Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-67-2019.pdf
PDF · 88.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom v Bratislave, Plynárenská 1, proti žalovanej: K. F., R.. XX.X.XXXX, D. C. U. Č.. XXX, o zaplatenie 1.269,13 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 3. mája 2018 č.k. 6Csp/1/2016-74 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 832,13 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 832,13 eur od 11.7.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,72 %. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzavrel dňa 29.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej čiastku 1.150,- eur za úrok 230,- eur a za odplatu vo výške 207,- eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť sumu 1.587,- eur v 13 mesačných splátkach. Žalovaná zaplatila do dňa podania žaloby sumu 317,87 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % istiny. Žalobca si zároveň účtoval aj odmenu vo výške 18 % z istiny. Dlžníčka sa zaviazala splatiť úver v 13 splátkach, pričom prvé 3 mesačné splátky mala uhradiť vo výške 5,75 eur a následných 10 splátok mala uhradiť vo výške 156,98 eur, a to vždy k 30. dňu v mesiaci. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola pri 13 mesačnej dobe úhrady, vo výške 45,94 %. Priložené (predtlačené) obchodné podmienky boli tiež podpísané žalovanou. Žalobca predžalobnou upomienkou zo 16.10.2015 upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom zo 6.11.2015 oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 10.7.2014. 3/Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, žalobcovi nedlží žiadnu sumu. Tvrdila, že dňa 29.1.2013 uzavrela so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, pričom ale pri podpise tejto zmluvy jej bolo vyplatených cca 200,- eur v hotovosti, pričom tento úver slúžil ako výplata predchádzajúcej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120131685. Žiadala vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom úverových zmlúv č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX O. XXXXXXXXX. Zmluvy sú podľa žalovanej vzájomne previazané, pričom danými zmluvami, (aj zmluvou č. XXXXXXXXX) si nechal žalobca doplatiť nedoplatky z predchádzajúceho úveru, na ktoré nemal nárok a zvyšná časť úveru, po odrátaní poplatku za poskytnutie domáceho servisu s úroku z úveru, bola vyplatená žalovanej. Úverové zmluvy považuje za bezúročné a bez poplatku a keďže zaplatila žalobcovi viac, ako mal nárok, žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
4/Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a tieto sa zaviazala vrátiť zvýšené o úrok a „odmenu“. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a zmluva z 4.5.2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá sadzba úroku vo výške 20% a odmena, ktorú si veriteľ účtuje vo výške 18 %. Podľa názoru súdu je však tak z umiestnenia oboch dojednaní (tesne za sebou), zo spôsobu výpočtu (percentom zo sumy istiny), výšky (takmer rovnaká sadzba odmeny ako úroku), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach) zrejmé, že medzi účelom úroku a odmeny nie je žiaden podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu sledujú účel pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to potom treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý sadzbou 38% z istiny. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba (odmena) 38% istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v predmetnej sporovej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa výške RMPN. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 OZ neplatná. 5/Vyhodnotením dojednania o úroku a odmene ako neplatného dojednania dochádza k situácii, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere úplne absentuje dojednanie o akejkoľvek úrokovej sadzbe. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak má za následok, že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu) z poskytnutého úveru. Súd dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu má žalobca právo len na zaplatenie istiny 1.150,- eur, t.j. na vrátenie len sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná splatila 317,87 eura, pričom zaplatenie tejto konkrétnej sumy žalovaná nijako nerozporovala, preto mal súd túto skutočnosť o výške uhradeného plnenia za nerozpornú. Preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zvyšnej sumy, a to 832,13 eura (1.150,- eur - 317,87 eura). Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania zo sumy 832,13 eura vo výške 5,15 % ročne od 11.7.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Vzhľadom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd preto vo zvyšku žalobu zamietol. Argumentácia žalovanej, že výzvu na zosplatnenie neprevzala, nakoľko v čase doručovania už bývala na inej adrese, žalovaná nijako nepreukázala, navyše podľa bodu 11 obchodných podmienok sa pre potreby doručovania mala použiť adresa uvedená v záhlaví úverovej zmluvy, kde bola uvedená adresa, ktorá je totožná s adresou na oznámení o zosplatnení záväzku. 6/Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania úverovými zmluvami, ktorí neboli predmetom tohto konania (XXXXXXXXX, XXXXXXXXX), keďže dokazovanie týmito zmluvami by bolo nad mieru potrebnú pre rozhodnutie v danej veci. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, pričom dokazovanie inými zmluvami nemohlo osvedčiť nové skutočnosti o čerpaní a následnom vrátení peňažných prostriedkov z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX. Argumentácia žalovanej, že tieto zmluvy spolu bezprostredne súvisia, nakoľko sa „jednou zmluvou vyrovnával dlh v predchádzajúcej zmluve“ nemá reálny dosah na fakt, že žalovaná podpísala úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX a podľa tejto zmluvy mala plniť. Súd ju ale zaviazal iba na vrátenie doposiaľ neuhradenej čiastky istiny, pričom úver bol podľa zistenia súdu bezúročný a bez poplatku, a preto bola žalovaná zaviazaná iba na vrátenie doposiaľ neuhradenej požičanej sumy. To, že žalovaná použila čerpané prostriedky na uhradenie záväzkov z predchádzajúcich úverových vzťahov nič nemení na tom, že úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX uzatvorila a bolo na jej uvážení, ako naloží s poskytnutými peňažnými prostriedkami z tejto zmluvy, pričom žalovaná sa rozhodla, neskorším úverom vyrovnať dlh na predchádzajúcom úvere. To, že za predchádzajúce úvery zaplatila viac, ako mala, nemôže byť obranou svedčiacou v prospech započítania ňou avizovaných preplatkov, keďže ide o samostatné úvery a v prípade, ak sa žalovaná domnieva, že v minulosti sa žalobca, alebo akýkoľvek iný subjekt na jej úkor obohatil, môže z tohto titulu žiadať o vydanie toho, čo jej patrí. V tomto konaní sa však súd nemohol zaoberať platbami z iných úverových vzťahov, keďže ide o samostatné zmluvy a predmetom konania bolo posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXX. 7/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu vo veci. Čistý úspech žalobcu v tomto konaní činí 44,72 % (žiadaných 1.150,- eur ku priznaným 832,13 eur). 8/Proti tomuto rozsudku v žalobe vyhovujúcej časti podala včas odvolanie žalovaná. Namietala, že v priebehu prvoinštančného konania uplatnila svoju pohľadávku voči žalobcovi, pričom navrhovala, aby jej bolo prisúdené viac, než čo si voči nej uplatňuje žalobca, v zmysle § 147 ods. 1, 2 CSP. V ďalšom poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov v spotrebiteľských veciach, týkajúcich sa o.i. neprijateľných zmluvných podmienok a rozpornosti s dobrými mravmi. Zastávala názor, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, vedome obchádzal zákonné ustanovenia s cieľom získania finančných prostriedkov spôsobom, ktorý sa považuje za úmyselné bezdôvodné obohatenie. Poukázala pri tom na vedomosť o určení neprijateľných podmienok všeobecnými súdmi tak, ako je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí. Žiadala súd o vyžiadanie a preskúmanie úverových zmlúv č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX tak, ako uviedla v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, nakoľko žalobca vyplatením úverov, ktoré sú vzájomne previazané, si nechal vyplatiť poplatky, na ktoré zo zákona nemá a nemal právo. Žalovanej sa tak navyšovala výška každého ďalšieho poskytnutého úveru, z ktorého v skutočnosti s každým ďalším poskytnutým úverom dostávala vždy menšiu vyplatenú finančnú hotovosť, nakoľko žalobca pri vyplatení zo strany žalovanej nechával doplatiť aj poplatky, ktoré sú v rozpore so zákonom. Na takéto praktiky sa nemôže nečinne prizerať žiadny vnútroštátny súd. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodol o povinnosti žalobcu vyplatiť žalovanej nezákonné obohatenie plynúce z vyššie označených úverových zmlúv do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 9/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná sa v odvolaní z väčšej časti venuje argumentácii, na základe ktorej by bol predpokladaný právny následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, prípadne určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Reálny stav veci je však taký, že prvoinštančný súd rozhodol o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, argumentácia žalovanej je tak celkom irelevantná. Čo sa týka finančného zadosťučinenia, toto žalovaná nikdy neuplatňovala. Jedinou relevantnou argumentáciou žalovanej v odvolaní tak je jej tvrdenie o uplatnení nároku vzájomnou žalobou, tu však žalobca konštatoval nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť nároku uplatneného žalovanou, nepodloženie tohoto akýmikoľvek dôkazmi, nie je teda možné uplatnený nárok považovať za vzájomnú žalobu. Žalovanej nič nebránilo uplatniť si ňou tvrdený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v samostatnom konaní tak, aby spĺňal náležitosti v zmysle § 132 CSP. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu jej vecnej správnosti potvrdil. 10/Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. 11/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalovaná v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzala už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o veci samej, námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti, z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 12/Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že bolo na žalovanej, ako použije čerpané prostriedky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX. Skutočnosť, že žalovaná sa rozhodla neskorším úverom vyrovnať dlh na predchádzajúcom úvere, ešte nepredstavuje vzájomnú previazanosť jednotlivých úverov. To, že za predchádzajúce úvery zaplatila viac, ako mala, nemôže byť obranou svedčiacou v prospech započítania ňou avizovaných preplatkov, keďže ide o samostatné úvery a v prípade, ak sa žalovaná domnieva, že v minulosti sa žalobca, alebo akýkoľvek iný subjekt na jej úkor obohatil, môže z tohto titulu žiadať o vydanie toho, čo jej patrí. V tomto konaní sa však súd nemohol zaoberať platbami z iných úverových vzťahov, keďže ide o samostatné zmluvy a predmetom konania bolo posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXX. Požiadavka žalovanej, aby súd „zaviazal žalobcu k vyplateniu nezákonného obohatenia plynúceho z iných úverových zmlúv“, nepredstavuje (už len pre neurčitosť toho, čo presne žalovaná žiada) vzájomnú žalobu (§ 147 ods. 2 CSP). 13/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 14/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).