Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-38-2018.pdf
PDF · 273.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: NIVON s.r.o., Fraňa Kráľa 2, Spišská Nová Ves, práv. zast.: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, Zimná 62, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/6375, O-892/2017 zo dňa 12.02.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 593/16/O-2 zo dňa 13.11.2017, ktorým tento žalobcovi uložil pokutu v sume 10.000,- eur za to, že žalobca porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že dňa 24.08.2016 v čase o 16:00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb - M. H., M. O., I. Z., F. M., V. N., ktorí vykonávali pomocné práce na pracovisku R. Z. O., O. XX, G. a nemal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v rozhodnutí dôvodil nasledovne: „Z odvolacieho spisu vyplýva, že dňa 24. 08. 2016 vykonal inšpektorát práce u účastníka konania na pracovisku „R. V. O., O. XX, G.“ a v dňoch 09. 09. 2016, 27. 09. 2016 a 06. 10. 2016 na inšpektoráte práce inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci. Pri výkone inšpekcie práce bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k fyzickým osobám identifikovaným ako M. H., M. O., I. Z., F. M., V. N., ktorí vykonávali na uvedenom pracovisku závislú prácu pre účastníka konania spočívajúcu v pomocných stavebných prácach, pričom účastník konania nemal s uvedenými fyzickými osobami uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“). Predmetný nedostatok bol zdokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: L.-XXX-XX-X.X/P-V.-XX zo dňa 06. 10. 2016 (ďalej len „protokol“). Protokol bol v uvedený deň prerokovaný a prevzatý štatutárnym orgánom účastníka konania, ktorý ku všetkým zisteným skutočnostiam uviedol nasledovné: „Nesúhlasím so skutočnosťami uvedenými v protokole. Uvedení pracovníci nevykonávali prácu na objednávku (ústnu ani písomnú) s Nivon, nikdy pred ich nástupom som s nimi nebol v kontakte a nevyzval som ich k zahájeniu prác cez p. C.Č., s ktorým som dovtedy jednal o zákazke.“ Na základe výsledkov inšpekcie práce začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt, právne posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, špecifikovaný v protokole v
časti B) Zistené nedostatky, oznámením o začatí správneho konania, doručeným účastníkovi konania dňa 04. 11. 2016. Súčasťou oznámenia bola aj výzva inšpektorátu práce na uplatnenie procesných práv účastníka konania v stanovenej lehote v zmysle ust. § 33 správneho konania, a to vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Účastník konania sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril listom doručeným na inšpektorát práce dňa 09. 11. 2016, v ktorom nesúhlasí so skutočnosťami zistenými inšpekciou práce tak, ako sú zachytené v oznámení o začatí správneho konania. Účastník konania navrhol vo veci ústne pojednávanie za prítomnosti všetkých dotknutých fyzických osôb, zástupcu spoločnosti BD Plus s.r.o. pána M. A. a pána M. C.. Účastník konania tvrdil, že pán M. C.: „... hore menovaných pracovníkov vyslal pracovať na predmetnú stavbu, pričom k nástupu na prácu ho vyzval p. M. A.G. ako zástupca generálneho dodávateľa stavby v domnení, že p. C.Č. zastupuje f. Unisu s.r.o. Spišská Nová Ves. Pán A. spolupracoval s p. C. ako zástupcom f. Unisa s.r.o. aj predtým na stavbe N. W. G.. Z toho dôvodu nemal dôvod domnievať sa, že na stavbe R. Z. O. O. X.. G. to tak nie je.“ Ako vyplýva z vyjadrenia, účastník konania sa domnieva, že p. I. Z. nehovoril pravdu, keď uviedol, že pracuje pre p. D. (konateľa účastníka konania), má podozrenie, že ho na to naviedol p. C. po zistení, že na stavbe sa vykonáva inšpekcia práce. Na základe vyjadrenia účastníka konania nariadil prvostupňový správny orgán na deň 09. 12. 2016 o 9:00 hod. ústne pojednávanie, na ktoré prizval účastníka konania a všetky účastníkom navrhované osoby ako svedkov. O priebehu ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 9. 12. 2016 o 8:30 h spísal inšpektorát práce zápisnicu. Ako vyplýva z odvolacieho spisu inšpektorát práce nariadil ďalšie ústne pojednávanie na deň 23. 01. 2017 o 9:30 h, na ktoré prizval ako svedka p. C., o čom svedčí priložené predvolanie. Inšpektorát práce spísal o priebehu správneho konania zápisnicu. Po opätovnom preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. : 593/16/O zo dňa 31. 01. 2017 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým uložil účastníkovi konania pokutu v sume 10000 eur za to, že účastník konania porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to tým, že dňa 24. 08. 2016 v čase o 16:00 h využíval závislú prácu fyzických osôb M. H., M. O., I. Z., F. M., V. N., ktorí vykonávali pomocné práce na pracovisku R. Z. O., O. XX, G. a nemal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Predmetné rozhodnutie bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 07. 02. 2017, čo potvrdzuje poštová doručenka. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania účastníka konania, ktoré bolo doručené na inšpektorát práce v zákonom stanovenej lehote dňa 20. 02. 2017, rozhodnutím odvolacieho orgánu č. OPS/BEZ/2017/3309, O-156/2017 zo dňa 11. 04. 2017 zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán, viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, začal vo veci ďalej konať, a to oznámením o pokračovaní správneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt, právne posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, špecifikovaný v protokole v časti B) Zistené nedostatky, doručeným účastníkovi konania dňa 05. 05. 2017. Súčasťou oznámenia bola aj výzva inšpektorátu práce na uplatnenie procesných práv účastníka konania v stanovenej lehote v zmysle ust. § 33 správneho konania, a to vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Zároveň týmto listom inšpektorát práce prizval účastníka konania na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 05. 06. 2017 o 10:00 h v budove inšpektorátu práce a oznámil mu, že na ústne pojednávanie boli predvolaní svedkovia M. H., M. O., V. N., M. C.. Účastník konania sa k správnemu konaniu vyjadril listom, doručeným na inšpektorát práce dňa 15. 05. 2017, v ktorom vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnancovi správneho orgánu. Účastník konania opätovne zastával názor, že sa nedopustil nelegálneho zamestnávania, nikdy nenaplnil skutkovú podstatu tohto správneho deliktu, a preto mu pokuta nemôže byť uložená. Účastník konania tvrdil, že nepozná osoby, ktoré mal údajne nelegálne zamestnávať, so žiadnou z týchto osôb sa nedohodol na tom, že budú pre účastníka konania vykonávať akékoľvek práce, účastník konania nedal pokyn k začatiu akýkoľvek prác, ktoré vykonávali tieto osoby. Účastník konania ďalej tvrdí, že jednal a rokoval vždy iba so zástupcom spoločnosti UNISA s.r.o. p. C., s ktorým sa rámcovo ústne dohodli na spolupráci a na vykonaní prác spol. UNISA s.r.o., presná dohoda o nástupe na práce však nebola. Nástup na práce sa udial počas dovolenky štatutárneho zástupcu účastníka konania a účastník konania nemal o tomto nástupe žiadnu vedomosť. K vykonávaniu prác dal pokyn p. A., konateľ spoločnosti BD Plus, s.r.o. Krompachy, pre ktorú vykonával účastník konania tieto práce v subdodávke. Tento pokyn bol daný p. C., ktorý zastupoval spoločnosť UNISA, uvedené je potvrdené výpoveďou p. A.. Účastník konania uvádza, že nikdy nevyzval p. C. ani nikoho iného k nástupu na práce. Na stavbu prizval pracovníkov p. A., bez vedomosti účastníka konania, čo preukazuje aj výpoveď svedka Z.. Výpovede svedkov p. Z. a p. C. považuje za nepravdivé a účelové. Účastník konania ďalej poukázal na to, že rovnako nie je podstatná
skutočnosť, že neexistovala zmluva v písomnej forme medzi účastníkom konania a spoločnosťou UNISA. Zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu a v prípadoch prác ako je pokládka strešnej krytiny ani v praxi častokrát písomnú formu nemá. Je však zrejmé, že takáto dohoda medzi účastníkom konania a spoločnosťou UNISA, konajúcou v zastúpení p. C. existovala, hoci nebol dohodnutý presný čas nástupu na práce a nástup bol vykonaný bez vedomia a pokynu účastníka konania. O jej existencii svedčí napr. mailové komunikácia, kedy si p. C. vyžiadal fakturačné údaje účastníka konania, ktoré mu účastník konania zastal mailom. Poukazuje na skutočnosť, že p. C. používa email spoločnosti UNISA, čo opäť svedčí o tom, že vystupoval za túto spoločnosť. Ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou existenciu dohody medzi UNISA a účastníkom konania je faktúra, ktorú účastník konania vystavil spoločnosti BD Plus, s.r.o. Krompachy, pre ktorú vykonával účastník konania práce v subdodávke. V predmetnej faktúre sú vyškrtané práce týkajúce sa pokládky krytiny, keďže účastník konania čakal na to, že mu spoločnosť UNISA vystaví faktúru za práce, ktoré vykonala. Nie je teda pravdou to, čo je uvedené v pôvodom rozhodnutí, a teda že práce účastník konania fakturoval (uvedené bolo účastníkom konania spresnené aj priamo na výsluchu p. A., avšak správny orgán sa s uvedeným nevysporiadal). Na základe vyššie uvedeného účastník konania má za to, že práce mala vykonať a aj vykonávala spoločnosť UNISA a jedine tá je zodpovedná za prípadné nelegálne zamestnávanie. Tá tieto práce vykonávala na základe ústnej dohody s účastníkom konania a na základe pokynov pána A., hlavného dodávateľa stavby, bez vedomia účastníka. Za túto prácu mala dostať spoločnosť UNISA aj odplatu, k nej však nedošlo vzhľadom na kroky inšpektorátu práce na predmetnej stavbe. Účastník konania navrhol doplnenie dokazovania, žiadal, aby bol na ústnom pojednávaní vypočutý svedok p. A., ktorý vo svojej predchádzajúcej výpovedi jasne uviedol veci na pravú mieru. Účastník konania žiadal, aby správny orgán vypočul osoby, ktoré mali byť údajne nelegálne zamestnávané, aby presne popísali, prečo išli údajne nelegálne pracovať pre účastníka konania. Správny orgán sa zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti a rozhodol o nej rozhodnutím č. XXX/XX/O-S. zo dňa 26. 05. 2017, ktorým nevylúčil zamestnanca inšpektorátu práce z prejednávania a rozhodovania vo veciach účastníka konania. Dňa 05. 06. 2017 o 10:00 hod. sa uskutočnilo na inšpektoráte práce ústne pojednávanie, za prítomnosti účastníka konania a predvolaných svedkov M. C., V. N. a M. O.. Svedok M. H.V. sa nedostavil a účastník konania netrval na jeho výpovedi. O priebehu ústneho pojednávania spísal prvostupňový správny orgán zápisnicu. Správny orgán prvého stupňa po vykonanom dokazovaní, vec opätovne preskúmal a vydal nové rozhodnutie č. : 593/16/O-1 zo dňa 19. 06. 2017 o uložení pokuty, v sume 10000 eur za to, že účastník konania porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že dňa 24. 08. 2016 v čase o 16:00 h využíval závislú prácu fyzických osôb M. H., M. O., I. Z., F. M., V. N., ktorí vykonávali pomocné práce na pracovisku R. Z. O., O. XX, G. a nemal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Predmetné rozhodnutie bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 26. 06. 2017, čo potvrdzuje poštová doručenka. Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania účastníka konania, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu v zákonom stanovenej lehote dňa 08. 07. 2017, rozhodnutím odvolacieho orgánu č.: OPS/ BEZ/2017/5197, O-539/2017 zo dňa 25. 09. 2017 zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu, že spis účastníka konania nebol úplný. Prvostupňový správny orgán, viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu, zaobstaral uvedené dôkazy a po opätovnom preskúmaní veci a vyhodnotení všetkých listinných dôkazov opätovne vydal nové rozhodnutie vo veci č.: 593/19/O-2 zo dňa 13. 11. 2017 o uložení pokuty, v sume 10000 eur za to, že účastník konania porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že dňa 24. 08. 2016 v čase o 16:00 h využíval závislú prácu fyzických osôb M. H., M. O.Š., I. Z., F. M., V. N., ktorí vykonávali pomocné práce na pracovisku R. Z. O., O. XX, G. a nemal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Predmetné rozhodnutie bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 16. 11. 2017, čo potvrdzuje poštová doručenka. Proti vydanému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 01. 12. 2017. Vo svojom odvolaní účastník konania opätovne namieta, že správny orgán založil aj nové napadnuté rozhodnutie na dôkazoch vykonaných pred zrušením rozhodnutia. Poukazuje na to, že niektoré dôkazy neboli opakovane vykonané. Účastník konania opätovne namieta zaujatosť inšpektora práce a nesúhlasí s rozhodnutím č. XXX/XX/O-S. zo dňa 26. 05. 2017, ktorým správny orgán nevylúčil zamestnanca inšpektorátu práce z prejednávania a rozhodovania vo veciach účastníka konania. Účastník konania považuje za nevyhnutné aj vo svojom treťom odvolaní zopakovať to, čo tvrdil počas celého správneho konania a síce že: a) účastník konania nepozná osoby, ktoré mal údajne nelegálne zamestnávať
b) účastník konania sa so žiadnou z týchto osôb nedohodol na tom, že budú pre účastníka konania vykonávať akékoľvek práce c) účastník konania nedal pokyn k začatiu akýkoľvek prác, ktoré vykonávali osoby, ktoré boli údajne účastníkom konanie nelegálne zamestnávané d) účastník konania jednal a rokoval vždy iba so zástupcom spoločnosti UNISA s.r.o., p. C., s ktorým sa rámcovo ústne dohodli na spolupráci a na vykonaní prác spoločnosťou UNISA, presná dohoda o termíne nástupu na práce však nebola e) nástup na práce sa udial počas dovolenky štatutárneho zástupcu účastníka konania a účastník konania nemal o tomto nástupe žiadnu vedomosť f) na nástup na práce dal pokyn p. A., konateľ spoločnosti BD Plus, s.r.o. Krompachy, pre ktorú vykonával účastník konania tieto práce v subdodávke. Tento pokyn bol daný p. C., ktorý zastupoval spoločnosť UNISA, uvedené je potvrdené výpoveďou p. A. g) účastník konania nikdy nevyzval p. C. ani nikoho iného k nástupu na práce, h) na stavbu uviedol pracovníkov zamestnanec p. A., bez vedomosti účastníka konania, čo preukazuje aj výpoveď svedka Z. i) výpovede svedkov Z. a C. sú nepravdivé a účelové. Účastník konania opätovne má za to, že správny orgán nesprávne vec skutkovo a právne posúdil a vyslovil v podanom odvolaní totožné argumenty tak, ako vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania. Účastník konania dodáva, že správny orgán sa opäť nijako nevysporiadal s výpoveďou p. A., konateľa BD Plus, s.r.o. Krompachy, pre ktorú vykonával účastník konania práce v subdodávke. Tento svedok vo svojej výpovedi zo dňa 09. 12. 2016 uvádza doslovne: „Po mojej komunikácii s p. D. som sa dozvedel, že sa ústne dohodli, že bude túto prácu vykonávať firma UNISA. teda presne pokládku strešnej krytiny. V priebehu prác, keď bol p. D. na dovolenke a mal som vedomosť, že sa dohodli na spolupráci, zavolal som p. C., že môže nastúpiť na prácu.“ Ďalej účastník konania citoval vyjadrenie svedka p. A.: „Bol som si stopercent istý, že je dohoda medzi firmou NIVON a UNISOU, čo mi potvrdil páni D. a C.. To, že UNISA na stavbe nerobí, mi p. C. nikdy nepovedal.“ Výpoveď uvedeného svedka má podľa účastníka konania dokazovať, že existovala ústna dohoda medzi účastníkom konania a UNISOU, ktorá sa aj realizovala. Účastník konania namieta, že správny orgán svoje rozhodnutie zakladá na výpovedi svedka Z., ktorá je zjavne účelová a nepravdivá tak, ako to spochybňoval aj vo svojom vyjadrení k oznámeniu ku začatiu správneho konania a má za to, že neexistuje žiadny dôkaz okrem tejto výpovede, že existovala nejaká dohoda medzi Z. a účastníkom konania. Účastník konania namieta, že v konaní nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by ho spájal s menovanými zamestnancami. Ďalej uvádza, že nie je podstatná skutočnosť, že neexistovala zmluva v písomnej forme medzi účastníkom konania a spoločnosťou UNISA. Poukazuje na mailovú komunikáciu, kedy si p. C. vyžiadal fakturačné údaje účastníka konania, ktoré mu účastník konania zaslal mailom a uvádza, že pán C. potvrdil, že si tieto fakturačné údaje vyžiadal, pričom povedal, že si ich vyžiadal kvôli možnej dohode /zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 05. 06. 2017. Taktiež poukazuje na faktúru pre BD Plus, s.r.o. Krompachy, ktorú účastník konania tejto spoločnosti vystavil na práce v subdodávke. Ďalej účastník konania považuje výpovede pána C. a dotknutých zamestnancov za účelové a domnieva sa, že iný dôkaz, ktorý by preukazoval naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania účastníkom konania v konaní vykonaný nebol. V konaní nebolo preukázané, že predmetné osoby vykonávali pre účastníka konania závislú prácu, že im dával účastník konania pokyny, že sa s nimi dohodol na prácach, odmene a pod. Opakuje, že tieto osoby účastník konania nepozná, jednal vždy len so spoločnosťou UNISA resp. s jej obchodným zástupcom. Účastník konania v závere poukazuje na ďalšie možné chyby pri posudzovaní skutkového stavu veci a považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, najmä pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť záverov, ku ktorým konajúci orgán dospel. Účastník konania na základe argumentov vyslovených v podanom odvolaní žiada odvolací orgán, aby jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami.“ Ďalej citujúc ust. § 3 ods. 2 prvá veta, § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, § 3 ods. 5 a § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku dôvodil, že: „Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu odvolací orgán uvádza, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo preukázateľne zistené, že účastník konania ako zamestnávateľ sa dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako to konštatoval prvostupňový správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolaciemu orgánu bol predložený listinný materiál, z ktorého vychádzal prvostupňový správny orgán pri zisťovaní skutkového
a právneho stavu. Napadnuté rozhodnutie vychádza najmä zo zápisníc o podaní informácie, ktoré boli spísané bezprostredne v čase a na mieste výkonu inšpekcie práce dňa 24. 08. 2016 o 16:00 h s dotknutými fyzickými osobami, zo zápisnice o podaní informácie spísanej s konateľom účastníka konania zo dňa 29. 09. 2016, z úradného záznamu o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce zo dňa 27. 09. 2016, zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 22. 07. 2017 uzavretej medzi objednávateľom Mestom Krompachy a zhotoviteľom BD Plus, s.r.o., zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25.07. 2016 uzavretej medzi účastníkom konania ako dodávateľom a BD Plus, s.r.o. ako objednávateľom, z výpovedí účastníka konania a svedkov predvolaných na ústne pojednávanie a z prerokovaného protokolu. Z jednotlivých zápisníc o podaní informácie spísaných s V.. N., F.. M., M.. O., M.. H. vyplýva, že na pomocných prácach na stavbe sa dohodli s I.. Z. a nemajú nič nepodpísané. Pán I. Z. do zápisnice o podaní informácie uviedol, že na stavbe pracuje na základe dohody s A. D. a úlohy mu zadáva pán D.. Z vysvetlení podaných do predmetných zápisníc dopytovanými fyzickými osobami nevyplýva, že by títo zamestnanci vykonávali pomocné práce na stavbe pre spoločnosť UNISA s.r.o.. Ako vyplýva z predmetných zápisníc spísaných s V.. N., F.. M., M.. O., M.. H.P., na pomocných prácach sa dohodli s I. Z., ktorému na stavbe pomáhali a ktorému zadával úlohy pán D. - konateľ účastníka konania, s ktorým sa na tejto práci dohodol. Nakoľko už samotný výkon pomocných prác predpokladá priame pokyny zo strany osoby alebo osôb (nemusí ísť priamo o zamestnávateľa, ale môže ísť o stavbyvedúceho, majstra, zamestnanca zamestnávateľa a pod), na podnet ktorých tieto pomocné práce zamestnanec práve vykonáva a dopytované fyzické osoby jednoznačne označili v tomto prípade - I. Z., ktorý označil konateľa účastníka konania ako osobu, ktorá mu zadáva pracovné úlohy a žiadna z dotknutých fyzických osôb neoznačila, že na výkone prác sa dohodla s iným subjektom, je evidentné, že výkon prác bol realizovaný pre účastníka konania. Navyše odvolací orgán dodáva, že vysvetlenia o dôvode prítomnosti dotknutých osôb na pracovisku zachytené v zápisniciach sú jedinečným dôkazom, nakoľko kontrolované osoby ich podali bezprostredne počas inšpekcie práce, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemohli byť vopred pripravené s vedomím, že účastníkovi konania hrozí uloženie sankcie a taktiež dopytované osoby boli poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Obsah zápisníc na znak jej pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojimi podpismi. Ako ďalej vyplýva zo zápisnice spísanej s pánom A. D. ako konateľom účastníka konania výkon závislej práce menovanými fyzickými osobami na pracovisku nespochybnil a uviedol, že ľudia, ktorí pracovali, pracovali na základe jeho dohody s p. C.. Inšpektorát práce s cieľom zistiť úplný a presný skutočný stav veci vychádzal následne aj z predloženého úradného záznamu o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce zo dňa 27. 09. 2016, z ktorého vyplýva, že konateľ spoločnosti UNISA, s.r.o., potvrdil postavenie p. C. ako obchodného zástupcu tejto spoločnosti, avšak realizáciu predmetných prác spoločnosťou UNISA, s.r.o. nepotvrdil. Prvostupňový správny orgán odôvodňujúc v napadnutom rozhodnutí vychádzal z výpovede I. Z. priamo na mieste kontroly, ktorý uviedol, že sa na práci dohodol s pánom D., čo potvrdil aj na ústnom pojednávaní. Pán I. Z. potvrdil, že s pánom D. komunikoval už pred vykonaním kontroly, a to ohľadom materiálu. Takisto potvrdil, že pracovnú úlohu mu zadal účastník konania. Ďalej inšpektorát práce prihliadol aj na telefonický rozhovor za prítomnosti M. A., konateľa spoločnosti BD Plus s.r.o. a A. D. s konateľom spoločnosti UNISA, s.r.o., ktorý potvrdil, že pán C. je ich obchodný zástupca, avšak túto zákazku ich spoločnosť nerealizovala. Uvedené tvrdenie bolo následne potvrdené aj počas ústneho pojednávania výpoveďou M. C., ktorý uviedol: „Na uvedenej stavbe som podal cenovú ponuku za firmu Unisa pánovi A., ale ten povedal, že cena je vysoká, pán D. dal lepšiu cenu, čiže ak chceme robiť, máme sa spojiť s pánom D.. Následne som sa spojil s pánom D., ale nedohodli sme sa cene, takže firma Unisa tam nepracovala. Potom mi volal pán D., pred jeho odchodom do Poľska, nech chlapi nastúpia, lebo sa blíži termín ukončenia. Volal mi aj pán A., povedal mi že môžu robiť aj sobotu a nedeľu. Ja som povedal, že prečo volá mne, keď firma Unisa je mimo, lebo sme sa nedohodli s pánom D.. Na to D. odišiel do Poľska a oni mali nastúpiť, pokiaľ viem.“ Na otázku, kto mal platiť zamestnancov uviedol: „Mal ich platiť D., on bol zazmluvnený s A., ja ako subdodávateľ som neprešiel cenovo. Tak som im povedal, že môže robiť, ale nie Unisa, nakoľko sme sa nedohodli na cene ani na zmluve.“ Odvolací orgán ďalej uvádza, že účastník konania má podľa ust. § 34 správneho konania povinnosť predložiť správnemu orgánu na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Tvrdenia účastníka konania predostreté v podanom odvolaní a počas správneho konania, že menovaní zamestnanci pracovali pre spoločnosť Unisa s.r.o. však neboli v správnom konaní a ani v podanom odvolaní preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Navyše inšpektorát práce v rámci svojej úvahy pri hodnotení dôkazov oprel svoje skutkové zistenia o zmluvu o dielo č. XX/XXXX zo dňa 22. 07. 2017 uzavretú medzi objednávateľom Mestom Krompachy a zhotoviteľom BD Plus, s.r.o. a o zmluvu o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25. 07. 2016 uzavretú medzi účastníkom konania ako dodávateľom a BD Plus, s.r.o. ako objednávateľom, opatrenú podpismi zmluvných strán. Odvolací orgán preskúmaním obsahu týchto
zmlúv zistil, že zhotoviteľom zákazky je spoločnosť BD Plus s.r.o., Krompachy, ktorá na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25. 07. 2016, zadala zákazku s názvom predmetu zákazky: Rekonštrukcia strechy telocvične účastníkovi konania. Na základe predložených listinných dôkazov je zrejmé, že dotknuté fyzické osoby vykonávali závislú prácu na pracovisku účastníka konania, a to pre účastníka konania, ktorý niesol zodpovednosť za realizáciu prác na základe predloženej zmluvy o dielo, čo účastník konania nespochybnil žiadnym dôkazom. Odvolací orgán na margo uvedeného dodáva, že pri zistení protiprávneho konania účastníka konania ako právnickej osoby, majúceho znaky správneho deliktu, nesie účastník konania tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť za jeho spáchanie, kedy sa zavinenie úmyselne alebo z nedbanlivosti neskúma. Taktiež nakoľko právne predpisy neupravujú liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol účastník konania oslobodiť, účastník konania na to, aby sa zbavil tejto zodpovednosti musí predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali, že správny delikt vôbec nespáchal. Druhostupňový správny orgán preskúmaním odvolacieho spisu zistil, že účastník konania takýto dôkaz počas inšpekcie práce a ani v priebehu správneho konania nepredložil. Odvolací orgán preto konštatuje, že vyhodnotením obstaraných a predložených listinných dôkazov v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku je preukázané, že menovaní zamestnanci vykonávali závislú prácu spočívajúcu v pomocných prácach na pracovisku účastníka konania, a to pre účastníka konania bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, pri rekonštrukcii realizovanej účastníkom konania na základe predložených zmlúv o dielo, pričom tvrdenia účastníka konania, ktorými poukazuje na to, že práca dotknutých zamestnancov bola vykonávaná pre firmu UNISA, ktorá na stavbe mala participovať nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Odvolací orgán má za to, že inšpektorát práce zistil úplne a presne skutočný stav veci v zmysle ust. § 32 správneho poriadku, za týmto účelom si zaobstaral potrebné podklady a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací orgán považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený v súlade s ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku a aj správne právne posúdený. Správny orgán druhého stupňa sa zaoberal aj výškou uloženej pokuty a po preskúmaní odvolacieho spisu uvádza, že pri ukladaní pokuty podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii a pri určovaní jej výšky prvostupňový správny orgán v rozhodnutí zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky kritériá v zmysle ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii v práce v nadväznosti na ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku. Správny orgán uložil účastníkovi konania sankciu v súlade s rozhodovacou praxou správneho orgánu a túto aj zdôvodnil správnou úvahou. Odôvodňujúc v napadnutom rozhodnutí prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť jeho následkov, na vyšší počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb (v počte 5), na počet zamestnancov zamestnávateľa (v počte 14) a na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, na to, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania a na krátkosť trvania protiprávneho stavu. Správny orgán zvážil, ktoré zo zákonných kritérií pre ukladanie sankcií hovoria v prospech účastníka konania, ako aj to, ktoré naopak vedú k zvýšeniu sankcie. Odvolací orgán sa preto stotožňuje s výškou pokuty tak, ako ju s prihliadnutím na vyššie uvedené uložil prvostupňový správny orgán a zároveň poznamenáva, že výška uloženej sankcie pri spodnej hranici zákonnej sadzby je zákonná, dôvodná, primeraná, náležite odôvodnená a neprieči sa obsahu spisu. Odvolací orgán dodáva, že správny orgán je povinný pri zistení nelegálneho zamestnávania obligatórne uložiť sankciu v rámci rozsahu, ktorý je upravený v ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, nemá možnosť od uloženia pokuty upustiť alebo ju znížiť pod zákonný rozsah (od 5000 do 200 000 eur pri nelegálnom zamestnávania dvoch a viac osôb súčasne). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je taktiež evidentné, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 10 000 eur sledoval najmä jej preventívne a výchovné pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-o-KS 56/2006 ...„musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih, zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav odvolací orgán má za to, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platných právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolací orgán sa preto stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Odvolací orgán dospel k záveru, že námietky účastníka konania nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na
posúdenie veci. Vzhľadom na zistené skutočnosti rozhodol odvolací orgán tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 02.03.2018.
2. Včas podanou žalobou zo dňa 04.04.2018, podanou na poštovú prepravu dňa 05.04.2018 a doručenou súdu dňa 06.04.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2017/6375, O-892/2017 zo dňa 12.02.2018 a súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe podľa ust. § 185 Správneho súdneho poriadku. V žalobe po popísaní skutkového a právneho stavu, v ktorom len poukázal na ust. § 32 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 2, § 33 ods. 2, § 46 a § 47 ods. 1 a 3 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb., argumentoval nasledovne: „Žalobca má zato, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu je nezákonné. Žalovaný ako prvostupňový orgán vychádzali z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nepostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, a v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu oboch rozhodnutí, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie oboch správnych orgánov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Aj napriek spôsobu akým bolo vedené konanie, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie oboch správnych orgánov, tieto vykonané dôkazy logicky nerobia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správne orgány dospeli, práve naopak je preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu. Ako z obidvoch rozhodnutí vyplýva, dňa 24.08.2016 vykonal inšpektorát práce kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci na pracovisku R. V. O., O. XX, G.. Na základe takto vykonanej kontroly vypracoval Inšpektorát práce Košice Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 06.10.2016. V uvedenom protokole odkazuje Inšpektorát práce na zápisnice o podaní informácií pracovníkmi M. H., I. Z., M. O., F. M. a V. N. ako aj na telefonát s konateľom spoločnosti UNISA s.r.o. Samotný protokol je len podkladom pre začatie konania o uložení pokuty Inšpektorátom práce. Právna úprava obsahu protokolu o inšpekcii práce je len zákonom popísaný formálny a procesný postup inšpektora práce pri výkone kontroly. Žalobcovi vznikla možnosť obhajoby pri proklamovanom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania až vo fáze začatia správneho konania o uložení pokuty. Odvolací orgán sa odvoláva práve na zápisnice o podaní informácie zo strany pracovníkov, ktoré boli uskutočnené v deň kontroly ako na jedinečný dôkaz, pri ktorom boli aj poučení pracovníci o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Uvedený postup však neupravuje Zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, ale v zmysle § 12 ods. 1 písm. c) Zák. č. 125/2006 Z.z. môže požadovať inšpektor práce len vysvetlenia, nejde o žiadny výsluch, pri ktorom by mal inšpektor práce povinnosť poučiť osobu ako svedka tak ako upravuje už po začatí správneho konania § 35 Zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Práve z dôvodu, že v protokole na nich odkazuje Inšpektorát práce Košice, ktorý je len podkladom pre začatie správneho konania, v ktorom sa už žalobca mohol začať brániť, nemôžu byť tieto zápisnice relevantným a zákonným dôkazom a podkladom pre rozhodnutie, keďže ani nemohol byť žalobca prítomní pri týchto výpovediach a nemohol klásť hneď otázky uvedeným osobám a konfrontovať ich tak ako mu umožňujú ustanovenia správneho poriadku. Je nevyhnutné však konštatovať, že samotné informácie, ktoré mali tieto osoby uviesť nepreukazujú žiaden právny vzťah medzi nimi a žalobcom, sú nepresné, povrchné, práve naopak preukazujú, že k nelegálnemu zamestnávaniu ich osôb nedošlo. Žalobca poukazuje podľa správnych orgánov na kľúčovú výpoveď I. Z., kde potom ako uviedol, že sa dohodol s p. D., že nevie ako sa volá firma, že robí zadarmo a úlohy mu dáva p. D., nezisťoval správny orgán, že ako sa dohodol, ako pracuje či v pracovnom pomere, či v subdodávke (pretože tvrdenie, že robím pre p. D. by mohlo znamenať aj v subdodávke buď sám, alebo že bol vyslaný p. C.), kedy mu p. D. dával úlohy, teda konkretizovať aké úlohy, kto mu odovzdával pracovisko, kto mu odovzdal náradie, akým spôsobom rozhodol I. Z., že si privedie na stavbu ďalších štyroch ľudí. Samotné tvrdenie I. Z. a ostatných osôb okrem F. M., ktorý pripúšťa nejakú odmenu, všetci uviedli. že robia zadarmo. Žalobca v uvedenom období, teda v čase vykonania kontroly zamestnával 14 ľudí, ktorých riadne platil, a preto tvrdenia niekoľkých ľudí, že robili zadarmo, ktorí sú úplné cudzími osobami pre žalobcu, resp. konateľa spoločnosti p. D., ktorý sa s nimi nikdy nestretol, nikdy s nimi nepracoval, nie sú jeho rodinnými príslušníkmi, je nelogické a samo o sebe klamstvo, a už len toto vyjadrenie spochybňuje ich dôveryhodnosť a správny orgán si nemôže predsa vyberať vety, na základe ktorých rozhodne o správnom delikte a vyjadrenia pracovníkov, že robia zadarmo, ktoré zjavným klamstvom, správne orgány prehliadajú ako aj iné tvrdenia. Správny orgán svoje rozhodnutie zakladá teda na výpovedi svedka I. Z., ktorá je zjavne účelová a nepravdivá a nelogická (tvrdenia o bezodplatnosti práce, zadávanie úlohy, miesto údajného stretnutia s účastníkom konania a pod.).
Žalobca túto osobu nepozná a prácu s ňou nedohodol. Výpoveď je účelová v snahe zakryť možné nelegálne zamestnávanie zo strany spoločnosti UNISA s.r.o. Z výsluchu I. Z. zo dňa 09.12.2017 je zrejmé, že s p. C. sa pozná, pretože sám uviedol na otázku žalobcu, že kto ho oslovil ako prvý ohľadom práce na predmetnej stavbe, tento uviedol „Firma UNISA“, a že bol oslovený p. C.. To, že výpoveď p. Z., zachytená v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 09.12.2017, je účelová je preukázané aj tým, že sám povedal na otázku žalobcu, že kto ho uviedol na pracovisko a odovzdal Vám materiál, uviedol ten čo robí v predajni v Krompacoch, z kancelárie. Ide však o kanceláriu p. A. nie žalobcu. Odvolací orgán sa opiera aj o zápisnicu o podaní informácie zo dňa 27.09.2016 L.. D., v ktorej je uvedené „Ľudia, ktorí pracovali, pracovali na základe mojej dohody s p. C.. Uvedená veta je neurčitá a nezrozumiteľná a je možné ju vykladať rôzne, pričom p. D. od začiatku tvrdí, že s p. C. sa dohodli, že budú robiť pokládku strešnej krytiny, išiel na dovolenku a nedohodol si konkrétny dátum nástupu, pretože týchto ľudí zavolal prostredníctvom p. C. robiť p. A., konateľ zhotoviteľa stavby spoločnosti BD Plus s.r.o. Presne v tomto kontexte je možné si vykladať vetu p. D., ktorá však nepotvrdzuje tú skutočnosť, aby žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, a teda že on zamestnával týchto ľudí. Tak ako prvostupňový orgán tak aj odvolací orgán vychádzajú zo skutočnosti, že konateľ spoločnosti UNISA s.r.o. v telefonickom rozhovore uviedol, že spoločnosť túto zákazku nezrealizovala. Uvedený rozhovor bol urobený pred začatím správneho konania. Správny poriadok nepozná ako dôkaz telefonický rozhovor, príp. záznam z telefonického rozhovoru, a preto ani nemôže byť tento rozhovor použitý ako zákonný dôkaz. Na uvedený dôkaz nie je možné prihliadať, pretože v prvom rade nie je z protokolu zrejmé kto je vlastne konateľom spoločnosti UNISA s.r.o., teda jeho meno a priezvisko, táto osoba nebola nikdy poučená ako svedok v zmysle § 35 Správneho poriadku. Ide teda o nezákonný dôkaz, o ktorý sa žalovaný opiera, a ktorý bol aj jedným z podkladov na jeho rozhodnutie. Žalobca považuje za podstatné poukázať aj na tú skutočnosť, že keďže správne orgány sami konštatujú v protokole ako aj vo svojich rozhodnutiach, že nebola preukázaná dohodnutá odmena, je potom otázne či sa jedná vôbec o správny delikt, keďže nebola preukázaná jedna z podmienok závislej práce. Obidva správne orgány sa pri svojich rozhodnutiach opierajú o Zmluvu o dielo č. XX/XXXX medzi zhotoviteľom stavby spoločnosťou BD Plus s.r.o. a žalobcom. Predmetom uvedenej zmluvy bola rekonštrukcia strechy na R. V. O., O. XX, G.. Zo samotnej zmluvy vyplýva miesto pracoviska, uvedená skutočnosť nebola nikdy sporná, pretože žalobca na uvedenej stavbe aj vykonával práce a to prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorých mal riadne prihlásených a práce, ktoré urobili aj fakturoval, pričom predložil v správnom konaní aj faktúru č. XXXXXX zo dňa 20.09.2016 spolu so súpisom vykonaných prác. Je nelogické, aby žalobca prv posielal vykonávať práce svojich zamestnancov a potom v čase svojej neprítomnosti, keď odišiel na dovolenku, by poslal na stavbu cudzích ľudí, ktorých nepozná, a ktorí nie sú uňho v pracovnom pomere pracovať na stavbu a ešte k tomu piatich chlapov zadarmo. Aj z protokolu o výsledku inšpekcie práce vyplýva, že zamestnávateľ, teda žalobca zabezpečuje predmet svojej činnosti prostredníctvom 14 zamestnancov. Žalobca práve nefakturoval práce, ktoré mali vykonávať ľudia od p. C. a to konkrétne položenie strešnej krytiny. Žalobca v konaní aj preukázal predložením emailovej komunikácie, že ho p. C., ktorý je obchodným zástupcom spoločnosti UNISA s.r.o. ho kontaktoval práve z emailu tejto spoločnosti a žiadal od žalobcu fakturačné údaje. Je nelogické, aby práve v čase realizovania tejto zákazky žiadal p. C. emailom dňa 23.08.2016 fakturačné údaje, t.j. deň pred vykonávaním kontroly, a že sa nemal žiadnym spôsobom podieľať na tejto zákazke a uvedená skutočnosť vyvracia jeho tvrdenie, že tým, že spoločnosť UNISA s.r.o. cenovo neprešla, preto s touto zákazkou nemala nič spoločné. Je evidentné, že dohoda medzi žalobcom a p. C. ako obchodným zástupcom spoločnosti UNISA s.r.o. o tom, že budú vykonávať subdodávku tu bola, a to nemusela byť písomná. Uvedení pracovníci mali pritom niektorí začať od 19.08.2018 a kontrola bola 24.08.2016, nebol dôvod, aby si p. C. pýtal fakturačné údaje emailom dňa 23.08.2016. Zo zápisnice z ústneho pojednávania p. C. zo dňa 05.06.2017 vyplýva „Fakturačné údaje som žiadal, keby sme sa napokon dohodli“. Uvedené vyjadrenie je nezmyselné, pretože chlapi mali začať dňa 19.08.2016, tak už by sa nebolo o čom dohadovať. Správny orgán absolútne túto podstatnú skutočnosť prehliadol, ktoré práve preukazuje tvrdenia žalobcu. Je evidentné, že p. C. neuvádza pravdu, pretože si je veľmi dobre vedomý toho, že by spoločnosť mala práve problém s nelegálnym zamestnávaním. Ak sa snažil riešiť uvedenú zákazku vo vlastnej réžii mimo svojho zamestnávateľa, je evidentné, že by to malo preňho taktiež negatívny dopad. Žalobca má vedomosť, že p. Z. mal volať s p. C. v čase kontroly a je preto zrejmé, že ich výpovede sú účelové a uvedené osoby už spolupracovali viackrát. Zároveň p. C. o kontrole musel vedieť, pretože on volal žalobcovi, že bola kontrola. To, že uvádzali títo pracovníci, že pracovali zadarmo, by zodpovedalo aj skutočnosti, ktorú uviedol p. D. do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 05.06.2017, kde je uvedené, že mu mal volať p. C.Č., aby povedal, že chlapi robili zadarmo, že je to bežná prax a citoval firmu MILANKO s.r.o., že ona tak robí. K uvedenému uviedol p. C. dňa 05.06.2017, že si nepamätá, že by niečo také povedal, p. D. si to však pamätá presne.
Žalobca aj v správnom konaní položil otázku. kde pracoval p. Z. predtým, na čo bol však upozornený správny orgánom, že svedok nemusí odpovedať na túto otázku, čím správny orgán zamedzil zistiť riadne skutkový stav a tak porušil práva žalobcu ako účastníka konania vyplývajúce mu z ustanovení Správneho poriadku. Ich výpoveďami dochádza k likvidácii spoločnosti, ktorá je v podstate ich konkurentom na trhu, a ktorej by hrozilo v prípade zamietnutia tejto žaloby, ako už aj teraz, keďže rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, že sa nemôže žalobca zúčastňovať žiadnych zákaziek, na ktoré sú použité rôzne prostriedky finančnej pomoci, a ku ktorým sa vyžaduje predloženie stanoviska inšpektorátu práce, či spoločnosť neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania a pod. Už samotný protokol o výsledku inšpekcie práce sa oznamuje v zmysle § 7 ods. 3 písm. m) Zák. č. 156/2006 Z.z. o inšpekcii práce rôznym inštitúciám ako napr. Sociálna poisťovňa a to ešte v čase, kedy konanie nie je právoplatne rozhodnuté. Takýto postup je popretím základných princípov práva a základných princípov právneho štátu, nakoľko sa týmto zverejnením zásadným spôsobom popiera princíp prezumpcie neviny. V správnom konaní žalovaného, ktorý sa len stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, a ktoré je plné pochybností, môže mať za následok, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. jeho posúdenie a tak nesprávne právne rozhodnutie vo veci zapríčiní, že sa žalobca nemôže nie len zaujímať o rôzne zákazky, na ktoré sú dotácie, ale ani mu nebudú poskytnuté dotácie, finančné prostriedky zo zdrojov Európskej únie a pod. Ako vyplýva zo spisu správnych orgánov, zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo aj k iným podstatným procesným pochybeniam, na základe ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu ako napr. hoci bol žalobca prizvaný na ústne pojednávanie, naplánované v zmysle predvolania na deň 09.12.2016 o 9:00 hod., v bude Inšpektorátu práce Košice, toto konanie sa začalo už o 8:30 hod. a to bez prítomnosti účastníka konania spoločnosti NIVON, s.r.o., ktorej štatutárny zástupca sa dostavil na čas v zmysle doručeného predvolania. V zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní uskutočneného dňa 09.12.2016 vo veci účastníka konania NIVON, s.r.o. č.k. 593/16/O je uvedené, že toto sa začalo o 8:30 hod., pričom už boli vypočutí traja ľudia - H., N., O.Š., ktorým nebolo žalobcovi v zmysle práv vyplývajúcich mu z ustanovení Správneho poriadku umožnené napr. klásť otázky, navrhovať následne aj prípadnú konfrontáciu. Za pol hodinu ani nie je možné vykonať výsluchy tak, aby bol riadne zistený skutočný stav, čo preukazuje nedôslednosť a ľahostajnosť vedenia správneho konania zo strany žalovaného. Veľmi závažným porušením procesných práv, ktoré malo podľa žalobcu podstatný vplyv na posúdenie veci, bolo nepredvolanie žalobcu na výsluch p. C., čo je jasne preukázané v spise, čo aj uznal odvolací orgán. Ani jeho následná výpoveď nezhojila tento nedostatok a je taktiež plná procesných pochybení zo strany prvostupňového správneho orgán ako aj následného posúdenia odvolacím orgánom. Dňa 23.01.2017 vypovedal p. C., pričom žalobca nebol na uvedené ústne pojednávanie predvolaný v zmysle § 21 ods. 2 Zák. č. 71/1967 Zb. Po zrušení rozhodnutia prvostupňového orgánu, v ktorom bolo taktiež uvedené pochybenie skonštatované, bol uskutočnený výsluch p. C. dňa 05.06.2017. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že p. C. uviedol „ „Trvám na výpovedi, ktorú som urobil“ - správny orgán ďalej v zápisnici uviedol „Výpoveď bola následne prečítaná účastníkovi konania“. Správny orgán pochybil hneď dvakrát, keď prečítal svedkovi jeho nezákonnú výpoveď, ďalej prečítaním výpovede mu v podstate oznámil a ho oboznámil s obsahom, čo uviedol predtým, pričom mal správny orgán p. C. poučiť ako svedka, že je povinný vypovedať sám od seba ako aj nič nezamlčovať. V ďalšej časti zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 05.06.2017 pokračuje výpoveď p. A., konateľa spoločnosti BD Plus s.r.o. a zo zápisnice teda nie je zrejmé, či išlo len o výsluchy, alebo aj konfrontáciu. V uvedenej zápisnici vyplývajú podstatné skutočnosti, ktoré uviedol p. A.Č., a ktorými sa vôbec správne orgány nezaoberali a nevysporiadali. Neuviedli, prečo veria nejakým vetám vytrhnutým z kontextu p. C. a pracovníkov, a prečo neveria výpovedi p. A., ale jeho výpoveď si vykladajú len v neprospech žalobcu. Prvostupňový správny orgán uvádza na strane 13 svojho rozhodnutia, že p. A. potvrdil, že šlo o pracovisko žalobcu, a že prácu na zákazke mu fakturoval žalobca. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, kedy to mal uviesť p. A.. Ak to aj uviedol, že na rekonštrukcii R. V. O., O. XX, G. robil žalobca, uvedené nie je sporné, ako aj to že fakturoval práce, čo preukázal aj sám žalobca, ale správny orgán evidentne zabudol uviesť, že práce, ktoré mali robiť ľudia od p. C. fakturované neboli. Na strane 13 uvádza ďalej prvostupňový orgán, že konfrontácia svedkov p. A. a p. C. na pojednávaní dňa 05.06.2017, pričom zo zápisnice nevyplýva, že ide o konfrontáciu, ako ani z obsahu, pretože určitú časť uviedol p. A. a potom po opísaní jeho predošlej nezákonnej výpovede uviedol p. C. niekoľko skutočností, na ktoré však evidentne nebolo umožnené reagovať ani p. A., ani žalobcovi. Prvostupňový orgán uvádza, že táto konfrontácia potvrdila jeho závery a p. C. trval na svojej výpovedi, že šlo o zákazku žalobcu, na ktorej sa nepodieľala UNISA s.r.o. a p. A. mal uviesť, že o spolupráci medzi žalobcom a firmou UNISA s.r.o. vedel iba sprostredkovane, pričom mal zároveň potvrdiť, že kontrolovaní pracovníci nastúpili na stavbu na základe pokynu od p. D., resp. jeho zamestnancov. Uvedená interpretácia výpovede p. A. zo strany správneho orgánu sa však nezakladá na pravde a je svojvoľnou úvahou správneho orgánu. P. A. vo svojej výpovedi zo dňa
09.12.2016 uvádza doslovne: ,,Po mojej komunikácii s p. D. som sa dozvedel, že sa ústne dohodli, že bude túto prácu vykonávať firma UNISA, teda presne pokládku strešnej krytiny. V priebehu prác, keď bol p. D. na dovolenke, a mal som vedomosť, že sa dohodli na spolupráci, zavolal som p. C., že môže nastúpiť na prácu.“ Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že p. A. uviedol „Je pravda, že som do tejto komunikácie vstupoval, že som volal p. C., že môžu chlapi nastúpiť, lebo som mal informáciu, že krov je pripravený na montáž. P. C. mi to potvrdil a poslal chlapov.“ Interpretácia správneho orgánu „p. A. potvrdil, že kontrolovaní pracovníci nastúpili na stavbu na základe pokynu od p. D., resp. jeho zamestnancov absolútne odporuje vyššie uvedenej citácii svedka, pričom správny orgán prekrúca výpovede svedkov. P. A. nikdy neuviedol, že p. D. dal pokyn, ale p. A. mal informáciu od zamestnancov žalobcu, že krov je pripravený, a preto volal p. A. p. C., že môžu chlapi nastúpiť. P. A. ďalej uviedol „Pán C. mi to potvrdil a poslal chlapov“! Ďalšou podstatnou časťou výpovede p. A. je „bol som si stopercentne istý, že je dohoda medzi firmami NIVON a UNISOU, ČO MI POTVRDILI PÁNI D.Á.G. a C.. To, že UNISA na stavbe nerobí, mi pán C. nikdy nepovedal.“ Toto vyjadrenie nebolo namietané ani zo strany p. C. pri ich konfrontácii. Práve táto výpoveď je jediným kľúčovým dôkazom a relevantným zákonným podkladom pre rozhodnutie. Vyššie uvedené skutočnosti namietal žalobca aj vo svojom odvolaní, s čím sa však žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím je rozhodnutie nezákonné, pretože je v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Práve výpoveď p. A. je podstatná pre celé konanie, pretože nie je účelovou - svedok A. nemá koho kryť a nemá prečo vypovedať účelovo, na rozdiel od skupiny okolo spoločnosti UNISA, teda p. C. a pracovníkov, ktorí sa snažia zakryť možné porušenie právnych predpisov o nelegálnom zamestnávaní spoločnosťou UNISA. Z jeho výpovede jasne vyplýva, že p. C. konal ako zástupca spoločnosti UNISA, s.r.o. a svedok A. mal s touto spoločnosťou ako aj s p. C., ako jej zástupcom skúsenosti z iných zákaziek. P. A. ani žalobca nemali pochybnosti, že p. C. jedná za spoločnosť UNISA. Žalobca mal teda za to, že p. C. koná ako zástupca spoločnosti UNISA s.r.o. a vždy rokoval iba p. C. a nie s jednotlivými zamestnancami. Bol to teda p. A., kto dal príkaz na začatie prác, pričom tento príkaz adresoval p. C., ako zástupcovi firmy UNISA s.r.o. a táto spoločnosť aj na stavbu nastúpila a je zodpovedná za osoby, ktoré tam pracovali aj za ich prípadné nelegálne zamestnávanie. Účastník konania o ich nastúpení nemal vedomosť a nedal takýto pokyn. Účastník konania s jednotlivými osobami nikdy nerokoval a nedohadoval práce. Žalobca upriamuje pozornosť aj na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 05.06.2017, kedy vypovedali pracovníci a to p. O. a N., ktorý obaja mali uviesť, že trvajú na svojich predošlých výpovediach, pričom po začatí správneho konania neboli vypočutí, a preto mali vypovedať a uviesť všetky skutočnosti, o ktorých majú vedomosť a to pravdivo a nič nezamlčovať, čím opätovne konal správny orgán v rozpore so zákonom. V týchto výpovediach položil len p. D. otázky, správny orgán vôbec nevykonal výsluch svedkov tak ako predpokladá Správny poriadok, že má jednak vykonávať dôkazy a taktiež aj spoľahlivo zistiť skutkový stav v zmysle § 32 Správneho poriadku. P. D. sa opýtal oboch svedkov, „Keď ste robili pre p. Z., vedeli ste či má firmu alebo živnosť?, odpoveď bola „Nie“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že títo ľudia nerobili pre žalobcu, ale pre p. Z., a preto aj v tomto správny orgán pochybil, ak založil zodpovednosť žalobcu za piatich pracovníkov. K tomu odvolací správny orgán uviedol, že pomocné práce môžu vykonávať osoby nielen od zamestnávateľa, ale aj na základe pokynov napr. stavbyvedúceho. Uvedená úvaha správneho orgánu je správna, ale len v tom prípade, ak by boli zamestnanci prijatí najprv zamestnávateľom, predsa stavbyvedúci, alebo nejaký majster sám nerozhodne, že si len prinesie niekoľko robotníkov na stavbu bez vedomia zamestnávateľa, teda bez toho, aby vôbec niekoho zamestnávateľ zamestnal. Nie je teda zrejmé, na základe čoho založil správny orgán zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie piatich osôb, keď všetci pracovníci uviedli, že robili pre p. Z.. To je presne obdobné tvrdenie, ako hovorí p. Z., že robil pre p. D. a tomuto tvrdeniu správny orgán uveril a týmto vyjadreniam nevenoval ani pozornosť. Preto vyriešenie tejto otázky má podstatný význam napr. pre uloženie pokuty, pretože pri nelegálnom zamestnávaní jedného človeka je pokuta 2000 Eur a pri viacerých osobách je pokuta od 5000 Eur. Títo pracovníci potom vykonávali závislú prácu pre p. Z., ktorého konanie môže vykazovať okrem iného aj znaky trestného činu neoprávneného podnikania, pretože pre žalobcu nikdy nepracoval a ani žalobca nebol s ním v žiadnom inom zmluvnom vzťahu. Aj v čase kontroly, kedy mali podať tieto osoby vysvetlenia a na výpovede, ktorých sa tak veľmi odvoláva žalovaný, títo ľudia všetci uviedli, že sa dohodli na práci s I. Z.. Teda nikdy nemohli vykonávať závislú prácu pre žalobcu. Samotný I. Z. uviedol pri svojom výsluchu dňa 09.12.2016, že týchto pracovníkov volal on a na otázku prečo ich volal, lebo sám by som to nespravil! Ak teda bral žalovaný do úvahy tieto výpovede vykonané počas kontroly ešte pred začatím správneho orgánu, mal brať do úvahy výpovede aj ostatných pracovníkov, a mohol tak založiť zodpovednosť p. Z. za nedodržanie zákazu nelegálneho zamestnávanie. Žalobca takto poukazuje na nezákonné rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, pretože na základe dôkazov, ktorými disponoval v čase rozhodnutia, rozhodli v rozpore so zisteným skutočným stavom a nesprávne právne
posúdili vec. Rozhodnutia správnych orgánov sú nezrozumiteľné, ich odôvodnenia sú nedostatočné a v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Rozhodnutie je zároveň založené na nezákonných dôkazoch či už napr. na výpovediach svedkov, ktoré boli vedené v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, na telefonickom rozhovore, pričom takýto dôkaz neexistuje, konateľ spoločnosti UNISA s.r.o. nebol nikdy poučený v zmysle § 35 Správneho poriadku. Žalobca má zato, že aplikácia rozhodujúcich právnych noriem zo strany správneho orgánu zásadne popiera ich účel a význam. Správny orgán nezistil presne a dostatočne skutočný stav veci. Takisto vykonané dôkazy neodôvodňujú opodstatnenosť začatia konania o uloženej pokuty (s poukazom na absenciu vyššie uvedených indikátorov závislej práce), resp. takéto dôkazy celkom chýbajú. Skutočnosti, na základe ktorých konajúci orgán vydal rozhodnutie sú hodnotené zjavne jednostranne a nezohľadňujú tvrdenia, ktoré k veci predložil účastník konania, teda žalobca. Rozhodnutie je postavené na nezákonných dôkazoch. Nelegálne zamestnávanie nemožno u zamestnávateľa len predpokladať, ale musí byť riadne preukázané, čo však v správnom konaní nebolo jednoznačne preukázané, nie je len povinnosťou účastníka konania predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale je aj povinnosťou správnych orgánov bez akýchkoľvek pochybností preukázať spáchanie správneho deliktu. Takýto jednoznačný dôkaz však neexistuje, ale práve naopak výpoveď p. D., ale najmä p. A. ako aj listinných dôkazov, ktoré do správneho konania predložil žalobca preukazujú, že žalobca neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania a žiadneho správneho deliktu sa nedopustil. Žalobca opakovane poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvrdil počas celého správneho konania a síce že: a) nepozná osoby, ktoré mal údajne nelegálne zamestnávať b) so žiadnou z týchto osôb sa nedohodol na tom, že budú pre žalobcu vykonávať akékoľvek práce c) nedal pokyn k začatiu akýkoľvek prác, ktoré vykonávali tieto osoby, d) jednal a rokoval vždy iba so zástupcom spoločnosti UNISA s.r.o. p. C., s ktorým sa rámcovo ústne dohodli na spolupráci a na vykonaní prác spoločnosťou UNISA s.r.o., presná dohoda o nástupe na práce však nebola. e) p. A., konateľ spoločnosti BD Plus, s.r.o. Krompachy, pre ktorú vykonával niektoré práce žalobca v subdodávke, dal pokyn na nástup týchto pracovníkov, o čom ani žalobca nevedel, keďže sa konateľ spoločnosti p. D. nachádzal mimo územia SR a s nikým o tom nekomunikoval a nebol ani o tom ani upovedomený. Tento pokyn bol daný p. C. práve p. A., ktorý zastupoval spoločnosť UNISA s.r.o., uvedené je potvrdené výpoveďou p. A., f) p. C. poslal pracovníkov na stavbu bez vedomosti žalobcu. Správny orgán tak ako prvostupňový tak aj odvolací orgán sa s uvedenými námietkami v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberali a vyhodnocovali dôkazy len jednostranne v neprospech žalobcu. V zmysle § 47 ods. 3 Zák. o správnom konaní č. 71/1967 Zb. je správny orgán povinný okrem iného uviesť ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, čo však neurobil ani odvolací orgán. Z uvedeného dôvodu je preto rozhodnutie nezákonné, nepreskúmateľné, nedáva jasné odpovede, ale len vytrháva vety z výpovedí svedkov, a žalobou, pričom samotné vypočutia osôb sú nedostatočné, bez položenia potrebných otázok za účelom zistenia skutkového stavu najmä aj s ohľadom na postoj žalobcu. Žalobca má za to, že správne orgány pochybili a konanie bolo uskutočnené povrchne a tak nedostatočne. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu má spočívať v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie má zahŕňať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podávať celkový prehľad o priebehu konania, reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníka konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Napadnuté rozhodnutie však ani jednému z uvedených podmienok nezodpovedá. Odôvodnením rozhodnutia má správny orgán presvedčiť o správnosti jeho postupu ako aj o zákonnosti. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie musí byť vypracované v súlade so zákonom aj pre orgány, ktoré by takéto rozhodnutie mohli preskúmavať. Konanie, ktoré predchádza vydaniu rozhodnutia musí byť v súlade so zákonom, čo preukázateľne nebolo. Ustanovenie Správneho poriadku jednoznačne ukladá správnemu orgánu povinnosť v rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vysporiadal s námietkami a návrhmi účastníkov. Svojím konaním správny orgán zaťažil svoje rozhodnutie vadou, v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov. Mechanický a formalistický prístup správneho orgánu však nedáva žiadnu odpoveď na námietky, resp. výhrady žalobcu, ktoré v priebehu správneho konania urobil. Žalobca zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nespĺňa náležitosti zákonného odôvodnenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Aj v prípade, ak by sa správny orgán s tvrdeniami a výhradami žalobcu nestotožňoval a považoval ich za nedôvodné, bolo jeho povinnosťou tento názor náležite odôvodniť tak, aby bola žalobcovi poskytnutá primeraná odpoveď a vysvetlenie. Napadnuté rozhodnutie preto žalobca považuje za nepreskúmateľné a ako také za nezákonné ako aj postup, ktorý rozhodnutiam predchádzal. Rozhodnutie oboch správnych orgánov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán konali v rozpore s ustanovením § 3 Správneho poriadku, v ktorom sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). V zmysle § 34 Správneho poriadku patrí vykonávanie dôkazov správnemu orgánu. Vykonávanie dôkazov bolo buď v rozpore so zákonom tak ako už bolo vyššie popísané, prípadne pri ich vykonávaní boli porušené zákonné ustanovenia Správneho poriadku, prípadne pri ústnych konaných boli len žalobcom kladené otázky, resp. jeho konateľom, ktorý je laikom v tejto oblasti a správny orgán neviedol tieto konania tak, aby sa snažil objasniť túto vec dôsledne a dospieť k záveru bez akýchkoľvek pochybností a odôvodniť rozhodnutie presvedčivo a v súlade so zákonom, Správnym poriadkom. Z dôvodu, že došlo k porušeniu procesných zásad správneho konania, je rozhodnutie založené aj na nezákonných dôvodov, a je teda zaťažené vadami, pre ktoré ho nie je možné potvrdiť. Rozhodnutie správnych orgánov v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán v súlade s § 32 Správneho poriadku bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom mal obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať zákonom prepísané náležitosti. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre porušenie citovaného § 47 ods. 3 Správneho. Preskúmavané rozhodnutie a to predovšetkým odôvodnenie nezodpovedá kritériám, ktoré odôvodnenie rozhodnutia musí mať a odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočne a nevyplýva ako sa vysporiadal správny orgán s jeho tvrdeniami, skutkovými zisteniami, a z obsahu administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania s použitím článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedených pracovníkov v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že rozhodnutie žalovaného ako aj Inšpektorátu práce Košice je nezákonné, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pre absenciu riadneho odôvodnenia a teda uvedenia nedostatku dôvodov, z dôvodu založenia svojho rozhodnutia na nezákonných dôkazov ako aj pre rozpor s obsahom administratívneho spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca sa žiadneho nelegálneho zamestnávania žiadnej osoby nedopustil. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaným došlo k podstatným porušeniam ustanovení pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Konanie je zaťažené aj takou vadou pokiaľ ide nielen o porušenie základných zásad správneho konania, ale aj zásad Trestného poriadku, na ktoré potrebné prihliadať aj v rámci správneho konania (napr. § 2 ods. 10 Trestného poriadku). Aplikácia správnej úvahy nemôže byť ľubovôľou správnych orgánov a k zákonnému použitiu správnej úvahy zodpovedá aj náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, čo v tomto prípade bolo v rozpore s uvedenou zásadou správneho konania.“
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.06.2018, v ktorom uviedol k meritu veci v bode II vyjadrenia, že: „...v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňové, ako i druhostupňové správne akty oboch správnych orgánov vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci, ktoré boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“). Žalovaný k predmetným vyjadreniam žalobcu uvádza, že pokuta vo výške 10 000 eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa žalobca ako právnická osoba dopustila tým, že dňa 24. 08. 2016 v čase o 16:00 h využíval závislú prácu fyzických osôb M. H., M. O., I. Z., F. M., V. N.Š., ktorí vykonávali pomocné práce na pracovisku R. Z. O., O. XX, G. a žalobca s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Pokiaľ ide o žalobcom predostreté dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom, ktorými spochybňuje skutkový stav zistený počas inšpekcie práce a jeho právne posúdenie, dôvodnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správneho konania, ktoré mu predchádzalo, žalovaný uvádza, že tieto obsahovo korešpondujú s dôvodmi obsiahnutými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v odvolacom správnom konaní a vysporiadal sa s nimi už v napadnutom rozhodnutí. K meritu veci žalovaný uvádza, že Inšpektorát práce Košice a následne žalovaný vychádzal pri posúdení skutkového stavu z viacerých podkladov obstaraných počas inšpekcie práce najmä zo zápisníc o podaní informácie, ktoré boli spísané bezprostredne v čase a na mieste výkonu inšpekcie práce dňa 24. 08. 2016 o 16:00 h s dotknutými fyzickými osobami, zo zápisnice o podaní informácie spísanej s konateľom účastníka konania zo dňa 29. 09. 2016, z úradného záznamu o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce zo dňa 27. 09. 2016, zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 22. 07. 2017 uzavretej medzi objednávateľom Mestom Krompachy a zhotoviteľom BD Plus, s.r.o., zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25. 07. 2016 uzavretej medzi účastníkom konania ako dodávateľom a BD Plus, s.r.o. ako objednávateľom, z výpovedí účastníka konania a svedkov predvolaných na ústne pojednávanie a z prerokovaného protokolu. K námietkam žalobcu žalovaný uvádza, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v zápisnici uviedli zamestnanci dobrovoľne a vážne po poučení o následkoch podania nepravdivej informácie. Zápisnice o podaní osôb nie sú vypracovávané na základe správneho poriadku a nevzťahujú sa na nich ani zásady trestného konania, ale na základe zákona o inšpekcii práce. Fyzické osoby nachádzajúce sa na pracovisku u žalobcu neboli teda v postavení svedkov ani obvinených, ale v postavení osoby nachádzajúcej sa na pracovisku. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. V rámci výkonu inšpekcie práce nejde o výsluch svedkov, ale o podanie informácií potrebných pre riadny výkon inšpekcie práce, pri ktorom je fyzická osoba a právnická osoba na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce podľa ust. § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis (zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti) neustanovuje inak. Fyzické osoby boli počas kontroly nelegálneho zamestnávania riadne poučené v súlade so zákonom o inšpekcii práce, ktorý nedáva možnosť odoprieť výpoveď a obsah zápisníc na znak jej pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojimi podpismi. Z jednotlivých zápisníc o podaní informácie spísaných s V.. N., F.. M.Á., M.. O., M.. H. vyplýva, že na pomocných prácach na stavbe sa dohodli s I.. Z. a nemajú nič podpísané. Pán I. Z. do zápisnice o podaní informácie uviedol, že na stavbe pracuje na základe dohody s A. D. a úlohy mu zadáva pán D.. Z vysvetlení podaných do predmetných zápisníc dopytovanými fyzickými osobami nevyplýva, že by títo zamestnanci vykonávali pomocné práce na stavbe pre spoločnosť UNISA s.r.o.. Ako vyplýva z predmetných zápisníc spísaných s V.. N., F.. M., M.. O., M.. H., na pomocných prácach sa dohodli s I. Z., ktorému na stavbe pomáhali a ktorému zadával úlohy pán D. - konateľ žalobcu, s ktorým sa na tejto práci dohodol. Nakoľko už samotný výkon pomocných prác predpokladá priame pokyny zo strany osoby alebo osôb (nemusí ísť priamo o zamestnávateľa, ale môže ísť o stavbyvedúceho, majstra, zamestnanca zamestnávateľa a pod.), na podnet ktorých tieto pomocné práce zamestnanec práve vykonáva a dopytované fyzické osoby
jednoznačne označili v tomto prípade - I. Z., ktorý označil konateľa žalobcu ako osobu, ktorá mu zadáva pracovné úlohy a žiadna z dotknutých fyzických osôb neoznačila, že na výkone prác sa dohodla s iným subjektom, je evidentné, že výkon prác bol realizovaný pre žalobcu. Taktiež zo zápisnice spísanej s pánom A. D. ako konateľom žalobcu výkon závislej práce menovanými fyzickými osobami na pracovisku nespochybnil a uviedol, že ľudia, ktorí pracovali, pracovali na základe jeho dohody s p. C.. I. Z. aj na ústnom pojednávaní potvrdil, že s pánom D. komunikoval už pred vykonaním kontroly, a to ohľadom materiálu. Takisto potvrdil, že pracovnú úlohu mu zadal žalobca. Ďalej inšpektorát práce prihliadol aj na telefonický rozhovor za prítomnosti M. A., konateľa spoločnosti BD Plus s.r.o. a A. D. s konateľom spoločnosti UNISA, s.r.o., ktorý potvrdil, že pán C. je ich obchodný zástupca, avšak túto zákazku ich spoločnosť nerealizovala. Uvedené tvrdenie bolo následne potvrdené aj počas ústneho pojednávania výpoveďou M. C., ktorý uviedol: „Na uvedenej stavbe som podal cenovú ponuku za firmu Unisa pánovi A., ale ten povedal, že cena je vysoká, pán D. dal lepšiu cenu, čiže ak chceme robiť, máme sa spojiť s pánom D.. Následne som sa spojil s pánom D., ale nedohodli sme sa cene, takže firma Unisa tam nepracovala. Potom mi volal pán D., pred jeho odchodom do Poľska, nech chlapi nastúpia, lebo sa blíži termín ukončenia. Volal mi aj pán A., povedal mi že môžu robiť aj sobotu a nedeľu. Ja som povedal, že prečo volá mne, keď firma Unisa je mimo, lebo sme sa nedohodli s pánom D.. Na to D. odišiel do Poľska a oni mali nastúpiť, pokiaľ viem.“ Na otázku, kto mal platiť zamestnancov uviedol: „Mal ich platiť D., on bol zazmluvnený s A., ja ako subdodávateľ som neprešiel cenovo. Tak som im povedal, že môže robiť, ale nie Unisa, nakoľko sme sa nedohodli na cene ani na zmluve.“ Navyše inšpektorát práce v rámci svojej úvahy pri hodnotení dôkazov oprel svoje skutkové zistenia o zmluvu o dielo č. XX/XXXX zo dňa 22. 07. 2017 uzavretú medzi objednávateľom Mestom Krompachy a zhotoviteľom BD Plus, s.r.o. a o zmluvu o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25. 07. 2016 uzavretú medzi účastníkom konania ako dodávateľom a BD Plus, s.r.o. ako objednávateľom, opatrenú podpismi zmluvných strán. Žalovaný preskúmaním obsahu týchto zmlúv zistil, že zhotoviteľom zákazky je spoločnosť BD Plus s.r.o., Krompachy, ktorá na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25. 07. 2016, zadala zákazku s názvom predmetu zákazky: Rekonštrukcia strechy telocvične účastníkovi konania. Na základe predložených listinných dôkazov je zrejmé, že dotknuté fyzické osoby vykonávali závislú prácu na pracovisku účastníka konania, a to pre účastníka konania, ktorý niesol zodpovednosť za realizáciu prác na základe predloženej zmluvy o dielo, čo účastník konania nespochybnil žiadnym dôkazom. Uvedené jednoznačne preukazuje, že šlo o pracovisko žalobcu a o zákazku, na ktorú mal tento uzatvorenú zmluvu. Tvrdenie žalobcu, že menovaní pracovali pre spoločnosť Unisa, s.r.o. nie je podložené žiadnou zmluvou medzi ním a uvedenou spoločnosťou. Účastník správneho konania má podľa ust. § 34 správneho konania povinnosť predložiť správnemu orgánu na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Tvrdenia žalobcu, že menovaní zamestnanci pracovali pre spoločnosť Unisa s.r.o. však neboli v správnom konaní a ani preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Okrem tvrdenia žalobcu neexistuje žiaden dôkaz, že spoločnosť UNISA na stavbe participovala. Správny orgán nepovažuje za rozhodujúcu skutočnosť, že ostatní zamestnanci sa na práci nedohodli priamo so žalobcom, ale sprostredkovane, cez I. Z.. Všetci prišli na stavbu spoločne, ekonomický prospech z ich práce mal žalobca ako zhotoviteľ stavby. Správne orgány v tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku zaobstaral všetky potrebné podklady. Žalovaný v závere uvádza, že zotrváva vo svojich záveroch tak, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí a uloženú sankciu vo výšku 10 000 eur za nelegálne zamestnávanie piatich fyzických osôb súčasne považuje za minimálnu, primeranú, zákonnú, dôvodnú a riadne odôvodnenú. Vo svojom závere žalovaný dodáva, že pokiaľ ide o samotné žalobné dôvody, žalovaný nevidí dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce okrem toho, že spoľahlivo zistil skutočný stav veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam, aj správne vec právne posúdil a následne uložil pokutu, tak ako to predpokladá ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný potom v rámci odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom usúdil, že tak, ako je koncipované, je aktom vecne správne vyvodeným, ústavne aj zákonne konformným, zachovávajúcim zásady správneho konania a trestania, za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe.“ V závere vyjadrenia žalovaný uviedol že: „S poukazom na ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bez naradenia pojednávania vydal tento rozsudok: Krajský súd v Košiciach žalobu žalobcu zamieta.“
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v replike doručenej súdu dňa 31.07.2018, pričom v jednotlivých bodoch 2 až 14 uviedol, že: „2. Žalobca zotrváva na dôvodoch svojej žaloby v celom rozsahu. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že postupoval v súlade s § 12 ods. 1 písm. g)
Zákona o inšpekcii, keď požadoval od osôb nachádzajúcich sa v mieste kontroly vysvetlenie dôvodu ich prítomnosti a teda nemal povinnosť postupovať v zmysle zásad správneho poriadku ani zásad trestného konania, pretože uvedené osoby neboli v postavení svedkov ani obvinených, ale len osôb nachádzajúcich sa na pracovisku. Je pravdou, že správny orgán sa mohol dožadovať vysvetlení a na základe toho urobil zápisnicu. Išlo však o vysvetlenia, ktoré boli urobené pred začatím správneho konania, a ktoré boli pokladom pre vyhotovenie Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 06.10.2016. Samotné vysvetlenia sú povrchné, nepresné, neúplné. Inšpektorát práce má vykonávať kontrolu tak, že podkladom pre vydanie protokolu a následné rozhodnutie vo veci, bude zistené podrobne a to na základe podrobnejších otázok správneho orgánu, nie len zapísanie jednej vety pracovníka, na základe čoho potom správny orgán uloží likvidačnú pokutu 10.000 Eur a zabráni vôbec spoločnosti sa uchádzať o rôzne zákazky s poskytovaním finančnej pomoci, čím ju takýmto spôsobom vyraďuje s trhu. 3. Správny orgán uvádza, že nebol porušený zákon a s tým súvisiace zásady vedenia správneho konania, keďže správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami Zákona o inšpekcii. Zápisnice nemôžu byť relevantným a zákonným dôkazom a podkladom pre rozhodnutie, keďže ani nemohol byť žalobca prítomní pri týchto výpovediach a nemohol klásť hneď otázky uvedeným osobám a konfrontovať ich tak ako mu umožňujú ustanovenia správneho poriadku, keďže až vo fáze začatia správneho konania o uložení pokuty vznikla žalobcovi možnosť obhajoby pri proklamovanom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Ak teda súd pripustí, že správny orgán sa môže opierať aj o tieto zápisnice, ktoré boli vyhotovené pred začatím správneho orgánu, mali by byť vyhotovené ako dôkaz tak, že nevyvolávajú žiadnu pochybnosť o zistení skutkového stavu a dávajú jednoznačnú odpoveď, nie len hypotetické úvahy a možnosť svojvoľného hodnotenia dôkazov. Je nevyhnutné opätovne skonštatovať, že samotné informácie, ktoré mali tieto osoby uviesť nepreukazujú žiaden právny vzťah medzi nimi a žalobcom. Samotné konštatovanie, že som robil pre p. L.. D., taktiež aj p. Z. nemôže byť dostatočným podkladom pre rozhodnutie, pričom spoločnosti NIVON s.r.o. bola uložená pokuta a pri tvrdeniach pracovníkov, že robili pre p. Z. ostala táto skutočnosť nepovšimnutá. 4. Samotný žalovaný vo svojom vyjadrení na strane 3 uvádza, z jednotlivých zápisníc spísaných s V.. N.Š., F.. M., M.. O., M.. H. vyplýva, že na pomocných prácach na stavbe sa dohodli s I.. Z. a nemajú nič podpísané. Ďalej uvádza, že p. I. Z. do zápisnice uviedol, že na stavbe pracuje na základe dohody s L.. A. D. a úlohy mu zadáva p. D.. Správny orgán tak konštatuje, že z predmetných zápisníc nevyplýva, že by títo zamestnanci vykonávali pomocné práce na stavbe pre spoločnosť UNISA s.r.o. Správne teda správny orgán skonštatoval, že to z ich zápisníc vyplýva, že nerobia pre spoločnosť UNISA s.r.o. Zo zápisníc však taktiež vyplýva, že títo pracovníci nerobili pána D.. Nikde to tam predsa uvedené nie je! Jedine I. Z. uvedené konštatuje, ktorý sa však pozná s p. C., pre ktorého pracoval aj v minulosti a je evidentné, že z uvedeného dôvodu nebude tvrdiť opak. 5. Žalobca poukazoval na kľúčovú výpoveď I. Z. podľa správnych orgánov, kde potom ako uviedol, že sa dohodol s p. L.. D., že nevie ako sa volá firma, že robí zadarmo a úlohy mu dáva p. L.. D., nezisťoval správny orgán, že ako sa dohodol, ako pracuje či v pracovnom pomere, či v subdodávke (pretože tvrdenie, že robím pre p. D.Á. by mohlo znamenať aj v subdodávke), kedy mu p. L.. D. dával úlohy, ako osobne, telefonicky kto mu odovzdával pracovisko, kto mu oznámil, kedy má začať, kto mu odovzdal náradie, akým spôsobom rozhodol I. Z., že si privedie na stavbu ďalších štyroch ľudí. Žalovaný vychádza z toho, že výkon pomocných prác predpokladá priame pokyny zo strany iných osôb napr. ako zamestnávateľ, stavbyvedúci, majster. P. Z. však nebol ani jedno z toho a správny orgán si to vykladá tak, že p. Z. si tam v podstate mohol doniesť len tak dvadsať ľudí, lebo on sa dohodol s p. L.. D.. Samotný I. Z. uviedol pri svojom výsluchu dňa 09.12.2016, že týchto pracovníkov volal on (nie žalobca), a na otázku prečo ich volal, lebo sám by som to nespravil! Teda nie p. L.. D. a žalobca, ktorý ani nevedel, že začali na stavbe pracovať. 6. Žalovaný sa opätovne len čiastkovo opiera o niektoré vety zo zápisníc ako napr. o vetu, ktorú si však v rozpore s voľnou úvahou vykladá až príliš svojvoľne, konkrétne o vetu zo zápisnice p. L.. D.Á. zo dňa 27.06.2016 „Ľudia, ktorí pracovali, pracovali na základe mojej dohody s p. C.. Uvedená veta preukazuje dohodu, v zmysle ktorej zabezpečoval ľudí p. C., nie že ľudí dohodol p. L.. D. p. C.. Prípadný pokyn ohľadne materiálu ako tvrdí p. Z., predsa neznamená, že na robote sa s nimi dohodol p. L.. D., ale len pokyn aký materiál sa má použiť, ak niekto robí napr. v subdodávke, ale nemôže to hneď preukazovať vzťah rovnajúci sa pracovnoprávnemu vzťahu, vzťah nadriadenosti a podriadenosti v rámci pracovnoprávnych vzťahov. Podstatné je uviesť p. L.. D. od začiatku tvrdí, že s p. C. sa dohodli, že budú robiť pokládku strešnej krytiny, išiel na dovolenku a nedohodol si konkrétny dátum nástupu, pretože týchto ľudí zavolal prostredníctvom p. C. robiť p. L.. A., zástupca zhotoviteľa stavby spoločnosti BD Plus s.r.o. Teda ich neposlal p. L.. D., ale p. C.F.. P. L.. D. ani nevedel, že títo pracovníci vôbec začali robiť. Ak by teda týchto ľudí mal len p. C. spoločnosti NIVON s.r.o. „dohodiť“, predsa nebol oprávnený ich poslať na stavbu bez vedomia p. L.. D., len na základe požiadavky p. L.. A.. 7. Opätovne žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na tel. rozhovor, v ktorom konateľ spoločnosti
UNISA s.r.o. uviedol, že spoločnosť túto zákazku nezrealizovala. Správny poriadok nepozná ako dôkaz telefonický rozhovor, a preto ani nemôže byť tento rozhovor použitý ako zákonný dôkaz, ku čomu sa však správny orgán nevyjadril a jeho konaním došlo k porušeniu zákona aj v tomto smere. 8. Sú tu aj ďalšie skutočnosti, s ktorými sa žalovaný ako ani prvostupňový správny orgán nevysporiadal, a ktoré sú podstatné pre spravodlivé rozhodnutie, a ktoré vyplývajú zo spisu správnych orgánov, s ktorými sa aj napriek ich konštatovaniu zo strany žalobcu správne orgány nevysporiadali, prípadne sú tú zo strany správneho orgánu vážne procesné pochybenia ako napr.
- žalobca v uvedenom období, teda v čase vykonania kontroly zamestnával ľudí či už na základe pracovnoprávnych vzťahov, alebo dohôd vykonávaných mimopracovného pomeru, ktorých riadne platil, ktorí aj pracovali na tejto zákazke, pričom po uskutočnení prác odišli a ďalšie práce mali vykonávať ľudia od p. C.,
- žalobca nikdy nefaktúroval práce, ktoré mali vykonávať ľudia od p. C. a to konkrétne za položenie strešnej krytiny. Žalobca v konaní aj preukázal predložením emailovej komunikácie, že ho p. C., ktorý je obchodným zástupcom spoločnosti UNISA s.r.o. kontaktoval práve z emailu tejto spoločnosti a žiadal od žalobcu fakturačné údaje. Je nelogické, aby práve v čase realizovania tejto zákazky žiadal p. C. emailom dňa 23.08.2016 fakturačné údaje, t.j. deň pred vykonávaním kontroly, ak nemal sa žiadnym spôsobom podieľať na tejto zákazke a uvedená skutočnosť vyvracia jeho tvrdenie, že spoločnosť UNISA s.r.o. cenovo neprešla, a preto s touto zákazkou nemala nič spoločné. Uvedení pracovníci mali pritom niektorí začať od 19.08.2018 a kontrola bola 24.08.2016, nebol dôvod, aby si p. C. pýtal fakturačné údaje emailom dňa 23.08.2016.
- žalovaný neumožnil žalobcovi klásť otázky p. C.,
- po začatí správneho konania neboli svedkovia riadne poučení, vypočutí, odkazovali na svoje vyjadrenie urobené v deň kontroly,
- žalobca nebol riadne predvolaný na jednotlivé úkony správneho orgánu, prípadne správny orgán začal skôr,
- nevysporiadanie sa s výpoveďou p. A., ktorý vo svojej výpovedi zo dňa 09.12.2016 uvádza doslovne: „Po mojej komunikácii s p. D. som sa dozvedel, že sa ústne dohodli, že bude túto prácu vykonávať firma UNISA, teda presne pokládku strešnej krytiny. V priebehu prác, keď bol p. D. na dovolenke, a mal som vedomosť, že sa dohodli na spolupráci, zavolal som p. C., že môže nastúpiť na prácu.“ Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že p. A. uviedol „Je pravda, že som do tejto komunikácie vstupoval, že som volal p. C., že môžu chlapi nastúpiť, lebo som mal informáciu, že krov je pripravený na montáž. P. C. mi to potvrdil a poslal chlapov. 9. Rozhodnutia správnych orgánov sú nezrozumiteľné, ich odôvodnenia sú nedostatočné a v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Rozhodnutie je zároveň založené na nezákonných dôkazoch či už napr. na výpovediach svedkov, ktoré boli vedené v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, na telefonickom rozhovore, pričom takýto dôkaz neexistuje, konateľ spoločnosti UNISA s.r.o. nebol nikdy poučený v zmysle § 35 Správneho poriadku. Správny orgán nezistil presne a dostatočne skutočný stav veci. Takisto vykonané dôkazy neodôvodňujú opodstatnenosť začatia konania o uloženej pokuty (s poukazom na absenciu vyššie uvedených indikátorov závislej práce), resp. takéto dôkazy celkom chýbajú. Skutočnosti, na základe ktorých konajúci orgán vydal rozhodnutie sú hodnotené zjavne jednostranne a nezohľadňujú tvrdenia, ktoré k veci predložil účastník konania. 10. Nelegálne zamestnávanie nemožno u zamestnávateľa len predpokladať, ale musí byť riadne preukázané, čo však v správnom konaní nebolo jednoznačne preukázané, nie je len povinnosťou účastníka konania je predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale je aj povinnosťou správnych orgánov bez akýchkoľvek pochybností preukázať spáchanie správneho deliktu. Takýto jednoznačný dôkaz však neexistuje, ale práve naopak výpoveď p. L.. D., ale najmä p. A. ako aj listinných dôkazov, ktoré do správneho konania predložil žalobca preukazujú, že žalobca neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania a žiadneho správneho deliktu sa nedopustil. 11. Správny orgán tak ako prvostupňový tak aj odvolací orgán vyhodnocovali dôkazy len jednostranne v neprospech žalobcu. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, pričom v zmysle § 47 ods. 3 Zák. o správnom konaní č. 71/1967 Zb. je správny orgán povinný okrem iného uviesť ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, čo však neurobil ani odvolací orgán. Z uvedeného dôvodu je preto rozhodnutie nezákonné, nepreskúmateľné, nedáva jasné odpovede, ale len vytrháva vety z výpovedí svedkov, a žalobcu, pričom samotné vypočutia osôb sú nedostatočné, bez položenia potrebných otázok za účelom zistenia skutkového stavu najmä aj s ohľadom na postoj žalobcu. Žalobca má za to, že správne orgány pochybili a konanie bolo uskutočnené povrchne a tak nedostatočne. 12. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného ako aj Inšpektorátu práce Košice je nezákonné, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pre absenciu riadneho odôvodnenia a teda uvedenia nedostatku dôvodov, z dôvodu založenia svojho rozhodnutia na nezákonných dôkazov
ako aj pre rozpor s obsahom administratívneho spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca sa žiadneho nelegálneho zamestnávania žiadnej osoby nedopustil. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu. 13. Žalovaný má za to, že uložená pokuta nepredstavuje takú sumu, ktorá by znamenala pre žalobcu značnú hospodársku alebo finančnú škodu. Uvedené strohé konštatovanie žalovaného len odzrkadľuje ľahostajnosť vo vzťahu k podnikateľským subjektom, k neľahkému podnikateľskému prostrediu, v ktorom sa snažia na trhu uspieť, k daňovému, odvodovému zaťaženiu. Žalobca pritom zamestnával ľudí riadne v pracovnom pomere ako aj v obdobnom pracovnom pomere, za ktorých riadne uhrádzal odvody, a ktorí aj pracovali na tejto zákazke, pričom po uskutočnení prác odišli a ďalšie práce mali vykonávať ľudia od p. C.. Žalobca predložil účtovnú závierku, z ktorej vyplýva, že je v strate, a preto ďalšie zaťaženie bez rozhodnutia súdom v tejto veci by bolo úplne likvidačné, pričom pre správny orgán nie je zaťažujúce, ak túto sankciu nebude mať uhradenú teraz, ale strany sporu počkajú na rozhodnutie vo veci samej, v ktorej aj zákon predpokladá lehota na rozhodnutie. Žalobca navrhuje, aby súd vyhovel jeho návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, ktorý aj riadne odôvodnil. Vzhľadom na závažné pochybenia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, má žalobca za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 14. Na podporu svojich tvrdení žalobca aj v žalobe navrhoval vypočutie p. L.. D., konateľa žalobcu a p. L.. A., konateľa spoločnosti BD Plus s.r.o., na ktorých vypočutí naďalej trvá a po vykonaní dôkazov navrhuje, aby súd žalobe vyhovel v zmysle žalobného návrhu.“
5. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 03.10.2018, už nevyjadril.
6. Súd v konaní podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov, za dodržania postupu podľa ust. § 105 ods. 1 písm. a) a c) a § 106 ods. 1 SSP, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní súdu uviedla: „My trváme na našej podanej žalobe zo dňa 04.04.2018. Žaloba obšírne poukazuje na to, v čom vidí žalobca nesprávnosť rozhodnutí prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu. Žalobca pomenoval tieto dôvody, najmä, v čom vidí neúplnosť skutkových zistení. Ďalej poukázal na to, že dokazovanie nebolo vykonané úplne a z dokladov dokumentovaných v spise nemožno vyvodiť záver o tom, že by žalobca reálne zamestnával tých ľudí, ktorí sú uvedení v rozhodnutiach žalovaného aj inšpektorátu práce. Mám za to, že toto rozhodnutie nie je správne, a preto žiadam, aby krajský súd zrušil obe rozhodnutia. Súčasne si uplatňujeme aj trovy konania.“
8. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla: „Vážený súd, žalovaný naďalej zotrváva na svojich záveroch, ktoré riadne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe. Má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice je zákonné a správne, a na základe zaobstaraných dôkazov bol skutkový stav zistený spoľahlivo, aj správne právne posúdený. Máme za to, že žalobca svoje tvrdenia o tom, že fyzické osoby prítomné na kontrolovanom pracovisku vykonávali práce pre inú firmu, nepodložil žiadnym dôkazom. Vzhľadom na predložené zmluvy o dielo správne orgány preukázateľne zistili, že išlo o pracovisko žalobcu, na ktorom žalobca realizoval zákazku s predmetom: Rekonštrukcia strechy telocvične, na základe predložených zmlúv o dielo a fyzické osoby, ktoré pracovali na tomto pracovisku, vykonávali závislú prácu pre žalobcu, čo vyplývalo aj zo zápisníc, ktoré boli spísané priamo na mieste výkonu inšpekcie práce, a túto prácu vykonávali bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, čím sa žalobca preukázateľne dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Tvrdenia žalobcu o tom, že zákazku realizovala iná firma, samé o sebe neboli v správnom konaní spôsobilé vyvrátiť skutočnosti, ktoré vyplývali z predložených zmlúv o dielo a zápisníc, ktoré boli spísané s prítomnými fyzickými osobami na pracovisku. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá.“
9. Právna zástupkyňa žalobcu ešte dodala, že trvá naďalej na skutočnostiach uvedených v žalobe a že nebol preukázaný skutkový stav dotyčným pracovníkom, a pokračovala, že: „Tieto osoby samé nevedeli pre koho robia, určite nerobili pre žalobcu a zo samotnej výpovede I. Z. vyplýva, že tieto osoby si prizval na stanovisko on sám, pretože nevedel tú zákazku sám spraviť a z vypočutia pána A., konateľa BD Plus s.r.o., jednoznačne vyplýva, že túto zákazku realizovala firma UNISA, s.r.o. prostredníctvom pána C. ako
obchodného zástupcu spoločnosti po dohode s pánom Z.. Teda žiadnym spôsobom nebol preukázaný žiadny vzťah k týmto pracovníkom, tobôž nie vzťah nejakej závislej činnosti. Konateľ firmy nedal žiadny príkaz na to, aby tieto osoby vykonávali nejaké práce v jeho mene za jeho spoločnosť.“ Na otázku predsedu senátu uviedla, že zmluva uzavretá dňa 25.07.2016 medzi BD Plus s.r.o. a žalobcom bola uzavretá na čiastkovú zákazku, pretože žalobca vystupoval iba ako čiastočný subdodávateľ prác.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejne správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa ust. § 3 ods. 2 prvá veta zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o nelegálnej práci“) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ust. § 22 ods. 1 až 3 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa ust. § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 47 ods. 1, 2, a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
11. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v preskúmavanom prípade pokuta vo výške 10.000,- eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa žalobca ako právnická osoba dopustil tým, že dňa 24.08.2016 v čase o 16:00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb M. H., M. O.,
I. Z., F. M., V. N., ktorí vykonávali pomocné práce na pracovisku R. Z. O., O. XX, G. a žalobca s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce.
12. Z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že Inšpektorát práce Košice a následne žalovaný vychádzali pri posúdení skutkového stavu z podkladov zabezpečených počas inšpekcie práce, a teda najmä zo zápisníc o podaní informácie, ktoré boli spísané bezprostredne v čase zisteného delikuálneho skutku žalobcu a priamo na mieste výkonu inšpekcie práce dňa 24.08.2016 o 16:00 hod. s týmito fyzickými osobami - M. H., M. O., I. Z., F.Ó. M., V. N., zo zápisnice o podaní informácie spísanej s konateľom žalobcu zo dňa 29.09.2016, z úradného záznamu o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce zo dňa 27.09.2016, zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 22.07.2017 uzavretej medzi objednávateľom Mestom Krompachy a zhotoviteľom BD Plus s.r.o., zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25.07.2016 uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom prác a BD Plus s.r.o. ako objednávateľom prác, z výpovedí účastníka konania a svedkov predvolaných na ústne pojednávanie ... a z prerokovaného protokolu, pričom tieto dôkazy korešpondujú s obsahom rozhodnutí správnych orgánov, a preto súd musí z nich vychádzať s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP.
13. Zo spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že dňa 24.08.2016 vykonal inšpektorát práce u žalobcu na pracovisku R. Z. O., O. XX, G.K. a v dňoch 09.09.2016, 27.09.2016 a 06.10.2016 na inšpektoráte práce inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci.
14. Pri výkone inšpekcie práce bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k fyzickým osobám identifikovaným ako M. H., M. O., I. Z., F. M., V. N., ktorí vykonávali na uvedenom pracovisku závislú prácu pre žalobcu spočívajúcu v pomocných stavebných prácach, pričom žalobca nemal s uvedenými fyzickými osobami uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Zistené porušenie nelegálneho zamestnávania bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. L.-XXX-XX-X.X/P-V.-XX zo dňa 06.10.2016 (ďalej len „Protokol“). Protokol bol v uvedený deň prerokovaný a prevzatý štatutárnym orgánom žalobcu pánom A. D., ktorý ku všetkým zisteným skutočnostiam uviedol, že: „Nesúhlasím so skutočnosťami uvedenými v protokole. Uvedení pracovníci nevykonávali prácu na objednávku (ústnu ani písomnú) s Nivon, nikdy pred ich nástupom som s nimi nebol v kontakte a nevyzval som ich k zahájeniu prác cez p. C., s ktorým som dovtedy jednal o zákazke.“ Nič iné neuviedol.
15. Z predložených zmlúv nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii žalovaného, ktoré súd považuje za základ pre posudzovanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 22.07.2017 uzavretej medzi objednávateľom Mestom Krompachy a zhotoviteľom BD Plus s.r.o. a zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25.07.2016 uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom a BD Plus s.r.o. ako objednávateľom, súd zistil, zhodne so správnymi orgánmi, že zhotoviteľom zákazky je spoločnosť BD Plus s.r.o., Krompachy, ktorá na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25.07.2016 zadala zákazku s názvom predmetu zákazky - Rekonštrukcia strechy telocvične v Krompachoch - žalobcovi. Na základe týchto zmlúv o dielo je zrejmé, že osoby M. H., M. O., F. M., V. N. a I. Z. vykonávali závislú prácu na pracovisku žalobcu. Výkon prác týchto zamestnancov na pracovisku R., O., G. - Rekonštrukcia strechy telocvične v Krompachoch, nie je sporný.
16. Ďalej zo zápisníc spísaných dňa 24.08.2016 s V.. N., F.. M., M.. O., M.. H. vyplýva, že na pomocných prácach sa títo dohodli s I. Z., ktorému na stavbe pomáhali uvedení zamestnanci a ktorý uviedol do zápisnice dňa 24.08.2016, že „...na práci som sa dohodol s A. D., neviem ako sa volá firma. Úlohy mi zadáva pán D..“
17. Zo zápisnice spísanej s A. D. ako konateľom žalobcu vyplýva, že tento výkon závislej práce na pracovisku nespochybnil, ak uviedol, že M. H., M. O., F. M.F., V. N. V. I. Z. pracovali na mieste výkonu inšpekcie na základe jeho telefonickej dohody s pánom I. Z., s ktorým bol v telefonickom rozhovore v piatok (19.08.2016) a osobne sa s ním stretol až v stredu (24.08.2016), a osobne bol iba s pánom C. z firmy UNISA, s.r.o., pričom výslovne uviedol, že „...pracovníci pracovali na základe mojej dohody s p. C..“
18. Z týchto vysvetlení, ktoré sú prvotné a jedinečné pre posudzovanie toho pre koho uvedení zamestnanci pracovali, ktoré vysvetlenia títo zamestnanci podali bezprostredne počas inšpekcie práce,
preto možno predpokladať, že tieto informácie nemohli byť vopred pripravené, boli pri podávaní vysvetlení poučení aj o právnych následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce, a obsah zápisníc na znak pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojimi podpismi. Ak potom správne orgány z nich vyvodili, že výkon prác bol realizovaný uvedenými zamestnancami pre žalobcu, ktorého konateľ je pán D., ktorý sa dohodol na výkone prác s jedným zo zamestnancov (I. Z.), potom podľa názoru súdu je to správny a logický myšlienkový pochod správnych orgánov a iný ani nepripadá do úvahy, berúc pritom do úvahy zmluvy uvedené v bode 12 tohto rozsudku, z ktorých správne orgány museli vychádzať.
19. I. Z. aj na ústnom pojednávaní potvrdil, že s konateľom žalobcu pánom D. komunikoval už pred vykonaním kontroly, čo zodpovedá výpovedi pána D., konateľa žalobcu, konkrétne, že komunikoval v piatok 19.08.2016. I. Z. taktiež potvrdil, že pracovnú úlohu mu zadal konateľ žalobcu pán A. D.. Z uvedeného je zjavné, že I. Z. zadával úlohy práve A. D. ako konateľ žalobcu, s ktorým sa na tejto práci I. Z. dohodol a ktorý zabezpečil výkon prác zamestnancami (M. H., M. O., F. M., V. N.) pre žalobcu, pretože pomocných zamestnancov potreboval, aby mu pomáhali na rekonštrukcii strechy.
20. Pretože už samotný výkon pomocných prác predpokladá priame pokyny zo strany osoby alebo osôb, pričom nemusí ísť priamo o zamestnávateľa, ale môže ísť o stavbyvedúceho alebo majstra (v tomto prípade I. Z.), na podnet ktorých tieto pomocné práce zamestnanec vykonáva a M. H., M. O., F. M., V. N., ktorí podávali vysvetlenia svojej prítomnosti na mieste samom, jednoznačne a zhodne označili sprostredkovateľa I. Z., ktorý zase označil konateľa žalobcu ako osobu, ktorá mu zadáva pracovné úlohy, a žiaden z nich neuviedol, že na výkone prác sa dohodol s iným subjektom alebo inou osobou, potom logicky preto nemožno dôjsť k inému záveru ako je záver prezentovaný žalovaným. Preto M. H., M. O., F. M., V. N.L. V. I. Z. nemohla nezamestnávať iná spoločnosť, ale spoločnosť žalobcu.
21. Ak inšpektorát práce a žalovaný pri svojich rozhodnutiach prihliadli podporne aj na telefonický rozhovor vykonaný (za prítomnosti M. A., konateľa spoločnosti BD Plus s.r.o.) A. D.Á. s konateľom spoločnosti UNISA, s.r.o. C., ktorý je obchodný zástupca tejto spoločnosti, a tento potvrdil, že túto zákazku ich spoločnosť nerealizovala, potom je podporne preukázané, že uvedené fyzické osoby pracovali pre žalobcu a nie pre spoločnosť UNISA, s.r.o., ako to tvrdil žalobca.
22. Uvedené zistenie inšpektorátu práce bolo následne potvrdené aj počas vykonaného ústneho pojednávania výpoveďou M. C.F., obchodného zástupcu UNISA, s.r.o., ktorý uviedol: „Na uvedenej stavbe som podal cenovú ponuku za firmu Unisa pánovi A., ale ten povedal, že cena je vysoká, pán D. dal lepšiu cenu, čiže ak chceme robiť, máme sa spojiť s pánom D.. Následne som sa spojil s pánom D., ale nedohodli sme sa na cene, takže firma Unisa tam nepracovala. Potom mi volal pán D., pred jeho odchodom do Poľska, nech chlapi nastúpia, lebo sa blíži termín ukončenia. Volal mi aj pán A., povedal mi že môžu robiť aj sobotu a nedeľu. Ja som mu povedal, že prečo volá mne, keď firma Unisa je mimo, lebo sme sa nedohodli s pánom D.. Na to D. odišiel do Poľska a oni mali nastúpiť, pokiaľ viem.“ Na otázku, kto mal platiť zamestnancov uviedol: „Mal ich platiť D., on bol zazmluvnený s A., ja ako subdodávateľ za Unisu som neprešiel cenovo. Tak som im povedal, že môžu robiť, ale nie cez Unisu, nakoľko sme sa nedohodli na cene ani na zmluve.“
23. Tvrdenie žalobcu, že M. H.V., M. O., F. M., V. N. a I. Z. pracovali pre spoločnosť UNISA, s.r.o. nebolo v konaní ničím preukázané a nie je zdokladované žiadnou podkladovou zmluvou, ktorú by bol uzavrel žalobca so spoločnosťou UNISA, s.r.o. Bol preukázaný opak, a teda to, že M. H., M. O., F. M., V. N. a I. Z. pracovali pre žalobcu a nie pre spoločnosť UNISA, s.r.o., ako to tvrdil žalobca.
24. Hmotnoprávna námietka žalobcu, že zamestnanci M. H., M. O., F. M., V. N. a I. Z., ktorí pracovali na rekonštrukcii strechy, sa s ním nedohodli na mzde, nie je dôvodná, pretože mzda alebo odmena nie je náležitosťou definície závislej práce vymedzenej a uvedenej vo vyššie citovanom ust. § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce.
25. Preto pokiaľ inšpektorát práce v rámci svojej úvahy pri hodnotení dôkazov oprel svoje skutkové zistenia o vyššie uvedené skutočnosti, ako aj o zmluvu o dielo č. XX/XXXX zo dňa 22.07.2017 a zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25.07.2016, potom na základe listinných dôkazov a prvotných vysvetlení zamestnancov M. H., M. O., F. M., V. N. a I. Z. je preukázané, že zamestnanci M. H., M. O., F. M., V. N. a I. Z. vykonávali závislú prácu na pracovisku žalobcu a to pre žalobcu, ktorý niesol aj zodpovednosť
za realizáciu prác na základe zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 25.07.2016, čo žalobca nevyvrátil ani nespochybnil výsluchom dotknutých osôb na ústnom pojednávaní, ktoré navrhol, a ani iným žiadnym dôkazom. Tieto dôkazy preto jednoznačne preukazujú, že išlo o pracovisko žalobcu a o zákazku, na ktorú mal tento uzatvorenú zmluvu. Tvrdenie žalobcu, že fyzické osoby pracovali pre spoločnosť UNISA, s.r.o. teda nebolo v správnom konaní ničím preukázané a nie je zdokladované žiadnou zmluvou, ktorú by boli uzavreli žalobca a spoločnosť UNISA, s.r.o.
26. Z vyššie citovaného ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce jednoznačne vyplýva, že inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. V rámci výkonu inšpekcie práce preto nejde o výsluch svedkov, ale o podanie informácií potrebných pre riadny výkon inšpekcie práce, pri ktorom je fyzická osoba a právnická osoba na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce podľa ust. § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis (zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností) neustanovuje inak. Tieto fyzické osoby boli počas kontroly nelegálneho zamestnávania riadne poučené v súlade so zákonom o inšpekcii práce, ktorý zákon nedáva možnosť odoprieť výpoveď, a obsah zápisníc na znak ich pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojimi podpismi. Preto súd túto žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa namietaných výsluchov svedkov vyhodnotil ako nedôvodnú.
27. Podľa názoru súdu žalobca mal možnosť v zmysle ust. § 34 zákona o správnom konaní právo, ale aj povinnosť predložiť správnemu orgánu na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Holé tvrdenia žalobcu, že fyzické osoby pracovali pre spoločnosť UNISA, s.r.o. však neboli v správnom konaní ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) žiadnym relevantným dôkazom preukázané. Okrem tvrdenia žalobcu neexistuje žiaden dôkaz, že spoločnosť UNISA, s.r.o. mala na stavbe vykonávať práce pre žalobcu. Preto sa žalobca so svojimi tvrdeniami, ktoré súd považoval za neúspešnú obranu produkovanú v správnom konaní, ocitol v dôkaznej núdzi.
28. Preto z uvedených dôvodov v preskúmavanom prípade podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si v súlade s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku zaobstaral všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutie (vysvetlenia fyzických osôb, výsluchy fyzických osôb, konateľov spoločností žalobcu, BD Plus s.r.o. a obchodného zástupcu UNISA, s.r.o., tak ako sú vyššie a aj v rozhodnutí žalovaného uvedené.
29. Pokiaľ žalovaný potom na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania prvostupňovým správnym orgánom v rámci niekoľkých odvolacích konaní, po preskúmaní posledného prvostupňového rozhodnutia, dospel k záveru, že tak ako je toto rozhodnutie koncipované, je aktom vecne správne vyvodeným, ústavne aj zákonne konformným, zachovávajúcim zásady správneho konania a trestania, za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe, potom rozhodol správne a v súlade so zákonom o nelegálnej práci, zákonom o inšpekcii práce, ako aj so Správnym poriadkom.
30. Preto súd má za to, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňové, ako i druhostupňové správne rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol postačujúci na právne posúdenie veci, jeho rozhodnutie je preskúmateľné, zrozumiteľné a tiež dostatočne a logicky odôvodnené. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú v súlade s obsahom spisovej dokumentácie žalovaného. Vykonané dôkazy logicky tvoria skutkový záver, ku ktorému správne orgány dospeli práve preto, že bolo v konaní preukázané, že len zo strany žalobcu došlo k nelegálnemu zamestnávaniu a nebolo v konaní preukázané, že by iná spoločnosť, ako to tvrdil žalobca, sa dopustila nelegálneho zamestnávania.
31. Súd súčasne preto konštatuje, pokiaľ ide o žalobcom namietané žalobné námietky procesného charakteru, v ktorých vidí dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom a ktorými žalobca spochybňuje aj skutkový stav zistený počas inšpekcie práce a taktiež jeho právne posúdenie, ako aj dôvodnosť a zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a správneho konania, ktoré mu predchádzalo, a poukazuje na to, že tieto žalobné námietky žaloby obsahovo korešpondujú s dôvodmi, ktoré žalobca uvádza aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v odvolacom správnom konaní a vysporiadal sa s nimi aj v žalobou napadnutom rozhodnutí a že oba správne orgány nepostupovali v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 3 ods. 5, § 22 ods. 2, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, § 34, § 46, § 47 ods. 1 až 3 a §
59 ods. 2, ale ich aplikovali na vec žalobcu správne a taktiež správne právne posúdili vec aj žalobcu. Rozhodnutia správnych orgánov boli dostatočne odôvodnené a vydané v súlade so zásadou materiálnej pravdy a zásadou voľného hodnotenia dôkazov v intenciách vyššie citovaných a žalobcom namietaných ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34, § 46, § 47 a § 59 ods. 2 Správneho poriadku.
32. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu.
33. Pretože rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho právneho a skutkového posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu žalovaným je postačujúce na posúdenie veci a že rozhodnutia sú preskúmateľné pre dostatok dôvodov a zrozumiteľnosť, z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
34. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca, súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP, a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vyslovil vo výroku svojho uznesenia, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
35. Toto rozhodnutie senát súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.