Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24S-43-2018.pdf
PDF · 373.47 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: DREVO BB - EXPORT, s.r.o., Lipová 279/29, 985 26 Málinec, IČO: 36 647 985, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102552949/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102552677/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102552456/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102555698/2017 zo dňa 12.12.2017, č. 102552134/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102556184/2017 zo dňa 12.12.2017 a č. 102555831/2017 zo dňa 12.12.2017 takto
rozhodol:
Rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 102552949/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102552677/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102552456/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102555698/2017 zo dňa 12.12.2017, č. 102552134/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102556184/2017 zo dňa 12.12.2017 a č. 102555831/2017 zo dňa 12.12.2017 z r u š u j e a veci vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu štyri daňové kontroly. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január, február, marec a apríl 2012 bola začatá 19.09.2012 a bola ukončená doručením Protokolu č. 104066107/2016 zo dňa 10.10.2016 (ďalej len „Protokol január až apríl 2012“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 20.10.2016. Daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 bola začatá 19.09.2012 a bola ukončená doručením Protokolu č. 104005295/2016 (ďalej len „Protokol jún 2012“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 20.10.2016. Daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 bola začatá 10.10.2012 a bola ukončená doručením Protokolu č. 104005852/2016 (ďalej len „Protokol júl 2012“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 20.10.2016. Daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 bola začatá 18.12.2012 a bola ukončená doručením Protokolu č. 104006265/2016 (ďalej len „Protokol september 2012“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 20.10.2016. Žalobca sa k Protokolom za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia v lehote stanovenej správcom dane vyjadril písomne podaním z 11.11.2016. Správca dane v následných vyrubovacích konaniach prerokoval žalobcove pripomienky a dôkazy ním predložené dňa 30.11.2016, o čom spísal zápisnice. Následne správca dane doplnil spisy o podpísané Zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica listom zo dňa
03.04.2013 (výsluch svedka P. F. zo dňa 08.11.2012, A. D. zo dňa 08.11.2012, K. I. zo dňa 29.09.2012 a 08.11.2012, A. L. zo dňa 29.09.2012 a M. M. zo dňa 23.11.2012). Vo vyrubovacích konaniach bol vykonaný výsluch žalobcom navrhnutého svedka U. D. a svedka A. D. dňa 10.02.2017, o čom boli spísané zápisnice. Správca dane zabezpečil prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Nitra, pobočka Levice Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 26.09.2012 vykonaného u daňového subjektu KEVOLA s.r.o. Šahy, predmetom ktorého bolo preverenie obchodných transakcií spoločnosti KEVOLA s.r.o. so žalobcom za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2011. Správca dane následne 12.06.2017 so žalobcom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k Protokolom z daňovej kontroly, pri ktorom žalobca žiadal správcu dane, aby preveril formou dožiadania alebo svedeckej výpovede prepravcov uvedených na prepravných dokladoch CMR, ktorí vykonali prepravu do Nemecka pre odberateľa D. B. & B. GBR, Mamming, SRN. Správca dane následne vykonal dňa 22.06.2017 miestne zisťovanie u A. D. Autodoprava, Lučenec vo veci preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa D. B. & B. GBR, Mamming, SRN v období január až apríl 2012, o čom bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní a dňa 15.06.2017 vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti RAPČAN SERVIS DETVA s.r.o., Hriňová za účelom preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa tovaru D. B. & B. GBR, Mamming, SRN za zdaňovacie obdobie jún, júl a september 2012, o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní. Následne správca dane dňa 03.08.2017 na pojednávaní so žalobcom prerokoval pripomienky a predložené dôkazy, na ktorom informoval žalobcu o vykonanom miestnom zisťovaní u vyššie uvedených prepravcov za účelom preverenia prepravy tovaru do Nemecka pre odberateľa D. B. & B. GBR, výsledkom ktorého bolo potvrdené dodanie tovaru od dodávateľa (žalobcu) pre odberateľa (D. B. & B. GBR) v zdaňovacích obdobia január až apríl 2012, jún, júl a september 2012, v dôsledku čoho správca dane vo vyrubovacom konaní uznal žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „zák. č. 222/2004 Z.z.“). Správca dane v predmetných zápisniciach skonštatoval, že ide o posledné zápisnice o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok žalobcu ku kontrolným zisteniam správcu dane uvedeným vo vyššie uvedených Protokoloch (daňové kontroly za zdaňovacie obdobia január až apríl 2012, jún 2012, júl 2012 a september 2012) v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Správca dane následne vyrubil žalobcovi rozdiel dane, resp. určil rozdiel dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach január až apríl 2012, jún 2012, júl 2012 a september 2012 nasledovne:
2. Rozhodnutím č. 101771235/2017 zo dňa 16.08.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 25.798,03 € na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012, znížil nadmerný odpočet zo sumy 29.298,05 € na sumu 3.500,02 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane január 2012“), rozhodnutím č. 101771604/2017 zo dňa 16.08.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 30.244,37 € na DPH za zdaňovacie obdobie február 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 26.781,69 € a vyrubil daň v sume 3.462,68 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane február 2012“), rozhodnutím č. 101772075/2017 zo dňa 16.08.2017 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16.556,18 € za zdaňovacie obdobie marec 2012, znížil nadmerný odpočet zo sumy 23.861,04 € na sumu 7.304,86 € na DPH (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane marec 2012“), rozhodnutím č. 101772349/2017 zo dňa 16.08.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21.187,14 € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012, znížil nadmerný odpočet zo sumy 27.139,74 € na sumu 5.952,60 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane apríl 2012“), rozhodnutím č. 101774373/2017 zo dňa 16.08.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 26.667,86 € na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 26.434,41 € a vyrubil daň v sume 233,45 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane jún 2012“), rozhodnutím č. 101774518/2017 zo dňa 16.08.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 37.171,68 € na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 29.584,82 € a vyrubil daň v sume 7.586,86 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane júl 2012“) a rozhodnutím č. 101774653/2017 zo dňa 16.08.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu15.249,70 € na DPH za zdaňovacie obdobie september 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 15.239,33 € a vyrubil daň v sume 10,37 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane september 2012“).
3. Správca dane v rozhodnutí za mesiac január 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., pričom zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie
január 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne: a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. Šahy č. 09012012/03, 10012012/02, 11012012/03, 12012012/05, 16012012/02, 18012012/04 a 20012012/04 za dodávku tovaru: dubové, orechová a čerešňové prizmy v celkovej sume 23.094,- € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. január 2012“), b/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom A. D., A. č. 015/01/2012 za dodanie služby: zapožičanie kamióna, odpočet vo výške 316,03 € (ďalej len „dodávateľská faktúra A. D. január 2012“), c/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec č. 120105 a 120107 za dodanie služby: spracovanie priziem, odpočet spolu vo výške 2.388,- € (ďalej aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. január 2012“) a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnenie uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. z faktúr vystavených odberateľovi STORM SUN Kft., Szakolyi utca 22, 4233 Balkány, Maďarsko č. 004/01/2012, 005/01/2012, 006/01/2012, 008/01/2012, 009/01/2012, 010/01/2012, 011/01/2012 a 012/01/2012 za dodávku tovaru: dubové a bukové prírezy, jaseňové a dubové prizmy a dubová guľatina v celkovej výške 123.232,- € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM SUN Kft., Maďarsko január 2012“).
4. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 23.094,- € za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac január 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac január 2012 uviedol, že pri preverovaní skutočností týkajúcich sa tohto zdaniteľného obchodu nahliadol do spisu daňového subjektu KEVOLA s.r.o., z ktorého zistil, že tento subjekt obchoduje s drevom a potravinárskymi komoditami. Nemá nehnuteľný majetok, nemá vo vlastníctve dopravné ani manipulačné prostriedky, nemá skladové priestory, v komodite drevo vystupuje ako sprostredkovateľská spoločnosť, disponuje len daňovými dokladmi od spoločnosti KALIPO s.r.o. Bratislava, ktoré sú vystavené na sprostredkovanie, kúpu a predaj tovarov a služieb. Konateľom spoločnosti je občan Rumunska, splnomocneným zástupcom je p. I.. Ďalej uviedol, že zo správy dožiadaného Daňového úradu Nitra, ktorý preveroval skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu žalobcu a spoločnosti KEVOLA s.r.o. zistil, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. bola registrovaná za platiteľa DPH od 01.08.2010 do 28.02.2013, registrácia bola zrušená, daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje, je nekontaktný, nemal predmetný fakturovaný tovar prijatý na sklad, neviedol skladovú evidenciu, nemal zamestnancov, ani technické vybavenie na skladovanie predmetného tovaru. Z uvedeného dožiadaný správca dane vyvodil, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťami KEVOLA s.r.o. a DREVO BB - EXPORT s.r.o. Správca dane ďalej v odôvodnení poukázal na to, že disponuje informáciami a kópiami dokumentov poskytnutých PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica, konkrétne výsluchom svedka P. F., ktorý bol v období od 17.03.2010 do 14.11.2011 spoločníkom a konateľom spoločnosti KALIPO s.r.o., výsluchom svedka A. D., ktorý bol v období od 14.11.2011 do 06.05.2012 spoločníkom a konateľom spoločnosti KALIPO s.r.o., výsluchom svedka K. I., ktorý bol v období od 30.11.2010 do 12.09.2012 spoločníkom a konateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o., výsluchom svedkyne A. L., ktorá bola účtovníčkou spoločnosti KEVOLA s.r.o. Správca dane odcitoval obsah zápisníc o výsluchu, z ktorých zistil, že konateľ A. D. sa vyjadril, že všetko bolo na neho iba písané, dostával pokyny z neznámeho čísla, nič nerobil sám, všetky informácie dostal telefonicky. Počas jeho konateľstva v spoločnosti KALIPO s.r.o. samostatne žiaden obchod neurobil, obchody riadil niekto iný, doklady robil podľa pokynov alebo ich iba na pokyn podpísal. Peniaze za tovar vyberal na pokyn z banky, potom ich odviezol na benzínku, kde ich nechal neuzamknutom aute na palubnej doske. Z výsluchu konateľa P. F. zistil, že tento nevie po slovensky, nevie pracovať na počítači, vodičské oprávnenie mal odobraté, nepamätal si podrobnosti, ani na predmet obchodov so spoločnosťou KEVOLA s.r.o., nevedel uviesť názvy prepravných spoločností, s ktorými spoločnosť KALIPO s.r.o. spolupracovala. Z výsluchu K. I. správca dane zistil, že dodávateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bola spoločnosť KALIPO s.r.o., jednalo sa väčšinou o potravinársky tovar, ale aj o dubové prírezy. Obchod prebiehal telefonicky, kontaktoval konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o., ktorý všetko zabezpečil, vrátane dopravy. úhrady prebiehali bezhotovostne a mal plnú moc na preberanie poštových zásielok spoločnosti KALIPO s.r.o. Nikdy nebol v sídle spoločnosti KALIPO s.r.o., listy odovzdával p. F., predložil čestné prehlásenie o tom, že W. B., rumunský štátny občan (nový konateľ spoločnosti KEVOLA s.r.o.) prevzal účtovnú agendu. Na základe uvedeného správca dane vyvodil, že faktúry boli vystavené formálne dodávateľom, avšak tieto nezakladajú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočet z prijatých faktúr, pričom daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemských dodávateľov. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 316,03 € za dodanie služieb fakturovaných dodávateľskou faktúrou od dodávateľa A. D., A. za mesiac január 2012 (zapožičanie kamióna),
uviedol, že správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca nepreukázal dodanie služieb - zapožičanie automobilov a vykonanie prepravy v dňoch uvedených na faktúre, ani vykonanie manipulácie na sklade a zároveň, že preverením odberateľských faktúr od dodávateľa DREVO BB - EXPORT s.r.o. bolo zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru od dodávateľa DREVO BB - EXPORT s.r.o. pre odberateľa STORM SUN Kft. Nakoľko nedošlo k dodaniu fakturovaného tovaru pre odberateľa STORM SUN Kft., nemohlo dôjsť ani k preprave fakturovaného tovaru, a teda žalobca nemal právo odpočítať daň z faktúry č. 015/01/2012 za prepravu. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 2.388,- € za dodanie služieb fakturovaných dodávateľskými faktúrami vystavenými dodávateľom EURO-WOOD- SK s.r.o. za dodávku služieb (spracovanie priziem) správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac január 2012 uviedol, že preveroval predmetnú dodávku služieb, vykonal miestne zisťovanie u dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o., pričom zistil, že deklarovaný dodávateľ má prevádzku vybavenú štvorstrannou frézou, ktorá je potrebná na spracovanie priziem, pričom žalobca mal priviesť prizmy na spracovanie svojím vozidlom, následne sa malo rezivo spracovať a žalobca mal svojimi dopravnými prostriedkami spracované rezivo odviesť do Málinca. Správca dane ďalej zistil, že žalobca deklaroval nákup tovaru - priziem (dubové a jaseňové prírezy, priebežky a prizmy) pre odberateľa STORM SUN Kft. Preverením odberateľských faktúr od dodávateľa DREVO BB - EXPORT s.r.o. zistil, že nedošlo k daniu tovaru od dodávateľa (žalobcu) pre odberateľa (STORM SUN Kft.). Správca dane neuznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr, aj keď dodávateľ EURO-WOOD-SK s.r.o. potvrdil dodanie služieb v zmysle vystavených faktúr. Správca dane neuznal uplatnený nárok na odpočet dane z dôvodu, že fakturované práce mali byť vykonané na tovare od dodávateľa KEVOLA s.r.o., pričom nedošlo k dodaniu tovaru a k vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare a taktiež nebolo potvrdené dodanie spracovaného tovaru pre odberateľa STORM SUN Kft. Správca dane v rozhodnutí za mesiac január 2012 poukázal na úkony vykonané správcom dane vo vyrubovacom konaní, v ktorom doplnil spis z daňovej kontroly o podpísané zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica, ako aj na vykonanie výsluchov žalobcom navrhnutých svedkov U. D. a A. D.. Správca dane odcitoval výpovede uvedených svedkov tak, ako boli uvedené v zápisniciach o ústnom pojednávaní z 10.02.2017 so záverom, že vypočutím svedkov vo vyrubovacom konaní neboli zistené nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane uvedené v Protokole z daňovej kontroly.
5. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených v januári 2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Balkány, Maďarsko za dodávku dubových a bukových prírezov, jaseňových a dubových priziem a dubovej guľatiny v celkovej hodnote 123.232,- € správca dane uviedol, že na predmetných faktúrach nebol uvedený odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na čl. 136 alebo 138 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v znení Smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 (ďalej len „Smernica“) alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane. Ďalej správca dane v odôvodnení poukázal na to, že za účelom preverenia odberateľských faktúr pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko za mesiac január 2012 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) dožiadanému členskému štátu Maďarsko, pričom z odpovede na uvedenú žiadosť zistil, že maďarská spoločnosť nepredložila počas kontroly svoje účtovníctvo, predchádzajúca štatutárna zástupkyňa spoločnosti p. U. M. a splnomocnený zástupca spoločnosti p. I. Y. uviedli, že maďarská spoločnosť objednala rezivo a stavebný materiál od zahraničných partnerov priamo pre maďarských zákazníkov, spoločnosť však nevlastnila priestory ani vozidlá na prepravu. Maďarská spoločnosť si nesplnila svoje povinnosti voči maďarskej daňovej správe. Z vyjadrenia p. M. vyplýva, že len ona pozná p. J. W. zo slovenskej spoločnosti, ktorý je z P., ktorý má právo disponovať s bankovým účtom spoločnosti STORM SUN Kft. a ktorá osoba vyberala peniaze z účtu a platila peniaze na bankový účet tejto spoločnosti. Ďalej uviedla, že na Slovensku bola len raz, nesprevádzala žiaden tovar. Počas svojho vyjadrenia poskytla vzájomne si odporujúce stanovisko. Súčasný štatutárny zástupca maďarskej spoločnosti nepotvrdil nadobudnutie podielu maďarskej spoločnosti. Z odpovede ďalej vyplýva, že vyjadrenie predchádzajúceho a súčasného štatutárneho zástupcu neposkytli dostatočné informácie na účely kontroly, pričom maďarská daňová správa môže založiť svoje vyhodnotenia výlučne na základe informácií poskytnutých daňovými správami zainteresovaných členských štátov a na základe vyjadrení poskytnutých zákazníkmi maďarskej spoločnosti, pričom nie sú k dispozícii informácie týkajúce sa okolností prepravy. Maďarská daňová správa ďalej uviedla, že miesto vykladania uvedené na prepravnom doklade je adresa, na ktorej sa nachádza rodinný dom, ktorý je nevhodný na vykladanie tovaru uvedeného na faktúrach, pričom maďarská spoločnosť v preverovanom období ekonomickú činnosť na uvedenej adrese nevykonávala. Ďalej správca dane uviedol, že za účelom preverenia obchodného vzťahu žalobcu so spoločnosťou
STORM SUN Kft., Maďarsko vykonal ústne pojednávanie s A. D., konateľom žalobcu, o čom spísal Zápisnicu zo dňa 18.12.2012, v ktorej A. D. potvrdil dodanie tovaru pre odberateľa STORM SUN Kft., pričom uviedol, že dodávaný tovar zodpovedal opisu podľa jednotlivých faktúr, za dodávateľa vždy jednal A. D., avšak neuviedol telefonický kontakt na zástupcu odberateľa, ani e-mail. Dojednanie obchodov prebiehalo osobne v Lučenci, pričom tovar objednával osobne p. I. Y.. Vozidlá na prepravu boli MAN ev. č. Z a SCANIA ev. č. Z ktoré si žalobca zapožičiaval od A. D. ako fyzickej osoby bez uzatvorenia zmluvy. Tovar sa nakladal väčšinou v A., niekedy v P., používali sa VZV Desta a hydraulická ruka na vozidle MAN, pričom vodičmi boli zamestnanci na dohodu U. D., A. D., A. S.. Tovar sa vykladal v Šalgotariáne, kde sa na parkovisku prekladal na kamióny odberateľa. Správca dane konštatoval, že napriek skutočnosti, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, z ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, predložil prepravné doklady a doklady o úhrade, v prípade odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko nedošlo k skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom z iného členského štátu ako odberateľom (STORM SUN Kft., Maďarsko). Ďalej konštatoval, že spoločnosť STORM SUN Kft. nepredložila daňovej správe priznanie, neposkytla požadované údaje ani svoje účtovníctvo, nebolo priznané nadobudnutie tovaru, nemá vhodné priestory na vykládku tovaru a na adrese uvedenej v prepravných dokladoch sa nachádza rodinný dom, ktorý nie je vhodný na vykládku deklarovaného tovaru. Ďalej konštatoval, že spoločnosť STORM SUN Kft. nepredložila žiadne relevantné doklady, ktorými by preukázala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nebolo preukázané, že došlo k nadobudnutiu tovaru. Zároveň podľa zistení správcu dane ani slovenská dodávateľská spoločnosť KEVOLA s.r.o. nedodala tovar platiteľovi - žalobcovi. Správca dane preto prijal záver, že zdaniteľné obchody medzi dodávateľskými spoločnosťami KEVOLA s.r.o. a DREVO BB - EXPORT s.r.o. (žalobca) neboli reálne uskutočnené. Následne správca dane skonštatoval, že tovar reálne platiteľ nedodal, pričom daňová povinnosť je viazaná na fyzické dodanie tovaru a daňovému subjektu KEVOLA s.r.o. reálne nevznikla daňová povinnosť a odberateľovi spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane, taktiež nakoľko kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) tovar reálne nenakúpil, z uvedeného dôvodu ho podľa správcu dane nemohol ďalej predať spoločnosti STORM SUN Kft. Správca dane uzavrel, že zo strany zúčastnených spoločností sa nepreukázala skutočná ekonomická podstata takéhoto podnikania. Pretože zdaniteľné obchody medzi dodávateľmi žalobcu neboli reálne uskutočnené, nie je podľa správcu dane naplnená podstata § 43 Zákona o DPH, v zmysle ktorého je od dane oslobodené dodanie tovaru. Fakturovaný tovar platiteľ (žalobca) nemohol dodať odberateľom, len vystavil faktúry za deklarované dodanie tovaru. Zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte, uvedenú na odberateľských faktúrach pre STORM SUN Kft. Z uvedeného správca dane vyvodil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľa STORM SUN Kft. v mesiaci január 2012 vo výške 123.232,- €. Zároveň správca dane konštatoval, že žalobca porušil ust. § 72 ods. 2 písm. g/ Zákona o DPH, pretože faktúry neobsahovali odkaz na § 42 alebo § 43, na čl. 136 alebo 138 Smernice, alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane.
6. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za január 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosti a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax. Správca dane vzhľadom na uvedenú judikatúru skonštatoval, že spoločnosť žalobcu mala za cieľ získanie daňovej výhody - nárokovanie si vrátenia nadmerných odpočtov, pričom v prípade tejto spoločnosti riadenej p. A. D. nešlo o vykonávanie bežných obchodných transakcií za účelom dosahovania zisku z podnikania. Správca dane zároveň poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, pričom povinnosťou daňového subjektu je preukázanie, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Správca dane ďalej uviedol, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Konštatoval, že nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Zo zistení vyplýva, že tovary dodané pre daňový subjekt nemohli byť dodané spoločnosťami uvádzanými na preverovaných faktúrach. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a
správne. Správca dane zároveň v odôvodnení rozhodnutia za mesiac január 2012 poukázal na výklad Šiestej Smernice, v zmysle ktorého pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Správca dane sa napokon v rozhodnutí za mesiac január 2012 vyjadril k vyjadreniu žalobcu ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly nasledovne: K námietke, že správca dane opiera svoje zistenia o skutočnosti uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu A. D. na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, ktorý Protokol je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom z dôvodu prekročenia zákonom stanovenej lehoty na výkon daňovej kontroly (s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici), správca dane uviedol, že skutočnosti uvedené v Protokole z predmetnej daňovej kontroly, neboli použité ako dôkaz pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 u žalobcu. K námietke žalobcu, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) (s poukazom na judikatúru ESD vo veciach Optigen Ltd. Fulcrum Elektronics), správca dane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, ako aj na rozhodnutia ESD vo veci Genius Holding a Schmeink a Strobel. K námietke o absencii Zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej na DÚ Nitra dňa 26.09.2012 správca dane uviedol, že skutočnosti zistené pri miestnom zisťovaní dňa 26.09.2012 a ústnom pojednávaní dňa 11.10.2012 týkajúce sa obchodných transakcií spoločnosti KEVOLA s.r.o. a žalobcu sú uvedené v odpovedi na dožiadanie DÚ Nitra z 30.04.2013. Z uvedenej výpovede vyplýva, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady k daňovým kontrolám DPH za príslušné zdaňovacie obdobia, t.j. aj za zdaňovacie obdobie jún 2012. Vo vzťahu k informáciám poskytnutým PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica, list z 03.04.2013, ktorého súčasťou sú zápisnice z výsluchu svedkov, pričom žalobca tvrdil, že zápisnica nie je svedkami podpísaná a nemôže byť použitá ako dôkazný prostriedok, pretožežalobca, (ani jeho zástupca) nebol prítomný pri vypočutí svedkov, nemohol si uplatniť právo klásť svedkom otázky, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo podľa Daňového poriadku, správca dane uviedol, že podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K návrhu žalobcu na vypočutie svedkov správca dane uviedol, že vyjadrenia K. I. sú uvedené v konkrétnych častiach Protokolu, k návrhu vypočuť ako svedka U.. A. A., správca dane uviedol, že miestneho zisťovania v spoločnosti EURO-WOOD-SK s.r.o. sa za tento daňový subjekt zúčastnil konateľ spoločnosti X. A.. V súvislosti s návrhom na vypočutie vodiča p. D. správca dane uviedol, že maďarská daňová správa nepotvrdila dodávky pre spoločnosť STORM SUN Kft., spoločnosť si nesplnila svoje povinnosti. Ďalej uviedol, že fakturované služby od dodávateľov A. D. (preprava) pre žalobcu mali byť vykonané na tovare od dodávateľa KEVOLA s.r.o., pričom nebolo potvrdené dodanie tovaru od tejto spoločnosti. Preverením daňového subjektu KEVOLA s.r.o. nebolo potvrdené, že došlo k dodaniu tovaru od dodávateľa KEVOLA s.r.o. pre žalobcu a nedošlo k vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare. Pokiaľ deklarovaný tovar mal byť žalobcom nakúpený od spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorá však tento tovar reálne nedodala, uvedený tovar nemohol byť reálne dodaný ani žalobcom pre odberateľa STORM SUN Kft. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa intrakomunitárnej dodávky pre odberateľa D. B. & B. GBR a žiadosťou o vypočutie zástupcov prepravných spoločnosti správca dane uviedol, že vychádzal z poskytnutej odpovede na žiadosť o MVI, podľa ktorej nebolo potvrdené dodanie fakturovaného tovaru pre odberateľa D. B. & B. GBR. Správca dane uviedol, že nespochybnil odoslanie a prepravu z tuzemska do Nemecka, ale spochybnil, že tovar bol dodaný práve tomuto odberateľovi. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za mesiac január 2012 odcitoval obsah písomného vyjadrenia žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012, ako aj úkony vykonané zamestnancami správcu dane v priebehu vyrubovacieho konania. Ďalej odcitoval obsah výpovede žalobcom navrhnutých svedkov U. D. (ktorý bol v r. 2011 až 2012 vodičom nákladnej prepravy pre žalobcu a ktorý potvrdil, že prepravoval tovar - drevo, opísal miesto nakládky a vykládky, avšak nevedel uviesť, či to bolo drevo pre žalobcu DREVO BB - EXPORT s.r.o. alebo pre fyzickú osobu A. D., uviedol, že evidencia jednotlivých prepráv sa viedla na tachografových kartách a vypisoval záznamy o prevádzke motorového vozidla, opísal priebeh prepravy, nevedel sa však vyjadriť k spoločnostiam jednotlivých dodávateľov ani odberateľov) a A. D. (ktorý uviedol, že všetky doklady, ktoré boli vystavené pre žalobcu, boli vystavené na základe reálnych dodávok tovarov a služieb), správca dane uviedol, že vypočutím svedkov vo vyrubovacom konaní neboli zistené nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane uvedené v Protokole z daňovej kontroly. Napokon konštatoval, že výsledok preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa B. D. nemá vplyv na výsledky daňovej kontroly za január 2012, pretože v tomto období nedošlo k dodaniu tovaru pre tohto odberateľa.
7. Správca dane v rozhodnutí za február 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH , pričom zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie február 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne: a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. Šahy č. 01022012, 02022012, 06022012/02, 08022012/02, 10022012/01, 14022012/03, 16022012/02, 22022012/03 a 27022012/05/ A za dodávku bukových, dubových, čerešňových, javorových a jaseňových priziem, odpočet v celkovej sume 26.266,- € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. február 2012“), b/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom Martinom Kanckom, A. č. 028/02/2012 a 030/02/2012 za dodanie služieb: zapožičanie kamióna, odpočet vo výške 90,44 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry A. D. február 2012“), c/ dodávateľská faktúra č. 120206 vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec za dodanie služby: skracovanie priziem/rozmietanie, vykracovanie, hobľovanie/dubové, javorové, čerešňové prizmy, odpočet vo výške 3.900,- € (ďalej aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. február 2012“) a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľov nasledovne: A/ odberateľská faktúra vystavená pre odberateľa D. B. & B. GBR. Mamming, SRN č. 013/02/2012 vo výške 1.817,- € za drevo - palety (ďalej aj „odberateľská faktúra D. B. & B., SRN február 2012“) a B/ odberateľská faktúra vystavená pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 021/02/2012 za dodávku dubových priziem v celkovej výške 19.819,80 € (ďalej aj „odberateľská faktúra STORM SUN Kft., Maďarsko február 2012“).
8. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 26.266,- € za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac február 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac február 2012 uviedol, že pri preverovaní skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. nahliadal do spisu daňového subjektu KEVOLA s.r.o. tak, ako sú opísané v bode 4. tohto rozsudku (vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o.). Zároveň z dokumentov poskytnutých PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica, konkrétne z výsluchov svedkov P. F., A. D., K. I., A. L. a M. M. (obsah výpovedí svedkov správca dane odcitoval v odôvodnení rozhodnutia) zistil skutočnosti tak, ako sú uvedené v bode 4. tohto rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správca dane konštatoval, že neuznal odpočítanie dane z uvedených faktúr, pretože spoločnosťou KEVOLA s.r.o. nebolo potvrdené dodanie tovaru pre žalobcu, žalobca nemal predmetný fakturovaný tovar prijatý na sklad, neviedol ani nepredložil zamestnancom správcu dane skladovú evidenciu, nemal zamestnancov ani technické vybavenie potrebné na skladovanie predmetného tovaru. Správca dane poukázal na to, že daňový subjekt KEVOLA s.r.o. deklaroval nákup predmetného tovaru od dodávateľa KALIPO s.r.o., avšak vzhľadom na zistené skutočnosti súvisiace s daňovým subjektom KALIPO s.r.o. tak, ako bolo uvedené v bode 4. tohto rozsudku, správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 90,44 € za dodanie služieb (zapožičanie kamióna) fakturovaných dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A. D., A. za mesiac február 2012, správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie služieb - zapožičanie automobilov, a preto nemal právo odpočítať daň z uvedených faktúr. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac február 2012 vo vzťahu k dodávateľovi A. D., A. uviedol argumentáciu zhodnú, ako v rozhodnutí za mesiac január 2012 uvedenú v bode 4. tohto rozsudku vo vzťahu k dodávateľovi A. D., A.. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 3.900,- € za dodanie služieb fakturovaných dodávateľskou faktúrou vystavenou dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac február 2012 poukázal na zistenia zhodne, ako je uvedené v bode 4. tohto rozsudku vo vzťahu k dodávateľovi EURO- WOOD-SK s.r.o. so záverom, že správca dane neuznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o., hoci tento potvrdil dodanie služieb v zmysle vystavených faktúr, z dôvodu, že fakturované práce mali byť vykonané na tovare od dodávateľa KEVOLA s.r.o., pričom nedošlo k dodaniu tovaru a k vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare a taktiež nebolo potvrdené dodanie spracovaného tovaru pre odberateľa STORM SUN Kft. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia za február 2012 poukázal na to, že v priebehu vyrubovacieho konania doplnil spis z daňovej kontroly o podpísané zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica a ďalej na vykonanie výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov (U. D. a A. D.). V odôvodnení rozhodnutia odcitoval výpovede uvedených svedkov tak, ako boli uvedené v zápisniciach o výsluchu svedkov zo dňa 10.02.2017 so záverom, že vypočutím svedkov vo vyrubovacom
konaní neboli zistené nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenie správcu dane uvedené v Protokole z daňovej kontroly.
9. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúry č. 013/02/2012 vystavenej vo februári 2012 pre odberateľa D. B. & B., GBR, Mamming, SRN za dodávku dreva - paliet v celkovej hodnote 1.817,- € správca dane uviedol, že na predmetnej faktúre nebol uvedený odkaz na § 42 alebo § 43, odkaz na čl. 136 alebo 138 Smernice alebo informácia, že dodanie tovaru je oslobodené od dane. Ďalej uviedol, že za účelom preverenia uvedených odberateľských faktúr zaslal žiadosť o MVI, pričom z odpovede na túto žiadosť vyplýva, že nebolo možné odpovedať na žiadosť z dôvodu, že nemecká daňová správa nemá k dispozícii žiadne doklady od spoločnosti Kerscher GBR, ktoré by mohli domnelé dodania zo Slovenska tomuto odberateľovi potvrdiť alebo vyvrátiť. Správca dane v tejto súvislosti v odôvodnení konštatoval, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, z ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, predložil prepravný doklad a doklad o úhrade, v prípade tohto odberateľa nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom z iného členského štátu ako odberateľom, pretože nemecká daňová správa nepotvrdila dodanie tovaru pre tohto dodávateľa. Správca dane ďalej konštatoval, že žalobca porušil § 72 ods. 2 písm. h/ Zákona o DPH, keď predmetné faktúry neobsahovali odkaz na § 42 alebo § 43, odkaz na čl. 136 alebo 138 Smernice, alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane. Z uvedeného správca dane vyvodil záver, že žalobca si z predmetných faktúr neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Následne správca v odôvodnení rozhodnutia za mesiac február 2012 v časti, v ktorej opisoval úkony vykonané správcom dane vo vyrubovacom konaní, uviedol, že za účelom preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa tovaru D. B. & B., GBR, Mamming, SRN vykonal miestne zisťovanie u A. D. - Autodoprava Cinobaňa, o čom spísal zápisnicu a miestnym zisťovaním zistil, že uvedený prepravca potvrdil vykonanie prepravy tovaru od žalobcu pre odberateľa D. B. & B., GBR, Mamming, SRN, uviedol okolnosti tejto prepravy a na základe toho správca dane konštatoval, že bolo potvrdené dodanie tovaru od žalobcu tomuto odberateľovi, v dôsledku čoho správca dane vo vyrubovacom konaní žalobcovi uznal uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúry vystavenej pre tohto odberateľa v zdaňovacom období február 2012.
10. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca dane v odôvodnení rozhodnutia za február 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období február 2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúru č. 021/02/2012 za dodávku dubových priziem v hodnote 19.819,80 €. Ďalšia argumentácia voči tomuto odberateľovi je úplne zhodná ako v rozhodnutí za mesiac január 2012 tak, ako je uvedená v bode 5. tohto rozsudku s tým rozdielom, že správca dane uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o B. z faktúry vystavenej pre odberateľa STORM SUN Kft. v mesiaci február 2012 vo výške 19.819,80 €.
11. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za február 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax, so zhodnou argumentáciou ako v bode 6. tohto rozsudku, vrátane poukazu na rozhodnutia NS SR a Ústavného súdu SR. Správca dane konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Správca dane zároveň v odôvodnení rozhodnutia za mesiac február 2012 poukázal na výklad šiestej Smernice, v zmysle ktorého pravidla DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva spoločenstva. Správca dane sa napokon v rozhodnutí za mesiac február 2012 vyjadril k vyjadreniu žalobcu k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly a v ňom uvedeným jednotlivým námietkam zhodne, ako je uvedené v bode 6. tohto rozsudku s tým rozdielom, že výsledkom preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa D. B. & B., GBR, Mamming, SRN je potvrdenie dodania tovaru od žalobcu ako dodávateľa pre tohto odberateľa v Nemecku, v dôsledku čoho správca dane vo vyrubovacom konaní žalobcovi uznal uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre tohto odberateľa v zdaňovacom období február 2012.
12. Správca dane v rozhodnutí za marec 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie marec 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne:
a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. č. 01022012/02, 03022012/02, 07022012/03, 14022012/04, 20022012/02, 01032012/02, 02032012/02, 03032012/02 za dodávku tovaru: palivové drevo dubové a jaseňové prizmy, odpočet v celkovej výške 12.003,60 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. marec 2012“), b/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom A. D., A. č. 043/03/2012 a 042/03/2012 za dodanie služby: zapožičanie kamióna, odpočet vo výške 352,58 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry A. D. marec 2012“), c/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec za dodanie služby: spracovanie priziem/rozmietanie, vykracovanie, hobľovanie, odpočet vo výške 4.200,- € (ďalej aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. marec 2012“) a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľov nasledovne:
A/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN č. 017/03/2012 a 026/03/2012 za dodávku tovaru: buk drevo vo výške 3.634,- € (ďalej aj „odberateľské faktúry D. B. & B. GBR marec 2012“) a B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 022/03/2012, 023/03/2012, 024/03/2012, 029/05/2012, 030/03/2012, 031/03/2012, 034/03/2012 a 035/03/2012 za dodávku tovaru: dubové a čerešňové prizmy, orechové, javorové, jaseňové, čerešňové a dubové prírezy v celkovej výške 198.072,91 € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM SUN Kft., Maďarsko marec 2012“). 13. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 12.003,60 € za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac marec 2012, vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 352,58 € za služby fakturované dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A. D., A. za mesiac marec 2012 a vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 4.200,- € za služby fakturované dodávateľskou faktúrou od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o. za mesiac marec 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac marec 2012 uviedol úplne totožnú argumentáciu, ako je uvedená vo vzťahu k týmto dodávateľom v rozhodnutí za mesiac január a február 2012 a v bode 4. a 8. tohto rozsudku.
14. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených v mesiaci marec 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN za dodávku dreva v celkovej hodnote 3.634,- € správca dane uviedol rovnakú argumentáciu, ako je uvedené v rozhodnutí správcu dane za mesiac február 2012 a v bode 9. tohto rozsudku.
15. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca dane v odôvodnení rozhodnutia za marec 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období marec 2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku priziem a prírezov v celkovej hodnote 198.072,91 €. Ďalej uviedol argumentáciu, ako je vo vzťahu k tomuto odberateľovi uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 5. tohto rozsudku.
16. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za marec 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax s tým, že ďalšia argumentácia je zhodná ako v rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.
17. Správca dane v rozhodnutí za apríl 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie apríl 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne: a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. č. 06032012/03, 08032012/01, 12032012/03, 02042012/01, 05042012 a 12042012/01 za dodávku tovaru: jaseňové a dubové prizmy, odpočet vo výške 17.740,- € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. apríl 2012“), b/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom A. D., A. č. 058/04/2012 a 061/04/2012 za dodanie služby: zapožičanie kamióna, odpočet vo výške 347,14 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry A. D. apríl 2012“),
c/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec č. 120408 za dodanie služby: spracovanie priziem/rozmietanie, vykracovanie, hobľovanie, odpočet vo výške 3.100,- € (ďalej aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. apríl 2012“) a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľov: A/ odberateľská faktúra vystavená pre odberateľa Kerscher B. & B. GBR, SRN č. 036/04/2012 za dodanie tovaru: buk drevo vo výške 1.794,- € (ďalej aj „odberateľská faktúra D. B. & B. GBR, SRN apríl 2012“) a B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 038/04/2012, 039/04/2012, 041/04/2012, 042/04/2012, 043/04/2012, 044/04/2012, 045/04/2012 a 046/04/2012 za dodávku tovaru: dubové prírezy v celkovej výške 184.942,- € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM SUN Kft., Maďarsko apríl 2012“).
18. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 17.740,- € za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac apríl 2012 vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 347,14 € za služby fakturované dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A. D., A. za mesiac apríl 2012 a vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 3.100,- € za služby fakturované dodávateľskou faktúrou od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o. za mesiac apríl 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac apríl 2012 uviedol zhodnú argumentáciu vo vzťahu k týmto dodávateľom, ako je uvedené v rozhodnutiach za mesiace január, február a marec 2012 a v bodoch 4., 8. a 13. tohto rozsudku.
19. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených v apríli 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, Mamming, SRN za dodávku dreva vo výške 1.794,- € správca dane uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutiach správcu dane za mesiace február a marec 2012 a v bodoch 9. a 14. tohto rozsudku.
20. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca dane v odôvodnení rozhodnutia za apríl 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období apríl 2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku prírezov v celkovej hodnote 184.942,- €. Ďalej uviedol argumentáciu zhodne ako je uvedená v rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 5. tohto rozsudku.
21. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za apríl 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax a ďalej uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.
22. Správca dane v rozhodnutí za jún 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane v rámci daňovej kontroly za jún 2012 zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie jún 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne: a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. č. 05062012/01, 07062012/02, 08062012/07, 11062012/02, 12062012/04 a 14062012/01 za dodávku tovaru: dubové prizmy a VZV, odpočet vo výške 23.129,- € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. jún 2012“), b/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom A. D., A. č. 090/06/2012 za dodanie služby: zapožičanie vozidiel - kamión MANN Z TATRA 815, odpočet vo výške 298,86 € (ďalej aj „dodávateľská faktúra A. D. jún 2012“), c/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec č. 120614 za dodanie služby: spracovanie priziem/rozmietanie, vykracovanie, hobľovanie/dubové prizmy, odpočet vo výške 3.240,- € (ďalej aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. jún 2012“) a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľov: A/ odberateľská faktúra vystavená pre odberateľa Kerscher B. & B. GBR, SRN č. 067/06/2012 za dodanie tovaru: drevo - palety vo výške 1.896,- € (ďalej aj „odberateľská faktúra Kerscher B. & B. GBR, SRN jún 2012“) a B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 079/06/2012, 080/06/2012, 081/06/2012, 082/06/2012, 083/06/2012, 084/06/2012 a 085/06/2012 za dodávku tovaru:
dubové prírezy priebežky v celovej výške 171.501,85 € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM SUN Kft., Maďarsko jún 2012“).
23. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 23.129,- € za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac jún 2012 vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 298,86 € za dodanie služby od dodávateľa A. D., A. za mesiac jún 2012 a vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH, vo výške 3.240,- € za služby fakturované dodávateľskou faktúrou od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o. za mesiac jún 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac jún 2012 uviedol zhodnú argumentáciu ako je uvedená v rozhodnutiach správcu dane vo vzťahu k týmto dodávateľom za mesiace január a február 2012, ako aj v bodoch 4. a 8. tohto rozsudku.
24. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených v júni 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN za dodávku dreva - paliet v celkovej výške 1.896,- € správca dane uviedol zhodnú argumentáciu, ako v rozhodnutí správcu dane za mesiac február 2012 a v bode 9. tohto rozsudku.
25. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca dane v odôvodnení rozhodnutia za jún 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období jún 2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku dubových prírezov priebežiek v celkovej hodnote 171.501,85 €. Ďalej uviedol zhodnú argumentáciu ako v rozhodnutí správcu dane voči tomuto odberateľovi za mesiac január 2012 a v bode 5. tohto rozsudku.
26. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za jún 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax s tým, že ďalej uviedol zhodnú argumentáciu ako v rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.
27. Správca dane v rozhodnutí za júl 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane v rámci daňovej kontroly za júl 2012 zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie júl 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne: a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom REK s.r.o. Tornaľa č. 15072012, 16072012 a 17072012 za dodávku tovaru: dubové prírezy, bukové prírezy hobľované, odpočet spolu vo výške 9.920,40 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry REK s.r.o. júl 2012“), b/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom A. D., A. č. 104/07/2012 a 106/07/2012 za dodanie tovaru: dubové priebežky a dodanie služby: zapožičanie TATRA, MAN, SCANIA odpočet spolu vo výške 5.227,04 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry A. D. júl 2012“), c/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. č. 02072012/10, 04072012/05, 06072012/02, 09072012/03, 10072012/06, 11072012/06, 11072012/07, 12072012/03, 12072012/04, 16072012/04 a 18072012/04 za dodávku tovaru: smreková guľatina kálané drevo, dubové prizmy, odpočet spolu vo výške 17.511,54 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. júl 2012“) d/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec č. 120705 za dodávku služby: sušenie priziem, odpočet vo výške 4.698,- € ((ďalej aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. júl 2012“) a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľov: A/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa Kerscher B. & B. GBR, SRN č. 076/07/2012, 093/07/2012 a 097/07/2012 za dodanie tovaru: drevo - palety v celkovej výške 5.692,- € (ďalej aj „odberateľské faktúry D. B. & B. GBR, SRN júl 2012“) a B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 102/07/2012, 118/07/2012, 119/07/2012 a 120/07/2012 za dodávku tovaru: dubové prírezy priebežky v celovej výške 91.161,75 € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM SUN Kft., Maďarsko júl 2012“). 28. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 9.920,40 € za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami od dodávateľa REK s.r.o. za mesiac júl 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac júl 2012 uviedol, že pri preverovaní skutočností týkajúcich sa tohto zdaniteľného obchodu nahliadal do spisu daňového subjektu REK s.r.o., z ktorého zistil, že tento subjekt neposkytoval správcovi dane súčinnosť, bolo u neho vykonané určovanie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie
júl 2012, došlo u neho k zmene sídla spoločnosti dňa 10.04.2013, k zmene spoločníka a konateľa spoločnosti dňa 26.02.2013. Po zmene konateľa daňový subjekt zostal nekontaktný. Spoločnosť REK s.r.o. nepredložila správcovi dane doklady, neumožnila mu vykonať daňovú kontrolu, z čoho správca dane vyvodil, že spoločnosť REK s.r.o. nepreukázala, že predmetný tovar, prípadne službu, z ktorej si odpočítala daň, nadobudla, nakoľko nemala k daňovej kontrole faktúru, na základe ktorej by vznikol nárok na odpočítanie dane. Správca dane ďalej zistil, že bývalý konateľ spoločnosti REK s.r.o. p. S. X. predložil správcovi dane Zmluvu o prevode obchodného podielu z 09.10.2012, účtovné doklady nemal k dispozícii a tvrdil, že tieto boli odovzdané novému konateľovi M. M.. Nový konateľ oznámil, že doklady pravdepodobne zhoreli pri požiari. Na základe uvedených skutočností správca dane vyvodil, že nie je potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou DREVO BB - EXPORT s.r.o. Správca dane ďalej v odôvodnení poukázal na to, že disponuje informáciami a kópiami dokumentov poskytnutými PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica, konkrétne výsluchom svedka P. F., A. D., K. I., A. L. a M. M., ktorý bol od 26.02.2013 konateľom spoločnosti REK s.r.o. Správca dane odcitoval obsah zápisnice o výsluchu M. M., z ktorej je možné zistiť okolnosti, za ktorých získal obchodný podiel spoločnosti REK s.r.o. od bývalého konateľa S. X., pričom doteraz nezaplatil dohodnutú cenu, písomnosti podpísal u notára, avšak tieto nemá k dispozícii. Tvrdil, že všetky doklady, ktoré mal, boli uskladnené v priestoroch spoločnosti E-STAV (zamestnávateľa G.M.), avšak tieto zhoreli pri požiari. K podnikaniu spoločnosti REK s.r.o. sa nevedel konkrétne vyjadriť, nevedel, či má zamestnancov a nepoznal obchodných partnerov. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 5.227,04 € za dodanie tovaru a služieb fakturovaných dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A. D., A. za mesiac júl 2012 správca dane uviedol, že kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca nepreukázal dodanie služieb zapožičanie automobilov a vykonanie prepravy nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly A. D. za zdaňovacie obdobie júl 2012 zistil, že k dodaniu tovaru pre daňový subjekt A. D. od daňového subjektu REK s.r.o. (ako aj iných dodávateľov) v skutočnosti nedošlo a pokiaľ teda tovar uvedený na faktúrach A. D. nenadobudol, nemohol ho ďalej predať žalobcovi, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare a správca dane uplatnený návrh na odpočet dane neuznal. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 17.511,54 € za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac júl 2012 a vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 4.698,- € za služby fakturované dodávateľskou faktúrou od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o. za mesiac júl 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac júl 2012 uviedol rovnakú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutí správcu dane za mesiace január a február 2012 a v bodoch 4. a 8. tohto rozsudku.
29. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených v júli 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN za dodávku dreva - paliet v celkovej výške 5.692,- € správca dane uviedol zhodnú argumentáciu, ako v rozhodnutí správcu dane za mesiac február 2012 a v bode 9. tohto rozsudku.
30. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca dane v odôvodnení rozhodnutia za júl 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období júl 2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku dubových prírezov priebežiek v celkovej hodnote 91.161,75 €. Ďalej uviedol vo vzťahu k tomu odberateľovi zhodnú argumentáciu, ako bola uvedená v rozhodnutí správcu dane za január 2012 a v bode 5. tohto rozsudku.
31. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za júl 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax, pričom uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutí správcu dane za január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.
32. Správca dane v rozhodnutí za september 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane v rámci daňovej kontroly za september 2012 zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie september 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne: a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom REK s.r.o. Tornaľa č. 02092012, 04092012, 11092012, 15092012 a 19092012 za dodávku tovaru: dubové prizmy, odpočet v celkovej výške 15.079,02 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry REK s.r.o. september 2012“),
b/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom A. D., A. č. 140/09/2012 za dodanie služby: zapožičanie vozidiel - kamión MANN Z SCANIA Z odpočet vo výške 1700,68 € (ďalej aj „dodávateľská faktúra A. D. september 2012“) a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľov: A/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN č. 136/09/2012, 143/09/2012 a 145/09/2012 za dodanie tovaru: drevo - palety v celkovej výške 5.237,- € (ďalej aj „odberateľské faktúry D. B. & B. GBR, SRN september 2012“) a B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa PREFÉT KERESKEDELMI SZOLGÁLTÁTÓ Korlátolt Felelőségű Társaság, Balkány, Maďarsko č. 149/09/2012, 151/09/2012, 152/09/2012, 153/09/2012, 154/09/2012, 155/09/2012, 156/09/2012 a 157/09/2012 za dodávku tovaru: bukové prírezy priebežky, dubové prírezy priebežky, prizmy, dubové prizmy v celovej výške 133.233,20 € (ďalej aj „odberateľské faktúry PREFÉT Kft., Maďarsko september 2012“).
33. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 15.079,02 € za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami od dodávateľa REK s.r.o. za mesiac september 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac september 2012 uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutí správcu dane za mesiac júl 2012 vo vzťahu k tomuto dodávateľovi a v bode 28. tohto rozsudku. Vo vzťahu k oprávnenosti odpočtu DPH vo výške 1.700,68 € za služby fakturované dodávateľskou faktúrou od dodávateľa A. D. za mesiac september 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac september 2012 uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 4. tohto rozsudku.
34. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených v septembri 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN za dodávku dreva - paliet v celkovej výške 1.237,- € správca dane uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutí správcu dane za mesiac február 2012 a v bode 9. tohto rozsudku.
35. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca dane v odôvodnení rozhodnutia za september 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období september 2012 pre odberateľa PREFÉT Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku dubových a bukových prírezov, priebežiek a dubových priziem v celkovej hodnote 133.233,20 €. Ďalej uviedol, preverením predmetných faktúr formou MVI nebolo potvrdené dodanie tovaru od dodávateľa (žalobcu) pre odberateľa PREFÉT Kft., Maďarsko. Správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce z odpovede maďarskej daňovej správy v rámci MVI, podľa ktorých preverovaná spoločnosť PREFÉT Kft., Maďarsko poprela prijatie tovaru, uviedol, že nerealizoval žiadne nadobudnutie tovaru od žalobcu, nebola vykonaná žiadna preprava, nebola vykonaná žiadna platba, nebola zadaná žiadna objednávka, DPH nebola priznaná/zaplatená. Podľa vyhlásenia p. I. Y., ktorý konal v mene tejto spoločnosti, medzi žalobcom a touto spoločnosťou žiadna transakcia neprebehla, maďarský daňový subjekt nebol v kontakte so slovenským daňovým subjektom, nevedel nič o dokladoch, nikdy predtým ich nevidel, nepripustil transakciu uvedenú na dokladoch, ktoré mu boli predložené a prepravné doklady neboli v skutočnosti vystavené dotknutým subjektom. Správca dane zistil, že deklarovaný tovar pre odberateľa PREFÉT Kft., Maďarsko mal byť dodávateľom (žalobcom) nakúpený od spoločnosti REK s.r.o., ktorá však tento tovar reálne nedodala, a teda tento deklarovaný tovar nemohol byť reálne dodaný pre odberateľa v Maďarsku. Správca dane konštatoval, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil v daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru v tuzemsku a do iného členského štátu, z ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, predložil prepravné doklady o úhrade, správca dane konštatoval, že v prípade odberateľa PREFÉT Kft., Maďarsko nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom z iného členského štátu ako odberateľom. Spoločnosť PREFÉT Kft., Maďarsko poprela prijatie tovaru od žalobcu, neboli realizované žiadne transakcie medzi daňovými subjektami. Správca dane konštatoval, že ani spoločnosť REK s.r.o. nedodala tovar žalobcovi, deklarované obchody medzi týmito spoločnosťami neboli reálne uskutočnené. Z dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na fyzické dodanie tovaru a spoločnosti REK s.r.o. reálne nevznikla daňová povinnosť a odberateľovi - žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, žalobca tovar reálne nenakúpil a z uvedeného dôvodu ho nemohol ďalej predať spoločnosti PREFÉT Kft. Zo strany zúčastnených spoločností sa podľa správcu dane nepreukázala skutočná ekonomická podstata takéhoto podnikania. Zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a
prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach.
36. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za september 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax a ďalej uviedol argumentáciu zhodnú, ako v rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.
37. Proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za obdobie január až apríl, jún, júl a september 2012 podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutiami: č. 102552949/2017 zo dňa 11.12.2017 (zdaňovacie obdobie január 2012), č. 102552677/2017 zo dňa 11.12.2017 (zdaňovacie obdobie február 2012), č. 102552456/2017 zo dňa 11.12.2017 (zdaňovacie obdobie marec 2012), č. 102552134/2017 zo dňa 11.12.2017 (zdaňovacie obdobie apríl 2012), č. 102555698/2017 zo dňa 12.12.2017 (zdaňovacie obdobie jún 2012), č. 102556184/2017 zo dňa 12.12.2017 (zdaňovacie obdobie júl 2012) a č. 102555831/2017 zo dňa 12.12.2017 (zdaňovacie obdobie september 2012), (ďalej len „napadnuté rozhodnutia žalovaného“) tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil. Napadnuté rozhodnutia žalovaného boli odôvodnené zhodne, pričom žalovaný v ich odôvodnení v podstate odcitoval text odvolaní žalobcu a jednotlivé zistenia správcu dane tak, ako boli podrobne popísané v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Opísal podrobne priebeh daňových kontrol i vyrubovacích konaní, opísal zistenia vyplývajúce z daňových kontrol, ako aj jednotlivé úkony, ktoré správca dane v rámci daňových kontrol vykonal. Poukázal na to, že správca dane o výsledku daňových kontrol vyhotovil Protokoly (špecifikované v bode 1/ tohto rozsudku), ktoré boli žalobcovi doručené 20.10.2016, spolu s výzvami na vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v predmetných Protokoloch. Žalobca podal dňa 11.11.2016 vyjadrenia k zisteniam uvedeným v Protokoloch, v ktorých o.i. navrhol, aby správca dane vo vyrubovacích konaniach vypočul svedkov - konateľov dodávateľských spoločností K. I., S. X., A. D. a vodiča U. D. a navrhol doplniť preverenie prepravy tovaru dodaného pre odberateľa D. B. & B. GBR. Správca dane následne vo vyrubovacích konaniach vypočul svedkov - vodiča U. D. a A. D. za prítomnosti zástupcu žalobcu, o čom spísal zápisnice. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí za obdobie marec, apríl a máj 2012 uviedol, že správca dane za účelom preverenia prepravy tovaru od žalobcu do Nemecka pre odberateľa D. B. & B. GBR vykonal dňa 22.06.2017 miestne zisťovanie u dopravcu A. D. - Autodoprava Cinobaňa, ktorý potvrdil vykonanie predmetnej prepravy. Zároveň v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún, júl a september 2012 žalovaný uviedol, že správca dane za účelom preverenia prepravy tovaru do Nemecka od žalobcu pre odberateľa D. B. & B. GBR vykonal dňa 15.06.2017 miestne zisťovanie u dopravcu RAPČAN SERVIS DETVA s.r.o., Hriňová, ktorý potvrdil vykonanie predmetnej prepravy. Následne žalovaný poukázal na zápisnice o ústnom pojednávaní spísané so žalobcom vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov žalobcu k Protokolom z daňových kontrol (zápisnice z 12.06.2017 a 03.08.2017). Správca dane následne vydal vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými určil žalobcovi rozdiel dane vo výškach v nich uvedených. Žalovaný konštatoval, že správca dane zistil, že žalobca svojím konaním porušil § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z. tým, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január až apríl, jún, júl a september 2012 si neoprávnene odpočítal DPH z faktúr vystavených jeho dodávateľmi, pričom žalovaný v odôvodneniach jednotlivých napadnutých rozhodnutí špecifikoval jednotlivých dodávateľov (v zdaňovacom období január, február, marec, apríl a jún 2012: KEVOLA s.r.o., EURO-WOOD-SK s.r.o., A. D., v zdaňovacom období júl 2011: KEVOLA s.r.o., EURO-WOOD- SK s.r.o., REK s.r.o., A. D. a v zdaňovacom období september 2012 REK s.r.o. a Martin Kancko) a súčasne, že správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených jeho odberateľom (odberateľ STORM SUN Kft., Balkány, Maďarsko v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január, február, marec, apríl, jún a júl 2012 a odberateľ PREFÉT KERESKEDELMI SZOLGÁLTÁTÓ Kft., Balkány, Maďarsko za zdaňovacie obdobie september 2012). V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný podrobne opísal zistenia a závery správcu dane tak, ako sú uvedené v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí správcu dane (a v bodoch 3-36 tohto rozsudku), pričom o.i. poukázal na skutočnosti zistené z dokumentov poskytnutých správcovi dane z PPZ, NAKA, NJFT, Expozitúra Stred Banská Bystrica a doslovne odcitoval obsah výsluchov svedkov L. F., M. D., Š. I. a M. L.. Ďalej poukázal na zistenia vyplývajúce z MVI (o.i. obsah výpovedí štatutárnej zástupkyne spoločnosti STORM SUN Kft. Istvánné Gondor a splnomocneného zástupcu I. Y.). Následne žalovaný konštatoval, že po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí správcu dane nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, pričom tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem podľa
žalovaného vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa stotožnil v celom rozsahu s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí odcitoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH a Daňového poriadku, ktoré boli aplikované v preskúmavaných prípadoch.
38. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia za mesiac január, február, marec, apríl a jún 2012 vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. K námietke, že správca dane svoje závery opiera o zistenia, ktoré sú uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu A. D. na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, pričom Protokol z predmetnej daňovej kontroly je v zmysle rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici považovaný za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, uviedol zhodne so správcom dane, že skutočnosti uvedené v Protokole z predmetnej daňovej kontroly neboli použité ako dôkaz pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 u žalobcu, správca dane síce nahliadol do spisu z predmetnej daňovej kontroly, avšak informácie a zistenia z nej neboli použité ako dôkazy v daňovej kontrole žalobcu. Správca dane tak nepoužil nezákonné získané dôkazy. K námietke, že správca dane spochybnil dodanie tovaru a služieb na základe zápisníc z výsluchov svedkov, ktoré poskytol PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica v prílohe listu z 03.04.2013, pričom uvedené zápisnice nie sú podpísané žiadnym zo svedkov, a preto nemôžu byť použité ako dôkazný prostriedok v predmetnej daňovej kontrole, ďalej k námietke, že žalobca ani jeho zástupca neboli prítomní pri vypočutí svedkov a nemohli si uplatniť právo klásť svedkom otázky, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, uvedené výsluchy mohol použiť ako dôkaz v daňovom konaní, pričom tieto boli vykonané v zmysle ustanovení Trestného poriadku, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Správca dane pritom nevychádzal len z poskytnutých informácií a dokumentov poskytnutých OČTK, ale vykonal rozsiahle dokazovanie a jeho závery vychádzajú z faktov získaných z rôznych zdrojov. Žalobca bol napokon s obsahom uvedených zápisníc oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť a predložiť dôkazy. V priebehu vyrubovacieho konania bol spis doplnený o podpísané zápisnice o výsluchu svedkov. K námietke, že správca dane svoj záver o nepriznaní nároku na odpočet opiera o rozsudky ESD C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeink a Strobel, pričom neuviedol v čom sú tieto dva rozsudky zhodné s prejednávanou vecou, pričom naopak poukázal na potrebu aplikovania iných rozsudkov ESD vo veciach C-354/04 (Optigen Ltd.), C-353/03 (Fulcrum Electronics Ltd.), C-484/03 (Bond House System Ltd.) a C-439/04 (Kittel), žalovaný uviedol, že s uvedenými námietkami nesúhlasí, mal za to, že správca dane správne poukázal na predmetné rozsudky ESD vo veciach Genius Holding a Schmeink a Strobel, pričom ich zhodnosť s posudzovanou vecou je v tom, že daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je síce daň uvedená, avšak táto je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie z dôvodu uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Správca dane túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu vo vzťahu k aplikácii ním uvedených rozsudkov ESD z dôvodu, že v týchto prípadoch nebolo spochybnené materiálne plnenie a boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane, pričom dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností subjekt, ktorý si neplnil záväzky. K námietke žalobcu týkajúcej sa návrhu na vypočutie svedkov (K. I., U.. A. A., S. X., ktorých správca dane nepredvolal, čím podľa žalobcu bolo porušené jeho právo klásť svedkom otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že správca dane k uvedeným návrhom zaujal stanovisko vo svojich rozhodnutiach, s ktorým sa žalovaný stotožnil. Poukázal na to, že správca dane vykonal výsluchy svedkov A. D. a U. D.. K námietke, že správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr od fyzickej osoby A. D. za zapožičanie kamióna, pričom správcovi dane mali byť predložené záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, ani z faktúr od spoločnosti EURO-WOOD-SK s.r.o., pričom počas miestneho zisťovania boli overované skutočnosti dodávateľom potvrdené, rovnako vo veci preverenia intrakomunitárnych dodávok pre odberateľa STORM SUN Kft. žalobca namietal, že správca dane nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a skutočnosť, že maďarská spoločnosť si neplnila daňové povinnosti, nemôže byť vyhodnotená na ťarchu žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3, pričom sa žalovaný stotožnil so stanoviskom správcu dane, že pre vznik práva na odpočítanie DPH nepostačuje len existencia konkrétnej faktúry, ale je nevyhnutné splniť aj hmotnoprávne podmienky, pričom dôkazná povinnosť pre žalobcu nie je len povinnosťou, ale aj právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach. Správca dane
nespochybňoval predloženie dokladov, ale pravdivosť údajov uvedených na týchto dokladoch. Žalobca nepreukázal vierohodne reálne dodanie fakturovaného tovaru a služieb od dodávateľov spoločnosti KEVOLA s.r.o., A. D., A. a EURO-WOOD-SK s.r.o., a preto mu odpočet nebol priznaný. Správca dane nepripisoval žalobcovi na ťarchu skutočnosť, že maďarská spoločnosť si neplnila daňové povinnosti voči maďarskej finančnej správe. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na predmetných faktúrach neuviedol odkaz na § 42 alebo § 43, odkaz na čl. 136 alebo 138 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v znení Smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane, čím porušil § 74 ods. 1 písm. h/ Zákona o DPH.
39. Žalovaný uzavrel, že správca dane vierohodne a zákonným spôsobom preukázal, že žalobca svojím konaním porušil § 49 ods. 1 Zákona o DPH tým, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január, február, marec, apríl a jún 2012 odpočítal DPH za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami vystavenými spoločnosťou KEVOLA s.r.o., pretože správca dane pri preverovaní zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou KEVOLA s.r.o. zistil také objektívne skutočnosti, ktoré ho viedli k prijatému záveru, že nedošlo k dodaniu tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o. pre žalobcu, a tým nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare. Žalovaný poukázal na to, že zamestnanci správcu dane vykonali počas daňovej kontroly viaceré úkony, požiadali o súčinnosť daňové orgány SR, požiadali o MVI a prijali informácie od OČTK. Z nahliadnutia do spisu spoločnosti KEVOLA s.r.o. správca dane zistil, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. v r. 2011 a 2012 vykazovala veľké obraty pri minimálnych daňových povinnostiach, spoločnosť obchodovala s drevom, ale aj s potravinárskymi komoditami, nemá nehnuteľný majetok, nemá dopravné ani manipulačné prostriedky, nevlastní odpisovaný majetok, nemá skladové priestory, niektoré si prenajíma, avšak tieto môžu slúžiť výhradne na skladovanie potravinárskeho tovaru. Spoločnosť nemá prenajaté, ani nepodniká v žiadnych priestoroch drevoskladov, v komodite drevo vystupuje ako sprostredkovateľská spoločnosť, spoločnosť má len daňové doklady od spoločnosti KALIPO s.r.o. Bratislava, ktoré sú vystavené na sprostredkovanie, kúpu a predaj tovarov a služieb. Žalovaný poukázal na to, že správca dane za účelom objasnenia skutkového stavu využil aj informácie z dokumentov poskytnutých OČTK (zápisnice o výsluchu svedkov K. I., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. v období od 30.11.2010 a 12.09.2012 /v súčasnej dobe je konateľom spoločnosti W. B., občan X./, P. F. a A. D. (bývalých konateľov spoločnosti KALIPO s.r.o.) a A. L. (bývalej účtovníčky KEVOLA s.r.o.). Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného v súvislosti so zisteniami obchodných vzťahov žalobcu s dodávateľom spoločnosťou KEVOLA s.r.o. vyplynulo, že reálne nedošlo k dodaniu tovaru a tým k vzniku daňovej povinnosti z fakturovaného tovaru, pričom správca dane zároveň preukázal, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 Zákona o DPH a to aj vo vzťahu k službám fakturovaným dodávateľskými faktúrami vystavenými s A. D. a spoločnosťou EURO-WOOD-SK s.r.o. Vo vzťahu k vyfakturovaným službám dodávateľom A. D. (zapožičanie kamióna MAN Z za účelom prepravy tovaru pre odberateľa - spoločnosť STORM SUN Kft., Maďarsko bolo podľa žalovaného preverením odberateľských faktúr správcom dane zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru pre odberateľa spoločnosť STORM SUN Kft. - žalovaný poukázal na zistenia vyplývajúce z odpovede maďarskej daňovej správy (spoločnosť STORM SUN Kft. nepredložila maďarskej daňovej správe priznania, neposkytla požadované údaje ani účtovníctvo, nebolo priznané nadobudnutie tovaru, spoločnosť nemá vhodné priestory na vykládku tovaru, na adrese uvedenej v prepravných dokladoch sa nachádza rodinný dom, ktorý nie je vhodný na vykládku deklarovaného tovaru, nebolo preukázané, že došlo k nadobudnutiu tovaru, nebolo preukázané vykonávanie skutočnej ekonomickej činnosti tejto spoločnosti v Maďarsku). Rovnako vo vzťahu k faktúram vystaveným A. D. za zapožičanie kamióna MAN Z a manipuláciu na sklade, žalovaný uviedol, že správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca nepreukázal dodanie služieb - zapožičanie kamiónu ani vykonanie manipulácie na sklade. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane kontrolou predložených dokladov a evidencií zistil, že žalobca deklaroval nákup tovaru - priziem, ktorý bol spracovávaný spoločnosťou EURO-WOOD-SK s.r.o., od dodávateľa KEVOLA s.r.o., pričom preverením dodávateľských faktúr od spoločnosti KEVOLA s.r.o. bolo zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru od tohto dodávateľa pre žalobcu a pokiaľ žalobca deklaroval predaj spracovaných priziem pre odberateľa spoločnosť STORM SUN Kft., preverením týchto faktúr bolo zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru pre túto spoločnosť. Správca dane na základe týchto zistení podľa žalovaného oprávnene neuznal žalobcovi ani uplatnený nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti EURO-WOOD-SK s.r.o., hoci tento potvrdil dodanie služieb. K požiadavke žalobcu, aby žalovaný rozhodol v súlade s § 3 ods. 9 Daňového poriadku a postupoval rovnako ako v prípade daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2011 u spoločnosti KALIPO s.r.o., žalovaný uviedol, že uvedená požiadavka je nedôvodná, pretože sa nejedná o skutkovo zhodné prípady, keďže v spoločnosti KALIPO s.r.o. išlo o určovanie dane
podľa pomôcok, k daňovej kontrole neboli predložené žiadne doklady a spoločnosť KALIPO s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, čo sú zásadné rozdiely s daňovou kontrolou vykonávanou u daňového subjektu (žalobcu). Žalovaný sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, podľa ktorého obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania a v takomto prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH všetkými vyššie uvádzanými spoločnosťami. Správcom dane nebolo možné skontrolovať a preveriť pôvod tovaru (KEVOLA s.r.o.), ani konečnú spotrebu prevádzaného tovaru (STORM SUN Kft., Maďarsko). Vzhľadom k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov, dôkazné bremeno ich preukázania je podľa žalovaného na žalobcovi, pričom predloženie len zákonom formálne vyhotovených daňových dokladov považoval za nedostatočné. Poukázal na to, že žalobca mal preukázať, že vynaložiť a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Zároveň poukázal na zásadu objektívnej pravdy. Žalovaný uviedol, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 Zákona o DPH nie je ešte preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu, samotná existencia faktúry neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Žalobca musí preukázať, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Žalovaný poukázal na judikatúru, z ktorej vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Pre nárok na odpočet DPH je nevyhnutné preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, t.j. že tovary, ktoré sú deklarované na faktúrach, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúrach. Nárok na odpočet DPH vzniká až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Žalovaný konštatoval, že zo zistení správcu dane vyplýva, že tovary dodané pre daňový subjekt (žalobcu), nemohli byť dodané spoločnosťami uvádzanými na preverovaných faktúrach. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Správca dane, ktorý získal oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar resp. služba dodaná, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje. Ak žalobca neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet dane. Žalovaný uzavrel, že žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Správca dane prejednal dôkazy predložené platiteľom, dôkazná povinnosť je na strane platiteľa a žalovaný sa s poukazom na vyhodnotenie a závery správcu dane uvedené v prvostupňových rozhodnutiach správcu dane s týmito stotožnil.
40. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia za mesiac júl 2012 vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane za mesiac júl 2012 obdobne a s rovnakou argumentáciou, ako je uvedené v bode 38 tohto rozsudku s tým rozdielom, že vo vzťahu k námietke, že správca dane svoje závery opiera o zistenia uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu A. D. na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, uviedol, že uvedená námietka nie je dôvodná, pretože správca dane vo svojom rozhodnutí za zdaňovacie obdobie júl 2012 uviedol, že nahliadol do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 u daňového subjektu A. D., a nie za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, ako to tvrdí žalobca. Vo vzťahu k preverovaniu skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov so spoločnosťou REK s.r.o. žalovaný poukázal na zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly vykonanej u tohto dodávateľa, ako aj z výpovedí S. X. (bývalého konateľa spoločnosti REK s.r.o.), ako aj M. M. ( súčasného konateľa spoločnosti REK s.r.o.) týkajúcich sa okolností vykonávania podnikateľskej činnosti spoločnosti REK s.r.o. a prevodu obchodného podielu. M. M. o.i. vo výpovedi uviedol, že účtovné doklady boli uložené v Tornali a zhoreli.
41. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia za mesiac september 2012 vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane za zdaniteľné obdobie september 2012 obdobne a s rovnakou argumentáciou, ako je uvedené v bode 38 tohto rozsudku s tým rozdielom, že k námietke žalobcu, že správca dane svoje závery opiera o zistenia uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu A. D. na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012 uviedol, že námietka je nedôvodná, pretože správca dane v rozhodnutí za mesiac september 2012 uviedol, že nahliadol do spisu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 u žalobcu (nie u A. D.), ďalej nahliadol do spisu z daňovej kontroly za mesiac september 2012 u daňového subjektu
A. D. a zároveň do spisu daňovej kontroly DPH a určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie september 2012 u daňového subjektu REK s.r.o. Vo vzťahu k preverovaniu skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov so spoločnosťou REK s.r.o. žalovaný poukázal na zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly vykonanej u tohto dodávateľa, ako aj z výpovedí p. M. M. a p. S. X. týkajúcich sa okolností vykonávania podnikateľskej činnosti spoločnosti REK s.r.o. a prevodu obchodného podielu, pričom M. M. súčasný konateľ REK sa vyjadril, že doklady spoločnosti nemá, nakoľko tieto zhoreli pri požiari. Spoločnosť REK s.r.o. nepreukázala nadobudnutie tovaru, ktorý bol následne fakturovaný pre žalobcu, nebola predložená rekonštrukcia účtovníctva. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevyhovenia návrhu žalobcu na vypočutie svedka S. X., ktorého správca dane nepredvolal, čím bolo podľa žalobcu porušené jeho právo klásť svedkovi otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že námietka je nedôvodná, pretože vyjadrenia S. X. sú uvedené v Protokole z procesu určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie september 2012 zo dňa 08.01.2014. K námietke, že správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr od fyzickej osoby A. D. za zapožičanie kamióna - vykonanie prepravy, hoci boli správcovi dane predložené záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a fotografický materiál, na ktorom sú vyfotené priestory píly, v ktorých reálne fungovali spoločnosti p. X., žalovaný uviedol, že námietky nie sú dôvodné. Žalovaný uviedol, že dôvody neuznania nároku na odpočítanie dane z dodania služieb od fyzickej osoby A. D., sú dostatočne vyhodnotené v Protokole z daňovej kontroly a v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, pričom zo spisového materiálu nie je zrejmá skutočnosť, že by boli správcovi dane predložené záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy za obdobie september 2012. K predloženému fotografickému materiálu ako dôkazu žalovaný uviedol, že tieto fotografie nepotvrdzujú, že nafotený tovar je určený práve pre žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vo vzťahu k dodávkam pre spoločnosť PREFÉT Kft. p. I. Y. dňa 21.11.2012 vložil na bankový účet žalobcu vklad vo výške 9.000,- €, čo žalobca považoval za dôkaz o reálnom obchodovaní s touto spoločnosťou a jej zastupovaní p. I. Y., žalovaný uviedol, že námietka je nedôvodná, pretože táto platba nie je dôkazom o reálnom uskutočnení dodávky tovaru. Poukázal na to, že preverením predmetných faktúr formou MVI nebolo potvrdené dodanie tovaru od žalobcu pre odberateľa PREFÉT Kft. Vyjadrenie p. I. Y. k intrakomunitárnym dodávkam je uvedené v odpovedi na MVI, v ktorej poprel akúkoľvek spoluprácu so žalobcom a prijatie tovaru deklarovaného faktúrami žalobcu. Dôkazné bremeno preukázať reálne obchodovanie a uskutočnenie zdaniteľných plnení s uvedenou spoločnosťou má žalobca a len samotný vklad určitej sumy na účet daňového subjektu (v inom období) takýmto dôkazom nie je.
Žaloby
42. Žalobca sa žalobami doručenými správnemu súdu 28.02.2018 domáhal, aby správny súd preskúmal rozhodnutia žalovaného č. 102552949/2017 zo dňa 11.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101771235/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac január 2012 (č. k. 24S/43/2018), rozhodnutie žalovaného č. 102552677/2017 zo dňa 11.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101771604/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac február 2012 (č. k. 24S/40/2018), rozhodnutie žalovaného č. 102552456/2017 zo dňa 11.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101772075/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac marec 2012 (č. k. 24S/39/2018), rozhodnutie žalovaného č. 102552134/2017 zo dňa 11.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101772349/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac apríl 2012 (č. k. 24S/44/2018), rozhodnutie žalovaného č. 102555698/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101774373/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac jún 2012 (č. k. 24S/37/2018), rozhodnutie žalovaného č. 102556184/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101774518/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac júl 2012 (č. k. 24S/38/2018) a rozhodnutie žalovaného č. 102555831/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101774653/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac september 2012 (č. k. 24S/41/2018). Žalobca vo vyššie uvedených žalobách zhodne tvrdil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nezákonné a navrhol ich zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ SSP.
43. Žalobca v žalobách týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí žalovaného za mesiace január, február, marec, apríl, jún, júl a september 2012 (v bode II.) namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, pretože správca dane využil ako dôkazy v predmetných daňových kontrolách
aj nahliadnutie do spisu daňového subjektu A. D., pričom Protokol z tejto daňovej kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, a takýto dôkaz nemožno použiť ani v inom konaní, čo bolo potvrdené rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ak správca dane uvádza tieto dôkazy medzi dôkazmi, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia, aj tieto rozhodnutia sú nezákonné. Žalobca vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovaného k jeho poukazu na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach o žalobách A. D. proti Finančnému riaditeľstvu SR, keď žalovaný uviedol, že informácie získané nahliadnutím do uvedenej daňovej kontroly neboli použité v Protokole z daňových kontrol žalobcu, ani v rozhodnutiach správcu dane. Žalobca poukázal na zoznam vykonaných dôkazov uvedených v rozhodnutiach správcu dane na str. 7 (o.i. nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly na DPH u daňového subjektu A. D. za zdaňovacie obdobie január až máj 2012 s tým, že ak žalovaný tieto dôkazy uvádza medzi dôkazmi, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia, aj tieto rozhodnutia sú nezákonné. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec. V bode III. žalôb žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný spochybnil dodanie tovaru a služieb na základe výsluchov svedkov, ktoré poskytol PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica listom z 03.04.2013, hoci ho žalobca upozornil na to, že zápisnice nie sú podpísané žiadnym zo svedkov. Napriek odstráneniu tohto nedostatku vo vyrubovacích konaniach podľa žalobcu takéto zápisnice nemôžu byť použité ako dôkaz, nakoľko žalobca nebol prítomný pri výsluchoch svedkov a nemal možnosť im klásť otázky, výpovede boli získané v konaní podľa Trestného poriadku, kde žalobca nemal postavenie účastníka konania a takýmto postupom správca dane porušil § 3 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalovaný sa podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal s touto odvolacou námietkou žalobcu, keď konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, že žalobca bol s obsahom zápisníc oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k námietkam vyjadril a predložil dôkazy. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na Rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach z 28.01.1999 sp. zn. 10Ca/371/97. Žalobca v žalobách proti rozhodnutiam žalovaného a správcu dane za mesiac január až apríl, jún a júl 2011 (v bode IV.) namietal závery žalovaného, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru/ služieb od dodávateľa KEVOLA s.r.o., A. D., EURO-WOOD-SK s.r.o. a nepreukázal oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi spoločnosti STORM SUN Kft. Žalobca mal za to, že správca dane žiadnym spôsobom nespochybnil, že spoločnosť STORM SUN Kft. nebol tovar dodaný. Podľa žalobcu z dožiadania maďarskej daňovej správy vyplynula len informácia, že táto spoločnosť si neplnila daňové povinnosti, za ktorých plnenie nemôže niesť zodpovednosť žalobca a ktoré mu nemôžu byť pripísané na ťarchu. Podľa žalobcu zástupca spoločnosti STORM SUN Kft. I. Y. vo výpovedi potvrdil dodanie tovaru i uzavretie zmluvy so žalobcom. Žalobca poukázal na to, že o.i. správcovi dane predložil CMR listy, ktoré podľa žalobcu preukazujú dodanie tovaru, pričom správca dane na tieto dôkazy svedčiace v prospech žalobcu odmietol prihliadať. Žalovaný sa navyše s uvedenými odvolacími námietkami podľa žalobcu nevysporiadal. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy týkajúce sa dodania tovaru maďarskému odberateľovi, resp. že žalovaný ani správca dane nevyhodnotili žiadnym spôsobom prepravné doklady CMR dopravcu, na ktorých bolo potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte. Žalobca argumentoval, že predložením CMR dokladu vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade a na miesto v ňom uvedené, a teda preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od platenia DPH. Žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/20/2017 z 31.10.2017 a na čl. 6, 9 a 12 Dohovoru o prepravnej zmluve z medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Záver správcu dane je v tejto časti podľa žalobcu nepreskúmateľný. Podľa žalobcu žalovaný vyhodnotil pozitívny dôkaz o realizácii plnenia v neprospech žalobcu a postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca v bode IV. žaloby týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného i správcu dane za mesiac september 2011 uviedol totožné námietky, ako v žalobách proti rozhodnutiam týkajúcim sa mesiaca január až apríl, jún a júl 2011 s tým rozdielom, že namietal záver správcu dane i žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od dodávateľa REK s.r.o. a to len v dôsledku toho, že táto spoločnosť nedisponuje účtovnými dokladmi a tým mala byť žalobcovi pripísaná dôkazná núdza iného daňového subjektu na jeho ťarchu v rozpore s ustálenou judikatúrou. Zároveň namietal záver žalovaného i správcu dane, že žalobca nepreukázal oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi PREFÉT Kft., pričom tento záver mal žalovaný postaviť len na tvrdení maďarského daňovníka, ktorý tieto obchody poprel a neprihliadol pritom na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Za takéto dôkazy o reálnom uskutočnení obchodov so spoločnosťou PREFÉT Kft. zastúpenej I. Y.alobca označil o.i. bankový výpis z novembra 2012, s touto námietkou sa však žalovaný nevysporiadal a odmietol vykonať výsluch I. Y.. Ďalej žalobca poukázal na ďalšie predložené dôkazy
- prepravné doklady (CMR listy) a to s rovnakou argumentáciou, ako v prípade žalôb týkajúcich sa rozhodnutí za obdobie január až apríl, jún a júl 2011. Žalobca vo všetkých žalobách (v bode V.) uviedol, že považuje za nepravdivé tvrdenie správcu dane, že svedok - vodič U. D. nepotvrdil zapožičanie vozidla dodávateľom A. D.. Žalobca poukázal na Zápisnicu o výsluchu tohto svedka z 10.02.2017, v ktorej podľa žalobcu svedok potvrdil vykonávanie prepravy ako vodič žalobcu, pracovný vzťah so žalobcom, popísal druh prepravovaného tovaru, uviedol vozidlá a ich ŠPZ, na ktorých vykonával prepravu, potvrdil miesta dodania tovaru, existenciu CMR, faktúr a dodacích listov, potvrdil, že preberal a vozil tovar od spoločnosti PDR s.r.o. a od A. D., aj prepravu do zahraničia. Žalobca namietal, že v konaní žiadal vypočuť ako svedkov osoby, ktoré boli v čase uskutočnenia dodávok tovarov alebo služieb konateľmi dodávateľských spoločností, a to p. K. I. a U.. A. A.. Ďalej žiadal v konaní vypočuť zástupcov prepravných spoločností, ktorí podľa jednotlivých CMR vykonali prepravu. Správca dane uvedené osoby nepredvolal, čím bolo podľa žalobcu porušené jeho právo klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, dôkazy predložené žalobcom nevyhodnotil, len ich odmietol bez toho, aby správca dane predložil dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobcu vyvrátili. Žalobca ďalej namietal, že od daňového subjektu nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať a domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly sú podľa žalobcu nedôvodné, nemajú oporu v zákone a odporujú ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR. Žalobca v žalobách proti rozhodnutiam za mesiac január až apríl, jún, júl a september 2011 (v bode VI.) namietal, že odvolanie sa žalovaného na neunesenie dôkazného bremena a nesplnenie podmienok v zmysle § 43 žalobcom nie je prijateľné, pretože správca dane pri hodnotení dôkazov účelovo neprihliadol na výsledky dokazovania, dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania a rozhodnutia žalovaného nie sú dostatočne odôvodnené. Podľa žalobcu žalovaný poukázal len na nepredloženie dôkazov zo strany spoločnosti STORM SUN Kft., KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o., pričom vo vzťahu k nepreukázaniu dodania tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. podľa žalobcu správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie a neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca tvrdil, že pri dokazovaní sa v rámci správy daní uplatňuje vyhľadávacia zásada. Namietal, že správca dane neprihliadol na dôkazy preukazujúce reálnosť dodania tovarov a služieb, najmä na zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom S. X., čestné prehlásenie konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. K. I., zápisnicu o výsluchu svedka K. I. a svedka A., ktorých výsluchy boli vykonané Daňovým úradom Banská Bystrica a ktoré zápisnice sú súčasťou spisu A. D. v kontrole za zdaňovacie obdobie r. 2010, 2011 a 2012. Tieto skutočnosti majú podľa žalobcu podstatný vplyv na výsledok konania, pričom správca dane uvedené dôkazy opomenul, nezaoberal sa nimi a nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti. Žalobca namietal, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, a preto sú rozhodnutia nezákonné pre nedostatočne zistený stav veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca namietal skutočnosť, že správca dane reálnu existenciu a prepravu deklarovaného tovaru preveroval nedostatočne a účelovo sa zaoberal len dôkazmi svedčiacimi v neprospech žalobcu. Ďalej namietal, že správca dane spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov len na tom základe, že obchodný partner žalobcu si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Nevykonal pritom dostatočné dokazovanie, keď nespároval uskutočnené dodania s vykonanými platbami za dodania, prepravy nepreveril prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti a zamietol návrh na opätovné doplnenie dokazovania výsluchom bývalých konateľov spoločnosti PDR s.r.o. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR č. k. 3Sžf/1/2011. Mal za to, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne platnej judikatúry NS SR. Žalobca v žalobách týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného i správcu dane za mesiac január až apríl, jún a júl 2012 namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, že správca dane spochybňoval deklarované dodávky tovarov a služieb v reťazci z dôvodu, že mali pochádzať na začiatku reťazca od spoločnosti KALIPO s.r.o., v ktorej bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2011 bez nálezu. Poukazoval pritom na Protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 03.10.2013, ktorý je súčasťou administratívneho spisu uvedeného subjektu. Žalobca žiadal, aby správca dane postupoval v tomto prípade rovnako a pokiaľ žalovaný uviedol, že v prejednávanom prípade nejde o skutkovo zhodný prípad, keďže u spoločnosti KALIPO s.r.o. išlo o určovanie dane podľa pomôcok, neboli predložené žiadne doklady a táto nevykonávala žiadnu činnosť, na rozdiel od žalobcu, došlo podľa žalobcu v predmetnom konaní k vade, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Žalobca vyslovil nesúhlas s právnym posúdením žalobcu. Žalobca v žalobách týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného i správcu dane za mesiace január až apríl, jún a júl 2012 (v bode VIII.) a v žalobe týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného i správcu dane za mesiac september 2012 (v bode VII.) žalobca namietal, že žalovaný sa vo svojich
rozhodnutiach odmietol zaoberať judikatúrou ESD, na ktorú žalobca poukazoval, pričom žalobcom uvedené rozsudky sa podľa neho vzťahujú aj na predmetné konanie. Poukázal na to, že žalobca preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 Zákona o DPH a v rozhodnutiach uvedené konštatovanie o nepreukázaní nároku na oslobodenie od DPH preto žalobca považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a neúplného posúdenia zisteného skutkového stavu správcom dane. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný na str. 38 rozhodnutí uvádza, že žalobcom uvádzaná judikatúra nesúvisí s prejednávanou vecou. Ďalej poukázal na text, ktorý mal byť uvedený na str. 42 (rozhodnutia týkajúce sa mesiaca január, február a jún 2012), resp. na str. 51 (rozhodnutia týkajúce sa mesiacov marec, apríl, júl a september 2012) a tvrdil, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k vedomosti žalobcu o prípadnom podvode medzi obchodnými spoločnosťami, tak ako sú popísané v odôvodnení rozhodnutí, nebola dostatočne a presvedčivo odôvodnená. Žalovaný podľa žalobcu tak pripísal na ťarchu žalobcu neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zákona iným daňovým subjektom a nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou, ktorá je pre správcu dane záväzná. Žalobca poukázal najmä na Rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 (Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL). Ďalej poukázal na rozhodnutia vo veci Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. a Bond House Systems Ltd. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca opodstatnenosť podaných žalôb odôvodnil aj rozsudkami NS SR a ESD (napr. vo veci Mahagében Kft. a Z. B. z 21.06.2012). Žalobca v žalobách týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného i správcu dane za mesiace január až apríl, jún a júl 2012 (v bode IX.) a v žalobe týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného i správcu dane týkajúceho sa mesiaca september 2012 (v bode VIII.) namietal, že žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí správcu dane, a preto sú aj napadnuté rozhodnutia žalovaného nepresvedčivé a neobsahujú dostatočné dôvody, v dôsledku čoho sú nepreskúmateľné. Žalobca poukázal v tejto súvislosti aj na text, ktorý mal byť uvedený na str. 42 rozhodnutí žalovaného (rozhodnutia týkajúce sa mesiacov január a február 2012) resp. na str. 44 rozhodnutí žalovaného (rozhodnutia týkajúce sa mesiacov marec, apríl, jún, júl a september 2012), z ktorého textu malo podľa žalobcu vyplývať, že rozhodnutia žalovaného sú odôvodnené nedostatočne a boli vydané v rozpore s § 63 ods. 2 Daňového poriadku. V bode X. žalôb týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného za mesiace január až apríl, jún a júl 2012, resp. v bode IX. žaloby týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného za mesiac september 2012 žalobca zopakoval tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí s tým, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca napokon v žalobách v bode XI. (žaloby týkajúce sa rozhodnutí žalovaného a správcu dane za mesiace január až apríl, jún a júl 2012) resp. v bode X. žaloby (týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného a správcu dane za mesiac september 2012) požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnym žalobám podľa § 185 písm. a/ SSP. Napadnuté rozhodnutia žalovaného navrhol zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a žiadal o priznanie náhrady trov konania.
Vyjadrenia žalovaného
44. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám poukázal na žalobné námietky uvedené v jednotlivých bodoch žalôb, ktoré boli v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane, následne sa k nim vyjadril s poukazom na zistenia správcu dane a zopakoval svoje vyjadrenia k jednotlivým odvolacím námietkam uvedeným v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí tak, ako boli špecifikované v bodoch 38 až 41 tohto rozsudku. Žalovaný navyše k námietkam žalobcu uvedeným v bode IV. žalôb týkajúcich sa rozhodnutí za mesiace január až apríl 2012, jún a júl 2012, v ktorých namietal závery žalovaného, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru oslobodeného od dane do iného členského štátu (maďarskému odberateľovi STORM SUN Kft.) a nevyhodnotil výpoveď I. Y. a predložené prepravné doklady (CMR), žalovaný uviedol, že námietka je nedôvodná. Poukázal na to, že správca dane nespochybnil predloženie dokladov, ale pravdivosť údajov uvedených na týchto dokladoch. Poukázal na výsledky preverovania odberateľských faktúr pre odberateľa STORM SUN Kft. prostredníctvom MVI, na výpoveď štatutárnych zástupcov tejto spoločnosti, z ktorej nevyplýva potvrdenie zdaniteľných obchodov od žalobcu, tieto neboli potvrdené ani výpoveďou A. D., v dôsledku čoho bolo spochybnené nadobudnutie predmetného tovaru, ktorý mal byť žalobcom dodaný spoločnosti STORM SUN Kft. Žalovaný uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v bode IV. žaloby týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného za mesiac september 2012, v ktorej namietal záver žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od dodávateľa REK s.r.o. a nepreukázal dodanie tovaru oslobodeného od dane do iného členského štátu
(maďarskému odberateľovi PREFÉT Kft.) a nevyhodnotil žalobcom predložené dôkazy (bankový výpis z novembra 2012 a prepravné doklady - CMR), žalovaný uviedol, že námietka nie je dôvodná. Poukázal na vykonané dokazovanie ohľadne preverenia dodávok od spoločnosti REK s.r.o. (nahliadnutie do spisov z daňovej kontroly tejto spoločnosti, výsluch konateľa M. M. pred OČTK, výpoveď bývalého konateľa REK s.r.o. S. X.), ďalej na výsledky preverovania dodania tovaru do Maďarska prostredníctvom MVI a vyjadrenie I. Y. k intrakomunitárnym dodávkam a uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o uskutočnení zdaniteľných plnení. K námietke žalobcu uplatnenej v žalobe týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného za mesiac september 2012 ohľadne vyhodnotenia výpovede vodiča U. D. vo vzťahu k potvrdeniu vykonania prepravy pre spoločnosť STORM SUN Kft. žalovaný uviedol, že táto je zmätočná, pretože v kontrolovanom zdaňovacom období september 2012 žalobca nedeklaroval intrakomunitárne dodávky pre spoločnosť STORM SUN Kft. K námietkam uvedeným v bode VI. žalôb žalovaný uviedol, že tieto sú nedôvodné, pretože žalobca uvádza dôkazy, ktoré sa týkajú A. D. a nie žalobcu a navyše neuvádza, o ktoré konkrétne dôkazy má ísť. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane zamietol návrh na výsluch bývalých konateľov spoločnosti PDR s.r.o., táto námietka nemá súvis s prejednávanými vecami, pretože predmetom dodania neboli dodávky od spoločnosti PDR s.r.o. K námietke žalobcu, že žalovaný neskúmal dostatočne dokazovanie a nepostupoval podľa judikatúry NS SR, žalovaný uviedol, že z judikatúry NS SR vyplýva, že nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúrach, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúrach. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktoré je platiteľ povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. Žalovaný uzavrel, že zo zistení správcu dane vyplýva, že tovary dodané pre žalobcu nemohli byť dodané spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane spochybňoval deklarované dodávky tovarov a služieb v reťazci z dôvodu, že mali pochádzať na začiatku reťazca od spoločnosti KALIPO s.r.o., v ktorej bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2011 bez nálezu, žalovaný uviedol, že sa nejedná o skutkovo zhodné prípady, keďže v spoločnosti KALIPO s.r.o. išlo o určovanie dane podľa pomôcok, k daňovej kontrole tejto spoločnosti neboli predložené žiadne doklady a uvedená spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, čo sú zásadné rozdiely s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný sa odmietol zaoberať judikatúrou ESD, žalovaný uviedol, že táto je nedôvodná a vo svojich rozhodnutiach sa s uvedenou námietkou vysporiadal. Zdôraznil, že rozhodnutia žalovaného i správcu dane sú založené na skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenia, dodanie tovaru a dodanie služieb od svojich dodávateľov a následne nepreukázal dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, čím nezvládol dôkazné bremeno, a teda nie je pravdivé konštatovanie žalobcu, že žalovaným nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia. Vo vzťahu k námietke o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a sú riadne odôvodnené. Žalovaný navrhol žaloby zamietnuť.
45. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhoch žalobcu o priznanie odkladného účinku správnym žalobám rozhodol Uzneseniami zo dňa 10.05.2018 č.k. 24S/43/2018-65, 24S/40/2018-64, 24S/39/2018-64, 24S/37/2018-64, 24S/38/2018-68, 24S/44/2018-65 a 24S/41/2018-60 tak, že návrhy s poukazom na § 188 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 01.06.2018.
46. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/43/2018-79 zo dňa 27.03.2019 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu DREVO BB - EXPORT s.r.o. Málinec proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/37/2018, 24S/38/2018, 24S/39/2018, 24S/40/2018, 24S/41/2018, 24S/43/2018 a 24S/44/2018 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. 24S/43/2018 a to s poukazom na § 65 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 47. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia správcu dane, ktoré im predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom veci prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd veci prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa
26.02.2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 28.03.2019 (§ 137 ods. 3 SSP).
48. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
49. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení úč. pre preverované zdaňovacie obdobia (ďalej len „Zákon o DPH“) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
50. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa §8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
51. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
52. Podľa § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
53. Podľa § 72 ods. 2 písm. h/ Zákona o DPH faktúra musí obsahovať odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane.
54. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
55. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
57. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
58. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
59. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
60. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
61. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
62. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
63. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl, jún, júl a september 2012. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách.
64. Žalobca v žalobách namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, pretože správca dane mal využiť ako dôkazy v predmetných daňových kontrolách aj nahliadnutie do spisu daňového subjektu A. D., pričom Protokol z tejto daňovej kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a takýto dôkaz nemožno použiť ani v inom konaní, čo vyplýva aj zo žalobcom citovaných rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil vec. Tvrdil, že správca dane vo svojich rozhodnutiach na str. 7 poukázal na zoznam vykonaných dôkazov, medzi ktorými je o.i. nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly daňového subjektu A. D. za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, o čom mal byť spísaný úradný záznam č. 103717278/2016 z 12.08.2016. Takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí správcu dane týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún, júl a september 2012. Správca dane v odôvodnení týchto prvostupňových rozhodnutí na str. 7 uvádza zoznam úkonov (teda nie zoznam dôkazov) vykonaných správcom dane v rámci výkonu daňových kontrol u žalobu zameraných na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún, júl a september 2012, o.i. konkrétne uvádza, že vykonal nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 u daňového subjektu A. D., o čom spísal úradný záznam č. 103717477/2016 zo dňa 12.08.2016, do spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 u daňového subjektu A. D., o čom spísal úradný záznam č. 103717576/2016 zo dňa 12.08.2016 a do spisu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 u daňového subjektu A. D., o čom spísal úradný záznam č. 103717995/2016 zo dňa 12.08.2016. To znamená, že správca dane vo vzťahu k vyššie uvedeným rozhodnutiam za zdaňovacie obdobie jún, júl a september 2012 nevykonal nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až máj 2012 u daňového subjektu A. D., ani do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9601403/5/1150560/2013/Šta z 26.03.2013 a ani do Protokolu z daňovej kontroly č. 9601403/106928/2014/StrN zo dňa 13.04.2014 (správne mal byť uvedený dátum 13.01.2014) týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január až máj 2012 (pričom Krajský súd v Banskej Bystrici v žalobcom cit. rozsudkoch zo 04.05.2016 skonštatoval, že Protokol z tejto daňovej kontroly t.j. za obdobie január až máj 2012 nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku). Správny súd ďalej uvádza, že o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu A. D. za zdaňovacie obdobie jún, júl a september 2012 nebol spísaný úradný záznam č. 103717278/2016 z 12.08.2016, ale vyššie uvedené úradné záznamy. Podkladom rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobie jún, júl a september 2012 u žalobcu teda nie sú žalobcom označené dôkazy, o ktorých tvrdí, že majú povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún, júl a september 2012. Žalobca navyše v žalobách ani nekonkretizoval skutočnosti, ktoré by z ním nesprávne označených dôkazov mal správca dane zistiť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január až apríl 2012 na str. 7. poukázal na zoznam vykonaných dôkazov, medzi ktorými je o.i. nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly u daňového subjektu A. D. za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, o čom mal byť spísaný úradný záznam č. 103717278/2016 z 12.08.2016, takéto tvrdenie žalobcu nemá rovnako oporu v odôvodnení rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012, pretože správca dane v odôvodnení týchto rozhodnutí na str. 7 uvádza zoznam úkonov (teda nie zoznam dôkazov) vykonaných správcom dane v rámci výkonu daňovej kontroly u žalobcu zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane týkajúcich sa zdaňovacích období január až
apríl 2012 nevyplýva ani to, že by boli žalobcom označené dôkazy (Zápisnica o ústnom pojednávaní z 26.03.2013 a Protokol z daňovej kontroly č. 9601403/106928/2014/StrM zo dňa 13.04.2014 /správne mal byť uvedený dátum 13.01.2014/) podkladom týchto rozhodnutí, v odôvodnení týchto rozhodnutí správca dane v časti týkajúcej sa vyhodnotenia faktúr vystavených žalobcovi A. D. za zapožičanie vozidiel, z ktorých si žalobca odpočítal DPH, nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by správca dane zistil nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly vykonanej u A. D. za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, resp. z dôkazov vykonaných počas tejto daňovej kontroly uvedených v Protokole z daňovej kontroly. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január až apríl 2012 uviedol, že skutočnosti uvedené v Protokole z daňovej kontroly daňového subjektu A. D. za obdobie január až máj 2012 neboli použité ako dôkaz pri výkone daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012, a teda správca dane nepoužil nezákonné dôkazy. Žalobca napokon v žalobách ani nekonkretizoval skutočnosti, ktoré mal správca dane z takýchto dôkazov zistiť. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane za obdobie január až apríl 2012 vo vzťahu k preverovaným faktúram od A. D., ktorými A. D. vyfakturoval žalobcovi cenu za zapožičanie kamióna za účelom prepravy tovaru od žalobcu pre odberateľa STORM SUN Kft., resp. za zapožičanie kamiónov, vykonanie prepravy a vykonanie manipulácie na sklade, správca dane uviedol, že správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca nepreukázal dodanie služieb, resp. že nedošlo k dodaniu tovaru pre odberateľa STORM SUN Kft., nemohlo preto dôjsť ani k preprave fakturovaného tovaru a žalobca nemal právo odpočítať daň z predmetných faktúr. Správny súd preto vyhodnotil námietku žalobcu, že malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako nedôvodnú.
65. Žalobca v žalobách ďalej namietal, že žalovaný spochybňoval dodanie tovaru a služieb na základe výsluchov svedkov, ktoré mu (vo forme zápisníc z výsluchu svedkov) poskytol PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica (ďalej aj „OČTK“) listom z 03.04.2013, pričom žalobca mal upozorniť na skutočnosť, že uvedené zápisnice nie sú podpísané žiadnym zo svedkov. Zároveň argumentoval, že vo vyrubovacom konaní správca dane tento nedostatok síce odstránil, avšak podľa žalobcu tieto zápisnice nemôžu byť použité ako dôkaz, nakoľko žalobca ako daňový subjekt nebol prítomný pri výsluchoch svedkov a nemal možnosť im klásť otázky. Uvedené svedecké výpovede boli získané v konaní podľa Trestného poriadku, v ktorom žalobca nemal postavenie účastníka konania, nemal právo zúčastniť sa svedeckej výpovede a klásť svedkovi otázky, ktorým postupom správca dane podľa žalobcu porušil § 3 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobca mal ďalej za to, že s touto námietkou sa žalovaný nedostatočne vysporiadal, keď konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom s odôvodnením, že žalobca bol s obsahom zápisníc oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k nim vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správny súd vyhodnotil vyššie uvedené námietky žalobcu ako nedôvodné. Správny súd predovšetkým uvádza, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane vyplýva, že orgány verejnej správy pri posudzovaní splnenia podmienok na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle § 49 Zákona o DPH nezaložili svoje rozhodnutia výlučne na zisteniach získaných z výpovedí svedkov zaznamenaných v predmetných zápisniciach poskytnutých správcovi dane OČTK. V odôvodnení predmetných rozhodnutí sú označené a vymenované dôkazy, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia január až apríl, jún, júl a september 2012. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňovej kontrole, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom a doklady k nim. Čo sa týka svedeckých výpovedí získaných orgánmi polície, správny súd v súlade s judikatúrou NS SR (napr. rozsudok č.k. 5Sžf/14/2015) uvádza, že tieto v daňovom konaní je možné použiť za predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi kontrolovaný daňový subjekt a umožní mu k nim sa vyjadriť. Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-419/14 zo dňa 17.12.2015) vyplýva, že správca dane môže použiť svedecké výpovede z trestného konania, ak boli získané zákonne a ak bol kontrolovaný daňový subjekt s výpoveďami počas daňovej kontroly, resp. počas daňového konania oboznámený. V preskúmavaných prípadoch nebolo zistené, že by predmetné výpovede neboli získané v súlade so zákonom a tieto výpovede zaznamenané v zápisniciach boli OČTK v súlade so zákonom poskytnuté správcovi dane. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že žalobca bol s obsahom výpovedí v priebehu daňových kontrol preukázateľne oboznámený (zápisnice o ústnych pojednávaniach zo dňa 16.08.2016), pričom žalobca vo vyjadreniach k zisteniam správcu dane
vyplývajúcim zo zápisníc zo dňa 16.08.2016 vo vzťahu k zápisniciam vyhotoveným OČTK namietal, že tieto neboli podpísané žiadnym zo svedkov, že žalobca ani jeho zástupca neboli prítomní pri vypočutí svedkov a nemohli si uplatniť právo klásť svedkom otázky, t.j. namietal porušenie práva podľa Daňového poriadku. Z administratívnych spisov správny súd zistil, že obsah zápisníc obsahujúcich výpovede svedkov predložených orgánmi polície správcovi dane počas daňového konania (bez podpisu svedkov) a obsah zápisníc obsahujúcich výpovede svedkov zabezpečených správcom dane vo vyrubovacom konaní (tieto boli správcovi dane odstúpené Finančným riaditeľstvom SR, sekciou boja proti podvodom listom z 05.12.2016 a obsahujú podpisy všetkých zúčastnených osôb prítomných pri výsluchu svedkov, vrátane podpisu svedkov) je totožný. Bez toho, aby žalobca v žalobe tvrdil, že obsah zápisníc vyhotovených OČTK, resp. obsah výpovedí svedkov uvedený v týchto zápisniciach, je rozdielny, resp. odlišný, nemá námietka týkajúca sa absencie podpisov v zápisniciach o výsluchu svedkov vyhotovených OČTK, s ktorými bol žalobca preukázateľne oboznámený, za dôsledok nezákonnosť takéhoto dôkazu a ani nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane. Žalobca napokon ani netvrdil nezákonnosť uvedených zápisníc vyhotovených OČTK z tohto dôvodu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetné výsluchy svedkov boli vykonané OČTK v zmysle ustanovení Trestného poriadku, po poučení svedkov o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Preto nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že mu bolo odňaté právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku - právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, keďže predmetné výsluchy svedkov neboli vykonané správcom dane v rámci daňových kontrol, resp. v rámci daňového konania, t.j. správca dane v tomto prípade nevykonával dokazovanie výsluchom svedkov na ústnom pojednávaní v zmysle ustanovení Daňového poriadku a právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku teda nemohlo byť porušené. Z uvedeného dôvodu správny súd považoval námietku žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v žalobách poukázal na právny názor uvedený v rozhodnutí Krajského súdu České Budějovice z 28.01.1999 sp. zn. 10Ca/371/97, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v uvedenej veci bol realizovaný výsluch svedkov (bez účasti, resp. upovedomenia daňového subjektu) prostredníctvom dožiadaného správcu dane v daňovom konaní (podľa Zákona o správe daní), t.j. nejde o obdobný prípad s preskúmavanými vecami, kde výsluch svedkov bol realizovaný orgánmi činnými v trestnom konaní (podľa ustanovení Trestného poriadku), a preto uvedené rozhodnutie nie je možné v preskúmavaných veciach aplikovať.
66. Žalobca v žalobách týkajúcich sa mesiacov január až apríl, jún a júl 2012 namietal nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od dodávateľa tovaru KEVOLA s.r.o., A. D., EURO-WOOD s.r.o. a v žalobe týkajúcej sa mesiaca september 2012 od dodávateľa REK s.r.o., a nepreukázal oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanú odberateľovi STORM SUN Kft, resp. PREFÉT Kft. Tvrdil, že správca dane v daňovom konaní žiadnym spôsobom nespochybnil, že spoločnosti STORM SUN Kft. (odberateľovi) nebol tovar dodaný. Argumentoval, že z vykonaného dožiadania Maďarskej daňovej správy vyplynula len jediná informácia, že spoločnosť STORM SUN Kft. si neplnila svoje povinnosti, čo nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcovi a poukázal na výpoveď I. Y., ktorý podľa žalobcu potvrdil dodanie tovaru a uzatvorenie zmluvy so žalobcom. Vo vzťahu k záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od jeho dodávateľov žalobca neuviedol v žalobách žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by tieto závery správcu dane i žalovaného spochybnila preto je uvedená námietka žalobcu nekonkrétna. Námietka žalobcu, že správca dane žiadnym spôsobom nespochybnil dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosti STORM SUN Kft., resp. PREFÉT Kft. nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí správcu dane i žalovaného. Naopak, z odôvodnení napadnutých rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že došlo k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov, keď správca dane i žalovaný konštatovali, že v prípade odberateľov STORM SUN Kft. a PREFÉT Kft. nedošlo ku žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z iného členského štátu, nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na preskúmavaných faktúrach. Rozhodnutia správcu dane i žalovaného neboli založené na tom, že tretie subjekty nesplnili svoje daňové povinnosti. Podstatnou pre rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca, ktorý má dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane tovaru do iného členského štátu deklarovaným dodávateľom STORM SUN Kft. a PREFÉT Kft. Tvrdenie žalobcu, že I. Y. (ako splnomocnený zástupca spoločnosti STORM SUN Kft.) potvrdil dodanie tovaru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z odpovede Maďarskej daňovej správy získanej v rámci MVI vyplýva, že I. Y. vo svojej výpovedi len všeobecne uviedol, že objednával rezivo
zo Slovenska, avšak nepotvrdil konkrétne dodávky tovaru od konkrétneho dodávateľa, v tomto prípade žalobcu. Vo vzťahu k rozhodnutiu týkajúcemu sa mesiaca september 2012 I. Y. vo výpovedi poprel spoluprácu so žalobcom, poprel prijatie tovaru od žalobcu a uviedol, že neboli realizované žiadne dodávky. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dôkazom o realizovanom uskutočnení obchodov so spoločnosťou PREFÉT Kft. je bankový výpis z novembra 2012 osvedčujúci vloženie finančných prostriedkov na účet žalobcu, správca dane i žalovaný vyhodnotili žalobcom označený dôkaz v súlade s jeho obsahom ako taký, ktorý nepotvrdzuje sám o sebe uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov v kontrolovanom zdaňovacom období september 2012. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v žalobách predostrel svoje vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore s ich obsahom. Pokiaľ žalobca namietal, že ako dôkaz o dodaní tovaru maďarským odberateľom predložil „CMR“ listy, ktoré žalovaný nevyhodnotil, resp. ich nesprávne vyhodnotil a tvrdil, že predložením CMR dokladov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravnom doklade a na miesto v ňom uvedené, a teda že preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od platenia dane, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom pre toto konanie platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4, pričom platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a dokladmi uvedenými v písm. a) až d) citovaného ustanovenia. V preskúmavanom prípade žalobca (dodávateľ) preukazoval splnenie podmienok oslobodenia od dane faktúrou a prepravným dokladom, v ktorom je potvrdené odberateľom prevzatie tovaru v inom členskom štáte, pričom z tvrdenia žalobcu i z predmetného dokladu vyplýva, že prepravu mal vykonávať). samotný dodávateľ (žalobca). Takýto prepravný doklad (označený ako „CMR“) je v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) Zákona o DPH je možné považovať za doklad, ktorým žalobca preukazuje splnenie podmienok pre oslobodenie od dane len v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ (žalobca) alebo odberateľ inou osobou, pričom v takomto prípade prepravný doklad musí okrem iného obsahovať aj miesto určenia. V preskúmavanom prípade o takýto prípad nejde. „CMR“ listina dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva (medzi odosielateľom a dopravcom), ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte. Keďže v preskúmavanom prípade odosielateľ a dopravca je tá istá osoba (žalobca) a „CMR“ listy neobsahujú predpísaný údaj (miesto určenia), žalobcom predložená listina nie je CMR listom (dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy v zmysle Dohovoru o CMR), hoci je takto označený. Správny súd zhodne so žalobcom (a v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR) konštatuje, že platiteľ vyčerpá dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane predložením kópie faktúry a CMR dokladu, ale len v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok (§ 43 ods. 5 písm. a/ Zákona o DPH), t.j. ak dodávateľ (odosielateľ) zabezpečuje prepravu tovaru do iného členského štátu inou osobou a ak kópia dokladu o preprave (CMR) obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Tak ako bolo už vyššie uvedené, v preskúmavanom prípade sa však o takýto prípad nejedná. Žalobca síce v žalobách predostrel svoje vlastné hodnotenie ním predložených dokladov ako „CMR“ listov, avšak tak ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nepovažuje žalobcom predložené listiny označené ako „CMR“ list za prepravné doklady v zmysle Dohovoru o CMR. Preto záver správcu dane i žalovaného, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane tovaru prepravovaného do iného členského štátu, sú výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že správca dane (ani žalovaný) v odôvodnení napadnutých rozhodnutí neuviedli vyhodnotenie žalobcom predložených „CMR“ listov (tieto nevyhodnotili jednotlivo), avšak vzhľadom na to, že žalobcom predložené dôkazy nie sú prepravnými dokladmi „CMR“, a teda dokladmi, ktorých predloženie vyžaduje zákon na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH, tento čiastkový nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nespôsobuje ich nezákonnosť. Žalobcom predložené doklady označené ako „CMR“ listy takýmto dokladom nie sú, keďže neobsahujú zákonom stanovené údaje a súčasne žalobca nepredložil ani iné doklady stanovené v § 43 ods. 5 písm. d) Zákona o DPH (napr. zmluvy o dodaní tovaru, dodacie listy, ktoré by obsahovali údaje o vodičovi, jeho meno, priezvisko a podpis, resp. evidenčné čísla motorových vozidiel, ktorými sa mala preprava vykonať, ani doklady o prijatí platby za tovar). Údaje o vodičovi a ani evidenčné číslo motorových vozidiel, ktorými sa mala preprava vykonať nie sú obsiahnuté ani na žalobcom predložených dokladov o preprave („CMR“ listoch). Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcove tvrdenie, že z prepravných dokladov „CMR“ je zrejmé miesto vykládky, nemá oporu v predložených „CMR“ listoch, keďže miesto vykládky a teda aj miesto určenia v týchto dokladoch absentuje (predložené tlačivo nie je v tejto časti vyplnené) a rovnako absentuje aj údaj o dátume prevzatia deklarovaného tovaru odberateľmi v inom členskom štáte. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že správca dane neprihliadol k čestnému vyhláseniu Štefana I. správny súd uvádza, že čestné
vyhlásenie nie je v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku dôkazom, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti opakovane riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení v daňovom konaní so záverom, že „čestné vyhlásenia predložené daňovým subjektom nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz a to napriek tomu, že ust. § 29 ods. 4 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných územných orgánov obsahuje len demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov“ (napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 40/2011, 1Sžf 2/2015, 1 Sžf 36/2016, 3Sžf 37/2016. Najvyšší súd SR vo svojom Rozhodnutí sp. zn. 2Sžf 40/2011 okrem iného uviedol: „Aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 Zákona č. 511/1992 Zb. ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 511/1992 Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočne procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom a ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné“. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR síce vychádzalo z predošlej právnej úpravy daňového konania (Zákon č. 511/1992 Zb.), Najvyšší súd SR však napr. v Rozsudku č.k. 5Sžf 55/2017 zo dňa 11. 09. 2018 uviedol, že „vzhľadom na rovnakú právnu úpravu dôkazných prostriedkov uvedených v § 24 ods. 4 Daňového poriadku, je možné tieto závery aplikovať i na prejednávanú vec“. Skutočnosť, že správca dane nevyhodnotil čestné vyhlásenie K. I. preto nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.
67. Žalobca v žalobách namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazu - výpovede svedka U. D. správcom dane, pričom mal za to, že svedok vo svojej výpovedi o.i. potvrdil, že preberal a vozil tovar od spoločnosti PDR s.r.o. a od A. D. a potvrdil prepravu tovaru do zahraničia. Túto námietku správny súd považuje za nedôvodnú a nesúvisiacu s preskúmavanými vecami, keďže výpoveď svedka U. D. mala podľa žalobcu potvrdiť dodanie tovaru pre žalobcu od spoločnosti PDR s.r.o., žalobca však netvrdil, že vo svojej výpovedi uvedený svedok potvrdil dodanie tovaru, resp. služieb od spoločnosti KEVOLA s.r.o., EURO- WOOD-SK s.r.o. a REK s.r.o. pre žalobcu, resp. že výpoveď svedka preukazuje dodanie tovaru, resp. služieb od spoločnosti KEVOLA s.r.o., EURO-WOOD-SK s.r.o. a REK s.r.o. pre žalobcu v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Navyše zo zápisnice o výsluchu tohto svedka vyplýva, že svedok U. D. len všeobecne uviedol, že ako vodič vykonával prepravy v tuzemsku i do zahraničia, nevedel však uviesť, či prepravoval drevo pre žalobcu alebo pre fyzickú osobu A. D., keďže bol zamestnancom fyzickej osoby A. D. na základe pracovnej zmluvy a pre žalobcu pracoval na základe dohody. Napokon ani na dôkazoch predložených žalobcom (faktúry a dodacie listy) nie sú uvedené údaje osvedčujúce, že deklarovaný tovar od dodávateľa KEVOLA s.r.o., A. D. a REK s.r.o. bol prepravovaný vodičom U. D. pre žalobcu, resp. deklarované služby od EURO-WOOD-SK s.r.o. boli poskytnuté týmto dodávateľom, nie sú v nich uvedené ani údaje, akým typom motorového vozidla sa preprava vykonávala a absentuje aj evidenčné číslo motorového vozidla, resp. motorových vozidiel. Žalobca v predmetných veciach dodávok týkajúcich sa kontrolovaných zdaňovacích období nepredložil ani iné doklady osvedčujúce vykonanie prepravy U. D. od uvedených dodávateľov pre žalobcu (napr. záznamy o prevádzke motorového vozidla a pod.). Žalobca ďalej namietal, že žiadal vypočuť zástupcov prepravných spoločností, ktoré podľa CMR vykonali prepravu, avšak správca dane uvedené osoby nepredvolal, čím mal porušiť § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, v žalobách však nekonkretizoval, ktoré osoby správca dane nevypočul. Správny súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že jednak preprava tovaru od tuzemských dodávateľov pre žalobcu nebola vykonávaná prostredníctvom prepravných spoločností, prepravu mal vykonávať samotný žalobca a jeho štatutárny zástupca A. D. bol vo vyrubovacom konaní vypočutý a jednak vo vzťahu k preprave tovaru od dodávateľov KEVOLA s.r.o., A. D., REK s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa žalobcom predložené CMR nie sú dôkazmi o vykonaní predmetnej prepravy v tuzemsku, keďže CMR listy sú dôkazom o uzavretí prepravnej zmluvy pri preprave do resp. zo zahraničia (dôkazom o vykonaní prepravy v tuzemsku je napr. denný záznam o výkone vozidla) tak, ako je uvedené v bode 67. tohto rozsudku. Preto správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, túto námietku správny súd vyhodnotil ako nekonkrétnu. Správny súd nie je podľa SSP oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia konkretizovať na daný prípad vyhľadávaním ich z obsahu administratívneho spisu. Z obsahu administratívneho spisu i z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že žalobca predložil na preukázanie splnenia podmienok pre odpočet DPH z faktúr
vystavených dodávateľmi KEVOLA s.r.o., A. D. a REK s.r.o. faktúry a dodacie listy, ktoré správca dane i žalovaný spolu s ostatnými dôkazmi vyhodnotili v súlade s ich obsahom a uviedli správu úvahu, na základe ktorej dospeli k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH a ani preverovaním vykonaným správcom dane dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľov uvedených na faktúrach nebolo preukázané.
68. Žalobca v žalobách namietal, že správca dane nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkov a osoby, ktoré boli v čase uskutočnenia dodávok tovarov a služieb konateľmi dodávateľských spoločností nevypočul, čím porušil jeho práva vyplývajúce mu z Daňového poriadku. Odôvodnenie žalovaného, ktorý poukázal na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, žalobca považoval za nesprávny výklad cit. ustanovenia. Správny súd považoval túto námietku za dôvodnú. Správca dane nevykonanie navrhovaných dôkazov odôvodnil poukazom na vyjadrenie K. I. (bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o.) uvedené v Protokole z daňovej kontroly žalobcu (výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom konaní) a na vyjadrenie S. X. (bývalého konateľa spoločnosti REK s.r.o.) uvedenú v Protokole z daňovej kontroly žalobcu (vyjadrenie S. X. počas daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu REK s.r.o.), s čím sa žalovaný stotožnil a následne v tejto súvislosti poukázal na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správny súd k tomu uvádza, že ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku nie je možné vykladať tak, že správca dane rozhoduje, ktoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, resp. vyberie si len niektoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov a tieto vykoná (napr. vykonanie výsluchu A. D. a U. D.). Z ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dôkazné bremeno (v tomto prípade preukázania splnenia podmienok na odpočítanie dane, resp. na oslobodenie od dane) spočíva na daňovníkovi (žalobca), preto mu zákon priznáva právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do jej ukončenia. Žalobca počas daňovej kontroly (v písomnom vyjadrení zo dňa 31.08.2016 k zisteniam správcu dane z vykonanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl, jún, júl a september 2012) navrhol vypočutie svedkov (fyzických osôb, ktoré boli v čase uskutočnenia dodávok tovarov a služieb konateľmi dodávateľských spoločností žalobcu). Toto oprávnenie daňového subjektu vyplývajúce z ust. § 45 ods.1 písm. c/ Daňového poriadku bráni tomu, aby bolo možné § 24 ods.2 Daňového poriadku vykladať tak, ako to urobil žalovaný, t.j. že správca dane nie je viazaný návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov (teda že nemusí navrhovaný dôkaz vykonať) a to s poukazom na vyjadrenia týchto osôb v inom konaní. Pochybenie správcu dane nespočíva v tom, že navrhovaný dôkaz nevykonal a svedkov nevypočul, ale v tom, že neuviedol skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaných dôkazov bez toho, aby bolo porušené právo žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 45 ods.1 písm. c/ Daňového poriadku. V prípade, ak daňový subjekt navrhne vykonať dokazovanie, správca dane môže vykonanie navrhnutého dôkazu odoprieť len za predpokladu, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaného dôkazu. Za takéto skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu - výsluchu svedkov nemožno považovať také dôvody, ako tomu bolo v preskúmavaných prípadoch, keď správca dane (i žalovaný) len odkázali na vyjadrenie týchto osôb v inom daňovom konaní (kde žalobca nebol účastníkom konania), alebo na vyjadrenie vykonané pred orgánmi činnými v trestnom konaní, bez toho, aby správca dane konkrétne odôvodnil takýto postup napr. tým, že z výpovede navrhovaných svedkov už nemožno očakávať zistenie takých skutočností, ktoré by vyvrátili skutkové zistenia vyplývajúce z iných už vykonaných dôkazov, resp. tým, že daňový subjekt navrhuje vypočuť svedkov na skutočnosti, ktoré už sú preukázané z iných dôkazov a svedecká výpoveď navrhovaného svedka by už tieto skutkové okolnosti nemohla ovplyvniť, alebo v prípade, ak by daňový subjekt navrhol vykonanie výsluchu svedkov na také skutočnosti, ktoré s prejednávanou vecou nemajú súvis alebo z dôvodu, že výsluch svedkov nemožno z objektívnych dôvodov uskutočniť. V preskúmavaných prípadoch správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy bez toho, aby uviedol relevantný dôvod na takýto postup a pokiaľ sa žalovaný s takýmto postupom stotožnil, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, čo zakladá dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.
69. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane porušil ust. § 24 Daňového poriadku (a poukázal pritom na judikatúru NS SR ohľadne dôkazného bremena daňovníka, resp. prenosu tohto dôkazného bremena), správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového
poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Zo znenia § 24 Daňového poriadku nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo na odpočet DPH (alebo právo na oslobodenie od dane). Aj judikatúra EÚ, na ktorú žalobca v žalobách poukazoval, je založená na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. Len v takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bez preukázania, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet DPH, (resp. právo na oslobodenie od platenia dane). Žalovaný však napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, ako uvádza žalobca, že dodávatelia tovaru, resp. služieb (obchodní partneri) žalobcu si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona, resp. že nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov. Rozhodnutia sú založené na tom, že v daňových kontrolách (a ani počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca. K prenosu dôkazného bremena tak nedošlo, pretože žalobcom označené rozhodnutie NS SR sa týka iného prípadu, keď daňový subjekt preukázal, že podmienky na odpočet DPH boli splnené a správca dane to spochybnil. V preskúmavaných prípadoch sa o takýto prípad nejedná a podstatné pre vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, nie je skutočnosť, že správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Námietka žalobcu, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného.
70. Žalobca v žalobách týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január až apríl, jún a júl 2012 namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, že správca dane spochybňoval deklarované dodávky tovarov a služieb v reťazci z dôvodu, že mali pochádzať na začiatku reťazca od spoločnosti KALIPO s.r.o., v ktorej bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2011 bez nálezu (s poukazom na Protokol o určení dane podľa pomôcok z 3.10.2013) a pokiaľ žalovaný k žiadosti žalobcu, aby postupoval v tomto prípade rovnako uviedol, že v prejednávanom prípade nejde o skutkovo zhodný prípad, podľa žalobcu došlo k vade, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutí a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že táto námietka nemá súvis s rozhodnutiami správcu dane i žalovaného týkajúcimi sa zdaňovacieho obdobia január až apríl, jún a júl 2012, keďže žalobcom označené zistenia z vykonanej daňovej kontroly spoločnosti KALIPO s.r.o. sa týkajú zdaňovacieho obdobia január až december 2011 (teda nie zdaňovacích období roku 2012) a keďže predmetom rozhodnutí správcu dane i žalovaného za obdobie január až apríl, jún a júl 2012 nebolo skúmanie splnenia podmienok na odpočet DPH z faktúr vystavených spoločnosťou KALIPO s.r.o. ako dodávateľom. Námietka žalobcu zároveň nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, v ktorých sa žalovaný s predmetnou námietkou vysporiadal s tým, že v prejednávaných prípadoch nebola spoločnosť KALIPO s.r.o. dodávateľom žalobcu, nejedná sa o skutkovo zhodný prípad
s uvedením rozdielov (v spoločnosti KALIPO s.r.o. išlo určovanie dane podľa pomôcok, to znamená rozdielnym postupom ako v prípade žalobcu, kedy boli skutočnosti relevantné pre zistenie oprávnenosti uplatneného odpočítania DPH preverované daňovou kontrolou, spoločnosťou KALIPO s.r.o. neboli predložené žiadne dôkazy a táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť). Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
71. Žalobca v žalobách namietal, že žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach odmietol zaoberať judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazoval s tým, že mal za to, že uvedené rozsudky sa vzťahujú na predmetné konania. Takáto námietka nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutí žalovaného. Správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol svoje stanoviská k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie rozsudkov Súdneho dvora EÚ v preskúmavaných veciach, keď konštatoval, že správca dane správne poukázal na rozsudky ESD C-342/87 Genius Holding BW a C-454/98 Schmeink a Strobel, pretože v súvislosti s týmito rozsudkami poukázal na skutočnosť, ktorá je zhodná s posudzovanými vecami v tom, že daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je síce uvedená daň, avšak táto je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie z dôvodu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. dodania tovaru alebo služby a tým vzniku daňovej povinnosti. Zároveň žalovaný vyjadril svoje stanovisko k žalobcom označenému uplatneniu rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/04 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd. a C-484/03 Bond House Systems Ltd. Žalovaný konštatoval, že v prípadoch vyššie uvedených rozsudkov ESD sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia prevádzaného tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Faktom je, že v prípade, ak daňovník preukáže splnenie Zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočítanie DPH (resp. na oslobodenie od platenia dane) vyčerpal dôkazné bremeno. Vyplýva to zo znenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane, tiež skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinný viesť. V takom prípade, keď daňovník zvládne dôkazné bremeno, je možné takému daňovníkovi odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie od platenia dane na základe výkladu práva EÚ upravujúceho oblasť DPH, ktorý podal Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva prípady, v ktorých správca dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok, môže odmietnuť priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze zdaniteľného plnenia do iného členského štátu. O prvý prípad sa jedná vtedy, keď správca dane preukáže, že išlo o zneužitie práva, t.j. že obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej výhody u niektorého daňovníka. O druhý prípad ide vtedy, keď správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou reťazca obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel, alebo musel vedieť. V preskúmavaných veciach však boli napadnuté rozhodnutia založené na tom, že žalobca dôkazné bremeno nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane. Žalovaný i správca dane žalobcovi dostatočne zdôvodnili, prečo ním predložené faktúry samé o sebe (a ani v spojení s ďalšími ním predloženými dokladmi) nestačia na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníkov uvedených na faktúrach (KEVOLA, s.r.o., A. D., EURO-WOOOD-SK s.r.o., REK s.r.o.). Správca dane ani vykonaním ďalších šetrení nezistil, že by boli podmienky na odpočet dane splnené. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že vzhľadom k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov (deklarované dodanie tovaru a služieb), dôkazné bremeno ich preukázania je na daňovom subjekte, pričom predloženie len zákonom formálne vyhotovených daňových dokladov sa javí ako nedostatočné. Žalobcove tvrdenie, že zo strany žalovaného i správcu dane nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia teda nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ani správcu dane. Žalovaný skonštatoval, že je na daňovom subjekte, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, podľa ktorého obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného sa síce nachádza aj text, na ktorý poukázal žalobca v žalobách a z ktorého malo byť podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný konštatoval, že „v tomto prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužívaní práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH uvedenými spoločnosťami“, v týchto prípadoch však žalovaný svoje rozhodnutie nezaložil na tom, že bolo preukázané zneužívajúce plnenie a to napriek tomu, že správca dane i žalovaný pomenovali skutočnosti, podľa ktorých obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.
Takýto text sa javí nadbytočný. Podstatné však je, že napadnuté rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane boli založené na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru, resp. služieb od svojich dodávateľov uvedených na faktúrach, z ktorých si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január- apríl, jún, júl a september 2012 uplatnil odpočítanie DPH (KEVOLA s.r.o., A. D., EURO-WOOD-SK s.r.o., REK s.r.o.). Argumentácia žalobcu uvedená v žalobách týkajúca sa skutočností, že v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim a s tým súvisiaca povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať (s poukazom na rozsudok ESD vo veci Mahagében Kft.), nemá vzťah k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí žalovaného.
72. Námietka, že žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane v odôvodnení napadnutých rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov žalobcu na vykonanie dôkazov, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ani v odôvodnení rozhodnutí správcu dane. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí k návrhom na vypočutie svedkov - konateľov dodávateľských spoločností uviedol dôvody, pre ktoré návrhu žalobcu na vypočutie týchto svedkov nevyhovel. Vo vzťahu k návrhu na vypočutie konateľa dodávateľa KEVOLA s.r.o. K. I. správca dane poukázal na vyjadrenie K. I. v Protokole z daňovej kontroly, ako aj na výsledky preverovania zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou KEVOLA s.r.o. a žalobcom, ako sú uvedené v označených častiach Protokolu, z ktorých vyplýva, že nebolo potvrdené dodanie tovaru od dodávateľa KEVOLA s.r.o. pre žalobcu. Vo vzťahu k návrhu na vypočutie svedka U.. A. (resp. A.) A., žalobcom označenému ako konateľovi spoločnosti EURO-WOOD-SK s.r.o., správca dane uviedol, že správcom dane bolo vykonané miestne zisťovanie u subjektu EURO-WOOD-SK s.r.o., ktorého sa zúčastnil konateľ spoločnosti X. A. a poukázal na jeho výpoveď uvedenú v zápisnici o miestnom zisťovaní. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že svedok U.. A., resp. A. A. označený žalobcom ako konateľ spoločnosti EURO-WOOD- SK s.r.o. podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici nie je a ani v kontrolovanom zdaňovacom období nebol konateľom tejto spoločnosti. Vo vzťahu k návrhu na vypočutie bývalého konateľa dodávateľa REK s.r.o. S. X. správca dane poukázal na vyjadrenie S. X. k obchodným vzťahom spoločnosti REK s.r.o. so žalobcom, uvedeným v Protokole z určenia dane podľa pomôcok u daňového subjektu REK s.r.o. z 8.1.2014, čo bolo uvedené aj v Protokole z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2012. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov- výsluchu svedkov- bývalých konateľov dodávateľov žalobcu uviedol, že „námietka je nedôvodná, pretože správca dane k návrhu žalobcu zaujal stanovisko vo svojich rozhodnutiach, s ktorými sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil.“ Žalobcova námietka, že žalovaný sa touto odvolacou námietkou nezaoberal, preto nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného. Skutočnosť, že žalobca s takýmto odôvodnením nesúhlasí, alebo ho považuje za nedostačujúce, nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, resp. ich nepreskúmateľnosť.
73. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí rovnako nebola dôvodná. Žalobca predovšetkým túto námietku v žalobách nekonkretizoval (okrem námietok uvedených v bodoch 66, 70 a 72 tohto rozsudku), len všeobecne uviedol, že rozhodnutia sú nepresvedčivé, neobsahujú dostatočné dôvody, na základe ktorých sú rozhodnutia založené a neobsahujú skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie správcu dane. Správny súd v zmysle SSP nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené
na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutia takýmito vadami netrpia. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného obsahujú zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný uvádza, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe ich nezákonnosť (z dôvodu ich nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Pre úplnosť správny súd opätovne uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť.
74. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bode 68 tohto rozsudku napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. g/ SSP, pretože po preskúmaní žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného zistil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. V ďalšom konaní orgán verejnej správy buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy - výsluch svedkov (konateľov deklarovaných dodávateľov žalobcu) alebo v prípade, ak takýto dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí (rozhodnutiach) uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. V prípade vykonania výsluchu svedkov orgán verejnej správy upovedomí žalobcu o termíne výsluchu, aby tento mohol byť prítomný na výsluchu svedkov a aby mohol využiť svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 45 ods. 1, písm. e/ Daňového poriadku (klásť svedkom otázky). Následne opätovne vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané dôkazy, každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a vo veciach opätovne rozhodne. Rozhodnutia pritom odôvodní tak, aby tieto obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.