Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/139/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: R. J., nar. XX.XX.XXXX, J. XX/XX, XXX XX E. L., zastúpená: Mgr. Peter Odehnal, advokát, Hlavná 42, 917 01 Trnava, proti žalovanému: B. S., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. Y. č. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12C/79/2012-628 zo dňa 15.6.2017 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a vo výroku III, o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o žalobe o vyporiadanie bezpodieloveho spoluvlastníctva rozhodol nasledovne : I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu sa vyporiadava tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa prikazuje

a) do výlučného vlastníctva žalobkyne : 1. - mixér Philips, HR 1453, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 0,50 eura, 2. - strojček na mäso, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 5,26 eura, 3. - misa antikorová, sada 3 kusov, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 2,83 eura, 4. - elektrický krájač, E88-NSR 110W, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0,57 eura, 5. - plech malý, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur, 6. - forma na tortu a bábovku, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 5,- eur, 7. - strúhadlo 7 v 1, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 0 eur, 8. - teplomer zavárací, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 0 eur, 9. - panvica, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 0 eur, 10. - tĺčik na mäso, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 5,- eur, 11. - kliešte do kuchyne, rok nadobudnutia 2005, v zostatkovej hodnote 0 eur, 12. - podnos guľatý, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur, 13. - hrnce Tecsoma, rok nadobudnutia 2010, v zostatkovej hodnote 50,- eur, 14. - zmrzlinové poháre, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 5,- eur, 15. - ozdobný hrnček 3 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 0 eur, 16. - slížová doska, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 7,- eur, 17. - biele šálky, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 3,- eurá, 18. - tanierová súprava biela, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 10,- eur, 19. - obývacia stena, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 150,- eur,

20. - rádiomagnetofón Sony, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 50,- eur, 21. - koberec hnedý 4x3,5 m, rok nadobudnutia 2007, v zostatkovej hodnote 100,- eur, 22. - sedačka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 400,- eur, 23. - stôl so sklom, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 27,36 eura, 24. - DVD Panasonic, DMR-EH 57, rok nadobudnutia 2009, v zostatkovej hodnote 59,66 eura, 25. - obrus vianočný štvorcový, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 5,- eur, 26. - televízor Thomson, rok nadobudnutia 2005, v zostatkovej hodnote 60,- eur, 27. - lampa stojanová, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 20,- eur, 28. - luster kovový 5 žiarovkový, rok nadobudnutia 2007, v zostatkovej hodnote 10,- eur, 29. - žehlička ETA 7246, rok nadobudnutia 2011, v zostatkovej hodnote 20,- eur, 30. - kôš na bielizeň, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 10,- eur, 31. - inhalátor, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 0 eur, 32. - chladnička Calex, rok nadobudnutia 2003, v zostatkovej hodnote 150,- eur, 33. - finančné prostriedky na účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v V. L., v sume 130,47 eura, 34. - finančné prostriedky na účte číslo: XXXXXXXX/XXXX, vedenom vo W., v sume 7.054,98 eura,

b) do výlučného vlastníctva žalovaného :

35. - osobné motorové vozidlo značky Peugeot Partner, 1,9 D, rok výroby 2006, EČV: TT383CS, v zostatkovej hodnote 3.163,- eur, 36. - kuchynská linka, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 469,88 eura, 37. - kuchynský stôl 1,90 m x 1,10 m, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 84,58 eura, 38. - stoličky drevené čalúnené 6 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 46,99 eura, 39. - varná doska Mora, 4605, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 38,22 eura, 40. - umývačka riadu Elektrolux, ESI 662, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 27,39 eura, 41. - digestor, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 20,- eur, 42. - mikrovlnná rúra Orava, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 50,- eur, 43. - mraznička Calex, 225 lt, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 6,25 eura, 44. - chladnička Zanussi, v zostatkovej hodnote 150,- eur, 45. - hrnce Zeppler, sada, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 8,52 eura, 46. - hriankovač ETA, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 5,- eur, 47. - galetka na masť, 10 l, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 4,83 eura, 48. - príbor, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 3,95 eura, 49. - nôž na chlieb, rok nadobudnutia 1999, v zostatkovej hodnote 0 eur, 50. - príbor v čiernom kufríku, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 33,71 eura, 51. - štamperlíky, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 0 eur, 52. - modré poháre malé, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 0 eur, 53. - modré poháre veľké, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 0 eur, 54. - vangeľ veľký, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 2,18 eura, 55. - vangeľ malý, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 0,97 eura, 56. - kuchynský nôž veľký, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 8,32 eura, 57. - súprava naberačiek, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur, 58. - varná kanvica Orava, VK 3520, rok nadobudnutia 2011, v zostatkovej hodnote 0,38 eura, 59. - príbor v hnedom kufríku so zlatou aplikáciou, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 0 eur, 60. - tanierová súprava biela, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 5,- eur, 61. - Hifi zostava Panasonic, SA-AK45E-S/DS8KA69 446, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 6,60 eura, 62. - práčka Elektrolux AA/EWF, EWF 1005 AA 1000RPM, rok nadobudnutia 2004, v zostatkovej hodnote 29,84 eura, 63. - žehlička naparovacia, Tefal Aquaspeed, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 7,29 eura, 64. - kúpeľňová skrinka, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 24,62 eura, 65. - obrázky na stenu 4 ks, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 0 eur, 66. - stena predsieňová, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 42,21 eura, 67. - taburetky 2 kusy, rok nadobudnutia 2010, v zostatkovej hodnote 15,- eur, 68. - váľanda, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 15,87 eura, 69. - matrace 2 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 13,68 eura, 70. - kotol na tuhé palivo, rok nadobudnutia 2005, v zostatkovej hodnote 125,- eur, 71. - stôl plastový, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 2,- eurá,

72. - stoličky umelé 6 ks, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 3,84 eura, 73. - gril vonkajší, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 2,36 eura, 74. - motor na gril, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur, 75. - postrekovač, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 3,20 eura, 76. - tenisová sieť, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 4,20 eura, 77. - tenisové rakety 2 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 0 eur, 78. - hojdačka záhradná, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 11,58 eura, 79. - kosačka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 100,- eur, 80. - nožnice na kríky, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur, 81. - trávové hrable, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur, 82. - listová schránka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 0 eur, 83. - sviečky na stromček vonkajšie, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur, 84. - vianočný stromček, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 3,60 eura, 85. - fotoaparát, Panasonic DMC-TZ1, rok nadobudnutia 2007, v zostatkovej hodnote 24,26 eura. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 9.566,33 eura do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. IV. O náhrade trov konania štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ustanovenia §137 Civilného sporového poriadku (CSP), § 1, 43, § 144, § 145 ods.1, § 148 ods.1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka (OZ), č.l.8 CSP, § 191 ods.1 CSP, § 255 ods. 2 a vecne tým,

- gril vonkajší, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 2,36 eura,

- motor na gril, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur,

- postrekovač, rok nadobudnutia 2001, v zostatkovej hodnote 3,20 eura,

- tenisová sieť, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 4,20 eura,

- tenisové rakety 2 ks, rok nadobudnutia 2002, v zostatkovej hodnote 0 eur,

- hojdačka záhradná, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 11,58 eura,

- kosačka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 100,- eur,

- nožnice na kríky, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur,

- trávové hrable, rok nadobudnutia 2006, v zostatkovej hodnote 0 eur,

- listová schránka, rok nadobudnutia 2008, v zostatkovej hodnote 0 eur,

- sviečky na stromček vonkajšie, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 0 eur,

- vianočný stromček, rok nadobudnutia 2000, v zostatkovej hodnote 3,60 eura,

- fotoaparát, Panasonic DMC-TZ1, rok nadobudnutia 2007, v zostatkovej hodnote 24,26 eura. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 9.566,33 eura do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. IV. O náhrade trov konania štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

3. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 470 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku (CSP), §137, § 143, § 144, § 145 ods.1 a 2, § 148 ods.1, § 149 ods.1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka (OZ), č.l.8 CSP, § 191 CSP, § 255 ods. 2 a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.02.2013, doručenou súdu dňa 06.11.2012, domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu.

4. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/373/2011-21 zo dňa 05.03.2012 vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené, a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný platiť výživné na maloleté deti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30.03.2012. V predmetnom spore medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 3 bolo potrebné, aby o jeho vyporiadaní rozhodol súd.

5. V konaní žalovaný tvrdil, že žalobkyňa bola radšej nezamestnaná (v obdobiach 07.04.2003 až 07.01.2004, 02.05.2005 až 15.04.2007, 01.03.2009 až 28.02.2010), ako by mala chodiť do práce a zarábať peniaze a pomôcť mu splatiť dlhy. Žalobkyňa sa k tomu vyjadrila, že pracovať neodmietala, ako žena a matka sa starala o deti a domácnosť, deti boli často choré a potrebovali celodennú starostlivosť. Z rozvodového rozsudku vyplýva, že manželstvo strán sporu trvalo od 30.01.1999 do 30.03.2012, pričom v manželstve sa narodili dve deti, a to dňa XX.XX.XXXX H. S. a dňa XX.XX.XXXX J. S., ktoré boli počas celého trvania manželstva maloleté. Žalovaný nesporoval tvrdenie žalobkyne, že sa starala o domácnosť a z dôvodu častých chorôb aj o deti. Pri vyporiadaní BSM potom súd vychádzal z ustanovenia § 150 OZ, v zmysle ktorého sú podiely oboch manželov rovnaké, keď na tvrdenia žalovaného o tom, že sa žalobkyňa vyhýbala práci, nebolo možné prihliadnuť. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa počas celého manželstva vôbec nepracovala, keď s prihliadnutím na trvanie manželstva cca 13 rokov podľa tvrdenia žalovaného nepracovala necelé 4 roky. Zároveň nebolo tvrdené ani preukázané, že by sa počas obdobia nezamestnanosti žalobkyňa nestarala o domácnosť a o maloleté deti, a teda nebolo sporné, že takto prispievala na potrebu rodiny a spoločnej domácnosti. S poukazom na uvedené nebolo možné priznať niektorému z manželov väčší podiel pri vyporiadaní BSM z dôvodu väčších zásluh na vytvorení majetku, ale súd vyhodnotil podiely oboch strán sporu na majetku patriaceho do BSM ako rovnaké.

6. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) strany sporu nevlastnili žiadne nehnuteľnosti patriace do BSM, ktoré by mali byť predmetom jeho vyporiadania. Z dokazovania vykonaného výsluchom strán sporu bolo preukázané, že do BSM patria hnuteľné veci uvedené vo výroku I. rozsudku.

7. Hoci zo začiatku žalovaný spochybňoval zaradenie osobného motorového vozidla Peugeot Partner 1,9 D, EČV: TT383CS, do masy BSM, súd mal za to, že táto hnuteľná vec do spoločného majetku strán sporu patrí. Pokiaľ ide o chronológiu vlastníctva motorových vozidiel, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pred uzavretím manželstva mal žalovaný vo výlučnom vlastníctve od roku 1995 motorové vozidlo Opel Astra EČV: TT080AX. Uvedené vozidlo bolo následne počas manželstva predané za kúpnu cenu 60.000,- Sk (zmluva na č.l. 53). Následne bolo zakúpené počas manželstva motorové vozidlo Peugeot Partner EČV: TT848AZ, ktoré bolo počas manželstva predané za kúpnu cenu 135.000,- Sk (príjmový pokladničný doklad a kúpna zmluva č.l. 39-40), a zakúpené bolo motorové vozidlo Peugeot Partner EČV: TT383CS za kúpnu cenu 554.672,- Sk (faktúra č.l. 42). Do bezpodielového spoluvlastníctva patrí majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva, pričom rozhodujúcim je okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej veci, a nie prostriedky na ňu vynaložené. Hoci vozidlo Opel Astra nepatrilo do BSM strán sporu, po ňom nadobudnuté vozidlo Peugeot Partner EČV: TT848AZ už do BSM patrilo, nakoľko bolo nadobudnuté počas manželstva, pričom na uvedenom nič nemení skutočnosť, že z časti bolo financované z odpredaja motorového vozidla vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Obdobne patrilo do BSM aj motorové vozidlo Peugeot Partner EČV: TT383CS, nakoľko bolo nadobudnuté počas manželstva, a to z časti za sumu utŕženú z predaja predchádzajúceho motorového vozidla Peugeot Partner EČV: TT848AZ a z časti z finančných prostriedkov patriacich do BSM. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného, že vozidlo slúžilo pri výkone jeho podnikania, súd poukazuje na jeho vyjadrenie, že okrem toho slúžilo aj celej rodine na bežné používanie a výlety, a teda nešlo o vec určenú výlučne na výkon povolania žalovaného, preto do BSM patrí. Zároveň súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 20.10.2014 žalovaný uznal, že do masy BSM motorové vozidlo patrí, nesúhlasil už len so zostatkovou hodnotou navrhovanou žalobkyňou. K motorovému vozidlu Opel Astra súd dodáva, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, zo strany žalovaného však v tomto smere žiaden procesný návrh urobený nebol.

8. K zisteniu zostatkovej hodnoty motorového vozidla bol do konania pribratý znalec Ing. Štefan Kubán, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 1/2015, v ktorom uviedol, že ide o osobné motorové vozidlo dodávkové, pričom jeho všeobecná hodnota ku dňu 30.03.2012 predstavuje sumu 3.163,- eur vrátane DPH, pričom znalec uviedol spôsob výpočtu, ktorým sa dopracoval k uvedenej sume. Nie je potom možné urobiť záver uvádzaný žalovaným, že hodnota bola stanovená „šalamúnsky“, keďže k tejto znalec dospel na základe výpočtu uvedeného v znaleckom posudku. Znalec sa na pojednávaní dňa 18.06.2015 relevantne vyjadril k námietkam žalovaného k znaleckému posudku (na č.l. 299), žalovaný po vyjadrení sa znalca k námietkam ďalšie otázky na znalca nemal, nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal inú všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu zániku BSM, a preto neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že hodnota vozidla je nižšia ako stanovená znalcom. Súd potom vychádzal zo všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu zániku BSM zistenej znaleckým dokazovaním, pričom vychádzal z ceny s DPH, nakoľko vozidlo bolo zakupované za cenu vrátane DPH. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že na vozidle vykonal opravy a výmenu vadných dielov, súd poukazuje na to, že pri určovaní všeobecnej hodnoty vozidla sa vychádza zo stavu, v akom bolo vozidlo v čase zániku BSM, a preto sa na opravy vykonané neskôr neprihliada. Nakoľko motorové vozidlo bolo prikázané do vlastníctva žalovaného, opravami vykonanými po zániku BSM si žalovaný udržiaval, príp. zhodnotil svoj majetok. Pri hnuteľných veciach ponorný mixér Braun, autorádio a koberec behúň hnedý (por.č. 9, 51, 69 z č.l. 319-320 spisu) sa strany zhodli, že tieto neexistujú, zanikli za trvania manželstva, a preto nepatria do masy BSM. Ďalej žalobkyňa uznala, že bojler Tatramat 120 l (por.č. 36 z č.l. 320 spisu) bol zakúpený pred uzavretím manželstva, a teda do masy BSM nepatrí. Pri ostatných hnuteľných veciach sa buď strany zhodli na ich zostatkovej hodnote alebo súhlasili so zostatkovými hodnotami určenými Znaleckým posudkom č. 1-2015 znalca Ing. Ladislava Kusendu a Znaleckým posudkom č. 6/2016 znalca Márie Kubišovej, ktoré hodnoty sú uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Súd hnuteľné veci prikázal so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, do vlastníctva toho z manželov, ktorý má danú vec od zániku BSM v držbe a u ktorého došlo k jej opotrebeniu, keď nebolo možné prihliadnuť na vyjadrenie žalovaného, že tieto veci nechce. Súd pritom podporne poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. 22 Cdo 980/2003 zo dňa 02.12.2003, v zmysle ktorého sa v súdnej praxi v konaniach o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno (najmä s ohľadom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva či na oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich má či naposledy mal v držbe a u ktorého došlo k ich amortizácii.“

9. Žalovaný navrhol v konaní vyporiadať aj finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom v V. L.. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa mala ku dňu zániku BSM účet v V. L., C. vedený pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom bol zostatok ku dňu 30.03.2012 vo výške 2.130,47 eura. Uvedený zostatok vyplýva jednak z odpovede V. L., C. zo dňa 14.08.2013 (č.l. 168), ako aj z výpisu z účtu na č.l. 609, kde sa síce ku dňu 31.03.2012 uvádza zostatok vo výške 2.125,47 eura, avšak je to už suma po zaúčtovaní poplatku 5,- eur dňa 31.03.2012, preto zostatok ku dňu 30.03.2012 bol vo výške 2.130,47 eura (2.125,47 eura + suma poplatku 5,- eur zaúčtovaná dňa 31.03.2012). Žalobkyňa v konaní poukazovala na to, že dňa 28.03.2012 a 29.03.2012 jej sestra zaslala dvakrát po sume 1.000,- eur z dôvodu, že sa sťahovala a potrebovala finančné prostriedky, a to na opravu a vymaľovanie izby v dome v J., na kúpu práčky, plynového sporáku a na bežné výdaje na domácnosť. K sumám dvakrát po 1.000,- eur sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že by bolo dobré zistiť, kto účtami, z ktorých boli sumy zaslané, manipuluje, nakoľko má také správy, že pani Z. založila žalobkyni účet, na ktorý si žalobkyňa uložila vybrané poistky a takto požičiava sama sebe. Z uvedeného mal súd za to, že suma 2.000,- eur, zaslaná na účet žalobkyne v období od 28.03.-29.03.2012, nepatrí do BSM strán sporu, nakoľko išlo buď o dar žalobkyni od jej sestry, prípadne o pôžičku poskytnutú len žalobkyni pre potreby jej sťahovania (ktorý účel použitia prostriedkov žalovaný nesporoval), pričom ani v jednom prípade táto suma do BSM strán sporu nepatrí. Ak by sa aj preukázalo ako pravdivé tvrdenie žalovaného, že by mohlo ísť o finančné prostriedky, ktoré si mala žalobkyňa posielať sama sebe, a to z účtu, na ktorom si žalobkyňa mala uložiť vybrané poistky, súd poukazuje na to, že peniaze z poistiek strany zhodným vyhlásením nakoniec vylúčili z vyporiadania BSM. Preto je bezpredmetné vykonávať dokazovanie, či si z týchto finančných prostriedkov (vo výlučnom vlastníctve žalobkyne) žalobkyňa sama sebe zaslala finančné prostriedky na účet v V. L., C., a súd také dokazovanie z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal. V podaní zo dňa 19.03.2017 (č.l. 594) žalovaný navrhoval vykonať dokazovanie ohľadom stavu na účte žalobkyne niekoľko mesiacov pred rozvodom, nakoľko je pravdepodobné, že ak sa snažila vybrať svoje poistky ešte pred rozvodom, tak s účtom zrejme urobila to isté. Tu súd uvádza, že žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom výberov z účtu žalobkyňou pred zánikom BSM, neuviedol, že skutočne, kedy a akú sumu mala žalobkyňa zo svojho účtu vybrať, neuviedol ani, že by uvedená suma mala byť použitá na iné účely ako na zabezpečovanie spoločných potrieb domácnosti. Za týchto okolností, t.j. keď žalovaný neprodukoval skutkové tvrdenie, že by žalobkyňa skutočne realizovala pred zánikom BSM výbery z účtu (uvádzal to len v rovine pravdepodobnosti), kedy, v akej výške a že ich použila za iným účelom ako na zabezpečenie potrieb rodiny, súd dokazovanie o pohyboch na účte nevykonal, nakoľko by to bolo v rozpore s hospodárnosťou a rýchlosťou konania. Okrem toho, v konaní sa vykonáva dokazovanie na preukázanie konkrétnych skutkových tvrdení, a nie je možné vykonať dokazovanie, z ktorých by až následne strana skutkové tvrdenia vyvodzovala. Z uvedených dôvodov súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne vo výroku I. rozsudku finančné prostriedky na účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v V., v sume 130,47 eura (2.130,47 eura - 2.000,- eur).

10. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobkyňa v žalobe zabudla uviesť do BSM zostatok na jeho účte vo Y., C.. V konaní bolo preukázané, že žalovaný mal ku dňu zániku BSM účet vo Y., C. vedený pod č. XXXXXXXXX/XXXX, na ktorom bol debetný zostatok ku dňu 30.03.2012 vo výške mínus 2.549,09 eura (odpoveď Y., C. zo dňa 12.08.2013 na č.l. 135). Z uvedeného vyplýva, že išlo o záporný zostatok, a teda žalovaný nepreukázal, že na uvedenom účte ku dňu zániku BSM boli finančné prostriedky, ktoré by bolo možné zahrnúť do masy BSM a tieto vyporiadať. Žalovaný pritom v priebehu konania neurobil žiaden procesný návrh na vyporiadanie BSM ohľadom tohto dlhu v širšom zmysle, pričom súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán v konaní o vyporiadanie BSM, a preto na debetný zostatok na účte žalovaného neprihliadal, keďže nebolo možné ho vyporiadať ako majetok.

11. Pokiaľ ide o stavebné sporenie vo W. R. z odpovede sporiteľne zo dňa 13.08.2013 (č.l. 136) vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný majú vedený účet stavebného sporenia č. XXXXXXXX/XXXX, ktorý je účinný od 29.12.2008, ktorého majiteľom je žalobkyňa a spolumajiteľom žalovaný, pričom od roku 2011 nebol na účet poukázaný žiaden vklad. Zostatok nasporenej sumy bol ku dňu 30.03.2012 vo výške 6.663,48 eura a ku dňu 12.08.2013 vo výške 6.744,41 eura, keď stavebný sporiteľ nie je povinný poukazovať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady. V konaní nebolo sporné, že vklady na uvedený účet boli robené zo spoločných finančných prostriedkov, a teda že finančné prostriedky na uvedenom účte stavebného sporenia patria do BSM strán sporu. Žalovaný v konaní najskôr navrhoval rozdelenie finančných prostriedkov stavebného sporenia rovným dielom medzi strany sporu (vyjadrenie zo dňa 20.02.2013 na č.l. 35, zo dňa 04.10.2014 na č.l. 239), neskôr navrhoval rozdelenie len polovice finančných prostriedkov medzi strany sporu, s tým, že zostávajúca polovica pripadne ich dcéram po 1 (vyjadrenie zo dňa 03.02.2017 na č.l. 583, zo dňa 19.03.2017 na č.l. 593). Žalobkyňa navrhovala prikázať finančné prostriedky stavebného sporenia do jej výlučného vlastníctva s poukazom na to, že z vyjadrení žalovaného je zjavné, že sa zbavuje svojho majetku, aby jej nemusel nič zaplatiť, pričom poukazovala na prevod vlastníctva domu žalovaného darovaním jeho bratovi.

12. Súd finančné prostriedky na účte stavebného sporenia č. XXXXXXXX/XXXX, vedenom vo W., ku dňu 31.12.2016 (č.l. 604) vo výške 7.054,98 eura prikázal vo výroku I. do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd mal za to, že takýmto spôsobom sa jednak zníži vyrovnací podiel žalovaného voči žalobkyni (ktorý vyplynul z vyporiadania BSM) a zároveň žalobkyňa bude mať zabezpečené finančné prostriedky z vyporiadania spoločného majetku aspoň z časti, keďže žalovaný sa písomne (vyjadrenie zo dňa 09.12.2014 na č.l. 264), ako aj počas zmierovacieho konania pred otvorením pojednávania dňa 17.01.2017 a 06.04.2017 vyjadroval, že žalobkyňu nemá z čoho vyplatiť, keď zároveň v priebehu konania svoj majetok, nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, daroval bratovi. Ak by súd rozdelil stavebné sporenie na polovicu medzi strany sporu, musel by zároveň zvýšiť vyrovnací podiel pre žalobkyňu, čo by v konečnom dôsledku znamenalo len to, že žalovaný by sumu utŕženú z vyplateného stavebného sporenia bol i tak povinný vyplatiť žalobkyni (keďže iné finančné prostriedky podľa jeho vyjadrenia nemá). Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného na nároky detí na finančné prostriedky zo stavebného sporenia, uvedené nie je ničím podložené, keď majiteľom a spolumajiteľom účtu stavebného sporenia sú iba strany sporu, vklady na stavebné sporenie boli robené z peňazí patriacich do ich BSM a finančné prostriedky na stavebnom sporení preto patria vcelku do BSM strán sporu. Deti strán sporu sú podľa prehľadu klientov (č.l. 605) vedené iba ako zohľadnené osoby v zmluve, nie však ako majitelia účtu. Preto deti strán sporu nemajú v konaní o vyporiadanie BSM nárok na žiaden podiel zo stavebného sporenia, je pritom bez významu, aký bol prípadne pôvodný zámer bývalých manželov (rodičov detí), či napríklad použiť finančné prostriedky v budúcnosti pre potreby ich detí. Pokiaľ ide o výšku finančných prostriedkov na účte stavebného sporenia, súd vychádzal z preukázaného stavu na účte najbližšieho ku dňu rozhodnutia, t.j. z posledného výpisu z účtu, podľa ktorého bol zostatok na účte ku dňu 31.12.2016 vo výške 7.054,98 eura (rub č.l. 604), keď iná výška nasporenej sumy v konaní preukázaná nebola.

13. Žalobkyňa ďalej žiadala v rámci vyporiadania prihliadnuť na investície do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. G. Y.), ktoré boli vykonané zo spoločných finančných prostriedkov, pričom investíciami boli náklady na materiál na zavedenie plynu do domu v roku 2010, náklady na materiál na plávajúce podlahy na chodbe na prízemí a poschodí, v obývacej izbe, v spálni, detských izbách a izbe na poschodí v roku 2011, a náklady na materiál na zámkovú dlažbu, kurt a prístrešok. Hoci plávajúce podlahy a zavedenie plynu v nehnuteľnosti žalovaného označila žalobkyňa spočiatku ako hnuteľné veci, v priebehu konania špecifikovala, že ide o zhodnotenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a teda bolo potrebné na finančné prostriedky vynaložené na materiál na zavedenie plynu a na plávajúce podlahy posudzovať ako investície do nehnuteľnosti žalovaného.

14. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok (§ 150 . Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že investície zo spoločného majetku (BSM) do oddeleného majetku bezpodielového spoluvlastníka (manžela) sa hradia vo výške (hodnote), v akej boli vynaložené. Táto investícia sa nevracia vo vyššej sume, než ako bola vynaložená; zhodnotenie oddeleného vlastníctva manžela ( tým, že stromy narástli a začali prinášať plody) nemá vplyv na výšku podielov na vyporiadaní BSM (viď. rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/330/2006 zo dňa 31.03.2008).

15. V prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty (znaleckého odhadu hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov (viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 6 M Cdo 10/2011 zo dňa 26.06.2012).

16. Pokiaľ ide o výšku finančných prostriedkov na materiál na plávajúce podlahy, strany sa zhodli na sume 300,- eur, preto z nej súd vychádzal ako z nespornej skutočnosti. V prípade finančných prostriedkov týkajúcich sa zavedenia plynu do domu v roku 2010, žalobkyňa v podaní zo dňa 18.05.2014 uvádzala investíciu vo výške 2.700,- eur, žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2014 uznal najviac sumu 1.000,- eur. Zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že by na zavedenie plynu bola vynaložená vyššia suma, preto súd investície do zavedenia plynu do domu ustálil na sume 1.000,- eur, kde došlo ku zhode.

17. Pokiaľ ide o náklady na materiál na zámkovú dlažbu, „tenisový kurt“ a prístrešok, žalobkyňa finančné prostriedky vynaložené zo spoločného majetku preukazovala dokladmi o nákupe materiálu v spise na č.l. 67-79, pričom nezapočítala cenu práce. K uvedenému sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 19.04.2017, kde neuznal náklady na benzín na kosenie trávy (ide o spotrebný materiál a tráva sa kosí dvakrát do týždňa), Baukleber biely z roku 2003 (spáry kamenného múrika sa opravovali každé 2 až 3 roky), hnojivo z roku 2003 (ide o spotrebný materiál, tráva sa hnojila dvakrát do roka), fóliu na prikrývanie dreva z roku 2002 (igelitová fólia je jednoročná záležitosť, každý rok ju vietor roztrhal, s drevom prestali kúriť ešte počas manželstva), postrek proti burine z roku 2003 (ide o spotrebný materiál, postrek prevádzal dvakrát do roka), nožnice kríkové z roku 2002 (boli asi po piatich rokoch nefunkčné, nakoľko mali drevené rukoväte, ktoré sa popraskali a rozpadli), tenisovú sieť (cenu určil odhadca), hnojivo z roku 2000 (ide o spotrebný materiál, tráva sa hnojila dvakrát do roka), postrek proti burine z roku 2001 (ide o spotrebný materiál, tráva sa hnojila dvakrát do roka), hnojivo z roku 1999 (ide o spotrebný materiál tráva sa hnojila dvakrát do roka), postrek proti burine z roku 1999 (ide o spotrebný materiál, tráva sa hnojila dvakrát do roka). Na uvedené vyjadrenie žalobkyňa nereagovala, skutkové tvrdenia nepoprela, súd sa pritom stotožnil s dôvodmi, pre ktoré uvedené náklady nie je možné považovať za investície do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, či už preto, že ide o spotrebný materiál (benzín, hnojivo, postrek, fólia) alebo ide o hnuteľné veci (nožnice kríkové, tenisová sieť). Tenisová sieť pritom bola predmetom znaleckého dokazovania v rámci ohodnocovania hnuteľných vecí a kríkové nožnice súd nevyporiadal ani v rámci hnuteľných vecí, nakoľko žalobkyňa nepreukázala ich existenciu ku dňu zániku BSM.

18. Žalovaný z dokladov predložených žalobkyňou uznal náklady na trávové semeno z roku 2003 v sume 210,- Sk, na trávové semeno z roku 2002 v sume 204,- Sk, na materiál na náter okien z roku 2001-2002 v sume spolu 1.686,50 Sk, na zasklenie okna z roku 2002 v sume 83,- Sk, na hranoly a dosky na prístrešok z roku 2003 v sume 19.500,- Sk, na náterové látky na prístrešok z roku 2003 v sume spolu 4.495,- Sk, na lepenku hladkú na prístrešok z roku 2003 v sume 880,- Sk, na materiál na výrobu zámkovej dlažby a múrikov z roku 2003 v sume spolu 8.816,10 Sk, na rúru z PVC z roku 2003 v sume 304,- Sk, na materiál na zhotovenie múrikov z roku 1999-2001 spolu v sume 10.625,- Sk, na ohradové pozinkované pletivo z roku 2003 spolu v sume 6638,50 Sk, na trávové semeno z rokov 2000-2001 v celkovej sume l.440,- Sk, na trávové semeno z roku 1998-1999 v sume 1.265,- Sk. Pokiaľ ide o materiál na náter okien z roku 2001-2002, žalovaný náklady na materiál preukázaný prvými troma dokladmi na č.l. 69 (doklady zo dňa 25.03.2002, 25.09.2001 a 07.11.2001) výslovne uznal, neuviedol však, prečo pri prvých dvoch dokladoch vychádzal z kúpnej ceny bez DPH, keď pri všetkých ostatných dokladoch uznal za nákupnú cenu uvedenú cenu vrátane DPH. Z uvedených dôvodov súd pri všetkých dokladoch vychádzal z ceny vrátane DPH, a preto náklady na materiál na náter okien z roku 2001-2002 uznal za preukázané vo výške 2.068,- Sk (1.222,- Sk + 818,- Sk + 28,- Sk). Celkom boli potom v konaní preukázané náklady na materiál na zámkovú dlažbu, „tenisový kurt“ a prístrešok v sume 56.528,60 Sk, t.j. po prepočte 1.876,41 eura. V konaní pritom nebolo sporné, že uvedená suma bola vyplatená zo spoločných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že v prípade investícií išlo len o nákup materiálu, pričom práce boli zdarma, nakoľko tieto vykonával svojpomocne s členmi rodiny a kamarátmi, súd prihliadal iba na finančné prostriedky vynaložené na nákup materiálu, keď zo strany žalovanej nakoniec ani nebolo tvrdené a preukazované vynaloženie finančných prostriedkov na práce.

19. Návrh žalovaného, aby súd prihliadol na amortizáciu, nakoľko všetok materiál mal ku dňu rozvodu viac ako deväť rokov, nebolo možné akceptovať, pretože ako už súd uviedol vyššie, na investície z finančných prostriedkov patriacich do BSM do majetku patriacemu len jednému z manželov sa prihliada vo výške, v akej boli vynaložené. Prihliada sa preto na sumu peňazí, ktorá bola v čase tej-ktorej investície vynaložená na majetok jedného z manželov (t.j. na nákupné ceny), a nie je preto dôležité, čo sa následne s investíciou stalo, či sa jej hodnota zvýšila alebo znížila. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/330/2006 zo dňa 31.03.2008 a sp.zn. 6 M Cdo 10/2011 zo dňa 26.06.2012). Z jazykového výkladu slovného spojenia uvedeného v druhej vete § 150 („... nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok...“) vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v dobe minulej a ich výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM nie je nijako modifikovaná. Výškou toho, čo bolo vynaložené, je teda treba rozumieť výšku nákladov v dobe, kedy boli vynaložené. Obdobne uviedol Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. II. ÚS 17/2016-13 zo dňa 14.01.2016, a síce, že „účelom navrátenia peňazí vynaložených z BSM na majetok jedného z manželov nie je kreovanie akejsi „investície“, ktorá by sa stala súčasťou BSM, ale len vrátiť do BSM ako majetkovej podstaty to, o čo bola v určitom bode ochudobnená. Tým, že sa nekreuje investícia ako osobitné aktívum, nemôže dochádzať ani k nárastu, ale ani poklesu jej hodnoty. V tomto smere je podľa ústavného súdu jasný text § 150 Občianskeho zákonníka „nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“.“

20. Obe strany na pojednávaní dňa 06.04.2017 zhodne navrhli, aby sa v konaní neprihliadalo na finančné prostriedky, ktoré sa vyplácali na poistku žalobkyne a poistku žalovaného počas trvania manželstva, preto neboli uvedené finančné prostriedky zohľadňované, nakoľko predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo ním urobia strany sporu.

21. Žalobkyňa žiadala pri vyporiadaní BSM prihliadnuť tiež na to, že počas trvania manželstva splácal žalovaný zo spoločných prostriedkov úver zo R. R. (B. o pôžičke č. 6161-219 8547808, nové číslo 0987227026 zo dňa 08.04.1991 - rub č.l. 46 a vyjadrenie č.l. 146), ktorý si zobral na stavbu svojho domu, pričom ku dňu uzatvorenia manželstva bola nesplatená časť tohto úveru vo výške 5.810,09 eura (175.034,80 Sk, zostatok ku dňu 16.02.1999). Po čiastočnom odpustení dlhu za trvania manželstva splatili tento úver sumou 4.715,48 eura, preto žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť jej polovicu tejto sumy titulom vyrovnania, t.j. sumu 2.357,74 eura. Na uvedené reagoval žalovaný v podaní zo dňa 19.03.2017 (č.l. 593) tak, že suma vyrovnania 2.357,74 eura súhlasí, čím sa stal nárok žalobkyne v tejto časti nesporným.

22. Žalobkyňa ďalej poukazovala na skutočnosť, že žalovaný nadobudol počas trvania ich manželstva do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. G. Y., parc.č. 146 - záhrady o výmere 338 m2, parc.č. 147/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 721 m2, parc. č. 147/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, a rodinný dom súp.č. 381 postavený na parc.č. 147/1, a to z dôvodu vyporiadania BSM s prvou jeho manželkou na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 1C/68/1998, právoplatného dňa 18.08.2008, pričom ako vyrovnací podiel bola prvej manželke žalovaného vyplatená suma 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Na výplatu tejto sumy boli podľa žalobkyne použité finančné prostriedky patriace do BSM, keď časť sumy vo výške 440.000,- Sk (14.605,32 eura) bola uhradená z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v V. a druhá zvyšná časť sumy vo výške 560.000,- Sk (18.588,594 eura) bola poukázaná z účtu žalovaného. Žalobkyňa k tomu predložila výpis z účtu v V., C. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 7), z ktorého je preukázané zaslanie sumy 440.000,- Sk (14.605,32 eura) dňa 22.09.2008 na iný účet, pričom žalovaný zaslanie uvedenej sumy na účet jeho prvej manželky titulom vyporiadania BSM ani nesporoval. Nesporoval tiež, že za rovnakým účelom bola jeho prvej manželke vyplatená aj suma 560.000,- Sk (18.588,59 eura), ktorá bola poukázaná z jeho účtu vo Y., C..

23. Žalovaný namietal ale, že nie je pravdou, že nehnuteľnosť nadobudol len zo spoločných finančných prostriedkov, pretože na vyplatenie použil aj vlastné finančné prostriedky, ktoré vlastnil už pred BSM, dostal darom od rodičov alebo ich získal odpredajom osobného vozidla Opel Astra, ktoré vlastnil od roku 1995, tieto prostriedky previedol na dané dva účty a použil na výplatu nehnuteľnosti (uvedené tvrdil v podaní zo dňa 20.02.2013 - č.l. 36). Poukazoval pritom na stav na účte stavebného sporenia, ktoré mal ešte pred vstupom do BSM uzavreté na jeho meno, na ktorom stav ku dňu 31.12.1998 bol 75.267,70 Sk (výpis z účtu na č.l. 49), stav na účte stavebného sporenia, ktoré mal ešte pred vstupom do BSM uzavreté na synovo meno, na ktorom stav ku dňu 31.12.1998 bol 74.912,70 Sk (výpis z účtu na rube č.l. 49), stavebné sporenie od svojej matky, ktoré mu darovala dňa 19.03.2004 vo výške 122.243,40 Sk, ktoré mu previedla na jeho účet č. X-XXXXXXXXXX/XXXX vo Y. V. (výpoveď zmluvy na č.l. 51), stavebné sporenie od svojho otca, ktoré mu daroval dňa 11.02.2004 vo výške 122.098,20 Sk, a spojil ho so svojim stavebným účtom (výpis z účtu a list č.l. 52), sumu 60.000,- Sk, ktorú získal dňa 26.01.2000 odpredajom vozidla Opel Astra, ktoré vlastnil od roku 1995 (zmluva a príjmový pokladničný doklad na č.l. 53), sumu 201.000,- Sk, ktorú mu rodičia darovali v troch splátkach (ako výplatu podielu z rodičovského domu (čestné prehlásenie na č.l. 54), na sumu 25.562,37 Sk, ktorú mal na účte pred vstupom do BSM a v hotovosti, s ktorou hradil výdaje spojené s ich svadbou (výpis z účtu na rube č.l. 50). Žalovaný predložil výpisy z účtu vo Y. č. XXXXXXXXX/XXXX (č.l. 57 a 58), z ktorých vyplýva vklad hotovosti na účet dňa 22.06.2006 vo výške 70.000,- Sk a dňa 17.09.2008 vo výške 31.000,- Sk, a tiež zaslanie sumy 560.000,- Sk dňa 17.09.2008 na účet č. XXXXXXXX/XXXX. Predložil Príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.06.2006 (č.l. 39) a Kúpnu zmluvu zo dňa 29.06.2006 (č.l. 40), z ktorých vyplýva prijatie sumy 135.000,- Sk od spoločnosti CC TRADE s.r.o., Trenčín ako kúpnej ceny za odpredaj motorového vozidla Peugeot Partner 1.9D ŠPZ: TT-848AZ. Predložil Výpoveď zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 31.12.2002 (č.l. 50), z ktorej vyplýva, že R. R. Y.-W., C. oznamuje K. a B. S., že ich sporiteľský účet č. XXXXXXXX/XXXX k 31.12.2002 zrušili a zaťažili výplatou 103.299,80 Sk, ktorá platba bola realizovaná bezhotovostným prevodom v prospech účtu v V. L. č. účtu X-XXXXXXXXXX/XXXX.

24. Predovšetkým súd uvádza, že pre vyporiadanie BSM medzi stranami sporu nie je podstatná argumentácia žalovaného v závere konania, že celá nehnuteľnosť, ktorú v rámci vyporiadania BSM s prvou manželkou nadobudol do výlučného vlastníctva, má hodnotu 1.160.000,- Sk, že vyplatiť prvú manželku v sume 1.000.000,- Sk bolo ich spoločné rozhodnutie so žalobkyňou, aby mali pokoj, a teraz to považuje za zlý obchod, keď uvedená suma nezodpovedala hodnote polovice domu, pričom poukazoval na znalecké posudky z konania o vyporiadanie BSM s prvou manželkou pod sp.zn. 11C/68/1998. Podstatná je len skutočnosť, že počas trvajúceho majetkového spoločenstva strán sporu bola suma 1.000.000,- Sk prvej manželke žalovaného vyplatená, nie je možné prihliadať na to, či išlo správne alebo nesprávne rozhodnutie ohľadom jej výšky.

25. V konaní teda nebolo sporné, že počas manželstva strán sporu bola prvá manželka žalovaného vyplatená z vyporiadania BSM sumou 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura), že na výplatu tejto sumy boli použité finančné prostriedky z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v V. L. vo výške 440.000,- Sk (14.605,32 eura) a finančné prostriedky z účtu žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX vedenom vo Y., C. vo výške 560.000,- Sk (18.588,59 eura). Sporným však bolo, či finančné prostriedky na uvedených účtoch patrili do BSM strán sporu, resp. v akom rozsahu, a teda či na úhradu záväzku žalovaného voči jeho prvej manželke boli použité spoločné finančné prostriedky alebo finančné prostriedky žalovaného.

26. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že na vyplatenie prvej manželky žalovaného boli použité spoločné finančné prostriedky. Žalovaný v konaní tvrdil, že neboli použité iba spoločné finančné prostriedky, ale aj prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve, a to 1. v sume 75.267,70 Sk pochádzajúcej zo stavebného sporenia žalovaného vo W. R. (ktorú sumu mal na účte stavebného sporenia ešte pred vznikom BSM); 2. v sume 74.912,70 Sk pochádzajúcej zo stavebného sporenia žalovaného a jeho syna K. vo W. R. (ktorú sumu mal na účte stavebného sporenia nasporenú ešte pred vznikom BSM); 3. v sume 122.243,40 Sk získanej darom od matky žalovaného z jej stavebného sporenia; 4. v sume 122.098,20 Sk získanej darom od otca žalovaného z jeho stavebného sporenia; 5. v sume 60.000,- Sk získanej predajom vozidla Opel Astra, ktoré vlastnil žalovaný od roku 1995; 6. v sume 201.000,- Sk získanej darom od rodičov v troch splátkach ako výplatu podielu z rodičovského domu; 7. v sume 25.562,37 Sk na účte pred vznikom BSM. Spolu ide o sumu 681.084,37 Sk, pričom žalovaný uviedol, že uvedená suma bola použitá na vyplatenie prvej manželky a splatenie pôžičky. V konaní sa tiež žalovaný vyjadril (vyjadrenie zo dňa 20.02.2013 na č.l. 36), že vyššie uvedené prostriedky previedol na dané dva účty (na účet žalovaného vo Y., C. a na účet žalovanej v V., C.) a použil na výplatu nehnuteľnosti. Uvedené tvrdenie, t.j. že vyššie uvedené finančné prostriedky boli prevedené na dané dva účty, žalobkyňa v priebehu konania žiadnym spôsobom nesporovala, a preto súd vychádzal z toho, že medzi stranami uvedené nebolo sporné, a nebolo potrebné vykonávať v tomto smere dokazovanie.

27. Pokiaľ ide o účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v V. L., z odpovede V. L. (č.l. 168) vyplýva, že ide o účet žalobkyne, založený dňa 04.02.2000, t.j. počas manželstva, súd má preto za to, že na uvedenom účte sa zákonite nachádzali aj spoločné finančné prostriedky strán sporu, napr. z príjmu žalobkyne. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý sa ohľadom uvedeného účtu vyjadril, že nespochybňuje, že na vyporiadanie BSM s jeho prvou manželkou bola použitá suma z uvedeného účtu vo výške 14.605,32 eura, ale spochybňuje, že by išlo v celom rozsahu o ich finančné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný uznáva, že na účte žalovanej sa nachádzali aj ich spoločné finančné prostriedky, hoci len z časti. Obdobne to platí o účte žalovaného vedeného vo Y., C. pod č. XXXXXXXXX/ XXXX, nakoľko žalovaný uviedol, že išlo o účet, ktorý používal pri svojom podnikaní, a tiež ako účet osobný (zápisnica z pojednávania dňa 06.04.2017 na č.l. 612). Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo potrebné vykonať dokazovanie (keď navyše žiadna zo strán také dokazovanie ani nenavrhla a súd dôkazy sám nevykonáva), na ktorý účet boli poukázané vyššie uvedené sumy (či na účet žalobkyne v V. L. alebo na účet žalovaného vo Y., a.s), pretože podstatná pre rozhodnutie bola tá skutočnosť, či a v akom rozsahu patrili žalovaným uvádzané sumy do BSM strán sporu, pričom uvedené nezávisí od toho, na akom účte sa nachádzali (keď žalobkyňa nesporovala, že sa nachádzali na uvedených dvoch účtoch). Súd preto pristúpil k zisťovaniu, v akom rozsahu žalovaný preukázal, že sa na vyplatení prvej manželky z BSM v sume 1.000.000,- Sk (33.193,92 eura) podieľal vlastnými finančnými prostriedkami, pričom vo zvyšnej časti bolo potrebné ustáliť, že boli na výplatu použité prostriedky z BSM strán sporu.

28. V prípade finančných prostriedkov vo výške 75.267,70 Sk (2.498,43 eura) žalovaný tvrdil, že ide o nasporenú sumu stavebného sporenia vo W. R. ešte pred uzavretím manželstva (uvedené preukázal výpisom z účtu na č.l. 49), prevedenú na účty, z ktorých bola vyplatená jeho prvá manželka. K uvedeným skutkovým tvrdeniam sa žalovaná nevyjadrila, nepoprela ich, preto ich súd považoval za nesporné, a uzavrel, že v časti 75.267,70 Sk bola prvá manželka žalovaného vyplatená z výlučných prostriedkov žalovaného.

29. V prípade finančných prostriedkov vo výške 74.912,70 Sk (2.486,65 eura) žalovaný tvrdil, že ide o sumu zo stavebného sporenia W. žalovaného a jeho syna K., ktorú sumu mal žalovaný na účte stavebného sporenia nasporenú ešte pred vznikom BSM, a to k 01.01.1999, pričom uviedol, že synovi na sumu 103.299,80 Sk došetril počas manželstva. Žalovaná uviedla, že uvedené sporenie mali založené spolu s bývalým manželom a peniaze na stavebné sporenie pre syna K. vkladali so žalovaným spoločne. Z výpisu z účtu v R. R. Y.-W., C. (rub č.l. 49) vyplýva, že zmluva bola uzavretá dňa 31.12.1996 (t.j. pred uzavretím manželstva), pričom ku dňu 01.01.1999 (t.j. cca mesiac pred uzavretím manželstva strán sporu) bol na uvedenom účte zostatok vo výške 74.912,70 Sk (2.486,65 eura), ktorá suma preto nepatrila do BSM. Ak potom žalovaný uviedol, že do sumy 103.299,80 Sk (3.428,93 eura), ktorá bola na účet žalobkyne v V. L. XXXXXXXXXX/XXXX poukázaná zo R. R. Y., na základe Výpovede zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 31.12.2002, zo sporiteľského účtu vedeného na žalovaného a jeho syna K. S. pod č. XXXXXXXX/XXXX (č.l. 50), došetril počas manželstva, nepreukázal, že by vklady na stavebné sporenie po uzavretí manželstva realizoval z finančných prostriedkov patriacich do jeho výlučného vlastníctva, a preto súd uzavrel, že z uvedeného stavebného sporenia bola na vyplatenie prvej manželky žalovaného použitá práve suma 74.912,70 Sk (2.486,65 eura) vo výlučnom vlastníctve žalovaného a vo zvyšku 28.387,10 Sk (942,28 eura) išlo o finančné prostriedky v BSM.

30. V prípade finančných prostriedkov vo výške 122.243,40 Sk (4.057,74 eura) žalovaný tvrdil, že išlo o stavebné sporenie od jeho matky, ktoré mu darovala dňa 19.03.2004, pričom uvedené preukázal výpoveďou zmluvy na č.l. 51. V prípade finančných prostriedkov vo výške 122.098,20 Sk (4.052,92 eura) žalovaný tvrdil, že išlo o stavebné sporenie od jeho otca, ktoré mu daroval dňa 11.02.2004 a žalovaný ho spojil so svojim stavebným účtom, pričom uvedené preukázal výpisom z účtu a listom č.l. 52. Uvedené tvrdenia ohľadom darov od rodičov žalovaného žalobkyňa poprela, avšak vzhľadom k tomu, že neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (o tom, čo sa stalo s finančnými prostriedkami z uvedených stavebných sporení, ktoré boli žalovanému preukázateľne poskytnuté od rodičov), je jej popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 . Z uvedeného mal súd za preukázané, že v prípade súm 122.243,40 Sk a 122.098,20 Sk išlo o finančné prostriedky patriace do výlučného vlastníctva žalovaného, ktoré boli použité na výplatu prvej manželky žalovaného.

31. V prípade finančných prostriedkov vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 eura) získanej predajom vozidla Opel Astra, ktoré vlastnil žalovaný od roku 1995, súd uvádza, že ohľadom uvedenej sumy žalovaný rozporne tvrdil, že jednak bola použitá na vyplatenie prvej manželky a že tiež bola použitá na zakúpenie motorového vozidla Peugeot Partner (prvého). Žalovaná pritom poprela použitie finančných prostriedkov na výplatu prvej manželky, keď poukazovala na rozpory v tvrdeniach žalovaného a zároveň uznala použitie tejto sumy na nákup uvedeného motorového vozidla počas manželstva. Keďže žalovaný svoje tvrdenie o použití sumy 60.000,- Sk na vyplatenie prvej manželky žiadnym spôsobom nepreukázal, súd vychádzal z toho, že uvedená suma bola použitá ako kúpna cena (+ doplatok) na zakúpenie motorového vozidla Peugeot Partner (prvého), pričom v uvedenom zmysle sa vyjadril aj žalovaný na pojednávaní dňa 06.04.2017 (č.l. 612).

32. V prípade finančných prostriedkov vo výške 201.000,- Sk (6.671,98 eura) žalovaný tvrdil, že išlo dar od matky v troch splátkach ako výplatu podielu z rodičovského domu, pričom uvedené preukazoval čestným prehlásením zo dňa 20.02.2013 (č.l. 54). Z uvedeného čestného prehlásenia vyplýva, že ním matka žalovaného prehlasuje, že darovala žalovanému v roku 1999 sumu 100.000,- Sk, v roku 2006 sumu 70.000,- Sk a v roku 2008 sumu 31.000,- Sk ako výplatu podielu z rodičovského domu. Žalovaný tiež predložil výpisy z účtu (č.l. 57-58), z ktorých vyplýva, že na jeho účet vo Y. č. XXXXXXXXX/XXXX bola dňa 22.06.2006 vložená v hotovosti suma 70.000,- Sk a dňa 17.09.2008 vložená v hotovosti suma 31.000,- Sk. Žalovaná uvedené (dar od matky žalovaného za účelom výplaty prvej manželky) výslovne poprela v podaní zo dňa 17.03.2013 (č.l. 64), kde uviedla, že peniaze mu nedarovala matka, ale žalovaný ich zarobil ako podnikateľ bez dokladu o prijatí platby. Na pojednávaní dňa 29.04.2014 (č.l. 211) tiež uviedla, že žalovaný sa v iných konaniach vyjadroval v tom smere, že z rodinného domu ho nebudú vyplácať, pretože mu pomáhali s výstavbou nehnuteľnosti rodinní príslušníci. Uvedené zopakovala na pojednávaní dňa 06.04.2017 (č.l. 612), kedy uviedla, že poukazuje na to, že v konaní o vyporiadanie BSM s prvou manželkou žalovaný uviedol, že rodičia ho nevyplácali. Na uvedené skutkové tvrdenia, v ktorých žalobkyňa uviedla vlastnú verziu vloženia celkovej sumy 201.000,- Sk na účet žalovaného, žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, uvedené nepoprel. Súd mal potom za to, že žalovaná účinne spochybnila tvrdenie žalovaného o dare od jeho vo výške 201.000,- Sk, avšak žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, a preto neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že suma 201.000,- Sk bola darom od jeho matky.

33. V prípade finančných prostriedkov vo výške 25.562,37 Sk (848,52 eura) žalovaný tvrdil, že išlo o sumu, ktorú mal na účte pred vstupom do BSM, čo preukazoval výpisom z účtu na rube č.l. 50. Z uvedeného výpisu z účtu však vyplýva, že na uvedenom účte mal žalovaný pred vznikom BSM sumu 5.562,37 Sk, a nie ako uvádzal sumu 25.564,87 Sk, keďže suma 20.000,- Sk bola z účtu vybratá dňa 25.01.1999, t.j. pred uzavretím manželstva. Z uvedeného mal súd za preukázané, že suma 5.562,37 Sk bola výlučným vlastníctvom žalovaného. Ak žalovaný tvrdil, že na výplatu jeho prvej manželky boli použité finančné prostriedky z jeho účtu vo Y. a žalovaná netvrdila, že by suma 5.562,37 Sk bola ku dňu výplaty spotrebovaná, súd vychádzal z toho, že prvá manželka žalovaného bola v časti 5.562,37 Sk (184,64 eura) vyplatená z výlučných finančných prostriedkov žalovaného na účte vo Y..

34. Súd ešte dodáva, že žalobkyňa sporovala použitie finančných prostriedkov zo stavebných sporení na výplatu prvej manželky žalovaného z BSM poukazovaním na časové súvislosti, s tým, že k vyplácaniu prvej manželky žalovaného došlo až v roku 2008. Žalobkyňa (na pojednávaní dňa 06.04.2017) poukazovala na to, že v júni 2006 bolo na účet žalovaného vyplatené stavebné sporenie, ale výplata bývalej manželky bola uskutočnená v septembri 2008, preto tu podľa nej chýba časová súvislosť. Žalovaný sa k uvedenému vyjadril v tom zmysle (vyjadrenie zo dňa 19.04.2017 na č.l. 614), že mu nie je jasné, prečo žalobkyňa namieta časové súvislosti pri daroch jeho rodičov na výplatu polovice domu, keď dobre vedela, že sa to tiahlo viac rokov a sama bola osobne účastná pri vybavovaní stavebného úveru, čo dokazuje jej vlastnoručný podpis na žiadosti o stavebný úver zo dňa 22.03.2004. Z uvedenej žiadosti o poskytnutie stavebného úveru, medziúveru zo dňa 22.03.2004 (č.l. 620) vyplýva, že strany sporu ako manželia žiadajú o poskytnutie stavebného úveru za účelom jeho použitia na kúpu domu - vysporiadanie BSM. Uvedeným žalovaný preukázal, že sama žalobkyňa už v roku 2004 vedela, že sa bude vyplácať prvá manželka žalovaného z BSM, za ktorým účelom si brali strany sporu úver, pričom vyrovnací podiel sa vyplácal až v roku 2008. Preto namietanie, že medzi zaslanými stavebnými sporeniami na účet žalovaného a výplatou jeho prvej manželky je veľký časový rozostup, nie je namieste. Nakoniec, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa uznala, že zo sumy 440.000,- Sk, ktorá bola z jej účtu v V. vyplatená prvej manželke žalovaného, pochádzala časť sumy vo výške 103.299,80 Sk zo stavebného sporenia žalovaného a jeho syna. Táto suma pritom bola na účet v V. prevedená už dňa 31.12.2002, a až v roku 2008 bola vyplatená prvej manželke žalovaného. Ak tu žalobkyňa nespochybňovala absenciu časovej súvislosti, nie je namieste namietať ju ani v prípadoch ostatných stavebných sporení.

35. S poukazom na uvedené, súd mal za preukázané, že zo sumy 1.000.000,- Sk vyplatenej prvej manželke žalovaného ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM bola suma 400.084,37 Sk (75.267,70 Sk + 74.912,70 Sk + 122.243,40 Sk + 122.098,20 Sk + 5.562,37 Sk) preukázateľne vyplatená z finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Vo zvyšku, t.j. v sume 599.915,63 Sk (19.913,55 eura) bol uvedený vyrovnací podiel zákonite vyplatený zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, keďže vyrovnací podiel sa vyplácal z účtu žalobkyne a žalovaného, na ktorých účtoch boli vo zvyšku spoločné finančné prostriedky patriace do BSM strán sporu, resp. opak nebol tvrdený ani preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaná má nárok na polovicu zo sumy 19.913,55 eura, ktorá suma bola použitá na oddelený majetok žalovaného.

36. Cena všetkých vecí a hodnôt v BSM predstavuje sumu 12.905,95 eura (hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalobkyne v zostatkovej hodnote 1.156,18 eura; finančné prostriedky v sume 130,47 eura na účte v V. prikázané do vlastníctva žalobkyne; finančné prostriedky v sume 7.054,98 eura na účte stavebného sporenia vo W. prikázané do vlastníctva žalobkyne; hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalovaného v zostatkovej hodnote 4.564,32 eura). Pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM súd prihliadol aj na to, čo má žalovaný nahradiť do tohto majetku, ak išlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok. Celkom bola zo spoločného majetku strán sporu vynaložená na ostatný majetok žalovaného suma 23.089,96 eura (na materiál na plávajúce podlahy v sume 300,- eur + na zavedenie plynu do domu v sume 1.000,- eur + na materiál na zámkovú dlažbu, „tenisový kurt“ a prístrešok 1.876,41 eura + na vyrovnanie podielu pre prvú manželku žalovaného v sume 19.913,55 eura), z ktorej sumy má žalobkyňa nárok na polovicu. Celková vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do BSM tak predstavovala sumu 35.995,91 eura (12.905,95 eura + 23.089,96 eura), z ktorej každý z manželov má nárok na polovicu, t.j. 17.997,96 eura. Žalobkyni boli prikázané hnuteľné veci a finančné prostriedky v sume 8.341,63 eura (1.156,18 eura + 130,47 eura + 7.054,98 eura). Vzhľadom na uvedené bola žalovanému vo výroku II. rozsudku uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.656,33 eura (17.997,96 eura - 8.341,63 eura) ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM, aby podiely strán sporu na spoločnom majetku boli rovnaké.

37. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

38. Vzhľadom k výške vyrovnacieho podielu, ku ktorého zaplateniu zaviazal súd žalovaného, povolil súd žalovanému na plnenie primerane dlhšiu lehotu, a to 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota má slúžiť žalovanému na zabezpečenie finančných prostriedkov, napr. aj formou úveru.

39. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 vo výroku III. rozsudku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvodom bola skutočnosť, že sa rozhodovalo o rozdelení spoločného majetku bývalých manželov a podľa zákona nároky na ich podiely sú rovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.

40. Uznesením č.k. 12C/79/2012-170 zo dňa 17.09.2013 bolo priznané žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uznesením č.k. 12C/79/2012-474 zo dňa 07.06.2016 bolo toto oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalobkyni odňaté, voči ktorému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhoduje Krajský súd v Trnave.

41. V priebehu tohto konania v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania bola zo štátneho rozpočtu vyplatená celkom suma 1.136,30 eur, čím vznikli trovy konania štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

42. Nakoľko však doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, či žalobkyňa je alebo nie je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, keďže súd druhej inštancie nerozhodol doposiaľ o jej vyššie uvedenom odvolaní, a nebolo tiež právoplatne rozhodnuté o tom, či sa žalobkyni ponecháva bezplatná právna pomoc poskytnutá jej CPP, z čoho tiež vyplýva otázka oslobodenia žalobkyne v súdnom konaní (§ 4 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb.), nie je v súčasnosti možné rozhodnúť o náhrade trov konania štátu, pretože nie je možné ustáliť, či a v akej miere bude daný dôvod na použitie ustanovenia § 257 CSP. Súd preto rozhodnutie o náhrade trov konania štátu odložil na samostatné uznesenie. Z rovnakých dôvodov bolo potrebné vyčkať aj s vyrubením súdneho poplatku za vyporiadanie BSM.

43. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný poukazujúc na to, že rozsudok mu nebol doručovaný poštou, ale ihneď po vyhlásení rozsudku. Uviedol, že odvolanie podáva proti výroku I. - Vyporiadanie hnuteľných vecí patriacich do BSM manželov v ktorom Okresný súd prikázal veci tak, ako ich navrhla žalobkyňa vo svojom návrhu a to v pomere podľa nákupných cien 89% : 11 %, pričom považuje za správnejšie, keby sa pomer približoval približoval ku 50:50%. O finančných prostriedkoch súd tiež rozhodol v prospech žalobkyne. Zatiaľ čo žalobkyni súd započítal k dobru každé euro, jemu nezapočítal ani čiastky, ktoré doložil listinnými dôkazmi, pričom sa jednalo o jeho peniaze, ktoré vložil do spoločného majetku, ide o 60.000,-- Sk za odpredaj vozidla Opel. Navrhol, aby tieto prostriedky súd opätovne zaradil opäť BSM ako jeho vlastné vložené do manželstva. Suma 201.000.-- Sk predstavovala finančné prostriedky získané od jeho rodičov za výplatu z rodičovského domu. Predložil súdu dôkazy o týchto prostriedkoch aj doklady o ich zaúčtovaní na menovaný účet, z ktorého bola vyplatená nehnuteľnosť a navyše aj čestné prehlásenia jeho mamy a brata, ktorý bol tiež pri tom, keď mu peniaze vyplácala. Je otázne na základe čoho sa súd rozhodol neuznať tieto prostriedky ako jeho vlastné. Súd oprel svoje rozhodnutie o tvrdenie protistrany, že to boli prostriedky z čiernej práce, bez žiadnych dôkazov a vecne nesprávne ( bod 47 odôvodnenia ). Nikdy nemal problémy vo firme, darilo sa mu, nepotreboval riskovať stratu živnosti a navyše mu ešte pomáhali finančne aj jeho rodičia. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že v pojednávaniach BSM s prvou manželkou tvrdil, že ma z domu nevyplatili vtedy to tak bolo a k vyplateniu prišlo až po rozvode s prvou manželkou a za trvania druhého manželstva. Zostatok na účte č. XXXXXXXXX/XXXX bol ku dňu rozvodu mínus 2.549,09 Eur. Nerozumie tvrdeniu súdu, keď v bode 27 odôvodneniu rozsudku konštatoval, že bolo preukázané že existoval debetný zostatok a zase to nebolo pri vyporiadaní zohľadnené. Je názoru, že podľa zákonu o BSM by mal súd deliť nielen majetok, ale aj dlhy účastníkov, čo v tomto prípade okresný súd neurobil. Stavebné sporenie W. - stále tvrdí, že bolo založené pre ich deti a do majetku BSM patrí len polovica nasporenej sumy k 31.12.2016 vo výške 3527,49 Eur. Keď si už majú dané sporenie deliť a nerozdeliť ho deťom rovným dielom. Neobstojí tvrdenie že daná suma je z ich spoločných prostriedkov, pretože štátna prémia pripisovaná každý rok na vklad na každého účastníka, úroky pripisované každý rok a ani to že deti sú len účastníci. Dovŕšením dospelosti sa stávajú spolumajitelia a bez ich súhlasu sa nedá so sporením nakladať. Dňa 31.05.2017 sa tak stala plnohodnotným spolumajiteľom aj ich dcéra H. S., nar. XX.XX.XXXX, o čom ju listom informovala R. J.. Svoje právo si chce uplatniť a o tom predložil svoje čestné prehlásenie. Stále tvrdí, že vozidlo ku dňu rozvodu nemalo ani zďaleka takú cenu akú určil znalec, lebo po rozvode sa bol v servise pýtať čo budú stáť opravy, ktoré bolo treba na vozidle previesť a bolo mu povedané, že z dôvodu rentability bude efektívnejšie vozidlo vymeniť + doplatok, ako investovať do opráv. Bol pritom v dvoch značkových predajniach Peugeot v Trnave a v Trenčíne a v obidvoch vozidlo ocenili na cenu s DPH okolo 800,-- Eur. O skutočnej cene vozidla svedčí aj fakt, že ho ponúkal žalobkyni niekoľko krát na pojednávaní za 1000,-- Eur a ona odmietla lebo poznala jeho technický stav, keďže aj ona na ňom počas manželstva jazdila. Za tú istú cenu ho ponúkal aj znalcovi nech si zarobí a tento ho taktiež odmietol. Poukázal na to, že znalec zaradil vozidlo do kategórie N, no nahliadnutím do technického preukazu, ktorý si znalec fotil sa dá ľahko zistiť, že sa jedná v skutočnosti o nákladné vozidlo v kategórii N1. Znalec nemohol dospieť k inému záveru, čo sa týka zisťovania stavu vozidla, len že je úmerný v dobe prevádzky a počtu najazdených kilometrov. Znalec sa o vozidlo nezaujímal v akom je stave ani sa nepreviezol ani nič nekontroloval a tak isto si ani nenafotil poškodené časti, na ktoré som ho upozorňovala. Súd pritom znalcovi za takúto neodbornú prácu schválil odmenu akú si sám znalec určil. Za miestne šetrenie si účtoval čas 30 minút, čo napovedá tomu, ako sa venoval ohliadke. Keďže vozidlo bolo v skutočnosti nákladné a DPH vo výške 88 561,10 Sk bola podľa zákona o DPH odpočítaná a nezaplatená štátu, ale zostala vo firme a tým pádom aj v rodinnom rozpočte, tak nevie prečo súd aj naďalej trvá na cene s DPH. Čo sa týka zbavovanie majetku darovanie domu bratovi. Darovanie domu nebolo len účelové, bolo podmienené vyplateným dlhov, keď firma skrachovala a účelom bolo vyhnúť sa exekúciám, ktoré hrozili zo strany Y. a dodávateľa materiálu Chladiaca gescia, za splatenie úveru a vyplatenie nezaplatených faktúr za dodanie materiálu. Na tento účel chcel použiť aj peniaze zo stavebného sporenia a preto ho najprv navrhoval rozdeliť. Keďže žalobkyňa nesúhlasila, tak našiel pomoc u brata, ktorý mu bol ochotný finančne pomôcť a dlhy vyrovnať, ale chcel záruky, že o tie peniaze nepríde, tak sa ako bratia, ktorí si celý život pomáhajú dohodli, že mu ako záruku daruje dom, keďže ako aj súd konštatoval nič iné nevlastní. Ako poistka mu slúži bremeno dožitia v tomto dome. Jeho terajší dlh voči bratovi je 15.000,-- Eur a darovaný dom slúži, ako záruka, že mu raz tie peniaze vráti a keď by sa toho nedožil, tak mu zostane dom. Nesúhlasím ani s rozhodnutím v bode dva - vyrovnanie podielu a to sumou 9.656,33 Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Nesúhlasí z dôvodu, že po hore uvedených skutočnostiach sa suma na vyrovnanie podielu zmení. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v bodoch I. a II., ktorý vo veci vyporiadania BSM manželov rozhodol. Okresný súd mal veľmi sťaženú úlohu, lebo v priebehu konania v danej veci BSM sa vymenili tri sudkyne a konanie vo veci sa začínalo podľa starého súdneho poriadku a končilo podľa nového súdneho poriadku. Záverom navrhol buď vrátiť spis na doriešenie sporných bodov daného rozsudku Okresnému súdu Trnava alebo nápravu urobiť rozhodnutím odvolacieho súdu.

44. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá odvolanie nepodala. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Súd k výrokom napadnutého rozsudku dospel na základe rozsiahleho dokazovania po viacerých pojednávaniach. Žalobkyňa, aj žalovaný boli riadne a včas upozornení na zmenu v procesnom predpise a žalovaný mal dostatočné možnosti na prezentovanie svojich tvrdení a na podanie návrhov na vykonanie dokazovania. Všetky žalovaným namietané body boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie a ku všetkým bodom sa v priebehu konania vyjadrovala a na svojich vyjadreniach nič nemení a trvá na nich. Hnuteľné veci patriace do BSM boli vyporiadané na základe zhodných prednesov účastníkov konania podľa toho, kto v danej veci užíval veci po zániku BSM. Ich hodnota bola určená znaleckými posudkami, s ktorými ona vyslovila súhlas. Nie je dôvod na spochybňovanie týchto znaleckých posudkov. Žalovaný bezdôvodne spochybnil znalecký posudok Ing. Kubána, ktorým bola určená hodnota motorového vozidla Peugeot Partner. Vozidlo malo byť nadobudnuté za trvania manželstva a námietky týkajúce sa sumy 60.000,-- Sk za odpredaj vozidla Opel sú nedôvodné. Poukázala na rozdielne tvrdenia žalovaného ohľadom tejto sumy, keď najprv tvrdil, že sumu získanú za odpredaj vozidla Opel zaplatil bývalej manželke z titulu vyrovnania a teraz tvrdí, že túto sumu použil na kúpu vozidla Peugeot Partner. Ani ďalšie tvrdenie žalovaného, že žiada zohľadniť sumu 201.000,-- Sk ako dar od jeho rodičov za výplatu rodičovského domu sa opiera o nepravdivé tvrdenia, ku ktorým sa v priebehu konania vyjadrila a súd to správne posúdil. K uvádzanému debetnému zostatku na účte Y. v sume 2.549,09 Eur uviedla, že žalovaný sám uvádza, že neurobil žiadny náznak na vyporiadanie tohto dlhu a neuvádza ani dôvody jeho vzniku voči banke. Žalovaný túto sumu nepoužil na spoločný majetok, ale na aktivity, ktoré so spoločnými financiami nemali nič spoločné. Súd správne rozhodol, že uvedenú sumu nevyporiadal. Predmetom dokazovania bolo aj stavebné sporenie W. a z dôkazov vyplýva, že majiteľ tohto účtu je ona a žalovaný a bolo preukázané, že vklady boli robené zo spoločných prostriedkov BSM, preto odvolanie v tomto bode je nedôvodné. K námietkam týkajúcich sa celkovej sumy, ktorú je jej žalovaný povinný zaplatiť uviedla, že táto bola vypočítaná v súlade s vykonaným dokazovaním. Lehota na plnenie od právoplatnosti rozsudku určená 90 dní nie je v rozpore s právnymi predpismi. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

45. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadril znovu žalovaný poukazujúc na to, že žalobkyňa tak ako doteraz nepredložila žiadny dôkaz a zostala len pri svojich ničím nepodložených nepravdivých tvrdeniach. Žalobkyňa pôvodne žiadala vyplatiť jej sumu 30.887,609 Eur plus polovicu hodnoty automobilu a zrazu jej stačí aj polovica tejto sumy, čím sama seba usvedčuje, že jej požiadavky boli značne nadhodnotené a nezakladali sa na pravde, keďže ich nevedela podložiť dôkazmi, chcela sa obohatiť na jeho úkor a na úkor svojich detí, zotrval na tvrdení, že znalecký posudok na ocenenie vozidla bol vypracovaný neodborne. Čo sa týka sumy 60.000,-- Sk za odpredaj vozidla Opel, ktoré vlastnil ešte pred uzatvorením manželstva, predal po uzatvorení manželstva, nie je dôležité ako boli použité, jedná sa o jeho vlastné peniaze, ktoré získal odpredajom vozidla Opel a vložil na spoločný účet v banke, o čom predložil aj listinné dôkazy. Trvá na tom, aby táto čiastka bola z majetku BSM odpočítaná. Suma 201.000,-- Sk predstavuje sumu, ktorú dostal ako dar od svojich rodičov za výplatu rodičovského domu, ktoré doložil aj čestným vyhlásením brata. Žalobkyňa ani v tomto vyjadrení nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by spochybnila ním predložené listinné dôkazy, kde sa tie peniaze vzali, hoci ju neustále k tomu vyzýva. Čo sa týka jeho debetného účtu, je logické, že ak by sa nedomáhal vyporiadania tohto dlhu, tak by asi súd žiadne dokazovanie nerobil. žalobkyňa by si mala ujasniť, či daný účet je jeho súkromný alebo ich spoločný. Ak tvrdí, že dlh vznikol aktivitami, ktoré nemajú so spoločnými financiami nič spoločného, nech to dokáže, veď monitorovala všetky jeho výpisy z tohto účtu a robila si kópie a na koniec na tomto účte mala aj dispozičné právo. Vo svojom vyjadrení žalobkyňa odignorovala fakt, že ich dcéra H. sa stala plnohodnotnou spolumajiteľkou stavebného sporenia, nakoľko dovŕšila plnoletosť, nasporenú sumu netvoria len ich spoločné prostriedky, ale aj štátne prémie prideľované na rodné čísla ich oboch detí a úroky. Trvá na tom, aby do majetku BSM bola zahrnutá len polovica celkovej sumy. S celkovou sumou nesúhlasí, je značne nadhodnotená a Okresný súd ju nevypočítal na základe dôkazov, ale v mnohých bodoch svoje rozhodnutie oprel ničím nepodloženými nepravdivými tvrdeniami žalobkyne tak, ako to už namieta vo svojom odvolaní. Proti lehote plnenia nič nenamietal, naďalej sa domáhal toho, aby odvolací súd rozsudok zrušil.

46. Aj k tomuto vyjadreniu sa vyjadrila žalobkyňa zdôrazňujúc, že žalovaný uplatňuje rovnaké námietky ako v podanom odvolaní, na ktoré už reagovala a na svojich tvrdeniach zotrváva. Jeho tvrdenie o sume 201.000,-- Sk predstavujúci dar od jeho rodičov za výplatu rodičovského domu sa opiera o nepravdivé a účelové tvrdenia žalovaného. Debetný stav na účte nespôsobila a preto súd správne rozhodol, že uvedenú sumu nevyporiadal. Predmetom dokazovania bolo aj stavebné sporenie W. a z dôkazov vyplýva, že majiteľmi tohto účtu stavebného sporenia je ona a žalovaný a bolo preukázané, že vklady boli robené zo spoločných prostriedkov BSM. Preto námietky žalovaného sú nedôvodné. Na ostatné útoky žalovaného z vecnej stránky nemá zmysel reagovať. Žalovaný po dlhom dokazovaní navodil dojem, že sa chce dohodnúť, aby následne na základe nezmyselného argumentu mohol dohodu odmietnuť. Jeho odvolanie má za cieľ len vyhnúť sa reálnemu vyporiadaniu BSM s cieľom oddialiť konečné rozhodnutie vo veci samej.

47. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 ods. Civilného sporového poriadku, pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu - § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výrokoch I.,II. ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

48. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov - strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil.

49. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do zadefinovania tzv. masy BSM, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí - existujúcich ako v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak aj v čase jeho vyporiadavania - medzi obe strany aj čo do tzv. širšieho vyporiadania - tohto prihliadajúceho najmä na existenciu, resp. i neexistenciu niektorých ďalších majetkových práv a hodnôt) v napadnutom rozsudku (v jeho odôvodnení) totiž treba považovať za súladné so zákonom i skutkovými zisteniami plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania.

50. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

51. Spoločný majetok manželov je tvorený z jeho zdrojov. Vlastnými zdrojmi spoločného majetku manželov sú v podstate príjmy, ktoré tento majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým na základe činnosti alebo nárokov jednotlivých manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tak predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, príjmy so sociálneho poistenia a zabezpečenia.

52. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí a) získaných dedičstvom, b) získaných darom, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

53. Vychádzajúc z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spoločný majetok manželov a majetkové vzťahy, ktoré vznikli v priebehu manželstva medzi spoločným majetkom manželov a výlučným majetkom každého z manželov.

54. Čo sa týka odvolacích dôvodov, za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, podľa ktorých súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany.

55. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.

56. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

57. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

58. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k správnemu záveru o určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá.

59. Čo sa týka napadnutého výroku I., ktorým súd rozhodol o prikázaní časti hnuteľných vecí žalobkyni a žalobcovi v podstate podľa toho ako ich majú v užívaní, možno len súhlasiť. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/373/2011-21 zo dňa 05.03.2012 tzn. hnuteľné veci užívali strany sporu tak ako si ich po rozvode rozdelili do času rozhodnutia súdu prvej inštancie čo je cca 5 rokov. Ide o veci spotrebného charakteru, ktoré za túto dobu sa stali u toho-ktorého účastníka opotrebené a iné rozhodnutie spočívajúce vo vydaní hnuteľných vecí druhému by nebolo v súlade ani s bežnou praxou ani s logickým úsudkom. Súd totiž vyporiadanie vykoná podľa vlastnej úvahy v zmysle zásad vyplývajúcich z § 150 OZ, čo v danom prípade je splnené.

60. Ohľadne odvolacích dôvodov týkajúcich sa výroku II., žalovaný zotrváva na svojich tvrdeniach a dožaduje sa rozhodnutia podľa jeho predstáv. Súd prvej inštancie ohľadne žalovaným namietaných položiek výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie v súlade s ust. § 220 , s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa (ne)zahrnutia ním tvrdených skutočností v jeho prospech. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd sa stotožnuje aj s odôvodnením rozsudku v bodoch 47 a 27.

61. K ďalším dôvodom odvolania , odvolací súd len stručne dodáva nasledovné :

62. Námietka, že súd o finančných prostriedkoch rozhodol nesprávne v prospech žalovanej neobstojí. Z obsahu odvolania ani jednoznačne nevyplýva, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia ohľadne tejto položky. Čo sa týka sumy 60.000.-- Sk, ktorú získal žalobca za odpredaj motorového vozidla, tieto boli použité na kúpu ďalšieho vozidla (prvého) Peugeot Partner, ktorý úž bol kúpený za trvania manželstva účastníkov, s čím sa súd vyporiadal v bode 31 odôvodnenia rozsudku s odkazom na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 6.4.2017.

63. Suma 201.000 Sk mala predstavovať finančné prostriedky získané žalovaným od jeho rodičov; od matky darom 100.000 Sk a na „výplatu z rodičovského domu „ t.j. 70.000 Sk a 30.000 Sk, pričom žalovaným nebol produkovaný hodnoverný dôkaz o týchto platbách, ktoré mu mali byť jeho rodičmi poukazované na jeho účet ( napr. potvrdeniami o výbere týchto súm z účtu, alebo vkladných knižiek rodičov). Vzhľadom na obranu žalobkyne, ktorá toto tvrdenie vyvrátila a ostatné rozporné tvrdenia žalovaného ohľadne týchto položiek, súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil a svoje rozhodnutie neuznať v prospech žalovaného sumu 201.000 Sk odôvodnil v bode 48 rozhodnutia. Tu odvolací súd pripomína, že rozhodnutie súdu nemusí byť podľa predstáv toho-ktorého účastníka, ale pre súd je rozhodné unesenie dôkazného bremena účastníka na svoje tvrdenia.

64. Odvolací sú nevidí nesprávnosť, ani v bode 27 odôvodnenia rozhodnutia, pretože pokiaľ súd prvej inštancie zistil, že na dotknutom účte vo Y. ku dňu, ktorý je rozhodný je ustálenie masy bezpodielového spoluvlastníctva bol debetný zostatok, nemal čo z tohto účtu zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sporu.

65. K položke stavebného sporenia odvolací súd dopĺňa, že účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia, ktorý sa skladá z vkladov stavebných sporiteľov, z úrokov, zo štátnej prémie, zo stavebného úveru a z iných zdrojov. Stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení. Súd prvej inštancie v bode 11 a 12 jasne a zrozumiteľne odôvodnil prečo finančné prostriedky na tomto účte účastníkov sporu patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

66. Osobné motorové vozidlo patriace do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov bolo z hľadiska ceny ohodnotené znalcom Ing. Štefanom Kubánom, ktorý bol k podanému znaleckému posudku súdom vypočutý a súd vychádzal zo znalcom zistenej všeobecnej ceny vozidla.

67. Podľa názoru odvolacieho súdu lehota 90 dní, ktorú súd prvej inštancie stanovil na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM, je dostatočná na zabezpečenie zodpovedajúcej finančnej čiastky žalovaným.

68. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

69. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v procesne prípustnom odvolaní neuplatnil relevantné dovolacie dôvody a tie dôvody, ktoré uplatnil, neboli spôsobilé na zmenu napadnutého výroku a tiež neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti ( § 380 ods. 2 ).

70. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. vo veci samej, vrátane závislého výroku III. o nároku strán na náhradu trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutých a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti), s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.

71. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

72. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .