Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-48-2017.pdf
PDF · 94.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5Csp/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o,. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná č. 765/3 proti žalovanej Y. X., W.. XX.XX.XXXX, M. F. J. Y. XX, XXX XX J. M., o zaplatenie 97,28 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 13.03.2017 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 69,28 €, poplatku za upomienku vo výške 28,- € a úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 200,- € od 19.03.2013 do 18.04.2013 v sume 5,26 €, zo sumy 150,- € od 19.04.2013 do 20.05.2013 v sume 4,08 €, zo sumy 117,- € od 21.05.2013 do 18.06.2013 v sume 2,87 €, zo sumy 84,- € od 19.06.2013 do 19.08.2013 v sume 4,49 €, zo sumy 35,- € od 20.08.2013 do 18.09.2013 v sume 0,89 € a zo sumy 2,- € od 19.09.2013 do 18.10.2013 v sume 0,05 €, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69,28 € od 29.03.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.03.2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. 610201087 na základe ktorej ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 200,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 196,- € a to v 12-tich mesačných splátkach po 33,- €, počnúc dňom 20.04.2013. Žalobca sa so žalovanou dohodol, že 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Žalovaná si riadne a včas nesplnila svoj záväzok, čím stratila výhodu splátok. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi, v prípade porušenia podmienok zmluvy, aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 28,- €.
2. Na základe výzvy súdu žalobca žalobu doplnil podaním doručeným súdu 13.03.2018, v ktorom špecifikoval spôsob splácania úveru žalovanou a uviedol, že úhrady vykonávané žalovanou žalobca započítaval najprv na istinu. Suma 69,28 € tak predstavuje nesplatenú časť poplatku žalobcu za poskytnutie úveru. K výške uplatneného úroku z úveru 32 % ročne uviedol, že tento predstavuje zmenkový úrok, ktorý si žalobca uplatnil v nižšej výške, než bol dohodnutý. V zmysle vystavenej zmenky dňa 19.03.2013 sa totiž žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, ktorý by po prepočte predstavoval 91,25 % ročne. Ten sa však žalobca rozhodol uplatňovať si v nižšej výške a to len 32 % ročne. Ohľadne poplatku za upomienky uviedol, že v zmysle bodu 4. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaná ako dlžníčka zaviazala zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok 4,- € za každú zaslanú upomienku v prípade doručenia písomnej výzvy na úhradu. Žalobca pritom žalovanej zaslal sedem upomienok na úhradu sumy, čo spolu predstavuje poplatok vo výške 28,- €.
3. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o úvere zo dňa 19.03.2013, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohodu o plnení v splátkach k zmluve o úvere a zmenku vystavenú na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o úvere.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. V predmetnej veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, pretože išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1000,- € (§ 297 Civilného sporového poriadku), súd v súlade s ustanoveniami § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veci dňa 28.03.2019 verejne vyhlásil rozsudok. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne päť dní pre vyhlásením.
6. Súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za nesporné. Dokazovanie súd vykonal zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, dohodou o plnení v splátkach k zmluve o úvere a zmenkou č. 610201087 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
7. Dňa 19.03.2013 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o úvere č. 610201087, na základe ktorej poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver v sume 200,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť o sumu zvýšenú o poplatok vo výške 196,- €, t. j. celkovú čiastku 396,- €. Podľa dojednania v zmluve sa žalovaná zaviazala zaplatiť úver v jednej splátke vo výške 396,- €. Túto čiastku sa zaviazala zaplatiť (ak nie je dohodnuté inak) do 24.03.2014. Poplatok za úver 196,- € bol podľa zmluvy tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 78,30 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 117,70 €. RPMN podľa zmluvy predstavovala 98 %. V zmluve bolo ďalej uvedené, že výška priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov predstavuje 36,73 %. Súd mal tiež preukázané, že toho istého dňa uzatvoril žalobca so žalovanou dohodu o plnení v splátkach k zmluve o úvere č. 610201087, ktorou sa zmluva o úvere menila tak, že žalovaná ako dlžníčka mala uhradiť dlžnú sumu úveru v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 33,- € splatných vždy k 24-tému dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc dňom 24.04.2013. V dohode o plnení v splátkach je uvedené, že RPMN predstavuje 309,86 % a priemerná RPMN 36,73 %. Zo zmluvy o úvere mal súd tiež preukázané, že úver bol zabezpečený ručením, ručiteľom Tatianou Enickou, ktorej bližšie identifikačné údaje sa na zmluve nenachádzajú. Ručiteľka v ručiteľskom vyhlásení na zmluve vyhlásila, že uspokojí pohľadávku veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi (žalovanej), ktorá vyplýva z tejto zmluvy o úvere v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok voči veriteľovi riadne a včas. Okrem toho bola pohľadávka žalobcu zabezpečená zmenkou bez protestu, na rad Pohotovosť, s.r.o., vystavenou žalovanou v deň podpisu úverovej zmluvy na zmenkovú sumu 160,- € a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.03.2014.
8. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
9. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
11. Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
12. Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
13. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 01. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 3. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
16. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.03.2013 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v účinnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Nárok žalobcu súd právne posúdil podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, ako aj podľa tretej časti Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu súd zároveň posúdil podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.2015 ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.
22. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej jej poskytol peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ktoré sa táto zaviazala žalobcovi vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok a administratívny poplatok. Zmluva o úvere bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme. Primárne súd ex officio skúmal, či je zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou platná. Žalobca sa so žalovanou v úverovej zmluve dohodli, že za poskytnutý úver vo výške 200,- € (na obdobie jedného roka) zaplatí žalovaná žalobcovi poplatok vo výške 196,- €, z ktorého suma 78,70 € predstavuje úrok, čo vyjadrené v percentách predstavuje 39,15 % sumy úveru. Keďže bol úver poskytnutý na jeden kalendárny rok, možno konštatovať, že úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 39,15 % ročne. Zvyšná časť poplatku - 117,70 € predstavuje administratívny poplatok za poskytnutie úveru. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, nesmela odplata za poskytnutý úver podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa pritom malo prihliadať najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
23. V čase uzavretia úverovej zmluvy nebol zákonom vymedzený pojem „odplata za poskytnutý úver“. Zákonná definícia bola prijatá až Nariadením vlády SR č. 141/2014 Z. z. z 28.05.2014, ktorým bolo novelizované Nariadenie vlády SR 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to v súvislosti s novelizáciou ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 102/204 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou bola zákonne zakotvená najvyššia prípustná výška odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Nariadenie v ustanovení § 1 ods. 1 stanovuje, že odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Však bez ohľadu na skutočnosť, že normatívna definícia odplaty za poskytnutý úver bola prijatá až po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je pojem „odplata“ zákonodarcom použitý v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy potrebné vykladať rovnako. Je tomu tak z dôvodu, že ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka aj pred novelizáciou aj po novelizácii zákonom č. 102/2014 Z. z. upravovalo jeden a ten istý právny inštitút a to „odplatu“ za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi formou úveru alebo inou formou.
24. V úverovom vzťahu žalobcu a žalovanej založenom na základe úverovej zmluvy zo dňa 19.03.2013 odplata žalobcu za úver poskytnutý žalovanej predstavovala dohodnutý úrok a administratívne poplatky v sume 196,- €, čo predstavuje 98 % poskytnutého úveru. Keďže úver bol poskytnutý na jeden rok, možno konštatovať, že odplata predstavovala 98 % sumy úveru ročne. Súd posúdil, či takáto výška odplaty podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pričom prihliadol na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Takého posúdenie súd vykonal komparáciou ročnej percentuálnej miery nákladov žalovanej na preskúmavaný úver (98 %) s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov spotrebiteľov v porovnateľných úveroch, ktoré pravidelne zverejňuje Ministerstvo financií SR na internetovej stránke (<https://www.mfsr.sk/sk/financie/financny-trh/bankovnictvo/spotrebitelske- uvery/suhrnne-informacie-udajoch-novoposkytnutych-spotrebitelskych-uveroch-veritelmi/>). Podľa zverejnených údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za obdobie posledného kalendárneho štvrťroka 2012 (čo bol posledný aktuálny údaj zverejnený pred uzavretím zmluvy o úvere), bola priemerná ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa na spotrebiteľské úvery bez zabezpečenia, do 1500,- €, poskytnuté na dobu od 6 do 12 mesiacov 36,73 %, čo je aj údaj o priemernej RPMN uvedený na zmluve o úvere. Zistil, že odplata, ktorú bola žalovaná povinná poskytnúť žalobcovi na poskytnutý úver je 2,67 krát vyššia, a teda podstatne prevyšuje priemernú výšku nákladov spotrebiteľov na obdobný typ úveru a teda aj výšku odplaty veriteľa za poskytnutý úver. Preto zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou svojim obsahom odporuje ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
25. Z neplatnej zmluvy nevznikli žalobcovi ani žalovanej žiadne práva a povinnosti. Keďže však žalobca žalovanej z titulu tejto neplatnej zmluvy poskytol plnenie vo výške 200,- €, je žalovaná povinná ho vrátiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná si povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie v celom rozsahu splnila. Na poplatok (administratívny poplatok za poskytnutie úveru) a úroky žalobcovi z neplatnej úverovej zmluvy nárok nevznikol. Keďže neplatnosť úverovej zmluvy ako hlavného záväzku spôsobuje neplatnosť aj vedľajších dojednaní k úverovej zmluve, a teda aj dojednania o povinnosti žalovanej uhrádzať poplatok za upomienky v prípade omeškania s úhradou úveru, nevznikol mu nárok ani na úhradu poplatku za zasielanie upomienok. Naviac v konaní nebolo preukázané, že žalobca žalovanej uvedené upomienky skutočne zaslal a doručil, ani to, či tieto upomienky boli zasielané dôvodne, teda, či v čase zaslania upomienok bola žalovaná v omeškaní s plnením dlhu voči žalobcovi, keďže rozsah plnenia žalovanej voči žalobcovi bol podstatne nižší ako tvrdil žalobca.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu, teda ohľadne nároku na zaplatenie zostatku poplatku z úveru vo výške 69,28 €, poplatku za upomienky vo výške 28,- € ,ako aj úroku a úroku z omeškania z neuhradenej časti poplatku zamietol.
27. O trovách konania strán sporu súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého by v konaní plne úspešná žalovaná mala plný nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca (§ 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1 CSP )
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).