Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/142/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: EURO CASH s.r.o., so sídlom ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom so sídlom kancelárie ul. Prof. Sáru 44, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 192 803, proti žalovanému: Z. U., B.. X.X.XXXX, X. Š.N. XXX, XXX XX Š., právne zastúpenému JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, o návrhu žalovaného na obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 10C/248/2014 - 85 zo dňa 11.8.2017 takto

rozhodol:

Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že náhrada trov konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaný vzal návrh na obnovu konania v celom rozsahu späť. V posudzovanom prípade nie je možné hovoriť o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, nakoľko zmena právnych predpisov ani teoreticky nemôže byť takým dôvodom. V prípade, že podľa žalovaného existoval dôvod na podanie návrhu na obnovu konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, tak tento existuje aj za účinnosti CSP. To isté platí pre nejednotnosť rozhodovacej praxe, ako dôvodu osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania., žalovaný nijakým spôsobom nešpecifikoval nejednotnosť rozhodovacej praxe, resp. ako by mala byť táto aplikovaná na posudzovaný prípad.

2. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný. Zotrval na tvrdení, že návrh na obnovu konania podal dôvodne a späť ho zobral z dôvodu zmeny rozhodovacej praxe, keď počas účinnosti OSP prevažovala rozhodovacia prax, v obdobných prípadoch vyhovujúca návrhom na obnovu konania, a poukázal na zmenu rozhodovacej praxe počas účinnosti CSP, keď podľa jemu známych rozhodnutí začali prevažovať rozhodnutia zamietajúce návrhy na obnovu konania, k čomu poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

3. Žalobca navrhol uznesenie v napadnutom rozsahu potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Účelom ustanovenia § 257 je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

6. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v prejednávanej veci naplnené vyžadované predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

7. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že platobným rozkazom č.k. 11Ro/217/2010 - 14 zo dňa 25.11.2010, právoplatným a vykonateľným dňa 21.12.2010 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.6.2010 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty. Preštudovaním spisu č.k. 11Ro/217/2010 odvolací súd zistil, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 27.5.2010 zmluvu o rezervácii finančných prostriedkov na poskytnutie úveru vo výške 15.000 Eur. V čl. III. zmluvy je uvedené, že: „V prípade, že dlžník neposkytne k uzavretiu úverovej zmluvy potrebnú spoluprácu a uzavretie úverovej zmluvy bude zmarené z dôvodu zo strany dlžníka, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z úverovej čiastky špecifikovanej v čl. I. tejto zmluvy. Táto zmluvná pokuta zahrňuje i náklady spojené s rezerváciou finančných prostriedkov ako i straty spojené so zmarením tohto úverového prípadu zo strany dlžníka. Veriteľ je oprávnený jednostranne od tejto zmluvy odstúpiť a podľa svojho uváženia nerealizovať a neuzavrieť s dlžníkom zmluvu o úvere“. Listom zo dňa 16.6.2010 žalovaný žiadal o zrušenie zmluvy z dôvodu narastajúcich poplatkov, o ktorých nebol upovedomený. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi poplatky: za žiadosť o úver vo výške 145 Eur, za odhad nehnuteľnosti vo výške 170 Eur a za spracovanie zmluvy vo výške 450 Eur. Žalovaný tak bez toho, aby úverovú zmluvu uzavrel a nejaký úver vôbec získal, zaplatil žalobcovi spolu 765 Eur a okrem toho bol platobným rozkazom zaviazaný na zaplatenie ďalšej sumy 1.500 Eur s príslušenstvom. Žalobca tak bez toho, aby poskytol úver či vynaložil akékoľvek náklady či výdavky zinkasoval od žalovaného spolu 2.265 Eur.

8. K zmluvnej pokute vo výške 1.500 Eur odvolací súd uvádza, že táto je ako neprijateľná zmluvná podmienka absolútne neplatná. Zmluvná pokuta dojednaná v zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Bola uvedená na vopred pripravenom tlačive a spotrebiteľ si ju individuálne nedojednal, ani nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Spotrebiteľ mal len možnosť zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť. Je koncipovaná jednostranne v neprospech spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ za neuzavretie úverovej zmluvy v prípade odstúpenia od zmluvy o rezervácii finančných prostriedkov sankcionovaný nie je, pričom dodávateľ je oprávnený zmluvu neuzavrieť z akéhokoľvek dôvodu len na základe vlastného uváženia. Zmluvná pokuta by mala byť primeraná porušeniu povinnosti zmluvnej strany, v tomto prípade je však spotrebiteľ sankcionovaný za využitie svojho zákonného práva na odstúpenie od zmluvy či jej vypovedanie a to navyše za stavu, že k žiadnemu plneniu zo strany dodávateľa ešte nedošlo. Zmluvná pokuta má i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako mohol veriteľ rezerváciou finančných prostriedkov, ktorými ako poskytovateľ úverov musel disponovať, a ktoré rezervoval počas približne 3 týždňov, vynaložiť náklady s tým spojené vo výške 1.500 Eur, ani čo konkrétne tieto náklady majú predstavovať. Pokiaľ ide o náhradu straty spojenú so zmarením úverového vzťahu, v tomto prípade ide o podnikateľské riziko, ktoré nesie dodávateľ, a ktoré nesmie prenášať na spotrebiteľa.

9. Práve skutočnosť, že žalovaný sa návrhom na obnovu konania snažil zvrátiť stav, keď bol zaviazaný na plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. Nebolo by spravodlivým rozhodnutie, ktorým by spotrebiteľ popri tom, že bez poskytnutia akéhokoľvek plnenia musel zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a ďalšie poplatky s tým spojené, by musel znášať aj trovy konania, keď sa pokúšal tento stav napraviť, a naproti tomu žalobca bez vynaloženia akýchkoľvek výdavkov získal majetkový prospech vo výške 1.500 Eur s príslušenstvom.

Konanie žalobcu spočívajúce v zakomponovaní neprijateľnej zmluvnej pokuty do zmluvy a v jej následnom uplatňovaní voči spotrebiteľovi nemožno nazvať inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi s negatívnym dopadom na spoločenské vzťahy a poctivý obchodný styk, preto mu náhrada trov konania nepatrí ani z hľadiska dobrých mravov.

10. V súvislosti s posudzovaním platobného rozkazu z hľadiska jeho vecnej správnosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie. Súdneho dvora vo veci C - 448/17 EOS KSI Slovensko s. r. o. proti Jánovi Dankovi a spol., v zmysle ktorého: „Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd“. Vzhľadom na uvedený názor Súdneho dvora, ktorý vytkol vnútroštátnu právnu úpravu oprávňujúcu na vydanie platobného rozkazu súdneho úradníka, odvolací súd záverom dáva do pozornosti, že platobný rozkaz nebol vydaný sudcom, ale justičným čakateľom.

11. Za tohto stavu, keďže neboli dané dôvody na potvrdenie ani zrušenie uznesenia v jeho napadnutej časti, odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie vo výroku o náhrade trov konania zmenil (§ 388 a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaný, ako úspešná strana v odvolacom konaní, neuplatnil.

12. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .