Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-384-2018.pdf
PDF · 92.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/384/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej: L. Z., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX P., občan Slovenskej republiky, o vymoženie 2 357,69 Eur s prísl., ktorá je vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/659/2009-20 zo dňa 6. júla 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/659/2009-20 zo dňa 6. júla 2018 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/659/2009-20 zo dňa 6. júla 2018 prvou výrokovou vetou vyhlásil exekúciu za neprípustnú, druhou výrokovou vetou exekúciu zastavil a v tretej výrokovej vete uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený návrhom zo dňa 30. apríla 2009 požiadal súdnu exekútorku JUDr. Júliu Kubjatkovú o vykonanie exekúcie proti povinnej. Exekučným titulom bol Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, sp.zn. RK-2482/08-EK zo dňa 22. mája 2008, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2 581,82 Eur s príslušenstvom. Poverenie na vykonanie exekúcie exekučný súd udelil súdnej exekútorke dňa 28. mája 2009, náhradníkom súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej sa stal súdny exekútor JUDr. Ing. Gasper. Z pripojených listinných dôkazov exekučný súd zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 30. júna 2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 2 389,96 Eur. V bode 18 Všeobecných zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je obsiahnutá rozhodcovská doložka, z ktorej si rozhodca odvolil právomoc rozhodnúť vo veci rozhodcovským rozsudkom. Nakoľko povinná neplnila riadne svoje povinnosti zo Zmluvy a bola v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal u rozhodcu žalobu. Exekučný súd uviedol, že Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou ako zmluva typová, formulárová a adhézna, ktorú uzatvoril oprávnený v postavení dodávateľa a povinná v postavení spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v rozhodcovskej doložke dokonca uviedol konkrétne mená rozhodcov, ktorí by výlučne spory rozhodovali, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len Zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovská doložka je podľa exekučného súdu neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky, hoci v danej veci už bolo skôr vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Táto zmena v postoji exekučného súdu nebola podľa oprávneného náležite zdôvodnená, a preto oprávnený považuje napadnuté rozhodnutie exekučného súdu za arbitrárne a nepreskúmateľné, čo predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovské doložky sú právom povolené, pričom sa výslovne zakazuje v nich len také dojednanie, ktoré by spotrebiteľa nútilo k rozhodcovskému konaniu. Opačný záver by znamenal zákaz použitia rozhodcovského konania pre spotrebiteľské vzťahy, čo však zákonodarca evidentne nesledoval. Z čl. 18 bod 18.1 Zmluvy podľa oprávneného jasne vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť uplatňovať svoje práva výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Konanie pred rozhodcom je len alternatívne a od spotrebiteľa nevyžaduje, aby svoje práva uplatňoval len arbitrážou. Táto sa uplatní len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa môže žalobou domáhať napríklad vyplatenia úveru, vyplatenia revolvingu, neplatnosti Zmluvy, vyplatenia preplatkov zo Zmluvy, atď., pričom veriteľ si bude žalobou uplatňovať svoje práva v zásade len v jedinom prípade, a to pri nesplácaní dlhu. Skúmanie dôvodov na jednej, či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť objektívne. K výberu rozhodcu dochádza až pri podaní žaloby a tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú rovnaké práva a nie je možné hovoriť o ich nerovnovážnom postavení. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie sa začne na základe žaloby dodávateľa, nie je daný uzatvorením zmluvy s rozhodcovskou doložkou, ale vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností. Exekučný súd uvádza dôvod neprijateľnosti, ktorý nemá oporu v zákone, keďže žiadny zákon v čase rozhodcovského konania neurčil, že by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ“) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol, avšak pre úplnosť na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučný titulom, na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, je Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, sp. zn. RK-242/08-EK zo dňa 22. mája 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. júna 2008 a vykonateľnosť dňa 1. júla 2008, a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 30. apríla 2009, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18. mája 2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 77 780,- Sk (2 581,82 Eur) s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 30. júna 2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 72 000,- Sk. Súčasťou Zmluvy sú všeobecné zmluvné dojednania, ktoré obsahujú v čl. 18 bod 18.2.1 rozhodcovskú doložku, podľa ktorej „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Rétom, advokátom so sídlom Tomášikova 30, P.O.BOX 85, 830 00 Bratislava 3, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0285, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaná v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie č. 11, 040 01 Košice, pracovisko Čajakova 5, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, Mgr. Michal Krnáč, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 2083, so sídlom Konevova 3, 034 01 Martin, č. ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX.“ Podľa bodu 18.3 daných všeobecných zmluvných podmienok „Rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory z tejto Zmluvy o RÚ nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude primerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.“
12. Vzhľadom na to, že oprávnený v odvolaní nenapáda postavenie povinnej ako spotrebiteľa, odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu v tomto ohľade nepreskúmaval.
13. K odvolacej námietke oprávneného ohľadom nemožnosti exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku potom, čo už vo veci skôr vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd uviedol, že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než
spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“
14. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.
15. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.
16. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z čl. 18. všeobecných zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, exekučný súd správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom exekučného súdu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. V prípade podania žaloby v rozhodcovskom konaní zo strany dodávateľa spotrebiteľ nemá možnosť vylúčiť rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní, hoci rozhodcovská doložka je z formálnej stránky formulovaná alternatívne. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných zmluvných podmienok vopred pripravenej Zmluvy. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej Zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu Zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do všeobecných zmluvných dojednaní na zadnej strane formulára Zmluvy. Ak teda spotrebiteľ chcel od dodávateľa získať predmet Zmluvy, kvôli ktorému Zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu),
ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej Zmluvy, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná. Rozhodca tak nemal na základe neplatnej rozhodcovskej doložky právomoc rozhodnúť vo veci a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom.
17. V zmysle uvedeného odvolaniu oprávneného proti napadnutému rozhodnutiu exekučného súdu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).