Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/208/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.Box 205, proti žalovanému L. C., G.. XX.X.XXXX, K. V. XXX, o zaplatenie 5.279,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 6. februára 2018 č.k. 10Csp/260/2017 - 44 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku istinu 4.585,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2500 eur od 20.8.2014 do zaplatenia, ako i trovy konania v rozsahu 73,72 % a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Rozhodol tak o žalobe, podanej právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. o zaplatenie istiny 5.279,13 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.8.2014 až do zaplatenia s tvrdením, že žalovaný poskytnutú pôžičku v sume 4.900 eur, ktorú sa na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXXXXXX (Z. XXXXXXX) zaviazal žalovaný vrátiť celkovo vo výške 9.435 eur v 60 mesačných splátkach v sume 157,25 eur, nevrátil ani potom, ako dňa 19.8.2014 bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, lebo žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby uhradil čiastku 314,50 eur a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu 5.279,13 eur, pozostávajúcu z neuhradených splátok a príslušenstva.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela dňa XX.X.XXXX so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (Z. XXXXXXX), na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 4.900 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 60 pravidelných mesačných splátkach v sume 152,82 eur, pri priemernej RPMN vo výške 20,54 %, RPMN vo výške 32 % a ročnej úrokovej sadzbe 32 %. Pretože žalovaný uhradil z pôžičky len čiastku 314,50 eur, žalobca po zaslaní predžalobnej upomienky dňa 25.6.2014 žalovanému, dňa 19.8.2014 úver zosplatnil.

4. Súd vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 53a 1, § 54 ods. 2, § 657 ods. 1, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 1, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc zo zistenia z údajov zverejnených

priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska: http://www.nbs.sk/ sk/statistickeudaje/udajove - kategorie - sdds/urokove-sadzby/priemerne urokove - miery - z - uverov obchodnych-bank <http://www.nbs.sk/sk/statistickeudaje/udajove%20-%20kategorie%20-%20sdds/ urokove-sadzby/priemerne%20urokove%20-%20miery%20-%20z%20-%20uverov%20obchodnych- bank>, poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu XX.X.XXXX, kedy bola uzavretá úverová zmluva, že v kategórii nové úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5, činila úroková sadzba 11,16 % ročne, poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 a sp. zn. 3Cdo/173/2003, súd prvej inštancie usúdil, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, lebo úroková miera dohodnutá medzi stranami prevyšuje obvyklú mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila 11,16 % a dohodnutá úroková miera medzi stranami činila 32 %, čo je niekoľkonásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období, a preto dohoda o výške úrokov je absolútne neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Zo zistenia, že z poskytnutého úveru vo výške 4.900 eur žalovaný uhradil sumu 314,50 eur, súd uzavrel, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4.585,50 eur spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, a v časti o zaplatenie sumy 693,63 eur žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 tak, že vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu, domáhajúceho sa priznania istiny 5.279,13 eur, ktorému súd vyhovel v časti jeho nároku na úhradu istiny 4.585,50 eur, čo predstavuje 86,86 % úspech, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu 73,72 % trov konania s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a proti súvisiacemu výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 693,63 eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % p.a. zo sumy 2.779,13 eur od 20.8.2014 do zaplatenia a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca namietol správnosť záveru súdu, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Zopakoval, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4900 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 9.169,20 eur s tým, že celkové náklady žalovaného spotrebiteľa s úverom činia 4.269,20 eur, pričom výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1500 eur do 6500 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 31.12.2013 predstavovala 20,54 % tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Podčiarkol, že celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Žalobca mal za to, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platného od 1.9.2014.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Pretože odvolanie žalobcu sa nedotklo vyhovujúceho výroku rozsudku, rozsudok v tejto časti nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku v jeho zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 a z hľadísk žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

9. Súd prvej inštancie zákonným spôsobom vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 a nasl. CSP, vec správne právne posúdil a aj vecne správne rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

10. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutej časti prvoinštančného rozsudku, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu pokladá k týmto za potrebné dodať:

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že v prejednávanom prípade žalobca uplatnil neopodstatnene odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorý je daný jedine vtedy, ak súd sa pri rozhodovaní dopustí omylu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný spor.

12. O taký prípad sa v posudzovanej veci nejedná. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia súd nesprávne vyložil, ak zmluvný vzťah založený spotrebiteľskou úverovou zmluvou dňa XX.X.XXXX posúdil podľa ustanovení § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia posudzovanej zmluvy, ako i ustanovenia § 52 a nasl., najmä § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, vo svojej prvej vete stanovil, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, na základe správnej aplikácie ktorých následne súd správne uzavrel, že posudzovaný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to potom, ako náležite podrobil súdnej kontrole jej zmluvných klauzúl aj klauzulu týkajúcu sa ceny úveru. V posudzovanom spore je totiž nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, a teda aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, ktoré v časti týkajúcej sa zneužívajúcich klauzúl v spotrebiteľských zmluvách predstavujú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zavádzajúcej systém ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, t.j. spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov, vychádzajúc pritom z myšlienky, že sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi z hľadiska vyjednávacej sily, úrovne informovanosti, i so zreteľom na možnosť dodávateľa stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv, čo spotrebiteľa vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (por. m.m. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 25 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05, bod 25). Na vecnej správnosti napadnutej časti rozsudku nemôže pritom bez ďalšieho nič zmeniť argument žalobcu v odvolaní, že „v súlade s § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 31.12.2013 predstavovala 20,54 % tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN)“, pretože ročná percentuálna miera nákladov na jednej strane a ročná úroková sadzba na druhej strane sú dve rozdielne kategórie, ktoré sa nemôžu zmiešavať.

13. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane správneho výroku o trovách konania.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a procesne neúspešný žalobca na ich náhradu nemá právo.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .