Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX T., právne zastúpená: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291, a otec: W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom via Z. XX, Z., T. republika, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletá X. F., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú dcéru vo výške 350,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 31.07.2018 Otec je oprávnený zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.07.2018 do 31.03.2019 vo výške 2.800,-eur v mesačných splátkach po 120,-eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou neobmedzene v mieste bydliska matky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na súde dňa 31.07.2018, sa matka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o tom, že maloletá dcéra X. F., nar. XX.XX.XXXX bude zverená do jej starostlivosti a otec bude zaviazaný na platenie výživného vo výške 700,- eur mesačne, pričom stretávanie sa uskutoční v mieste bydliska matky. Návrh odôvodnila tým, že ona a otec maloletého dieťaťa sa ako rodičia sa po vzájomnej dohode rozhodli ukončiť vzájomný vzťah, pričom matka odišla žiť na územie Slovenskej republiky. Rodičia sa tiež dohodli, že otec maloletej sa bude podieľať na výchove maloletej a bude prispievať na výživu maloletej, pričom za týmto účelom uzatvorili súkromnoprávnu listinu dňa 07.03.2017 v Grossete. Po pricestovaní na Slovensko otec dohodu nedodržiaval, neplatil výživné na dcéru a o maloletú nejavil žiaden záujem. Matka s maloletou sú odkázané na materiálnu a finančnú pomoc od rodiny navrhovateľky. Matka ďalej uviedla, že otec je v Taliansku samostatne zárobkovo činná osoba a zabezpečuje budovanie zavlažovacích systémov. Otec vlastní viaceré nehnuteľnosti na území Talianska. Matka špecifikovala v návrhu výdavky na dieťa v celkovej sume 700,- eur.

2. Súd konštatuje, že matka predložila úradne preloženú rodičovskú dohodou uzatvorenú dňa 07.03.2016 v Grossete Taliansko, z ktorej bolo preukázané, že otec súhlasil s vycestovaním (trvalým presťahovaním) maloletej z územia Talianska na územie Slovenskej republiky, pričom sa zaviazal platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne na maloletú (viď č.l. 13-15).

3. Súd doručil návrh vo veci samej otcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu. Otec na výzvu súdu nereagoval a k návrhu sa nevyjadril, svoje osobné majetkové a zárobkové pomery nedokladoval.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa otec napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavil. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením a výsluchom matky, návrhom č.l.1-2, rodným listom maloletej č.l. 5, potvrdením č.l. 6-8, informačným hárkom č.l. 9-11, dodatkom č.l. 12, prekladom č.l. 13-21, pracovnou zmluvou č.l. 37-49, predloženým potvrdením o príjme otca.

5. Súd ako prvú skúmal právomoc na konanie vo veci.

6. Podľa článku 2 bod 1 NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, (ďalej len „Nariadenie“), pojem „súd“ označuje všetky orgány v členských štátoch s právomocou vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článku 1.

7. Podľa článku 2 bod 4 Nariadenia, pojem „rozsudok“ označuje rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, ako aj rozsudok týkajúci sa rodičovských práv a povinností vydaný súdom členského štátu bez ohľadu na to, ako sa rozsudok označuje, vrátane uznesenia, príkazu alebo rozhodnutia.

8. Podľa článku 2 bod 7 Nariadenia, pojem „rodičovské práva a povinnosti“ označuje všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.

9. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia, pojem „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

10. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

11. Podľa článku 1 písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

12. Podľa článku 2 písm. a), b) a c) Nariadenia 2. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:

a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;

b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;

c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;

13. Podľa článku 1 Nariadenia rady ES 4/2009, o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, (ďalej len „Nariadenie 1“), toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

14. Podľa článku 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č.4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

15. Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

16. Z obsahu č.l.12-13 mal súd preukázané, že rodičia sa dohodli na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, že matka sa s maloletým synom natrvalo presťahuje na územie Slovenskej republiky.

17. Na základe citovaných ustanovení nariadení v spojení s dohodou medzi rodičmi, kde je ich v súlade s dohodou určené ako bydlisko maloletého dieťaťa územie Slovenskej republiky, súd konštatuje, že má právomoc vo veci konať, a to tak čo do zverenia maloletého v zmysle ustanovení nariadenia ako aj vo veci výživného v zmysle nariadenia 1.

18. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 1 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

21. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

22. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

30. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

31. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu. Súd mal preukázané, že rodičia sa dohodli na presťahovaní maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky ako aj na vtedajšej sume výživného. Súd súčasne mal preukázané z tvrdení matky a nečinnosti otca, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu a výzve na vyjadrenie k nemu nereagoval, skutkové tvrdenia matky nepoprel a svoje príjmové pomery nepreukázal. Súd preukázané, že maloletá v súčasnosti sa zdržuje na území Slovenskej republiky, pričom všetku starostlivosť o jej osobu vykonáva matka, maloletá navštevuje predškolské zariadenie, maloletý býval s matkou u rodičov matky (v súčasnosti v rodinnom dome vo vlastníctve matky), pričom v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a otec sa o maloletú dcéru reálne nezaujíma. Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k nasledovným záverom: a) vo vzťahu zverenia do osobnej starostlivosti súd nemal pochybnosti, že maloletú je potrebné zveriť do starostlivosti matky, nakoľko táto zabezpečuje osobne o ňu starostlivosť už od jej narodenia, pričom maloletá sa reálne zdržuje na území Slovenskej republiky, kde všetky jej potreby zabezpečuje matka maloletej. Ďalej otec je podľa zistení súdu momentálne v Taliansku a osobnú starostlivosť by mohol vykonávať len ťažko. Súd vychádzal z toho, že maloletá žije reálne s matkou (na základe dohody rodičov), pričom navštevuje tu predškolské zariadenie a v súčasnosti má tu zabezpečenú starostlivosť tak po materiálnej ako aj citovej stránke, vrátane zabezpečenia bývania, preto rozhodol súd tak, že maloletú zveril do starostlivosti matky, ktorá ju bude súčasne v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko otec vzhľadom na vzdialenosť, miesto bydliska a reálny nezaújem o maloletú uvedené nedokáže (nechce zabezpečiť). Svoj nezáujem otec vyjadril aj tým, že sa nedostavil na pojednávanie a žiadno nereagoval na výzvu súdu. Vzhľadom na to, že matka požadovala úpravu styku, rozhodol súd súčasne na jej návrh tak, otec je oprávnený stretávať sa s maloletou neobmedzene v mieste bydliska matky. Súd upravil styk, pričom vychádzal z toho, že vzhľadom na nízky vek maloletej a reálne odlúčenie maloletej od otca, ako aj skutočnosť, že otec nezáujmom o dieťa spôsobil citové odlúčenie je potrebné upraviť stretávanie v súlade s návrhom matky v najlepšom záujme maloletej, aby táto pri opätovnom stretnutí s otcom (prakticky otca nepozná, keďže maloleté dieťa vo veku troch rokov rýchlo zabudne na svojho rodiča, ak sa s ním pravidelne nie je v kontakte) nebola vystavená traumatizujúcemu zážitku. Opätovné nadviazanie kontaktu by malo byť pozvoľné a nenásilné v prostredí, ktoré maloletá pozná a cíti sa v ňom bezpečne a komfortne, čo v danej situácii reprezentuje domáce prostredie bydliska matky. Súd poznamenáva, že matka by mala dcére ukazovať dostupné fotky otca, resp. zabezpečiť komunikáciu (cez napr. Skype), aby prípadné stretnutie otca a dcéry u dcéry nevyvolalo šok. Súd tak ako uviedol vyššie vzhľadom na reálny doterajší nezáujem otca o dcéru a faktické odlúčenie upravil stretávania v súlade s návrhom matky vychádzajúc z najlepšieho záujmu dieťaťa (viď ČL. 5 ZR).

34. Podľa článku 5 ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

35. Súd súčasne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére. Prvou skutočnosťou rozhodnou pre určenie výživného sú potreby maloletej dcéry. Matka uviedla, že priemerné mesačné výdavky na maloletú dcéru sú: strava 150 eur, oblečenie 100 eur mesačne, drogéria, hygienické potreby, kozmetika 20 eur, výdavky na lieky a vitamíny 50,- eur (dieťa má zdravotný problém febrilné kŕče - návšteva každý 1 roka srdciar, výdavky preukázané predloženými listinami na pojednávaní - doklady o kúpe liekov), výdavky na škôlku 190 eur + náklady na stravu 80 eur mesačne, cestovanie - každý deň do škôlky tanečný krúžok 100 eur. Celkovo teda bežné výdavky na dcéru vo výške 690,- eur mesačne. Súd zohľadnil vyššie výdavky na škôlku z dôvodu zdravotných problémov maloletej, ako aj reálneho nezáujmu otca a výhradnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje všetky potreby maloletej, vrátane bytovej potreby (bývanie). Súd ďalej skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca: Otec reálne nedokladoval svoje príjmy, nereagoval na výzvu súdu, a preto by súd mohol vychádzať z ustanovenia zákona, a teda, že otec má príjem v podobe 20 násobku životného minima (205,07 eur/mesiac), t.j. v sume 4.101,40 eur. Súd však vychádzal z vyjadrenia matky (otec ukončil podnikateľskú činnosť, bol zamestnaný do januára 2019), ako aj vlastného zisťovania. Priemerná mzda v Taliansku je vo výške 2590,- eur, pričom príjem pod 1300,- eur je výnimočný. Súd súčasne zohľadnil preukázané vlastníctvo nehnuteľností zo strany otca a skutočnosť, že v roku 2016 sám vyhodnotil platenie výživného vo výške 300,- eur ako primerané jeho pomerom. Súd nemal preukázané, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky: Matka je riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer, pričom od decembra 2018 dosahuje mesačný príjem priemerne vo výške 1170,- eur v čistom (po započítaní prémii, bez prípadných zrážok na stravne). Vlastné výdavky matka špecifikovala na sumu cez 1000,- eur mesačne (strava 200,- eur mes., oblečenie 50 eur, drogéria, hygienické potreby, kozmetika 50 eur, mobilný tel., + internet 20 eur, cestovanie do práce 70 eur, hypotekárny úver na dom vo výške 300 eur + 200 eur spotrebný úver, elektrina 60 eur za mes., plyn 80 eur za mesačne). Matka súčasne uviedla, že rozdiel príjmov a výdavkov jej pomáhajú vykryť rodičia každomesačnou finančnou podporou. Porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloletého dieťaťa a zabezpečovanie jeho bytových potrieb: Matka má priemerný čistý príjem 1170,- Eur, otec príjem 1500,- eur (v čistom) zodpovedajúci jeho minimálnym možnostiam a schopnostiam.. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa ako aj jeho bytovú potreby zabezpečuje výhradne matka za pomoci svojej rodiny, pričom bez ich pomoci by nebolo možné dieťaťu z jej príjmu zabezpečiť riadne bývanie. Otec sa o maloletú reálne nestará, ani ju nenavštevuje. Súd súčasne konštatuje, že odôvodnené výdavky na maloletú sú v súčasnosti 500,- eur (súd krátil výdavky na škôlku a krúžky, ktoré vyhodnotil, ako nie nevyhnutné a nezodpovedajúce možnostiam a schopnostiam rodičov a tieto zohľadnil v nižšej výške - polovičnej škôlku 135,- eur a krúžok 50,- eur) pričom v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, ktorá stanovuje výživné na sumu do 20-25% príjmu povinného rodiča určil otcovi výživné na sumu 350,- eur. Súd pri určovaní vychádzal z toho, že matka by mala znášať 43,82 % výdavkov a otec 56,18 % (vypočítané ako pomer jednotlivých príjmov z celkového príjmu rodičov - matka 1170,- eur + otec 1500,- eur = 2670,- eur, z toho príjem matky predstavuje 43,82% keď suma 1170,- eur je 43,82% zo sumy 2670,- eur), výdavky matky by teda mali predstavovať sumu 219,10 eur a otca 280,9 eur. Avšak súd zohľadnil podľa § 62 ods. 4 ZR, že sa matka sama stará o dieťa (po všetkých stránkach - materiálnej aj citovej), pričom otec vzhľadom na jeho miesto pobytu jej nijako v tomto nepomôže, pričom matka naviac zabezpečuje bytovú potrebu a preto zvýšil otcovu povinnosť na sumu 3500,- eur, keďže matka musí sama zabezpečovať všetku starostlivosť o dieťa, ako aj jeho osobnostný rozvoj po citovej stránke. Súd súčasne konštatuje, že určené výživné predstavuje len 23,33 % otcovho predpokladaného čistého príjmu. Súd súčasne určil otcovi aj nedoplatok na výživnom, a to od od 31.07.2018 do 31.03.2019 vo výške 2800,-eur, ktorý súd vypočítal ako 350 x 8 mesiacov (august 2018 až marec 2019), keďže reálne otec doteraz výživné neplatí.

36. Podľa § 232 ods.3,4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

37. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 31.07.2018 do 31.03.2019 v sume 2800,- eur umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 120 eur s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Súd pri určení splácania nedoplatku využil maximálnej miere umožniť otcovi splácať nedoplatok po maximálny čas (24 mesiacov). Otec teda musí platiť výživné 350,- eur + 120,- eur nedoplatok, až do jeho úplného vysplácania. Súd súčasne otcovi uvádza, že rozsudky na výživné sú predbežne vykonateľné.

38. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39 Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

41. Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

42. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

43. Súd súčasne rozhodol aj o náhrade trov konania štátu, ktorému tieto nepriznal v časti vzniknutých nákladov tlmočenia a prekladov, nakoľko v zmysle ustanovení CSP, tieto náklady znáša štát sám.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 .