Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-144-2018.pdf
PDF · 125.51 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/144/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcov 1. F. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. A., X. X, 2. F. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. A. J. XX, 3. P. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. A., Ť. X, 4. T. Z., Z.. XX. XX.X XXX, B. V. A., J. XX, 5. T. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. A., J. XX, 6. L. K., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. A., B. XX proti žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36 570 460, právne zastúpeného JUDr. Petrom Kerecmanom s.r.o., Košice, Rázusova 1, o zaplatenie 71.842,95 eur s príslušenstvom a odstránenie vodnej stavby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C/154/2012-161 zo dňa 07. decembra 2016
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcov pôvodne vedená na súde prvej inštancie pod sp. zn. 38C/67/2008 proti žalobcom v 1. až v 8. rade, neskôr v zmysle zmien a doplnení, o ktorých súd rozhodol, v kontexte aj rozhodnutia o nároku zostávajúcich žalobcov v 1. až 3. rade v konaní pod sp. zn. 38C/67/2008 rozsudkom č.k. 38C/67/2008-510 zo dňa 21. 06. 2013 tak, že žalobu žalobcov v 1., 2. a 3. rade proti žalovanému v 1. rade súd zamietol a nárok žalobcov voči žalovanému v 2. rade (Inžinierske stavby, a.s.) vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa pôvodne viedlo pod sp. zn. 38C/417/2013 a ktoré skončilo na súde prvej inštancie právoplatné rozsudkom zo dňa 15. 05 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 11Co/483/2015-118 zo dňa 18. 10. 2017.
3. Predmetom tohto konania je teda nárok žalobcov na náhradu škody za znehodnotenie pozemkov žalovaným (postavením vodných stavieb) vo výške 71.842,95 eur za obdobie od podania žaloby, t.j. 16. 04. 2008 do 31. 12. 2015, spolu s úrokom z omeškania podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na parc. č. XXXXX T. X.. Č.. XXXXX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, takto: F. B. (podiel 1/8-ina): 8.921,47 eur, F. X., r. B. (podiel 1/8-ina): 8.921,47 eur, P. B. (podiel 1/4-ina): 17.842,95 eur, T. Z., J.. B. (podiel 1/4-ina): 17.842,95 eur, T. B., J.. B. (podiel 1/8-ina): 8.921,47 eur, L. K., J.. B. (podiel 1/8-ina): 8.921,47 eur, ktorá im mala vzniknúť tým, že žalovaný mal na týchto pozemkoch postaviť vodovodné stavby a kanalizáciu a tým, že im táto skutočnosť zabránila predať tieto pozemky potencionálnym kupcom. Predmetom konania je aj nárok žalobcov na odstránenie vodnej stavby: vzdušníkové potrubie, šachtu a potrubie z parc. č. XXXXX zapísanej na liste vlastníctve č. XXXXX, katastrálne územie Q. F., H. A. D., obec A. - Q. a tiež vodnej stavby kanalizačný zberač z nehnuteľnosti na parc. č. XXXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Q. F., okres A. D., H. A. - Q..
4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia po poučení žalobcov na pojednávaní konanom dňa 07. 12. 2016 o tom, že majú právo na advokáta v zmysle § 160 ods. 2 CSP a v rámci predbežného posúdenia nároku žalobcov v zmysle § 181 ods. 2 CSP o tom, že súd spor posúdi podľa § 420 a nasl. OZ a § 135c ods. 1 OZ a že podľa skutkového stavu zisteného na základe doterajších tvrdení strán sporu a listinných dôkazov predložených stranami, je žaloba nedôvodná a nárok žalobcov je nepreukázaný, pričom žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že parc. č. XXXXX podľa listu vlastníctva už momentálne neexistuje a na druhej parcele č. XXXXX sa žiadna stavba nenachádza, so vznesením námietky premlčania za roky 2004 až 2014, a to aj s poukazom na ust. § 20 zákona č. 422/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, podľa ktorého náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, pričom žalobu na súde si môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť do 6 mesiacov odo dňa, od kedy svoj nárok uplatnil u vlastníka, t.j. žalovaného a keďže k takémuto uplatneniu zo strany žalobcov nedošlo, žalobcovi tak nevznikla legitimácia podať návrh na náhradu škody. Keďže opakovane na výzvy súdu žalobcovia v 1. až 6. rade nereagovali a nepredložili ďalšie dôkazy ich tvrdení so zreteľom na procesnú obranu žalovaného, súd prvej inštancie v zmysle § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené.
5. Zo žalobcami predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia v 1. až v 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely Registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod číslom XXXXX/XXX o výmere 22 m2 ornej pôdy, ďalej pod parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere 1511 m2 ornej pôdy, parcelným číslom XXXXX/XXX o výmere 62 m2 ornej pôdy a parcely číslo XXXXX vo výmere 1640 m2 orná pôda. Tieto údaje však nie sú zhodné s tvrdeniami žalobcov v žalobe a nimi predložených listinných dôkazoch, a sú sporné, okrem údajov, ktoré sú všeobecne známe z katastra nehnuteľností, a ktoré dokazovať nemusia. Súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia ohľadne rozsahu poškodeného územia žalovaným na sporných parcelách jednotlivo, pretože otázka umiestnenia vodnej stavby na žalobcami označených parcelách zostala sporná a žalobcovia žiadne dôkazy v tomto smere v spore neprodukovali.
6. Žalobcovia do konania ako dôkaz predložili súdu vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo adresované žalobcovi v 3. rade dňa 03. 10. 2014 k podzemným zariadeniam na parcele č. XXXX/X a v jej blízkosti na V. R. T. A. C., ako aj mapu parcely č. XXXX/X, na ktorej je zakreslené vodovodné potrubie a verejná kanalizácia na ulici V. V. A.šiciach avšak, v tomto prípade súd z týchto dôkazov nemal preukázanú žiadnu vecnú súvislosť parcely č. XXXX/X na V. R. T. A. C., s predmetom tohto sporu, t.j. s parcelami č. XXXXX T. XXXXX a preto mal za to, že tento dôkaz je pre toto konanie irelevantný.
7. Z Geometrického plánu č. XX/XXXX I. L. XX. XX. XXXX D.. J., ktorý predložil žalobca v 3. rade do konania, taktiež súd nemal preukázanú žiadnu vecnú súvislosť s predmetom tohto konania, pretože tento geometrický plán bol vyhotovený za účelom vyznačenia vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí na parcele č. XXXX (vodná plocha), čo však nemá žiadnu súvislosť s parcelami, ktoré sú predmetom tohto konania, a to č. XXXXX T. XXXXX a preto rovnako mal za to, že aj tento dôkaz je pre toto konanie irelevantný.
8. Z písomnej odpovede žalovaného na adresu žalobcu v 3. rade zo dňa 31. 10. 2014 súd zistil, že žalobca v 3. rade požiadal o poskytnutie informácií v súvislosti so zámerom o realizáciu oplotenia okolo parciel č. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX T. Č.. XXXXX a o rozdelenie spoluvlastníckych podielov, keďže uvažovali v rokoch 2014 a 2015 so zahájením stavby polyfunkčných objektov, pričom žalobca v žiadosti neuvádzal žiaden iný dôvod využitia sporných parciel, o ktorom hovoril na pojednávaní v tomto spore. Z tejto písomnej odpovede žalovaného vyplýva, že na parcelách č. XXXXX, XXXXX, XXXXX T. XXXXX boli postavené trasy verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, avšak žiadna situačná mapka týchto pozemkov a rozmiestnenia stavieb nie je súčasťou podaní žalobcov.
9. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu a jeho vyhodnotenia, vec právne posúdil v zmysle § 123, § 124, § 135c ods. 1, 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej en OZ), ust. § 420 OZ a s odkazom na ust. § 132 ods. 1, § 150 ods. 1, 2, § 187 a § 185 ods. 1 CSP konštatoval, že nakoľko žalobcovia nepredložili a neoznačili súdu prvej inštancie žiadne relevantné dôkazy na preukázanie nimi tvrdených skutočností ohľadom nároku na náhradu škody vo výške 71.842,95 eur, t.j. ohľadne špecifikácie dotknutých parciel a rozsahu ich znehodnotenia, ohľadne vzniku škody, ohľadne výšky škody, okolností vzniku škody, tvrdení o porušení právnej povinnosti žalovaným, v dôsledku čoho žalobcom mala vzniknúť škoda, rovnako ani na preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody, žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, a preto súd žalobu na náhradu škody vo výške 71.842,95 eur s prísl. ako nedôvodnú zamietol.
10. Taktiež sa súd vyjadril k vznesenej námietke premlčania titulom uplatnenej náhrady škody za obdobie od roku 2004 do roku 2014, a to s odkazom na právne posúdenie v zmysle ust. § 100 ods. 1, § 101, § 106 OZ a keďže mal za preukázané, že žalobcovia si nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnili dňa 09. 11. 2016, uplatnený nárok za obdobie od 16. 04. 2008 do 31. 12. 2015 je premlčaný od 16. 04. 2008 do 09. 11. 2014, keďže uplatnený nárok bol žalobcami uplatnený po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
11. Čo sa týka nároku žalobcov na odstránenie vodnej stavby - vzdušníkové potrubie, šachtu a potrubie z parc. č. XXXXX zapísanej na liste vlastníctve č. XXXXX, A. Ú. Q. F., H. A. D., H. A. - Q. a vodnej stavby: kanalizačný zberač z nehnuteľnosti na parc. č. XXXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Q. F., H. A. D., obec A. - Q., súd prvej inštancie tento nárok žalobcov posúdil taktiež ako nedôvodný, nakoľko ani o tomto nároku žalobcovia nepreukázali vecné dôvody pre takéto rozhodnutie, pričom z obsahu spisu sp. zn. 38C/67/2008 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný realizoval vodnú stavbu označenú ako „V. A. X. - R.. A.“ na základe stavebných povolení vydaných Krajským úradom životného prostredia zo dňa 12. 03. 2004 pod č.XXXX/XXXXX o povolení stavby, ďalej zo dňa 18. 11. 2009 pod č.XXXX/XXXXX o dodatočnom povolení vodnej stavby - zmena trasy II.“ a tiež zo dňa 24. 08. 2009 pod č.XXXX/XXXXX o povolení užívania stavby, z čoho je zrejmý záver, že sa nejedná o tzv. „nedovolenú - čiernu stavbu“ (bez stavebného povolenia), pričom súhlas na výstavbu tejto vodnej stavby od vlastníkov pozemku, na ktorom sa stavba nachádza pod č.XXXXX nebol daný. Nakoľko žalobcovia nepreukázali, aby sa vodná stavba, ktorej odstránenia sa domáhajú, mala nachádzať aj na pozemku parc. č. XXXXX, je nárok žalobcov na odstránenie neoprávnenej stavby nepreukázaný, a preto súd žalobu žalobcov aj v tejto časti zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom v rozsahu 100 %.
13. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podali odvolanie žalobcovia. Uplatnili odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP v tom znení, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to najmä tým, že absolútne nebral do úvahy kľúčové vecné argumenty samostatného spoločenstva oprávnených podielových spoluvlastníkov parciel registra evidovaných na mape určeného operátu na LV č. XXXXX, parciel pod č. XXXXX T. XXXXX, na ktorých žalovaný bez právneho dôvodu a bez vedomia a súhlasu oprávnených spoluvlastníkov zriadil vodné stavby - vodové potrubie a betónové šachty, zaberajúcu výmeru podľa ich zamerania 650 m2, pričom stavby idú napriek celej parcely cez celú plochu až do areálu VVS a.s. a sú vo vlastníctve žalovaného. Rovnako na parc. č. XXXXX zriadil tretiu neoprávnenú čiernu stavbu, t.j. kanalizačný zberač podľa ich zamerania vo výmere 40 m2. Poukazovali na rozhodnutia súdu a bezdôvodné prieťahy súdneho konania, keďže právna zástupkyňa žalovaných poukazovala na uzavretie zmieru, s čím následne už nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť.
14. Žalobcovia mali za to, že predloženými dôkazmi, ktoré konkretizovali aj v podanom odvolaní, žalovaný bez právneho dôvodu, bez vedomia a súhlasu žalobcov spôsobil zásah do vlastníckeho práva žalobcov v zmysle § 128 ods. 2 OZ a bez právneho dôvodu obmedzil ich vlastnícke právo, za čo žalobcom patrí náhrada. Preto si uplatnili finančnú náhradu vo výške 71.842,95 eur za obdobie 7 rokov a 8 mesiacov. Navrhovali zmeniť rozsudok v zmysle ich návrhu, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnili si nárok na náhradu trov konania.
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že hlavným dôvodom na zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že žalobcovia napriek tomu, že boli súdom opakovane poučení o tom, že si majú právo zvoliť advokáta na zastupovanie ich záujmov v tomto konaní kvalifikovaným spôsobom, si advokáta nezvolili, v dôsledku čoho sú neúspešní v spore, keďže nepredložili a neoznačili súdu žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadne nároku na náhradu škody vo výške 71.842,95 eur, t.j. ohľadne špecifikácie dotknutých parciel a rozsahu ich znehodnotenia, ohľadne vzniku škody, výšky škody, okolnosti vzniku škody, porušenia právnej povinnosti žalovaným, v dôsledku čoho im mala vzniknúť škoda a nepreukázali príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, pričom súd ohľadom vznesenej námietky premlčania uzavrel, že s ohľadom na to, že žalobcovia si nárok na zaplatenie sumy 71.842,95 eur uplatnili až podaním doručeným dňa 19. 11. 2016, je ich nárok na náhradu škody za obdobie od 16. 04. 2008 do 09. 11. 2014 už premlčaný. Rovnako odôvodnil aj súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí nároku žalobcov na odstránenie stavby, s čím sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil a uviedol, že argumentácia žalobcov v podanom odvolaní nemôže spochybniť vecnú správnosť rozsudku, keďže jediným odvolacím dôvodom, ktorým žalobcovia spochybňujú správnosť napadnutého rozsudku je tvrdenie, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, avšak z podaného odvolania nie je možné zistiť, aké dôkazy nevykonal, keďže aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 07. 12. 2016 vyplýva, že žalobcovia ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, pričom žalobkyňa v 3. rade výslovne uviedla, že doposiaľ vykonané dôkazy považuje za postačujúce na preukázanie nároku žalobcov s tým, že pokiaľ žalobcovia ako dôkazy, z ktorých má vyplývať ich tvrdenie, že na pozemkoch s parcelným číslom XXXXX T. XXXXX sa nachádzajú vodné stavby, len označujú LV č. XXXXX, kópiu z pozemkovej mapy, fotodokumentáciu a ďalšie, ani z jedného z týchto dôkazov, s ohľadom na ich obsah a povahu nevyplýva, aby na označených pozemkoch sa mali nachádzať nejaké vodné stavby a už vôbec nie presná poloha ich umiestnenia, či plošný rozsah žalobcami tvrdeného obmedzenia užívania týchto pozemkov.
16. Okrem toho vo vzťahu k nároku žalobcov na odstránenie stavby z pozemku s parc. č. XXXXX s odkazom na výpis z LV č. XXXXX je zrejmé, že žalobcami označený pozemok s parc. č. XXXXX v súčasnosti neexistuje, keďže došlo k jeho rozdeleniu na parcelu C KN s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 22 m2, parcelu C KN s parc. č. XXXXX/XXX o výmere 1511m2 a parcelu C KN s parc. č. XXXXX/XXX m2 o výmere 62 m2, na čo však žalobcovia nereagovali zmenou petitu žaloby. Preto žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť už len z dôvodu nesprávneho označenia pozemku neexistujúcim parcelným číslom i jeho geometrickým určením v rozpore so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalovaný uviedol, že nemá záujem o uzavretie mimosúdnej dohody a keďže žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali dôvodnosť žaloby a ani existenciu nimi tvrdených nárokov, žalovaný navrhoval ako vecne správny potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
17. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne poukazovali na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní, t.j. na právoplatné rozhodnutia súdov a neexistenciu súhlasu vlastníkov predmetných nehnuteľností s užívaním predmetných nehnuteľností s tým, že mali za to, že nároky žalobcov sa nepremlčujú. Mali za to, že predloženými dôkazmi osvedčili uplatnený nárok, nakoľko žalovaný nepredložil žiadnu listinu oprávňujúcu ho užívať ich nehnuteľnosti . Trvali na podanom odvolaní, ktoré rozšírili o ďalší odvolací dôvod s odkazom na ust. § 366 písm. d/ CSP a uvádzaný nový dôkaz, týkajúci sa neoprávneného zásahu Ministerstva vnútra SR - Okresného úradu Košice, katastrálny odbor do LV č. XXXXX a sporných parciel pod č. XXXXX T. Č.. XXXXX a navrhovali v zmysle § 82 ods. 1 CSP vstup intervenienta, t.j. Ministerstva vnútra - Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, do konania.
18. Súd prvej inštancie v zmysle návrhu žalobcov na vstup intervenienta podľa § 82 ods. 1 CSP žalobcom oznámil, že tento vstup je možný len z vlastného podnetu intervenienta alebo na základe oznámenia o spore intervenientovi stranou v konaní v zmysle ust. § 86 CSP, k čomu ale v konaní na súde prvej inštancie aj podľa zistenia odvolacieho súdu ani v odvolacom konaní, nedošlo.
19. Žalovaný na vyjadrenie žalobcov nereagoval.
20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska nedôvodne uplatnených odvolacích dôvodov.
21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. 03. 2019 o 09.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., s uverejnením dňa 14. 03. 2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
22. Žalobcovia v odvolaní špecifikovali konkrétne odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ a g/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa zistenia odvolacieho súdu je zrejmé aj uplatnenie odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorých naplnenie v spore ale odvolací súd nezistil.
23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP znamená vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
24. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré s dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne prihliadal na skutočností, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže strana sporu podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí.
27. Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli stranám sporu uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP) malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju strana sporu zo svojej viny neuplatnil a v konaní na súde prvej inštancie.
28. Čo sa týka konaní už v čase účinnosti CSP t.j. po 01. 07. 2016 treba brať zreteľ aj na § 366 CSP.
29. Podľa § 366 CSP novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
30. Odvolací súd apeluje na to, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté ešte na základe podanej žaloby zo dňa 16. 04. 2008 v zmysle následne vykonaných zmien a doplnkov, o ktorých súd procesne rozhodol a keďže vo veci rozhodol až napadnutým rozsudkom zo dňa 07. decembra 2016, odvolací súd poukazuje aj na znenie ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP v tom znení, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
31. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32. Odvolací súd na doplnenie správnosti po vecnej a právnej stránke dôvodov napadnutého rozsudku, so zreteľom na konkrétne odvolacie námietky odvolateľov konštatuje, že z podaného odvolania žalobcov nie je zrejmé, tak ako to už konštatoval aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, aké dôkazy súd prvej inštancie nevykonal v zmysle návrhov žalobcov a aké skutočnosti nimi mali byť preukázané, prípadne z nich mali vyplývať, keďže zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 07. 12. 2016 je zrejmé, že žalobcovia po poučení o tom, že na základe nimi doposiaľ predložených dôkazov nie je ich nárok preukázaný a s poučením o tom, aby predložili všetky navrhnuté dôkazy najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené, zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú, pričom žalobkyňa v 3. rade výslovne uviedla, že doposiaľ vykonané dôkazy považuje za postačujúce na preukázanie ich nárokov.
33. Preto tento uplatnený odvolací dôvod nie je v spore naplnený a rovnako ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, keďže z vykonaného konania jednoznačne vyplýva, že žalobcovia s poukazom už na hore uvedené skutočnosti mali možnosť do vyhlásenia súdom prvej inštancie dokazovania za skončené, uplatniť a navrhnúť vykonanie nimi navrhnutých dôkazov, čo ale neučinili a preto odvolací súd nevzhliadol ani dôvodnosť zákonných predpokladov v zmysle § 366 CSP. Žalobcami navrhnutý dôkaz až v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, týkajúci sa neoprávneného zásahu Ministerstva vnútra SR - Okresného úradu Košice, Katastrálny odbor do LV č. XXXXX do sporných parciel pod č. XXXXX a parcely č. XXXXX, ako aj sťažnosť adresovanú Okresnému úradu Košice, na vedomie Okresná prokuratúra Košice I, je ako odvolacia námietka v zmysle § 365 ods. 1 písm. g/ CSP podaná až po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania v zmysle § 362 ods. 1 CSP, t.j. po lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, a preto ani odvolací súd nebol oprávnený na túto odvolaciu námietku žalobcov prihliadať.
34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu návrhov predložených zo strany strán sporu na zistenie skutkového stavu veci, ktoré vyhodnotil v zmysle s ust. § 191 a násl. CSP, po poučení strán sporu v zmysle § 160 ods. 2 CSP, § 181 ods. 2 CSP, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v spore zo strany žalobcov, keďže žalobcovia aj podľa odvolacieho súdu nepredložili a neoznačili súdu prvej inštancie žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody, t.j. ohľadne špecifikácie dotknutých parciel a rozsahu ich znehodnotenia, vzniku škody, výšky škody, okolnosti vzniku škody, porušenia právnej povinnosti žalovaným, príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Čo sa týka odstránenia vodných stavieb, ktoré špecifikoval súd v bode 62 odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie správne taktiež konštatoval, že sa nejedná o tzv. nedovolenú - čiernu stavbu, t.j. bez stavebného povolenia s tým, že žalobcovia v spore ani nepreukázali, že by sa vodná stavba, ktorej odstránenia sa domáhajú, mala nachádzať aj na pozemku s parc. č. XXXXX.
35. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, čo sa týka tohto predmetu konania poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 11Co/483/2015-118 zo dňa 18. októbra 2017, ktorým bolo rozhodnuté o časti uplatneného nároku zo strany žalobcov, ako aj na tú skutočnosť, že ani v tomto konaní žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie nimi tvrdených skutočností.
36. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
37. Podľa ust. § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
38. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny použiť.
39. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky (§ 149 ods. 1 CSP).
40. Odvolací súd apeluje na to, že z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní je úzko späté s povinnosťou tvrdenia. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Predloženie skutkových tvrdení podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe spolu so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby. Súd môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), uvedené však nesmie nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v spore. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá sa prejaví predovšetkým v jej neúspechu v spore. Nedostatky v procesnej aktivite strany sporu však v sporovom konaní nemôže súd riešiť prostredníctvom inštitútu procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože táto úprava rieši len nedostatky vo formálnych náležitostiach žaloby (súd podľa § 129 ods. 1 CSP vyzýva na doplnenie neúplného či nezrozumiteľného podania) a nie materiálnu podstatu žaloby a navyše súd by takýmto postupom neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu, čo by malo za následok porušenie princípu rovnosti sporových strán v spore.
41. V prejednávanom spore žalobcovia nepreukázali predloženými dôkazmi svoje tvrdenia o dôvodnosti uplatnených nárokov, čím neuniesli dôkazné bremeno a preto súd prvej inštancie správne žalobu žalobcov zamietol
42. Odvolací súd uvádza, že povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení vyplýva z ust. § 132 ods. 1 CSP, kedy už v žalobe je žalobca povinný na preukázanie tvrdených skutočností označiť dôkazy, ktoré preukazujú uplatnený nárok.
43. Možnosť navrhovať dôkazy je obmedzená sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z označených a predložených dôkazov, a v prípade, že tieto dôkazy nedostatočne preukazujú uplatnené právo, nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu strany sporu zhromažďovaním ďalších dôkazov z vlastnej iniciatívy. Ust. § 185 ods. 2 poslednej vety CSP výslovne uvádza, že „iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak“. Ak teda sporová strana neoznačí dôkazy spôsobilé preukázať svoje tvrdenia, má to za následok neunesenie dôkazného bremena, a v prípade žalobcov to má za následok zamietnutie žaloby.
44. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.
45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal mu proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).