, podľa ktorých prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému Zmluvou o nájme, ktorá musí mať písomnú formu, úpravu práv a povinností zmluvných strán a spôsob určenia nájomného. Ďalej vec právne posúdil podľa ustanovenia § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúce nájomnú zmluvu, § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúce vykonávanie zmien na prenajatej veci a úhradu nákladov s tým spojených a podľa § 135a Občianskeho zákonníka o práve vlastníka veci na prírastky veci.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa 19.10.2011 so žalovanou ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 01/2011, na základe ktorej žalovanej prenechal na užívanie nebytové priestory o rozlohe 589,72 m2 nachádzajúce sa v podzemnom podlaží v objekte Obecný úrad Košická Polianka, súpisné číslo XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že k Nájomnej zmluve uzavreli strany aj Prílohu č. 1 ako jej neoddeliteľnú súčasť a že na nebytovom priestore, ktorý žalobca žalovanej prenechal na užívanie, žalovaná vykonala zmeny - na svoje náklady a so súhlasom žalobcu ho technicky zhodnotila, a následne v tomto priestore prevádzkovala Bowling Pub. Spornou medzi stranami bola otázka výšky mesačného nájomného, ktoré žalovaná ako nájomca bola povinná žalobcovi ako prenajímateľovi platiť.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom uzavrel dňa 19.10.2011 Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 01/2011 podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a Prílohu č. 1 k nej. Zmluva o nájme obsahuje všetky náležitosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., je teda platným právnym úkonom. Medzi stranami nebolo sporné, že Nájomná zmluva a Príloha č. 1 k nej boli zverejnené spôsobom ustanoveným zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Na absenciu povinného zverejnenia zmluvy žalobca poukazoval výlučne v súvislosti s Kúpnou zmluvou. Súd prvej inštancie preto vychádzal pri rozhodovaní z toho, že Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 01/2011 ako aj Príloha č. 1 k nej, sú účinné podľa ustanovenia § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ako „lex specialis“ k Občianskemu zákonníku neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa nákladov, ktoré vznikli nájomcovi v súvislosti s tým, že so súhlasom prenajímateľa vykonal zmeny na nebytovom priestore, ktorý mu prenajímateľ prenechal na užívanie na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru. Ohľadom náhrady nákladov vynaložených so súhlasom prenajímateľa na úpravu (zmenu) prenajatého nebytového priestoru, je preto potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka) a najmä ustanovenie § 667 Občianskeho zákonníka, ktoré túto problematiku výslovne rieši.

22. Z ustanovenia § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na zmenu prenajatej veci sa vyžaduje súhlas prenajímateľa (ktorý je spravidla aj vlastníkom veci). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako vlastník nebytového priestoru a súčasne prenajímateľ súhlasil s tým, aby žalovaná ako nájomca vykonala zmeny na nebytovom priestore, ktorý jej na základe Zmluvy o nájme č. 01/2011 zo dňa 19.10.2011 prenechal na užívanie, čo vyplynulo najmä z listu zo dňa 23.9.2011a z výpovedí svedkov N. P., I.. R. L., L.. S. W., C. L.. Napokon ani žalobca počas konania nikdy nespochybnil, že žalovaná zmeny na prenajatom nebytovom priestore vykonala s jeho súhlasom. Súhlas žalobcu teda v danom prípade nepochybne predchádzal realizácii zmien na prenajatom nebytovom priestore. V prípade súhlasu prenajímateľa so zmenami na prenajatej veci sa v aplikačnej praxi riadi úhrada nákladov spojených s vykonanými zmenami najčastejšie nájomnou zmluvou. V prejednávanom spore sa strany v článku V. bode 5.6.

Nájomnej zmluvy dohodli, že schválené investičné náklady nájomcu spojené s rekonštrukciou a obnovou nehnuteľného majetku prenajímateľa si môže prenajímateľ po vzájomnej dohode umorovať až do výšky 50 % z mesačného nájomného. Osobitná dohoda zmluvných strán o umorovaní investičných nákladov žalovanej je obsiahnutá v Prílohe č. 1 a to tak, že mesačné nájomné je 315,50 eur a z tejto sumy sa spláca investícia do hmotného investičného majetku obce vo výške 19.742 eur bez DPH, 23.690,40 eur s DPH, v mesačných splátkach vo výške 50 % z hodnoty nájomného t.j. 157,50 eur až do jej splatenia.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa na základe Nájomnej zmluvy zaviazal uhradiť žalovanej náklady vo výške 23.690,40 eur s DPH, vzniknuté v súvislosti so zmenou prenajatej veci takým spôsobom, že nájomné, ktoré má žalovaná ako nájomca platiť žalobcovi ako prenajímateľovi sa bude „umorovať“ vo výške 50 % do celkového vyplatenia nákladov vo výške 23.690,- eur, ktoré žalovanej v súvislosti so zmenou prenajatej veci vznikli. Výška mesačného nájomného, ktoré bola a je žalovaná povinná žalobcovi platiť predstavuje 157,50 eur. V konaní nebolo pritom medzi stranami sporné, že práve v tejto výške mesačne žalovaná platila a aj platí žalobcovi nájomné. Platením nájomného vo výške 157,50 eur mesačne si žalovaná teda plní svoju povinnosť podľa článku II. bodu 2.2 Nájomnej zmluvy

- platiť žalobcovi odplatu v dohodnutom rozsahu.

24. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie výšky nájomného je právne irelevantné, či žalovaná žalobcovi zdokladovala (faktúrami, pokladničnými blokmi a pod.), že náklady, ktoré na zmenu prenajatej veci vykonanú s jeho súhlasom vynaložil, predstavujú 23.690,- eur, keďže relevantnou je skutočnosť, že v Nájomnej zmluve a v Prílohe č. 1 si strany upravili vzájomné práva a povinnosti a táto zmluvná úprava sa týkala aj výšky mesačného nájomného. Skutočnosť, že žalobca s odstupom času po uzavretí Nájomnej zmluvy a Prílohy č. 1 prehodnotil svoje rozhodnutie a požaduje od žalovanej nájomné vo výške 315,50 eur s odôvodnením, že žalovaná mu nepreukázala (nezdokladovala), že v súvislosti so zmenou prenajatej veci uhradila náklady vo výške 23.690,- eur nemôže spôsobiť, že zmluvné strany prestanú byť viazané vzájomnou dohodou o úhrade nákladov (aj čo sa ich výšky týka) spojených so zmenou prenajatej veci zhmotnenou v Nájomnej zmluve a Prílohe č. 1 k nej. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na zásadu záväznosti zmlúv (pacta sunt servanda) - ako jednu z esenciálnych pravidiel súkromného práva, ktorej podstatou je, že platná zmluva je záväzná pre obe strany a túto záväznosť môže stratiť len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zákona.

25. Súd prvej inštancie poukázal, že v prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti je potrebné pri posudzovaní vlastníckych vzťahov k hnuteľným veciam, ktoré v rámci rekonštrukcie boli mechanicky spojené s nehnuteľnosťou vychádzať z toho, že to, čo rekonštrukciou „prirástlo“ k nehnuteľnosti patrí jej vlastníkovi. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom zhmotnenej podoby zmeny prenajatej veci je stále vlastník nehnuteľnosti, v prejednávanom spore žalobca. Aplikujúc zásadu „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má) je preto nevyhnutné konštatovať, že žalovaná ako nevlastník zhmotneného výsledku zmeny, ktorú vykonala na prenajatej veci nemohla tento ďalej platne previesť Kúpnou zmluvou na žalobcu. Kúpna zmluva, ktorú žalobca a žalovaná dňa 26.10.2011 uzatvorili, je preto neplatná. Podľa ust. § 135a Občianskeho zákonníka, vlastníkovi veci patria aj prírastky veci. Aj keď Občiansky zákonník a ani iný právny predpis nepozná legálnu definíciu pojmu „prírastok veci“ je nesporné, že prírastkom veci je to, čo k nej pribudlo buď prirodzeným spôsobom, alebo v dôsledku ľudskej činnosti. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie považoval za nadbytočné ďalej analyzovať, či Kúpna zmluva nadobudla v súlade s ust. § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka účinnosť a aký je jej vzťah s Dodatkom č. 2 k Zmluve o nájme. Tvrdenie žalobcu, že zrealizované technické zhodnotenie neeviduje vo svojom majetku, je vo svojej podstate len akýmsi technickým (evidenčným) nedostatkom na jeho strane.

26. Žalovaná tým, že žalobcovi platila a platí mesačné nájomné vo výške 157,50 eur, riadne si plnila a plní svoju povinnosť podľa článku II. bodu 2.2 Nájomnej zmluvy, platiť žalobcovi odplatu v dohodnutom rozsahu a nedoplatok na nájomnom žalovanej nevznikol. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.

27. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešná žalovaná má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v konaní predložené a vykonané dôkazy, nedostatočne sa vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a následne dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v niektorých jeho častiach zmätočné. Rozsudok je nesprávny a nedostatočne odôvodnený. Žalobca odvolacie dôvody vymedzil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) C.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosti uvádzané žalobcom, keď sa nevysporiadal so vznesenými námietkami žalobcu a to ohľadne zverejnenia alebo nezverejnenia kúpnej zmluvy, faktúry, dohody o započítaní, čím došlo k porušeniu § 47a Občianskeho zákonníka; nevysporiadal sa ani s rozsahom predmetných investícií, či boli reálne urobené, v akej výške, kvalite a pod.; nezohľadnil špecifické postavenie žalobcu ako obce v obchodných vzťahoch od bežných podnikateľov; neakceptoval výhrady hlavného kontrolóra obce a nezávislého audítora, ktorí vytkli žalobcovi nesprávne fakturovanie nájomného a poplatkov za služby spojené s nájmom a nezrovnalosti ohľadne sporného technického zhodnotenia, ktoré žalobca nemá vo svojom majetku. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch žalovanej priamo na pojednávaní a uspokojil sa len s jej písomnými odpoveďami. Poukázal, že strany vedú viacero sporov, v ktorých nebola žalovaná doposiaľ vypočutá, čím došlo k porušeniu rovnosti strán pred súdom a práva na súdnu ochranu. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že dňa 26.10.2011 došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy. K uzatvoreniu Kúpnej zmluvy však nikdy nedošlo, čo je zásadný dôvod odvolania. Keďže Kúpna zmluva nebola nikdy zverejnená, nenastali jej účinky a podľa § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Ak nie je povinnou osobou zmluva zverejnená do siedmich dní odo dňa uzatvorenia, môže podať aj druhá zmluvná strana návrh na zverejnenie zmluvy v Obchodnom vestníku. Je mylné preto uvádzať v rozsudku, že došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy a k odkúpeniu technického zhodnotenia. Zo strany žalovanej nebola nikdy vystavená faktúra pre žalobcu, táto nebola doručená žalobcovi ako kupujúcemu/objednávateľovi a nikdy nebola prijatá do účtovníctva. Žalovaná ako nájomca a zhotoviteľ bola povinná priebežne vyhotovovať súpisy zrealizovaných prác a dodávok, ktoré písomne potvrdí poverený zástupca objednávateľa, v posudzovanom prípade však k tomu nedošlo. Zhotoviteľ musí vykonané práce a dodávky vyúčtovať overiteľným spôsobom. Prílohou faktúry (ktorá nebola) mal byť súpis vykonaných prác a štandardne mali byť doložené aj doklady o dodaných materiáloch, certifikáty materiálov, doklady o druhu a rozsahu vykonaných prác. Súpis vykonaných prác vrátane príloh má byť súčasťou faktúry. Údajná komisia, ktorá len vizuálnym kontaktom, bez reálnej kontroly, bez príloh, listín, certifikátov prebrala investície je pochybná. Nikto z bývalých poslancov a ľudí spolupracujúcich s obcou nevedel o takejto komisii a nikto nevedel o jej menovaní. O existencii listiny s označením Vec: prevzatie stavebných prác ,,Rekonštrukcia suterénnych priestorov v budove OcÚ - bowling sa žalobca prvý krát dozvedel až na pojednávaní. Zároveň žalobca poukázal na závažné porušenie daňových predpisov zo strany žalovanej. Ako platca DPH mala žalovaná vystaviť faktúru za technické zhodnotenie v čase dodania tovaru alebo služby, čo neurobila. Ďalej žalobca uviedol, že obecné zastupiteľstvo malo schváliť uzatvorenie samotnej Nájomnej zmluvy, k čomu však nedošlo. Nájomná zmluva, ani jej Príloha č. 1, dodatky neboli predložené na rokovanie a schválenie obecnému zastupiteľstvu a v tak vážnej veci, ako je investícia do obecného majetku vo výške 23.690,40 eur, tomu tak malo byť. Ak žalobca nadobudol žalovanou realizované investície do vlastníctva, takémuto nadobudnutiu vlastníctva žalobcom malo predchádzať podľa Zákona o obecnom zriadení, Zákona o majetku obcí a podľa Zásad hospodárenia s majetkom žalobcu (VZN 1/2012) schválenie obecným zastupiteľstvom žalobcu. V posudzovanom prípade je tak neplatnou aj Zmluva o nájme. K tomu poukázal na nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 389/08. Žalobca ďalej uviedol, že na problém so žalovanou a súvisiacou zmluvnou dokumentáciou, ako aj účtovnými a daňovými nedokonalosťami upozornil aj hlavný kontrolór žalobcu, keď poukázal, že v Nájomnej zmluve nie sú v nájomnom obsiahnuté položky vodné a stočné, dodávka el. energie, tepla a teplej vody, správa a údržba vrátane upratovania a opravy spoločných priestorov a zariadení, odvoz bežného komunálneho odpadu. Nájomca nemá vlastný plynomer ani elektromer, čo nie je v súlade s § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z vyjadrenia audítorskej spoločnosti HIREKON, s.r.o. zo dňa 16.12.2015 vyplýva, že jej boli predložené rôzne verzie nájomnej zmluvy, pričom ich formulácia neumožňuje jednoznačný výklad vzájomných vzťahov, najmä možnosť vykonania a následného vzájomného zápočtu vykonaného technického zhodnotenia majetku. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti strán sporu a to zjavnou neodôvodnenosťou ako aj arbitrárnosťou, teda svojvôľou súdu. Poukázal, že postup konajúceho súdu musí byť transparentný a spätne preskúmateľný, čo má byť vyjadrené v odôvodnení rozhodnutia, ktoré má mať určitú kvalitu, obsah. Súd prvej inštancie však nedal odpovede na otázky žalobcu uvedené v

odvolaní. Závažnejšie porušenie však žalobca vidí v svojvôli súdu prvej inštancie, spočívajúci v rozpore v hodnotení, postupe, aplikácii a výklade práva, pričom tento rozpor je logický a racionálny, ako aj vecný. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnym právnym záverom. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia, ktoré odvodil z vykonaných dôkazov. Ide o pochybenie takého druhu, intenzity, že to vedie k záveru o svojvôli a má to za následok porušenie základných práv sťažovateľa. Súd prvej inštancie nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a absolútne neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Jeho závery sú založené na jednostrannom posudzovaní veci, bez prihliadnutia na všetky právne a skutkovo relevantné okolnosti. Dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané, vyhodnotil súd prvej inštancie tendenčne, ignorujúc skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Vykonané dokazovanie neodôvodňuje závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými argumentmi a námietkami žalobcu a jeho rozhodnutie je tak v podstate nepreskúmateľné, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Zároveň poukázal, že podaním zo dňa 30.5.2016, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 3.6.2016 zobral žalobca žalobu v časti 472,50 eur späť, z dôvodu, že zo strany žalovanej došlo k čiastočnej úhrade faktúry č. 1317600008 vo výške 472,50 eur, ktorá bola uhradená dňa 27.5.2014. Neuhradený zostatok z tejto faktúry predstavuje sumu 315 eur. Z uvedeného dôvodu žiadal vydať platobný rozkaz na sumu istiny 8.032,50 eur s príslušenstvom, ktorému súd prvej inštancie aj vyhovel vydaním platobného rozkazu.

29. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie po dôkladne vykonanom dokazovaní vydal nielen zákonný ale aj spravodlivý rozsudok, ktorý podrobne odôvodnil. Žalobcova kritika rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádza len z jeho subjektívnych pocitov, ktoré odzrkadľujú jeho neúspech v spore a nemajú objektívny základ. Tvrdenia žalobcu, že nevypočutím žalovanej malo dôjsť k porušeniu práva na súdnu ochranu sú bezpredmetné. Ani za žalobcu nebol vypočutý starosta obce, naviac žalobca na pojednávaní súhlasil s postupom v zmysle § 195 ods. 3 C.s.p. a na pojednávaní dňa 17.5.2018 uviedol, že ďalšie otázky na žalovanú nemá. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie skonštatoval, že dňa 26.10.2011 došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy, žalovaná poukázala na odôvodnenie rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatoval, že predmetnú Kúpnu zmluvu považuje za neplatnú a je teda bez významu dokazovať, či bola alebo nebola zverejnená zákonným spôsobom. Preukázateľne nepravdivé je tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje záver, že „došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy a k odkúpeniu technického zhodnotenia“, pretože uvedené citované tvrdenie sa v odôvodnení rozhodnutia nenachádza. Súd prvej inštancie detailne v odôvodnení uvádza, prečo predmetná Kúpna zmluva nie je platná a prečo žalovaná nemohla odpredať žalobcovi zrealizované technické zhodnotenie. Zo znaleckého posudku predloženého žalovanou vyplýva, že rozsah investícií vynaložených žalovanou bol väčší než bola výška na ktorej sa žalobca a žalovaná dohodli. Žalovaná k námietke neplatnosti Nájomnej zmluvy a jej Prílohy č. 1 z dôvodu, že nemali byť schválené obecným zastupiteľstvom žalobcu uviedla, že ide o nové sporné tvrdenia, ktoré nie je možné vziať do úvahy s poukazom na § 366 C.s.p. Naviac sám žalobca počas celého priebehu sporu nenamietal platnosť Nájomnej zmluvy. Žalovaná zároveň poukázala na protichodnosť názorov žalobcu, ktorý sa v konaní domáha plnenia vyplývajúceho z Nájomnej zmluvy, pričom v podanom odvolaní spochybňuje jej platnosť. Tvrdenia žalobcu vychádzajúce zo správy hlavného kontrolóra žalobcu ako aj zo stanoviska HIREKON, s.r.o. sú zavádzajúce, keďže v prípade hlavného kontrolóra sa jedná o tú istú osobu, ktorá vykonávala funkciu hlavného kontrolóra žalobcu aj v období uzatvorenia Nájomnej zmluvy a Kúpnej zmluvy v roku 2011, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Až v roku 2015 došlo k zmene jeho postoja, ktorú nedokázal dôveryhodne vysvetliť ani počas svojej svedeckej výpovede. Za správne vedenie účtovníctva a inventarizáciu majetku zodpovedá žalobca a nie žalovaná.

30. Žalobca dňa 7.1.2019 súd prvej inštancie zaslal podanie UCTOAUDIT s.r.o., ktorá uvádza, že v prípade ak nájomca považuje uzavretie Kúpnej zmluvy za nepotrebný právny akt a považuje už samotné zrealizovanie technického zhodnotenia za prevod do majetku obce, bol povinný, keďže je platiteľom DPH vystaviť faktúru podľa § 72 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa obcou poskytnutého zoznamu došlých faktúr, obec uvedenú faktúru neobdŕžala a preto predpokladá, že zatiaľ nedošlo k dodaniu plnenia a obec nemôže nakladať s uvedeným technickým zhodnotením ako vlastník podľa § 19 Zákona o dani z pridanej hodnoty.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné iba čiastočne.

32. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a zisťoval, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

34. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že východiská uvedené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

35. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

36. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Jedným z dôvodov podaného odvolania bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby závery boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.

Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal nároku na úhradu nájomného zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil.

37. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie okrem iného z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „...dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

38. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

39. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca v právnom postavení prenajímateľa si v tomto konaní uplatnil podanou žalobou peňažnú pohľadávku 8.505,- eur, ktorá mala pozostávať z časti dlžného nájomného za obdobie od 1/2012 do 4/2016, na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 19.10.2011, uzatvorenej medzi stranami sporu.

40. Odvolací súd udáva, že konanie vo veci sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 16.5.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 platí nový civilný sporový predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodnom ustanovení § 470 ods. 1 C.s.p. zakotvil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

41. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

42. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

43. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

44. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

45. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.

46. V konaní pred súdom prvej inštancie medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako vlastník a prenajímateľ nebytových priestorov uzavrel so žalovanou ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2011 zo dňa 19.10.2011 a jej Prílohu č. 1, ktoré boli zverejnené žalobcom v súlade s § 47a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie tak správne vznik práv a povinností zmluvných strán vyvodzoval práve z tohto právneho úkonu. Nesporné bolo aj to, že žalovaná ako nájomca realizovala rekonštrukciu prenajatých priestorov, pričom sporným bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k technickému zhodnoteniu predmetu nájmu, hodnote takýchto investícií do majetku žalobcu a zohľadnenie týchto investícií do výšky nájomného.

47. V prípade strán sporu sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom ako subjektom verejného práva a žalovanou ako podnikateľkou podľa § 261 Obchodného zákonníka. Obchodné záväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán.

48. koncipuje právnu úpravu formy zmlúv na základe princípu bezformálnosti právnych úkonov. Písomná forma je podmienkou platnosti predovšetkým vtedy, keď písomnú formu ustanovuje zákon. Písomnú formu môže ustanoviť buď , alebo iný zákon. V prejednávanom spore je to zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

49. Súd prvej inštancie správne na základe zhodných tvrdení strán a vykonaného dokazovania, najmä výsluchu svedkov a listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaná realizovala rekonštrukciu predmetných prenajatých nebytových priestorov žalobcu so súhlasom žalobcu.

50. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

51. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

52. Z § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva, že stavebné opravy a úpravy, v danom prípade rekonštrukcia suterénnych priestorov v budove obecného úradu - bowling, zásadne nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci. Ak ide o rekonštrukciu pôvodnej stavby, treba pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu vychádzať z toho, že to čo prirástlo k pôvodnej stavbe, patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby, pretože sa v dôsledku fyzického spojenia, nech aj predtým samostatnej veci, stane súčasťou inej veci

hlavnej, nadobudne vlastníctvo súčasti vlastník veci (nehnuteľnosti) aj vtedy, ak vynaložila náklady na zabudovanie, prípadne aj na obstaranie súčasti veci od vlastníka rozdielna osoba.

53. Súd prvej inštancie tak správne posúdil, že v prejednávanom spore sa vlastníkom výsledku rekonštrukcie nebytových priestorov stal žalobca a to už momentom vykonania uvedených rekonštrukčných prác, keďže je vlastníkom samotnej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, Kúpna zmluva, ktorá bola medzi stranami uzavretá dňa 26.10.2011, ktorou sa zaviazala žalovaná previesť na žalobcu vlastnícke právo k zrealizovanému technickému zhodnoteniu predmetu nájmu je neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je právne bezvýznamné, či vôbec táto zmluva bola zverejnená postupom podľa § 47a Občianskeho zákonníka.

54. Nárok na úhradu nákladov spojených s vykonaním zmeny na veci môže nájomca požadovať, len ak zmeny na veci boli vykonané so súhlasom prenajímateľa a ak sa k ich náhrade prenajímateľ zaviazal (§ 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzok na úhradu nákladov bol obsiahnutý v Nájomnej zmluve a jej Prílohe č. 1, kde sa zmluvné strany zaviazali, že z dohodnutej výšky nájomného 315,50 eur mesačne sa spláca investícia do hmotného investičného majetku žalobcu vo výške 23.690,40 eur v mesačných splátkach vo výške 50 % z hodnoty nájomného, t.j. 157,50 eur až do jej splatenia. Z uvedeného dojednania zmluvných strán tak vyplýva, že výška mesačného nájomného bola dohodnutá na sumu 157,50 eur a to až do splatenia realizovanej investície žalovanej do nehnuteľnosti žalobcu.

55. Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že platením nájomného vo výške 157,50 eur mesačne si žalovaná plní svoju povinnosť podľa článku II. bodu 2.2 Zmluvy o nájme - platiť žalobcovi odplatu v dohodnutom rozsahu.

56. Pokiaľ ide o spornosť samotnej výšky investície žalovanej do majetku žalobcu, odvolací súd udáva, že hodnota, ktorá sa mala zohľadniť do dohodnutej výšky nájomného bola dohoda strán v Prílohe č. 1 k Zmluve o nájme stanovená sumou 23.690,40 eur. Ak žalobca tvrdil, že hodnota týchto investícii bola na základe znaleckého posudku Ing. L. Š., č. 10/2016 ustálená iba v sume 8.536,- eur, ktorú napokon obecné zastupiteľstvo schválilo na započítanie s nájomným, odvolací súd udáva, že bez ohľadu na to, že s takouto výškou žalovaná nesúhlasila a ide o hodnotu, ktorá prevyšuje samotnou žalobou uplatnený nárok na úhradu dlžného nájomného, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanej vo výške 8.505,- eur. Už len z uvedeného dôvodu je žaloba žalobcu nedôvodná, keďže výška požadovaného nájomného je nižšia ako samotná suma, ktorú žalobca uviedol ako skutočnú hodnotu investícií žalovanej.

57. K námietkam žalobcu, že zo strany žalovanej nebola nikdy vystavená faktúra za realizovanú rekonštrukciu, táto nebola doručená a pojatá do účtovníctva žalobcu a žalovaná ako zhotoviteľ nevyúčtovala vykonané práce a dodávky overiteľným spôsobom, keďže prílohou faktúry mal byť súpis vykonaných prác a štandardne mali byť doložené aj doklady o dodaných materiáloch, certifikáty materiálov, doklady o druhu a rozsahu vykonaných prác, súpis vykonaných prác, ďalej, že žalovaná ako nájomca a zhotoviteľ bola povinná priebežne vyhotovovať súpisy zrealizovaných prác a dodávok, ktoré mal písomne potvrdiť poverený zástupca objednávateľa odvolací súd udáva, že ak si zmluvné strany výslovne nevymienia také dojednania ako odovzdanie rekonštrukčných prác na základe preberacieho protokolu, zápisy o realizovaných prácach, resp. odovzdanie certifikátov použitých materiálov, takéto povinnosti expressis verbis zhotoviteľovi z Obchodného zákonníka, resp. Stavebného zákona nevyplývajú. Napokon z vykonaného dokazovania vyplýva, že štatutárny orgán žalobcu, teda osoba oprávnená konať v mene žalobcu podľa § 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj komisia obecného úradu preberacím protokolom zo dňa 23.10.2011 skontrolovala a prevzala sporné stavebné práce, čo potvrdil pri svojom výsluchu aj bývalý starosta žalobcu N. P. a vypočutí svedkovia C. L., I.. R. L. J. L.. S. W. ako členovia uvedenej komisie obecného úradu žalobcu. Pritom ide o listinu, ktorej odpis bol žalobcovi v priebehu konania doručený, a listina alebo jej obsah neboli zároveň žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie spochybnené.

58. K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaná závažne porušila daňové predpisy, keď ako platca DPH mala vystaviť faktúru za technické zhodnotenie v čase dodania tovaru alebo služby, čo neurobila, odvolací súd s poukazom na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda momentom vykonania uvedených rekonštrukčných prác udáva, že pre pojednávaný spor je právne bezvýznamné, že práce neboli žalovanou fakturované pre žalobcu, keďže nároky plynúce zo súkromno-záväzkového vzťahu nemôžu byť založené výlučne na účtovných a daňových predpisoch,

pričom obchodné právo bez ďalšieho považuje faktúru iba ako výzvu na úhradu dlhu, teda je všeobecne považovaná podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve iba za účtovný doklad a nie titul nadobudnutia vlastníckeho práva.

59. K námietke žalobcu, že v nájomnom neboli obsiahnuté úhrady za plnenia poskytované s užívaním nebytových priestorov odvolací súd udáva, že z Nájomnej zmluvy vyplýva, že tieto budú uhrádzané osobitne vo výške, akú reálne prenajímateľ uhrádza dodávateľom. Sám žalobca pritom potvrdil, že osobitne fakturuje žalovanej skutočnú spotrebu za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu. Zo žiadneho právneho predpisu pritom nevyplýva povinnosť nájomcu, zriadiť si vlastné merače spotreby jednotlivých médií. Vždy ide o vec dohody medzi prenajímateľom a nájomcom. Správne tak súd prvej inštancie uviedol, že ak subjekty práva uzavreli zmluvu ako výraz svojej slobodnej vôle, platí zásada, že zmluvy sa dodržiavajú (zmluvy je potrebné zachovávať), a to aj vtedy ak by bola takáto zmluva pre niektorú zo strán prípadne nevýhodná. V opačnom prípade by nebola rešpektovaná autonómia vôle subjektov súkromnoprávneho vzťahu a tým by bola aj do značnej miery neprípustne obmedzená sféra slobody subjektov v právnych vzťahoch garantovaná ústavným poriadkom Slovenskej republiky. V právnom poriadku demokratického a právneho štátu je sloboda jednotlivca štátom garantovaná, nie poskytovaná. Žalobcu pritom nemožno považovať za tzv. slabšiu stranu (spotrebiteľa) ale za subjekt práva, ktorý je dostatočne vybavený na to, aby svoje rozhodnutia vopred a dôkladne zvážil so všetkou starostlivosťou a odbornosťou. Z uvedeného dôvodu nie je možné vytýkať žalovanej prípadné nedostatky v konaní (opomenutí konania) žalobcu spočívajúce napr. v tvrdenom nedodržiavaní podmienok hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti podľa § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

60. Žalobca až v podanom odvolaní uviedol, že obecné zastupiteľstvo malo podľa Zákona o obecnom zriadení, Zákona o majetku obcí a podľa Zásad hospodárenia s majetkom žalobcu (VZN 1/2012) schváliť uzatvorenie samotnej Nájomnej zmluvy a jej Prílohy č. 1, pretože išlo o investíciu do obecného majetku vo výške 23.690,40 eur. Keďže sa tak nestalo, sú podľa žalobcu Zmluva o nájme a jej Príloha č. 1 neplatné právne úkony a to s poukazom na závery nálezu ÚS SR, sp.zn. III. ÚS 389/08.

61. Odvolací súd k tejto námietke žalobcu konštatuje, že v prípade takéhoto skutkového tvrdenia, ide o novotu v odvolacom konaní, ktorú nemožno v odvolaní použiť, pretože nebola uplatnená pred súdom prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ju bez svojej viny nemohol uplatniť v danom konaní (§ 366 písm. d/ C.s.p.). Pod uplatnením procesného útoku a obrany sa rozumie nielen vyslovenie nejakého skutkového tvrdenia, ale aj predloženie dôkazov o ňom, čo žalobca neurobil ani pred súdom prvej inštancie a ani pred odvolacím súdom, ktorému iba v texte odvolania citoval zrejme znenie Zásad hospodárenia s majetkom obce žalobcu VZN 1/2012, ktoré podľa označenia „VZN 1/2012“ boli platné a účinné až od roku 2012. Zmluva o nájme a jej Príloha č. 1 boli pritom uzatvorené 19.10.2011, teda pred účinnosťou uvádzaného VZN 1/2012, na ktorý zmluvný vzťah sa toto zjavne nevzťahovalo. Zároveň žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že v prípade investície do obecného majetku vo výške 23.690,40 eur (pritom sám tvrdil, že išlo iba o sumu 8.536,- eur) možno podľa § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení považovať túto investíciu za jeden z najdôležitejších úkonov týkajúci sa majetku žalobcu.

62. Podľa článku 6 C.s.p., strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu (ods. 1). Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia (ods. 2).

63. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie porušil rovnosť strán a právo na súdnu ochranu, keď nevypočul žalovanú priamo na pojednávaní odvolací súd udáva, že v sporovom konaní nie je prítomnosť strany na pojednávaní podmienkou prejednania a rozhodnutia veci. Strana navyše môže na účely súdneho sporu splnomocniť zástupcu, ktorý koná v jej mene. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie § 195 ods. 1 C.s.p., podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Právna úprava pritom zaviedla v § 195 ods. 3 C.s.p. inštitút písomného výsluchu strany. Ide výlučne o úvahu súdu, či takýto zákonom dovolený spôsob dokazovania bude v konaní aplikovaný. Pri úvahe súd zohľadňuje dostatočnosť, hospodárnosť a výnimočnosť tohto spôsobu vykonania dôkazu. Predovšetkým prihliadne na vek, zdravotný stav strany sporu, vzdialenosť jej bydliska od sídla súdu a charakter tvrdenej skutočnosti, ktorá

má byť jej výsluchom preukázaná. V danom prípade súd prvej inštancie nevybočil z medzí ustanovenia § 195 ods. 3 C.s.p., keď mal za to, že vzhľadom na žalovanou preukázaný nepriaznivý zdravotný stav a to nie len potvrdením všeobecného ale aj odborného lekára, bude jej písomný výsluch postačujúci. Žalobca s takýmto postupom vyslovil súhlas, obsah písomných odpovedí žalovanej nenamietal. Odvolací súd pritom dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie svoje skutkové tvrdenia nezaložil výlučne/práve na skutočnostiach uvádzaných v písomnom podaní žalovanej, ale najmä na listinných dôkazoch. Preto aj podľa odvolacieho súdu osobný výsluch žalovanej nebol relevantný vzhľadom k obsahu ďalších dôkazov. Postup súdu prvej inštancie podľa § 195 ods. 3 C.s.p. tak nemohol vo svojich dôsledkoch predstavovať reálne a objektívne porušenie rovnosti strán ako aj práva žalobcu na súdnu ochranu, keďže súd prvej inštancie postupoval podľa procesných noriem a v medziach zákona.

64. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že ten napádaným rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 8.505,- eur s príslušenstvom, pričom nezohľadnil podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 3.6.2016, ktorým zobral žalobu o zaplatenie istiny 472,50 eur späť, v dôsledku úhrady tejto sumy žalovaným.

65. V tejto časti zamietajúceho výroku, teda čo do istiny 472,50 eur s príslušenstvom, je podľa odvolacieho súdu námietka žalobcu dôvodná. Podľa § 172 ods. 6 O.s.p., účinného v čase rozhodovania o vydaní platobného rozkazu, zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.

66. Súd prvej inštancie však nesprávne v konaní pokračoval a rozhodol rozsudkom o nároku na zaplatenie 8.505,- eur s príslušenstvom, po jeho čiastočnom späťvzatí a to s poukazom na znenie vtedy účinného § 172 ods. 6 O.s.p., podľa ktorého v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh. Ide o vadu konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadať bez ohľadu na to, či ju odvolateľ namietal. S poukazom na tento dôvod mal odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie vydaný rozsudok v časti zamietnutia žaloby 472,50 eur s príslušenstvom, je potrebné považovať za bezpredmetný. Pokiaľ totiž bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené pred vydaním platobného rozkazu, čo napokon súd prvej inštancie zohľadnil vo výroku samotného platobného rozkazu zo dňa 27.6.2016, ktorým uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 8.032,50 eur s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti došlo k právoplatnému ukončeniu konania vo veci a súd prvej inštancie v časti 472,50 eur s príslušenstvom nemohol o tomto rozhodnúť rozsudkom o jeho zamietnutí. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súd prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil, keďže neboli splnené procesné podmienky na konanie o tejto časti žaloby po čiastočnom späťvzatí žaloby o 472,50 eur pred vydaním platobného rozkazu v tomto konaní. Preto podľa § 172 ods. 6 O.s.p., po vydaní platobného rozkazu zostala predmetom konania pohľadávka 8.032,50 eur s príslušenstvom.

67. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne ak zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 8.032,50 eur s poplatkom z omeškania vo výške 5 % mesačne zo sumy 7.402,50 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 315,- eur od 10.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 787,50 eur od 10.5.2016 do 27.5.2016, zo sumy 315,- eur od 28.5.2016 do zaplatenia, keď mal preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na doplatok na nájomnom z Nájomnej zmluvy za obdobie od 1/2012 do 4/2016.

68. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o zaplatenie 8.032,50 eur s poplatkom z omeškania vo výške 5 % mesačne zo sumy 7.402,50 eur od 1.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 315,- eur od 10.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 787,50 eur od 10.5.2016 do 27.5.2016, zo sumy 315,- eur od 28.5.2016 do zaplatenia ako vecne správny.

69. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd však nepovažuje odvolanie žalobcu proti výroku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania za dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobou uplatnil žalobca proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 8.505,- eur. Po začatí konania vzal žalobca žalobu o zaplatenie 472,50 eur z dôvodu, že po podaní žaloby mu žalovaná uhradila túto sumu. V tejto nepatrnej časti (6 %) teda žalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Súd prvej inštancie zároveň žalobu v časti o zaplatenie 8.032,50 eur zamietol. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny, keďže neúspech žalovanej v konaní bol len nepatrný.

70. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá bola v tomto odvolacom konaní úspešná, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).