Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/8/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o mal. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX a otca L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. decembra 2018 č. k. 17Pc/3/2018-51, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť od 25.04.2018 prispievať na výživu maloletej V. 100,- eur mesačne, pričom už zročné výživné od 25.04.2018 do konca decembra 2018 vo výške 820,- eur je povinný poukázať matke maloletej do troch dní od doručenia rozsudku a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace od januára 2019 je povinný poukazovať matke maloletej vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom v tejto veci z 30.07.2018 bolo rozhodnuté tak, že (i) konanie sa sčasti o určenie otcovstva zastavuje, (ii) maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a (iii) otec maloletej je povinný od 25.04.2018 prispievať na výživu maloletej 100 eur mesačne. Proti výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej 100,- eur mesačne podal otec odvolanie. Odvolací súd o odvolaní rozhodol uznesením z 18.10.2018 tak, že napadnutý výrok zrušil, keďže súd prvej inštancie nezistil dôsledne majetkové a zárobkové pomery otca. Po zrušení veci odvolacím súdom z vykonaného dokazovania bolo zistené, že matka maloletej má príjem z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa 238 eur mesačne. Od narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Žije spolu so svojimi rodičmi a troma súrodencami v rodinnom dome, pričom všetok svoj príjem odovzdáva svojim rodičom na hradenie nákladov spoločnej domácnosti. Z opätovného výsluchu matky vyplynulo, že jej pomery a pomery maloletej sa od pôvodného výsluchu nezmenili. Otec maloletej napriek výzve súdu nepredložil daňové priznanie a peňažné denníky za rok 2017 a 2018, hoci z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že je od 12.11.2012 oprávnený poskytovať služby v lesníctve a poľovníctve bez toho aby bol registrovaný v Sociálnej poisťovni. K pomerom otca z jeho vyjadrení a listinných dôkazov vyplynulo, že býva so svojimi rodičmi, manželkou, družkou a svojimi šiestimi maloletými deťmi v dome svojich rodičov. Otec maloletej sa napriek opakovaným doručeným predvolaniam na výsluch nedostavil. Otec maloletej je registrovaný ako živnostník, z čoho je zrejmé, ho treba považovať za osobu, ktorá má príjmy z inej než závislej činnosti podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine. Otec maloletej nepredložením žiadaných dokladov o svojich príjmoch a nedostavením sa na výsluch porušil svoju povinnosť podľa § 63 ods. 1 prvá veta zákona o rodine, keď nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Preto sa podľa § 63 ods. 1 druhá veta predpokladá že výška priemerného mesačného

príjmu otca maloletej predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo je 4 101,40 eur (podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov predstavuje životné minimum 205,07 eura mesačne). S ohľadom na takto zistené skutočnosti, a to že náklady na maloletú sú štandardné a zodpovedajú jej útlemu veku, pri ktorom matka maloletej nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť, súd určil podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné otca na maloletú 100 eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ktoré vyplývajú z toho, že má schopnosť dosahovať príjem v zistenej výške. Takto zistený príjem určuje i jeho životnú úroveň, pričom výživné 100 eur mesačne po zohľadnení vyživovacej povinnosti matky, toho, že výlučne matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, zabezpečí matke také množstvo finančných prostriedkov, aby sa životná úroveň maloletej rovnala životnej úrovni otca. Pri takto určenom výživnom zostane otcovi dostatok finančných prostriedkov na hradenie životných potrieb jeho ostatných šiestich maloletých detí, ktoré žijú v jednej domácnosti, čo umožňuje finančne menej náročné hradenie nákladov spojených so zabezpečením bývania a stravovania týchto maloletých. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec od podania návrhu na maloletú žiadnym spôsobom neprispel. Preto už zročné výživné za obdobie od 25.04.2018 do konca mesiaca decembra 2018 predstavuje 820 eur (osem mesiacov po 100 eur a pomerná časť výživného za apríl 100 eur x 6/30), ktoré je otec s ohľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku podľa § 44 povinný poukázať matke maloletej do troch dní od doručenia rozsudku a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace od januára 2019 je povinný poukazovať matke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že sa domáha zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a určenia výživného na mal. V. v sume 50,- eur mesačne. Uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie sú uvedené klamstvá, keď v oblasti poľovníctva nepodniká a rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že zarába 1.600,- eur mesačne. Býva v starom rodičovskom dome, ktorý si nemôže opraviť, nakoľko nemá finančné prostriedky. Súd prvej inštancie má vedomosť o jeho bytových pomeroch, napriek tomu uvádzal v rozhodnutí klamstvá. Mal za to, že súd mal vypočuť svedkov a to X. G. a ostatných svedkov, s ktorými žije, za účelom zistenia jeho majetkových pomerov. Ďalej uviedol, že súdu prvej inštancie poslal potvrdenie o práceneschopnosti, avšak súd na jeho maródku neprihliadal, zrejme z dôvodu zaujatosti voči nemu.

3. Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom súdu prvej inštancie považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej. V záujme mal. V. navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť.

5. Otec vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že na pojednávanie na súd prvej inštancie sa nemohol dostaviť, nakoľko bol na maródke kvôli krížom a chrbtici. Tvrdenia matky ohľadne jeho príjmu považoval za klamstvá, z ktorých súd prvej inštancie nemal vychádzať. V ostatnom zotrval na svojich argumentoch uvedených v podanom odvolaní. Spolu s vyjadrením predložil súdu 3 fotokópie faktúr za vykonané lesné práce.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že otec maloletej je registrovaný ako živnostník, z čoho je zrejmé, že ho treba považovať za osobu, ktorá má príjmy z inej než závislej činnosti podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec maloletej nepredložením žiadaných dokladov o svojich príjmoch a nedostavením sa výsluch, porušil svoju povinnosť podľa § 63 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, keď nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Preto sa predpokladá podľa § 63 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, že výška priemerného mesačného príjmu otca maloletej predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo je 4.101,40 eur. S prihliadnutím na takto zistené skutočnosti, a to že náklady na maloletú sú štandardné

a zodpovedajú jej útlemu veku, pri ktorom matka nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť, určil výživné zo strany otca na maloletú v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. 25.04.2018. Zároveň určil zročné výživné za obdobie od 25.04.2018 do 31.12.2018 vo výške 820,- eur, ktoré uložil povinnosť otcovi zaplatiť do troch dní od doručenia rozsudku.

8. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam otca uvádza nasledovné:

9. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

10. Predpokladom pre použitie domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine je kumulatívne splnenie týchto skutočností - I./ vzťah rodič - dieťa, II./ povinný rodič má príjmy z inej než závislej činnosti, III./ táto činnosť podlieha dani z príjmu a VI./ povinný rodič nesplní povinnosť tieto príjmy súdu preukázať, alebo nesplní povinnosť predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, alebo neumožní súdu sprístupnením údajov podľa osobitného predpisu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

11. Ak si povinný rodič pri zisťovaní jeho zárobkových možností a schopností niektorú z týchto povinností nesplní, má súd v zmysle zákona po zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného príjmu rodiča ako dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie o návrhu matky na určenie otcovstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. V. prebieha na súde prvej inštancie od 25.04.2018. Otec mal. V. sa napriek riadne doručeným predvolaniam na pojednávanie na súd prvej inštancie nedostavil (v dňoch 30.07.2018, 03.12.2018), svoju neprítomnosť neospravedlnil, na výzvy súdu, aby predložil doklady o svojich príjmoch nereagoval. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec mal. V. podniká na základe živnostenského oprávnenia, z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že od 12.11.2012 je oprávnený poskytovať služby v lesníctve a poľovníctve, bez toho, aby bol registrovaný v sociálnej poisťovni. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine otca vyplýva, že býva so svojimi rodičmi, manželkou, družkou a svojimi 6 maloletými deťmi v dome svojich rodičov. Odvolací súd poukazuje na to, že vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 18.10.2018, okrem iného uviedol, že pokiaľ bude otec pri preukazovaní svojich príjmov z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a objasňovaní svojich majetkových pomerov nečinný, do úvahy prichádza použitie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa predpokladá, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, z ktorej súd vychádza pri určení výživného. Otec maloletej, napriek tejto vedomosti o možnosti použitia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, zostal v konaní nečinný, napriek výzve súdu prvej inštancie žiadne doklady o svojich príjmoch nepredložil a na pojednávanie nariadené na deň 03.12.2018 sa nedostavil. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pristúpil k aplikácii ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a pri výške priemerného mesačného príjmu otca maloletej vychádzal z dvadsaťnásobku sumy životného minima, čo je 4.101,40 eur (nemal totiž inú možnosť než vychádzať z domnienky podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine lebo boli naplnené kumulatívne skutočnosti predpokladané pre použitie domnienky). Vychádzajúc z tohto príjmu otca a z odôvodnených potrieb mal. V., s prihliadnutím k tomu, že matka maloletej je na rodičovskej dovolenke a nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť, správne určil výživné zo strany otca na maloletú v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od 25.04.2018, t.j. od podania návrhu.

13. Pokiaľ otec v odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci súdom prvej inštancie ohľadom jeho zárobkových pomerov, je potrebné uviesť, že otec si ani v odvolacom konaní uvedenú edičnú povinnosť nesplnil, keď nepredložil súdu požadované doklady (daňové priznanie za rok 2017, peňažné denníky podnikateľa za rok 2017 a 2018). Pokiaľ aj otec spolu s odvolaním predložil 3 faktúry (z 31.01.2018, z 30.09.2018, 30.03.2018) z týchto čiastkových údajov nie je možné zistiť skutočný stav majetkových pomerov otca v rozhodnom období. Nastupuje preto zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného rodiča, ktorý je stanovený ako dvadsaťnásobok sumy

životného minima. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom meniť na základe iných skutočností, pretože fikcia príjmu nastupuje obligatórne. Keďže v preskúmavanej veci otec nepredložil požadované doklady, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že otec si svoju edičnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine nesplnil.

14. K odvolacej námietke otca, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol práceneschopný a súd nemal rozhodovať v jeho neprítomnosti, odvolací súd konštatuje, že táto námietka neobstojí. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie na deň 03.12.2018 bolo doručené otcovi 13.11.2018 spolu s výzvou, aby do termínu pojednávania predložil doklady - daňové priznanie za rok 2017, peňažný denník podnikateľa za roky 2017 a 2018. Otec súdu žiadané doklady nepredložil, napriek riadnemu predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. V zmysle § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec nepožiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávanie z dôležitého dôvodu, preto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu ust. § 183 CSP, ani k porušeniu práva otca na spravodlivý proces. Odvolacie námietky otca o zaujatosti súdu prvej inštancie z dôvodu prejednania veci v jeho neprítomnosti považoval z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd za neopodstatnené.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).