Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_15C-47-2018.pdf
PDF · 119.11 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/47/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. I. XX/XX, W. nad S., právne zastúpený: O.. I. F., advokátka, so sídlom Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom, proti žalovanej: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, W. nad S., zastúpená splnomocneným zástupcom: Centrum správnej pomoci Michalovce, so sídlom Topolianska 2829/174, Michalovce, o zaplatenie 14.278,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (v rámci upomínacieho konania) dňa 13.08.2018 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 14.278,12 eur s príslušenstvom. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca dňa 06.08.2009 požičal žalovanej sumu 10.000,- eur, ktorú jej vložil na jej účet vedený v W. N., a.s. s tým, že dlžnú sumu žalovaná spolu s úrokom a nákladmi spojenými s poskytnutím úveru splatí v mesačných splátkach tak, ako bol žalobca zaviazaný splácať úver poskytnutý mu Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.08.2009, teda v mesačných splátkach vo výške 144,89 eur. Prvá splátka bola splatná 10.09.2009 a konečná splatnosť úveru je 10.07.2019. Ku dňu podania žaloby je splatných 108 splátok, čo predstavuje sumu 15.648,12 eur. Žalovaná žalobcovi vrátila iba sumu 1.370,- eur, a preto jej dlh predstavuje 14.278,12 eur. Z dlžných splátok si žalobca uplatnil úroky z omeškania.
2. V upomínacom konaní súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 31.08.2018, proti ktorému bol podaný odpor, a jeho podaním došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu. V podanom odpore žalovaná uviedla, že nárok neuznáva a žalobca svoj nárok spoľahlivo neosvedčil. Žalovaná potvrdila, že žalobca jej dňa 06.08.2009 požičal sumu 10.000,- eur, ktorú sumu zaslal na jej účet v Dexia banke. Splácanie dlhu bolo dohodnuté v splátkach v sume 145,- eur a tak mu prvý rok pôžičku aj splácala. Dostala sa ale do sklzu s platením splátok, lebo mala vážnu dopravnú nehodu dňa 10.03.2010, po ktorej ostala dlhodobo pracovne neschopná. Ústne sa však nedohodli, že žalobcovi bude žalovaná splácať jeho spotrebiteľský úver od Slovenskej sporiteľne. Zmluvu, ktorú žalobca so Slovenskou sporiteľňou uzavrel, vidí žalovaná prvýkrát v tomto konaní. Nikde v nej nie je uvedená ako spoludlžníčka a keby aj bola spoludlžníčka, poukázala by na vady zmluvy, ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná tvrdila, že si požičala od žalobcu 10.000,- eur a nemá nič spoločné s úverom od Slovenskej sporiteľne, ktorý žalobca spomína v žalobe. Tiež namietala, že doklady sú len fotokópie a nie sú úradne osvedčené. Doložila tabuľku ňou vykonaných platieb a vzniesla námietku premlčania jednotlivých splátok. Od 10.09.2009 do 18.10.2016 uhradila žalobcovi splátky v sume 3.914,- eur. Premlčané splátky sú v sume 8.676,- eur od 10.10.2010 do 10.08.2015, keďže žaloba bola podaná dňa 10.08.2018. Týmto je preto jej povinnosť zaplatiť žalobcovi požičanú sumu 10.000,- eur splnená v rozsahu 12.590,- eur. Žiadala preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania.
3. V replike - vyjadrení k odporu žalobca navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. K odporu uviedol, že zotrváva na všetkých tvrdeniach uvedených v žalobe. Vyjadrenia žalovanej v odpore považuje za účelové v snahe vyhnúť sa vráteniu požičanej sumy za podmienok dohodnutých stranami sporu. Žiadal preto žalobe vyhovieť.
4. Duplika žalovanej je obsahovo totožná s obsahom podaného odporu proti platobnému rozkazu.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 07.03.2019, na ktoré sa dostavil žalobca, nedostavil sa jeho právny zástupca ani žalovaná. Žalobca súhlasil, aby súd pojednával aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Žalovaná dňa 07.02.2019 doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a žiadala pojednávanie odročiť z dôvodu, že sa nemôže dostaviť na nariadené pojednávanie, pretože je pracovne mimo Slovenska. Uviedla, že sa pojednávanie zúčastniť chce a na Slovensku bude od 11.03.2019 do 16.03.2019 a ešte dňa 03.05.2019, a preto žiadala, aby súd pojednávanie nariadil až v týchto dňoch. Súd na žalovanou uvedenú emailovú adresu oznámil, že pojednávanie sa uskutoční v určenom termíne a nebude odročené, a pokiaľ sa žalovaná nemôže zúčastňovať pojednávaní z pracovných dôvodov, je možné od nej spravodlivo žiadať, aby sa nechala na pojednávaní zastúpiť. Súd neodročil pojednávanie, nakoľko neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť iba vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Súd má za to, že ak pre pracovné aktivity v zahraničí žalovaná nemôže sa osobne dostaviť na súd, je možné celkom dôvodne od nej požadovať, aby sa nechala zastúpiť splnomocneným zástupcom. Keďže teda nebola splnená podmienka na odročenie pojednávania, podľa ktorej pojednávanie možno odročiť iba ak súčasne od strany nemožno spravodlivo žiadať, aby sa nechala zastúpiť, pojednávanie nemohlo byť v zmysle ust. CSP odročené. Nie je ani dôvodná žiadosť žalovanej, aby súd prispôsoboval pojednávanie dňom, počas ktorých pracovné aktivity žalovanej dovoľujú jej prísť zo zahraničia na súd. Súd určuje termíny pojednávaní v jednotlivých prejednávaných veciach a je povinnosťou strany, ktorá sa chce na pojednávanie dostaviť, aby si tomu prispôsobila svoje ostatné aktivity alebo, aby si zvolila zástupcu, prostredníctvom ktorého bude realizovať svoje práva v konaní pred súdom. Súd preto pojednávanie neodročil. Na toto oznámenie súdu žalovaná reagovala tak, že žiada, aby jej aspoň súd doručil zápisnicu z pojednávania, ktorú si na súde osobne po pojednávaní vyzdvihne a zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených v podanom odpore a žiada žalobu zamietnuť.
6. Žalobca na pojednávaní žiadal, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie. Podľa neho žalovaná sa vyhýba splneniu svojej povinnosti a skutočnosti, ktoré uviedla v odpore považuje za účelové. Pokiaľ by súd vo veci riadne pojednával, zotrval na doterajších vyjadreniach. Súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a preto ani týmto spôsobom nemohol vo veci rozhodnúť. Žalovaná dňa 07.02.2019 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovných aktivít mimo Slovenska a žiadala pojednávanie odročiť. Po oznámení, že pojednávanie odročené nebude, žalovaná reagovala tak, že pojednávania sa zúčastniť nemôže z už uvedených dôvodov, preto žiada aspoň o zaslanie zápisnice z pojednávania a zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach.
7. Podľa § 274 CSP, Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami
8. Žalovaná bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná a aj v predvolaní bola poučená o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná ospravedlnila včas svoju neúčasť na pojednávaní (07.02.2019) z dôvodu pracovných aktivít mimo územia SR, zotrvala na svojich skorších písomných vyjadreniach a žiadala o zápisnicu z pojednávania. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného je sankciou za pasivitu žalovaného v spore, avšak v danom prípade podľa názoru súdu nemožno hovoriť o tom, že by žalovaná v spore bola pasívna. Súd má za to, že napriek tomu, že sa žalovaná nedostavila na pojednávanie, nemožno dôvod, pre ktorý sa žalovaná ospravedlnila (hoci nebol dôvodom pre odročenie pojednávania, ako to už súd vysvetlil), nepovažovať za akceptovateľný dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemohla zúčastniť. Ak strana uvedie, že jej pracovné dôvody neumožňujú dostaviť sa na pojednávanie, z ktorého dôvodu sa ospravedlní a oznámi súdu, že na svojich skorších vyjadreniach k žalobe zotrváva, nemožno takýto postup strany považovať za pasívny postoj, ktorý by mal byť sankcionovaný rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila zo subjektívnych, odôvodnených a vopred súdu včas oznámených dôvodov, a preto nezostala v spore pasívna tak, ako to má namysli CSP. Nejde o situáciu, kedy by strana na pojednávanie neprišla, hoci bola riadne a včas predvolaná a súdu by túto skutočnosť vôbec neavizovala, súdu by sa vôbec neospravedlnila a predvolanie súdu by takpovediac ignorovala. Rovnako podľa súdu nejde ani o prípad, kedy by dôvod, pre ktorý bola neúčasť strany ospravedlnená, bol účelovo vykonštruovaný. Žalovaná podľa súdu tvrdila také skutočnosti, ktoré sú spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, a preto podľa súdu neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej. Takouto formou rozhodnutia súd preto ani nerozhodol a vykonal riadne pojednávanie s dokazovaním.
9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovanú pozná cez jej syna Juraja, svojho kolegu. Bola to jeho mama, pracovala na polícii, nemal dôvod neveriť jej. Peniaze jej požičiaval, pretože jej veril. Tieto peniaze vo výške 10.000,- eur, ako mu povedala, chcela použiť na nákup pozemku niekde v obci Štiavnik, povedala, že je to výhodná kúpa. Bol ochotný peniaze jej požičať, ale vzhľadom na to, že v tom čase nemal takú hotovosť, ani v tom čase nemal toľko na účte, ústne sa dohodli, že si na seba žalobca zoberie v Slovenskej sporiteľni úver a že tento mu žalovaná bude splácať v zmysle zmluvy, ktorú žalobca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, že mu teda bude splácať pôžičku za takých podmienok, za akých žalobca dostal úver v banke. Žalovaná ho ešte aj uistila, že to nebude určite splácať 10 rokov, ale že to splatí aj skôr. Ich ústna dohoda bola taká, že všetko, čo žalobca zaplatí Slovenskej sporiteľni, žalovaná mu zaplatí tak, aby on na tom nebol stratový. Žalobca si zobral úver zo Slovenskej sporiteľne na 10 rokov, mesačná splátka bola v sume 144,89 eur, potom sa tieto splátky aj menili s tým, že žalovaná mu mala zaplatiť aj úrok tak, ako ho žalobca platil banke v zmysle zmluvy o úvere. Žiadne iné úroky navyše za svoju ochotu žalobca od nej nežiadal, chcel len to, čo sám musel zaplatiť Slovenskej sporiteľni. Žalovanej veril, nespravili si o zmluve žiaden zápis a nikto iný ani nebol pri ich dohode prítomný. Stretnutie tak, že žalovaná žalobcu čakala pred Slovenskou sporiteľňou, kde on podpísal zmluvu a potom šli do Dexia banky a peniaze boli vložené na účet žalovanej. Žalobca jej podával informáciu o priebehu splácania svojho úveru v Slovenskej sporiteľni. Dňa 24.4.2017, keď žalobca už videl, že budú problémy, chcel úver banky jednorázovo splatiť a za týmto účelom si sám požičal od brata sumu 3.382,- eur a úver v Slovenskej sporiteľni takto jednorázovo aj splatil. Pokiaľ žalovaná predložila tabuľku o prehľade splátok, žalobca uviedol, že túto vyhotovoval on. Bol aj v Slovenskej sporiteľni, aby mu vyhotovili celú platobnú históriu k úveru, ale žiaľ, keďže si Slovenská sporiteľňa archivuje platobné histórie len niekoľko rokov, nevedel žalobca presne dohľadať celkovú sumu aj spätne za skoršie obdobie. Čo sa týka úhrad žalovanej, žalobca v žalobe uviedol úhrady vo výške 1.370,- eur, pričom vychádzla z toho, čo sa mu podarilo vydokladovať zo Slovenskej sporiteľne, keďže, Slovenská sporiteľňa nevedela vydokladovať tento úverový prípad od úplného počiatku. Žalobca uviedol, že keby vzájomná dohoda strán bola taká, že mu žalovaná má vrátiť iba 10.000,- eur, v živote by nešiel do Slovenskej sporiteľne a nebral by si tento úver, titulom ktorého mal zaplatiť Slovenskej sporiteľni okolo 17.000,-eur, nikdy by nesúhlasil s tým, že bude na tomto stratový 7.000,-eur. Žalovaná sa svojmu dlhu vyhýbala. Vie, že mala dopravnú nehodu, že sa na to vyhovárala, že musí splácať iné dlhy. Kontaktoval ju na sociálnych sieťach, jej syn dohadoval stretnutia, k tomuto stretnutiu však nikdy nedošlo a žalovaná si ho nakoniec aj zablokovala, keď ju naposledy kontaktoval. Dohoda bola len medzi nimi dvomi, nikto iný prítomný pritom nebol, syn žalovanej Juraj im len dohodol vzájomné stretnutia, ale on sám nemal vedomosť o dohode medzi nimi dvomi. Uviedol, že platba tejto pôžičky žalobcovi prišla dva krát z účtu syna žalovanej M. v roku 2012 a 2014 dva krát z účtu žalovanej a dva krát v roku 2016 prišlo 5 splátok z účtu jej dcéry U..
10. Súd vykonal následne dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
11. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 05.08.2009 mal súd zistené, že túto uzavrel žalobca ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ. Predmetom zmluvy bolo bezhotovostné poskytnutie úveru žalobcovi ako dlžníkovi vo výške 10.000,- eur, pri úrokovej sadzbe 11,8 % ročne, za spracovateľský poplatok 94,59 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať 119 splátkami vo výške 144,89 eur vždy k 10.dňu v mesiaci počnúc dňom 10.09.2009 a s poslednou splátkou splatnou dňa 10.07.2019. Celkové náklady spojené s úverom boli 7.424,93 eur.
12. Z potvrdenia pokladničnej operácie - vkladu na účet v W. banka Slovensko, a.s. zo dňa 06.08.2009 súd zistil, že v tento deň došlo k vkladu sumy 10.000,- eur na účet č. XXXXXXXXXX vedený na meno žalovanej. Transakciu realizoval žalobca.
13. Z prehľadu splátok na č.l. 22 rub, vo vzťahu ku ktorému obe strany potvrdili, že ho spracoval žalobca, vyplynulo, že ide o plán splátok č. 1 až 49 splatných od 10.09.2009 do 10.09.2013. Na ľavej strane v kolónke „Robo“ je prvých 8 splátok v sume 145,- eur, od splátky 9 po splátku 18 v sume 150,- eur, od splátky 19 po splátku 49 v sume 152,- eur. Na pravej strane v kolónke „Fajbíková“ sú vedené platby v celkovej výške 3.214,- eur za obdobie od 08.09.2009 do 17.02.2012. Platby realizované v roku 2016 (posledných 5 platieb v sume 140,- eur), teda platby v sume 700,- eur boli realizované bezhotovostne, ako to vyplýva aj z výpisu z účtu na čl. 23. Z týchto dôkazov vyplýva, že úhrady žalovanej činili sumu 3.914,- eur. 14. Z prehľadu splátok na č.l. 23 rub a č.l. 24 vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi v období od 08.09.2009 do 18.10.2016 nepravidelnými platbami v súčte sumu 3.914,- eur. Splátky boli realizované v rôznych sumách 145,- eur, 100,- eur, 114,- eur aj 140,- eur.
15. Z platobnej histórie predloženej žalobcom na č.l.73 vyplynulo, že žalobca súdu deklaroval (zhodne s obsahom žaloby) úhrady žalovanej z obdobia od 16.12.2011 do 18.10.2016 v sume 1.370,- eur. Rovnako tento listinný dôkaz eviduje plán splátok, ktoré žalobca platil titulom úveru Slovenskej sporiteľni, a.s. v období od 10.09.2009 do 21.04.2017 spolu v sume 17.044,84 eur.
16. Žalobca predložil výpis sms komunikácie so žalovanou z obdobia od 02.12.2014 do 17.05.2018 a od 01.05.2015 do 05.01.2018, v ktorej žalobca urguje žalovanú o úhradu dlhu. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vyčísleného na sumu 12.951,74 eur aj písomnou výzvou zo dňa 31.05.2018.
17. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 Občianskeho zákonníka, (1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. (2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná dňa 06.08.2009 uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanej požičal sumu 10.000,- eur. Uvedená skutočnosť nebola žalovanou namietaná, pričom fyzické odovzdanie peňažných prostriedkov vo výške 10.000,- eur do dispozície žalovanej (vkladom na jej bežný účet) bolo preukázané aj potvrdením banky o zrealizovaní tejto transakcie. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu zaplatila iba sumu 1.370,- eur, ktoré tvrdenie sa však v konaní ukázalo ako nepravdivé, keďže žalovaná preukázala, a to aj potvrdením o vykonávaní splátok, ktoré vyhotovil sám žalobca, čo potvrdil na pojednávaní, a rovnako tak aj výpismi z bankového účtu (listiny na č.l. 22 rub, čl. 23), že žalobcovi uhradila celkovo pôžičku v sume 3.914,- eur. Treba tiež dodať, že toto tvrdenie žalovanej uvedené v podanom odpore o výške celkových ňou vykonaných úhrad, žalobca už v ďalšom priebehu konania ani nerozporoval, a preto výška úhrad zo strany žalovanej bola celkovo ustálená a preukázaná v konaní v sume 3.914,- eur. Žalobca totiž sám na pojednávaní priznal, že pri formulovaní žaloby vychádzal z neúplných údajov od Slovenskej sporiteľne, ktorá z dôvodu plynutia času mu nevedela už poskytnúť úplné údaje za celé obdobie splácania, a preto uviedol, že výška platieb žalovanej bola v žalobe uvedená len v sume 1.370,- eur vychádzajúc z takto (neúplne) poskytnutých údajov z banky. Nebolo ďalej medzi stranami sporu sporné, že splátky pôžičky mala žalovaná uhrádzať žalobcovi vždy mesačne. Žalobca uvádzal, že deň splatnosti bol medzi stranami dohodnutý vždy k 10.dňu v mesiaci, toto tvrdenie žalovaná nijako nenamietala ako nesprávne, nijako ho nepoprela, nevyjadrila sa k nemu, preto ani skutočnosť, že splátky pôžičky sa zaviazala žalovaná uhrádzať žalobcovi vždy k 10.dňu v kalendárnom mesiaci, nebola medzi stranami sporná. Z listín predložených obomi stranami pritom vyplynulo, že prvá splátka pôžičky bola splatná v mesiaci september 2009. Čo sa týka výšky dohodnutých mesačných splátok, v ktorých sa žalovaná zaviazala splácať žalobcovi ústne dohodnutú pôžičku, žalobca uvádzal, že výška splátky bola dohodnutá v sume 144,89 eur mesačne a žalovaná tvrdila, že výška splátky bola dohodnutá v sume 145,- eur mesačne. Pokiaľ žalovaná uvádzala výšku splátky 145,- eur a žalobca výšku splátky 144,89 eur, nespornou výškou mesačnej splátky tak bola výška 144,89 eur (keďže na tomto rozsahu sa strany sporu zhodli, keďže v tomto rozsahu sa ich tvrdenia o výške splátky „stretli“ a nerozchádzali). Výška prípadne dohodnutej mesačnej splátky nad tento rozsah pritom jednoznačne nevyplynula ani z predložených listinných dôkazov, nakoľko splátky zo strany žalovanej boli realizované v rôznych výškach od 100 do 145 eur, rovnako tak aj v listine na č.l. 22 rub sa uvádza výška splátky od 145 do 152 eur, a preto prípadná dohoda o výške mesačnej splátky nad rozsah sumy 144,89 eur nebola v konaní preukázaná. Súd preto ustálil, že výška dohodnutej mesačnej splátky bola v sume 144,89 eur (pričom tak, ako bude ďalej uvedené, žaloba by bola nedôvodná, či už by mesačná splátka činila 144,89 eur, alebo 145,- eur).
19. Najpodstatnejšou okolnosťou, s ktorou sa ako so spornou musel súd vysporiadať, bola okolnosť, akú sumu sa žalovaná zaviazala žalobcovi na základe ich vzájomnej dohody vrátiť. Žalobca tvrdil, že podľa ich ústnej dohody sa žalovaná zaviazala mu vrátiť (ku dňu podania žaloby) celkovo sumu 15.648,12 eur, a preto po odčítaní platieb ( v ním tvrdenej výške 1.370,- eur) mu žalovaná dlží ešte sumu 14.278,12 eur. Žalovaná pritom tvrdila, že sa so žalobcom dohodli len na tom, že mu vráti požičaných 10.000,- eur bez akýchkoľvek ďalších nárokov, poprela výslovne, že by sa bola zaviazala vrátiť mu dlh v rozsahu, v akom sa žalobca zaviazal dlh vrátiť Slovenskej sporiteľne podľa zmluvy o úvere zo dňa 05.08.2009, z ktorej bol dlžníkom. Tvrdila, že o tejto zmluve o úvere do času doručenia žaloby nemala vedomosť a vzájomne sa nedohodli, že mu bude splácať jeho úver zo Slovenskej sporiteľne. Vo vzťahu k tejto spornej okolnosti treba dodať, že je to žalobca, ktorý bol v konaní povinný preukázať existenciu vzájomnej dohody o vrátení finančných prostriedkov titulom pôžičky nad rámec požičanej sumy 10.000,- eur, teda jeho zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že si so žalovanou dohodol nielen vrátenie istiny, ale aj vrátenie plnenia majúceho tu povahu úrokov ako jedinej možnej odplaty pri zmluve o pôžičke v zmysle ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak sa žalobca domáha vrátenia určitej sumy spolu s úrokom s tvrdením, že túto sumu žalovanej poukázal titulom zmluvy o pôžičke, nesie dôkazné bremeno o takomto tvrdení, teda o tom, že došlo k uzatvoreniu úročnej zmluvy o pôžičke. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a v prejednávanej veci aj povinnosť vrátiť úroky a d/obvykle aj doba splatnosti vrátenia. Z uvedeného je možné konštatovať, že pre prípad úspechu bolo potrebné preukázať vznik dvojstranného právneho úkonu, a to zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi stranami sporu vrátane povinnosti preukázať existenciu riadnej a určitej dohody o tom, že žalovaná bude povinná okrem poskytnutej istiny 10.000,-eur vrátiť žalobcovi aj tvrdené úroky. Vzhľadom k tomu, že v písomnej podobe táto zmluva nebola vyhotovená, bolo potrebné inými dôkazmi preukázať vznik a podmienky tohto dvojstranného právneho úkonu, a v prejednávanej veci vzhľadom na to, čo ostalo sporným, bolo potrebné preukázať predovšetkým existenciu dohody o úrokoch ako nároku, ktorého úhrady sa žalobca domáha nad rámec poskytnutej istiny. Súd má za to, že žalobca v konaní dôkazné bremeno o takto tvrdenej skutočnosti neuniesol, keďže nebolo v konaní preukázané, že by si so žalovanou dohodol aj jej povinnosť vrátiť nad rámec požičanej sumy aj úroky v konkrétnej výške či sadzbe. Samotné predloženie úverovej zmluvy so Slovenskou sporiteľňou, v ktorej žalobca vystupuje ako dlžník, nepreukazuje existenciu dohody so žalovanou o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi aj iný nárok nad rámec požičanej istiny. Ide o dva úplne samostatné právne úkony a len tvrdenie žalobcu, že ak by sa žalovaná nezaviazala mu vrátiť celé plnenie, ktoré on mal vrátiť svojmu veriteľovi, nikdy by jej pôžičku neposkytol, lebo by bol stratový, je irelevantné a nepostačuje na vyvodenie záveru o existencii zmluvy o úrokoch medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Naviac sa ukázalo ako nie úplne pravdivé tvrdenie žalobcu prednesené na pojednávaní, že žalovaná ho čakala pred Slovenskou sporiteľňou, kde on podpísal zmluvu o úvere a následne spoločne šli do Dexia banky a peniaze jej vložil na účet. Zmluvu o úvere žalobca podľa jej datovania podpísal dňa 05.08.2009 a peniaze na účet boli žalovanej v hotovosti na účet vložené dňa 06.08.2009, a preto sa tieto úkony zrejme ani neuskutočnili v bezprostrednej časovej následnosti za sebou, ako to prezentoval žalobca. Zo žiadnej z predložených listín (keďže žalobca produkoval v konaní len listinné dôkazy a žiadne iné návrhy na dokazovanie žalobca nemal) totiž nevyplýva existencia dohody strán sporu o povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi aj tvrdené plnenie nad rámec istiny 10.000,- eur, nevyplýva z nich teda riadna, určitá a zrozumiteľná dvojstranná dohoda žalobcu a žalovanej o výške úrokov, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi. Len samotný obsah jednej z sms správ, ktorú žalovaná mala poslať žalobcovi, v ktorej ho vyzýva, aby žalobca zistil zostatok v banke pre účely úhrady, nevypovedá nič o existencii dohody strán sporu o povinnosti vrátiť istinu pôžičky aj s konkrétnym úrokom. Nie je totiž len na základe tejto správy možné jednoznačne konštatovať, či sa mal namysli nevyplatený zostatok pôžičky žalovanej voči žalobcovi, kde splátky žalovaná realizovala bezhotovostne na účet žalobcu v banke, alebo nevyplatený zostatok žalobcu voči svojmu veriteľovi. Navyše odpoveď žalobcu, že zostatok dlhu je 3.845,91 eur pritom vôbec nekorešponduje s výškou dlhu, ktorý po zohľadnení všetkých platieb žalovanej žalobcovi ku danému dňu ešte ostal nevyplatený, ani s rozsahom žalovanej sumy, čo robí uvedenú komunikáciu ešte zmätočnejšou bez možnosti z nej vyvodiť jednoznačný záver o existencii vzájomnej dohody strán sporu o povinnosti žalovanej vrátiť istinu aj s úrokmi. Existenciu dohody o úrokoch z poskytnutej pôžičky tak súd jednoznačne a nepochybne preukázanú nemal.
20. Súd preto konštatuje, že v konaní sa žalobcovi podarilo preukázať iba to, že žalovaná sa zaviazala vrátiť mu sumu 10.000,- eur v mesačných splátkach po 144,89 eur počnúc mesiacom september 2009, vždy k 10. dňu v mesiaci a tiež bolo preukázané, že žalovaná mu uhradila celkom sumu 3.914,- eur. Nezaplatený zvyšok pôžičky by tak mal predstavovať sumu 6.086,- eur (10.000,- eur - 3.914,- eur) a vo zvyšku uplatnenom nad rozsah tejto sumy súd žalobu musí ako nedôvodnú zamietnuť z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaná však vzniesla námietku premlčania a poukazovala na to, že premlčané sú splátky v sume 8.676,- eur, a teda žaloba by mala byť zamietnutá celkom. Súd preto pristúpil k posúdeniu námietky premlčania a dospel k záveru, že táto bola vznesená dôvodne. Premlčacia doba s poukazom na § 101 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka pri každej jednej mesačnej splátke plynie samostatne vždy od dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti, pričom premlčacia doba je trojročná.
21. Plán splátok vrátenia sumy 10.000,- eur je nasledovný (splátky splatné vždy k 10.dňu v mesiaci):
Rok 2009 : (splácanie počnúc od septembra) 4 splátky x 144,89 eur je 579,56 eur
Rok 2010: 12 splátok x 144,89 eur je 1.738,68 eur
Rok 2011: 12 splátok x 144,89 eur je 1.738,68 eur
Rok 2012: 12 splátok x 144,89 eur je 1.738,68 eur
Rok 2013: 12 splátok x 144,89 eur je 1.738,68 eur
Rok 2014: 12 splátok x 144,89 eur je 1.738,68 eur
Rok 2015: 5 splátok x 144,89 eur je 724,45 eur a posledná 6. splátka splatná 10.06.2015 v sume 2,59 eur.
22. Žalovaná vykonala úhrady v sume 3.914,- eur, pričom po ich započítavaní na splátky najskôr splatné možno konštatovať, že uhradené boli všetky splátky splatné v roku 2009, všetky splátky splatné v roku 2010 a 11 celých splátok splatných v roku 2011 a posledná 12. splátka splatná v roku 2011 bola uhradená len v sume 1,97 eur. Zvyšné splátky ostali celkom nezaplatené. Posledná splátka bola splatná dňa 10.06.2015. Vzhľadom na dátum podania žaloby, ktorý je v zmysle potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica ( č.l. 9) deň 13.08.2018, sú premlčané všetky splátky splatné do 13.08.2015 (3 roky pred podaním žaloby). Súd s poukazom na vyššie uvedený plán splátok konštatuje, že všetky splátky, ktoré zostali po započítaní úhrad žalovanej neuhradené (počnúc časťou splátky splatnou v decembri 2011), sú ale premlčané, pretože všetky sa stali splatnými pred 13.08.2015. Súdu preto neostávalo nič iné, ako len žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
23. Aj keby súd teoreticky vychádzal z toho, že výška mesačnej splátky bola medzi stranami dohodnutá v sume 145,- eur mesačne (ako tvrdila žalovaná), i tak by boli všetky splátky, ktoré ostali neuhradené, premlčané. V takom prípade by 10.000,- eur bolo rozvrhnutých nasledovne:
Rok 2009 : (splácanie počnúc od septembra) 4 splátky x 145 eur je 580 eur
Rok 2010: 12 splátok x 145 eur je 1.740 eur
Rok 2011: 12 splátok x 145 eur je 1.740 eur
Rok 2012: 12 splátok x 145 eur je 1.740 eur
Rok 2013: 12 splátok x 145 eur je 1.740 eur
Rok 2014: 12 splátok x 145 eur je 1.740 eur
Rok 2015: 4 splátok x 145 eur je 580 eur a posledná 5. splátka splatná 10.05.2015 v sume 140 eur.
24. Žalovaná vykonala úhrady v sume 3.914,- eur, pričom po ich započítavaní na splátky najskôr splatné možno konštatovať, že uhradené boli všetky splátky splatné v roku 2009, všetky splátky splatné v roku 2010, 10 celých splátok splatných v roku 2011 a 11. splátka splatná v roku 2011 bola uhradená len v sume 144 eur. Zvyšné splátky ostali celkom nezaplatené. Posledná splátka bola splatná dňa 10.05.2015. Vzhľadom na dátum podania žaloby, ktorý je v zmysle potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica ( č.l. 9) deň 13.08.2018, sú premlčané všetky splátky splatné do 13.08.2015 (3 roky pred podaním žaloby). Súd s poukazom na vyššie uvedený plán splátok konštatuje, že aj v prípade, ak by súd počítal so splátkou vo výške 145,- eur mesačne, by boli premlčané všetky splátky, ktoré zostali po započítaní úhrad žalovanej neuhradené (počnúc časťou splátky splatnou v novembri 2011). Súd by preto aj pri tejto tvrdenej variante mesačných splátok musel konštatovať premlčanie a žalobu tiež zamietnuť.
25. Súd pre úplnosť uvádza, že úlohou zmluvných strán a v tomto prípade najmä žalobcu ako veriteľa, bolo naplniť znenie ust. § 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. V prípade, že by hneď nazačiatku boli účastníci uzavreli taký právny úkon (zmluvu o pôžičke), z ktorého by nesporne vyplýval jeho jednoznačný a preukázateľný obsah, eliminoval by sa stav nejasnosti a neunesenia dôkazného bremena pri absencii dôkazov v prípadnom súdnom konaní, vedenie ktorého treba mať vždy namysli najmä na strane veriteľa. Rovnako tak, aj premlčanie nároku privodil žalobca tým, že včas neuplatnil svoj nárok relevantným spôsobom na súde, hoci žalovaná bola už dlhšiu dobu v omeškaní s úhradou zvyšných dlžných splátok, ktorá skutočnosť mala tiež vplyv na výsledok tohto sporu.
26. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobcom v konaní predložené listiny sú len fotokópie, túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 16/2013).
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, žalobca je v konaní plne neúspešnou stranou v spore a plne úspešnou procesnou stranou je žalovaná, a preto má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.