Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-10-2019.pdf
PDF · 86.07 KB
Case nature
Subarea
15CoP/10/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o: maloletú O. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, C. C., dieťa matky T. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, C. C., a otca Z. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, E.-sever, t. č. XX L. M., U. R., Z., H X., H., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 1. marca 2019, č. k.: 37 P/43/2019 - 19, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka maloletých detí sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby maloleté dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky a určil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 400,- € mesačne a uložil jej povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti neodkladného opatrenia návrh vo veci samej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
3. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa sa snažili dohodou upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej, ale neúspešne. Otec maloletej zostal žiť mimo územia Slovenskej republiky v mieste súčasného bydliska, kde má stálu prácu a hlavný objekt svojich terajších záujmov. Ona spolu s maloletou sa natrvalo vrátili späť na Slovensko, kde majú záujem ostať žiť a spoločne si budovať zázemie pre život. V mieste ich terajšieho bydliska v Slovenskej republike je vytvorené lepšie sociálne a rodinné zázemie pre jej výchovu a vývoj. Garantovala, že otcovi umožní do rozhodnutia vo veci samej, aby mal maloletú vo svojej osobnej starostlivosti v mieste jeho terajšieho bydliska raz za rok v čase školských prázdnin, maximálne však spolu na dobu 14 dní, že mu umožní zobrať si maloletú do miesta jeho terajšieho bydliska mimo Slovenskej republiky. Všetky náklady s prepravou bude v plnej miere hradiť otec dieťaťa. K návrhu na výživné uviedla, že otec je zamestnaný na trvalý pracovný pomer a jeho čistý mesačný príjem je cca 2.200 L. Výšku výživného odvodila od nákladov na bývanie maloletej a jej náklady na bývanie v sume 150,- €, náklady na stravu a pitný režim 100,- €, náklady spojené s návštevou predškolských a voľno časových zariadení v sume 50,- €, s ošatením a drogériou v sume 30 €, na lieky a doplnky v sume 30,- a rezerva 40,- € v súvislosti s neočakávanými a nepredvídateľnými situáciami a na výdavky s kultúrnym a športovým vyžitím maloletej.
4. V odôvodnení rozhodnutia súd venoval pozornosť existencií súdnej právomoci. Z predložených listinných dôkazov ako je vedení matky mal osvedčené, že maloletá sa narodila v júli 2016 v Spojenom kráľovstve N. C. a K. E. (ďalej len „N. C.“). Rodičia maloletej sú slovenskí štátni občania, maloletá má štátne občianstvo Slovenskej republiky i Veľkej Británie. Matka s maloletou v súčasnosti žijú na území Slovenskej republiky, kde chcú zostať natrvalo, otec žije vo N. C.. Maloletá je v Slovenskej republike prihlásená na trvalý pobyt od 18. 01. 2019. Keďže ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletú s cudzím prvkom (otec dieťaťa žije v zahraničí) a Slovensko i Veľká Británia sú členmi Európskej únie, súd aplikoval v danej veci Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len Nariadenie), ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
5. Konštatoval, že matka neuviedla v návrhu skoro žiadne skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie obvyklého pobytu maloletej, pričom aplikoval čl. 8, čl. 9, čl. 10, čl. 12 a čl. 13 Nariadenia. Poukázal na potrebu zistenia konkrétnych údajov, pričom konštatoval, že vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia a zákonom stanovenú lehotu na jeho nariadenie je súd limitovaný možnosťou zisťovať všetky skutkové okolnosti potrebné na určenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako i vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie. Vyvodil záver, že súd nevie vyvodiť, kde mala maloletá obvyklý pobyt v čase začatia konania a tým, či je daná aj právomoc súdu v danej veci konať. Preto vychádzal z čl. 20 Nariadenia (zohľadňujúc i rozsudok súdneho dvora v Luxemburgu z 23. 12. 2009 vo veci C -403/09 PPU Jasna Detiček vs Maurizio Sgueglio), podľa ktorého je možné predbežné opatrenie, resp. ochranné opatrenie vydať len za kumulatívneho splnenia troch kritérií, ktorými sú: a/ ich vydanie je naliehavé, b/ musia byť vydané vo vzťahu k osobám alebo majetku nachádzajúceho sa v členskom štáte, kde sídli súd vydávajúci opatrenie a c/ musia mať dočasný charakter. Z uvedených kritérií súd konštatoval splnenie dvoch, a to prítomnosť maloletej na území Slovenskej republiky a dočasný charakter neodkladného opatrenia. Nemal splnenú tretiu podmienku, a to nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia. To, že sa rodičia nedohodli na výkone rodičovských práv a povinností a prerušilo sa ich spolužitie, v danom prípade spojené s presťahovaním sa na územie iného štátu automaticky, nezakladá okamžitú potrebu vydania rozhodnutia súdu. Súd nemal osvedčené, že by sa maloletá ocitla bez akejkoľvek starostlivosti, resp. že jej nie je zabezpečená riadna starostlivosť. Taktiež nezistil, že by bolo ohrozené zdravie, život maloletej, či ohrozený alebo narušený jej priaznivý fyzický a psychický vývin. V časti výživného matka nevyhnutnú potrebu vydania neodkladného opatrenia neodôvodnila. Z návrhu matky nevyplýva, kto v súčasnosti uspokojuje odôvodnené potreby maloletej, či otec prispieva alebo neprispieva od premiestnenia maloletej na jej výživu dobrovoľne, ak áno, v akej výške a formou.
6. Proti uzneseniu sa odvolala navrhovateľka - matka. Napadnuté uznesenie žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Namietala, že súd nezobral do úvahy všetky okolnosti a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorých výsledkom bol zamietavý výrok rozsudku. Súd si vytvoril skutkový základ, ktorý nesprávne vyhodnotil. Podľa jej názoru nevyhnutnosť upraviť dočasne výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej bola jednoznačne preukázaná tým, že sa s maloletou natrvalo vrátili na Slovensko, kde majú záujem ostať žiť a spoločne si budovať si dôstojné zázemie pre riadny, usporiadaný a plnohodnotný život. Vzťah s otcom maloletej sa vážne narušil, nebol dôvod, aby maloletá a navrhovateľka zostali žiť na území Veľkej Británie, kde nemali vybudované žiadne sociálne, kultúrne a rodinné väzby. V rámci spoločnej domácnosti odporca zabezpečoval prostriedky na výživu maloletej tak, aby bolo o ňu riadne postarané. Väčšinu času maloletá trávila s navrhovateľkou, a to aj z dôvodu, že odporca je zamestnaný na trvalý pracovný úväzok a zabezpečoval hlavný príjem domácnosti. Spolužitie rodičov sa natrvalo rozdelilo.
7. S maloletou sa navrhovateľka odsťahovala na územie Slovenskej republiky s úmyslom trvalého usadenia dňa 18. decembra 2018. Od narodenia maloletej chodievala maloletá so svojou matkou na Slovensko pravidelne, pričom súhrne celková doba pobytu bola viac ako 8 mesiacov, z čoho je zrejmé, že skoro tretinu života maloletá strávila na Slovensku v tradičnom kultúrnom prostredí jej predkov a príbuzných. Na území Veľkej Británie si maloletá nevybudovala žiadne kultúrne a sociálne väzby, nenavštevovala tam predškolské zariadenia, ani iné inštitúcie predškolskej výchovy. Je síce pravda, že v súhrne obvyklým pobytom maloletej bola Veľká Británia, avšak bez vytvorenia väzieb na rodinné, školské a sociálne záujmy. Maloletá veľmi dobre rozpráva po slovensky a po anglicky vie povedať tri slová. Otec maloletej nikdy nenamietal pravidelné odchody maloletej s matkou na Slovensko a nebolo tomu ani v prípade, keď sa navrhovateľka s maloletou rozhodli v decembri roku 2018 vrátiť späť na Slovensko. Tieto skutočnosti otec vždy rešpektoval a nerobil problémy, tak tomu bolo aj v prípade definitívneho návratu späť. Otec maloletej nemá záujem žiť v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorá tam nemala prácu ani víziu svojej a maloletej budúcnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľka svoju budúcnosť a život vo Veľkej Británii definitívne uzavrela.
8. Poukazovala aj na to, že súd ju mohol vypočuť na objasnenie ňou tvrdených skutočností. Navrhovateľka v návrhu netvrdila, že by sa maloletá ocitla bez akejkoľvek starostlivosti, prípadne, že by nebola zabezpečená riadna starostlivosť o maloletú, o ktorú je postarané riadne, avšak celá ťarcha zabezpečenia plnohodnotnej výživy a výchovy je na pleciach navrhovateľky, ktorá napriek všetkému to zvláda bez negatívneho vplyvu na maloletú. Preto je toho názoru, že súd mal rozhodnúť aspoň o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej v nevyhnutnej miere do času, kým by sa rozhodlo vo veci samej. Otec tohto času neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami na výživu maloletej.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď prihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie významné. Správne vyhodnotil otázku právomoci, pričom aplikoval správne čl. 20 Nariadenia. Okresný súd svoje závery zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, pričom vzhľadom na spodnú právomoc neuložil matke podať návrh vo veci samej, pričom ju poučil, že takýto návrh môže podať, pričom v rámci takéhoto konania bude potrebné zaoberať sa určením obvyklého pobytu maloletej a tým, súd ktorého členského štátu má právomoc v danej veci konať a rozhodovať.
12. K argumentácii matky uvedenej v odvolaní odvolací súd dodáva, že neobstojí námietka, že by súd nezobral do úvahy všetky okolnosti, pretože z odôvodnenia vyplýva, že sa zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré tvrdila navrhovateľka v návrhu. V odvolaní bližšie neuviedla, ktoré okolnosti súd nemal zobrať do úvahy. Súd nepoprel tvrdené skutkové okolnosti matkou, že má záujem natrvalo sa vrátiť na Slovensko, ani to, že otec dieťaťa zabezpečoval prostriedky na výživu maloletej, pričom tento je riadne zamestnaný, má príjem, preto matka môže od otca maloletého dieťaťa požadovať platenie výživného. Matka síce tvrdila, že otec neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami, ale neuviedla ani žiaden dôkaz o tom, že by otca dieťaťa o to požiadala a tento, hoci doteraz na výživu maloletej riadne plnil, čo uviedla aj matka, odmietol prispievať na výživu maloletej dcéry. Zároveň treba podotknúť, že matka v podstate súhlasí s tým, že obvyklým pobytom maloletej bola Veľká Británia, čo potvrdzuje správne závery okresného súdu v pochybnosti o právomoc súdu. Matka zároveň potvrdila, že o maloletú je riadne postarané, vrátane jej výživy. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že nebola naplnená tretia podmienka, ktorá vyplýva z čl. 20 Nariadenia. Matka musí predovšetkým preukázateľne požiadať otca maloletej o príspevok na výživu maloletého dieťaťa, a pokiaľ mieni usporiadať svoje rodinné vzťahy natrvalo, mala by si podať návrh úprav práv a povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu.
13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).