Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu DREVO BB - EXPORT, s.r.o., Lipová 279/29, 985 26 Málinec, IČO: 36 647 985, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102448504/2017 zo dňa 23. novembra 2017 takto

rozhodol:

Rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102448504/2017, č. 102447991/2017, č. 102448547/2017, č. 102448024/2017, č. 102448352/2017 a č. 102448436/2017 všetky zo dňa 23. novembra 2017 z r u š u j e a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia žalovaného: 1/ č. 102448504/2017 zo dňa 23. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj správca dane) č. 101776945/2017 zo dňa 16.8.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 vo výške 23 964,70 Eur.

2/ č. 102448352/2017 zo dňa 23. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj správca dane), č. 101776762/2017 zo dňa 16.8.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške19 063,60 Eur (ďalej aj rozhodnutie júl 2011).

3/ č. 102448436/2017 zo dňa 23. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, č. 101776850/2017 zo dňa 16.8.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 vo výške 19 363,20 Eur (ďalej aj rozhodnutie august 2011).

4/ č. 102448547/2017 zo dňa 23. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, č. 101777000/2017 zo dňa 16.8.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 vo výške 25 728,26 Eur (ďalej aj rozhodnutie október 2011).

5/ č. 102448024/2017 zo dňa 23. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, č. 101777034/2017 zo dňa 16.8.2017 , ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 25 200,88 Eur (ďalej aj rozhodnutie november 2011).

6/ č. 102447991/2017 zo dňa 23. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, č. 101777099/2017 zo dňa 16.8.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011 vo výške 16 223,27 Eur (ďalej aj rozhodnutie december 2011).

Administratívne konanie

2. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011. Daňová kontrola začala bez predchádzajúceho písomného oznámenia jej začatia žalobcovi postupom podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () z dôvodu, že išlo daňovú kontrolu začatú na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní dňa 19.9.2012 spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 19.9.2012. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 9601402/5/1879363/2013/Štr zo dňa 14.5.2013 doručeného žalobcovi 21.5.2013. Dôvodom prerušenia bolo, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pri vydaní rozhodnutia a to, že správca dane zaslal žiadosť medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane oznámení zo dňa 20.7.2016 žalobcovi oznámil, že 19.7.2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 104096125/2016 zo dňa 13.10.2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam uvedeným v protokole žalobcovi doručil 20.10.2016. V následnom vyrubovacom konaní správca dane ústne prejednal so žalobcom predkladané pripomienky a doplnil dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 30.11.2016, 12.6.2017 a 3.8.2017.

Prvostupňové administratívne rozhodnutia

3. Správca dane rozhodnutiami zo dňa 16. augusta 2017 rozhodol tak, že za zdaňovacie obdobia júl až december 2017 určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty nasledovne: 1/ Rozhodnutím č. 101776762/2017 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 063,60 Eur. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 20 761,85 Eur na sumu 1 698,25 Eur.

2/ Správca dane rozhodnutím č. 101776850/2017 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 363,20 Eur za zdaňovacie obdobie august 2011. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2011 zo sumy 23 164.-Eur na 3 000,80 Eur.

3/ Správca dane rozhodnutím č. 101776945/2017 zo dňa 16. augusta 2017 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 23 964,70 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 zo sumy 25 553,72 Eur na sumu 1 589,02 Eur. 4/ Správca dane rozhodnutím č. 101777000/2017 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 25 728,26 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2011 zo sumy 28 991,75 Eur na sumu 3 263,49 Eur.

5/ Správca dane rozhodnutím č. 101777034/2017 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 25 200,88 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 zo sumy 32 526,54 Eur na sumu 7 325,66 Eur.

6/ Správca dane rozhodnutím č. 101777099/2017 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16 223,27 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2011 zo sumy 19 091,51 Eur na sumu 2 868,24 Eur.

4. Správca dane vyššie uvedené rozhodnutia zhodne odôvodnil tým, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty tým, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, pričom nebolo preukázané daňovou kontrolou, že prijal tovar uvedených na faktúrach od svojich dodávateľov. Preverovaním odberateľských faktúr bolo zistenie, že nebolo preukázané, že došlo k deklarovaným dodávkam. Správca dane dôvodil, že pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Uviedol, že hľadal dôkazy v prospech žalobcu, aby potvrdil jeho tvrdenia deklarované podanými daňovými priznaniami za zdaňovacie obdobia júl až december 2011, ktoré by preukazovali nárok na uplatnenie odpočítania dane z prijatých faktúr - vykonal ústne pojednávania, vykonal miestne zisťovania, nahliadol do spisov z iných daňových kontrol súvisiacich s vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu. Dodržal aj zásadu súčinnosti so žalobcom a dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 zákona č.563/2009 Z. z. podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a vo všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Konštatoval, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Pojem „faktúra“ znamená, že s týmto dokladom sa žiada odplata. Ide o doklad nevyhnutný na preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o danie z pridanej hodnoty. Je nevyhnutné, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Podmienkou vzniku nároku na odpočítanie dane tiež je, aby platiteľ prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom použil na účel svojho podnikania ako platiteľ. Nesplnenie len jednej z podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vylučuje priznanie nároku. Poukázal na to, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR napr. 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010 spojené s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011. Tiež na rozhodnutie NS SR 5Sžf/97/2009, kde najvyšší súd poukázal „na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorým podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu „podnikania“ (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorými požíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené“. Účelom daňovej kontroly bolo nielen formálne skontrolovanie daňových dokladov ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. Faktúra sama nie je dostatočným dôkazom, že k naplnenie predmetu fakturácie aj reálne došlo. Správca dane v odôvodneniach uviedol svoje stanoviská k jednotlivým žalobným námietkam k protokolu.

5. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach k návrhu žalobcu podanom vo vyjadrení k protokolu na vykonanie dokazovania výsluchom osôb, ktoré boli v čase uskutočnenia dodávky tovarov alebo služieb konateľmi dodávateľských spoločností, V. B., D.. F. F., Q. J., E. H., F. F., fyzickú osobu p. F. A. a vodiča p. A., ktorý je uvedený na záznamoch o prevádzke vozidla, ktoré vykonalo prepravu tuzemskú ako aj prepravu do Maďarskej republiky uviedol, že vyjadrenie V. B., E. H. a F. F. sú uvedené v príslušných častiach protokolu. Fakturované služby od dodávateľov F. A. (preprava) pre žalobcu mali byť vykonané na tovare od dodávateľov KALIPO s.r.o., PDR s.r.o., Econic s.r.o. a KEVOLA s.r.o., pričom nebolo potvrdené dodanie tovaru od uvedených spoločností. Predmetné zistenia sú uvedené v príslušných častiach protokolu. V súvislosti s návrhom vypočuť D.. F. F. správca dane uvádza, že z miestneho zisťovania u daňového subjektu EURO-WOOD-Sk s.r.o. sa za tento daňový subjekt zúčastnil konateľ spoločnosti J. F., čo vyplýva zo zápisnice o miestnom zisťovaní. Ďalej v odôvodneniach uviedol, že vodiča p. A. ako aj F. A. vypočul vo vyrubovacom konaní s tým, že uviedol aj skutočnosti, ktoré tieto osoby vypovedali. Správca dane svoje rozhodnutia uzavrel tým, že v priebehu vyrubovacieho konania vykonal úkony, ktoré navrhol žalobca vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a v priebehu ústneho pojednávania z 12.6.2017. Ďalej tým, že vychádzal nielen z predložených faktúr ale aj zo všetkých predložených listinných dôkazov a vypočutí svedkov, pričom ani ich vypočutím neboli zistené nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane uvedené v protokole.

6. Správca dane rozhodnutie júl 2011 odôvodnil aj tým, že žalobca si v rozpore s § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítal daň z pridanej hodnoty za služby fakturované dodávateľom F. A., nakoľko pri dodaní služby nevznikla daňová povinnosť za prepravu tovaru pre odberateľa TREE ARBOR KFT. Maďarsko. Nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru tomuto odberateľovi nemohlo dôjsť ani k preprave. Ďalej dôvodil tým, že žalobca si v rozpore s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítal daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 18 858,80 Eur za tovar fakturovaný dodávateľom KEVOLA s.r.o. Šahy. Správca dane pri preverovaní týchto faktúr nahliadol do spisu spoločnosti KEVOLA s.r.o., o čom spísal úradný záznam, pričom zistil, že v roku 2011 bola táto spoločnosť mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty a v podaných daňových priznaniach vykazovala vysoké obraty pri minimálnych daňových povinnostiach. Táto spoločnosť nemá nehnuteľný majetok, nevlastní dopravné ani manipulačné prostriedky a ani majetok. Táto spoločnosť mala obchodovať s drevom, prírezmi, rezivom, potravinárskymi komoditami cukrom, kávou a pod.. Mala si prenajímať skladové priestory na uskladnenie potravinárskych výrobkov a nepodnikala v žiadnych priestoroch drevoskladov alebo podobných priestoroch. Táto spoločnosť vystupuje ako sprostredkovateľ, pričom správca dane nemá vedomosť odkiaľ nakupuje tovar. Nedeklaruje intrakomunitárne nadobudnutia ani dodania tovaru. V súčasnosti je konateľom občan Rumunska a splnomocnený zástupca pán B.. Spoločnosť KEVOLA s.r.o. má zrušenú registráciu pre daň z dôvodu nespolupráce so správcom dane. Predmetný fakturovaný tovar nemala prijatý tovar, nemala zamestnancov ani technické vybavenie potrebné na skladovanie tovaru. Podľa informácií z ústneho pojednávania vykonávaného so V. B. zástupcom spoločnosti KEVOLA s.r.o. mala tovar zabezpečovať spoločnosť KALIPO s.r.o. na základe zmluvy o sprostredkovaní. V prípade dodania tovaru žalobcovi mal prepravu tovaru zabezpečiť F. A., pričom miesto nakládky určila spoločnosť KALIPO s.r.o. a vykládka mala byť v Málinci. Podmienky obchodu boli v prípade spoločnosti KALIPO s.r.o. dohodnuté s E. H. a v prípade žalobcu s konateľom F. A.. Uzatvorenie zmluvy medzi KEVOLA s.r.o. a žalobcom si V. B. už nepamätal. Tiež uviedol, že nemá doklady o pôvode dreva a zdaniteľné obchody vie preukázať len dodacími listami, kde je potvrdené prevzatie. Správca dane disponoval so zápisnicami Prezídia Policajného zboru, kde ako svedkovia boli vypočutí E. H., F. A., V. B., F. G.. Z výsluchu svedka E. H. vyplynulo, že spoločnosť KALIPO s.r.o. kúpil na odporúčanie známeho. Opis obchodovania si nepamätal, nakoľko mal psychický problém väčšieho rozsahu a ukončil psychiatrické liečenie, a preto si nepamätal podrobnosti. Spoločnosť mala obchodovať s cukrom, olejom, energetickými nápojmi prevažne so spoločnosťami z Maďarska. Nepamätal si obchody s drevom. Poštu mal preberať splnomocnenec V. B.. Spoločnosť predal F. A. za 5 000.-Eur, ktorému tento mal zaplatiť v hotovosti, nebol to naraz a niečo bolo možno aj na účet. E. H. nevie pracovať na počítači, nevie používať internet banking, finančný kapitál mal nelegálne od maďarských občanov a do Maďarska chodil aj so V. B.. Nevedel uviesť prepravcov ani sadzbu dane a podľa jeho výpovede bol tovar z Maďarska nakupovaný s DPH, ale nevedel presne a nezaoberal sa tým. Obchodovaním s drevom sa nezaoberal, nepamätal si. Podnikanie ukončil z dôvodu alkoholizmu a psychických problémov, pričom doklady mal odovzdať F. A. a mali ostať aj u účtovníčky. Z výsluchu svedka F. A. v súvislosti obchodnou činnosťou spoločnosti KALIPO s.r.o. vyplynulo, že mal pomáhať E. H., nakoľko nevedel po slovensky, dostal aj splnomocnenie a neskôr aj ponuku na odkúpenie spoločnosti. Spoločnosť odkúpil za 5 000.-Eur ale tieto nezaplatil. Celé obchodovanie prebiehalo na základe pokynov, ktoré dostal na druhý deň po prepise spoločnosti, na základe telefonického rozhovoru od muža maďarskej národnosti, ale nikdy sa s ním nestretol osobne. Dostával aj pokyny, podľa ktorých tovar z Maďarska príde do skladov spoločnosti KEVOLA s.r.o., kde sa zložil a následne naložil na iný kamión a išiel späť do Maďarska, pričom on významu tohto obchodu nerozumel. Platby sa riešili cez bankový účet, dostal presný pokyn, akú výšku má vybrať a podľa pokynov ich odniesť na benzínovú pumpu, nechať ich v nezamknutom aute a odísť na WC, kde po príchode zostalo len 100.-Eur, ako odmena. Rovnakým spôsobom došlo aj k odovzdávaniu účtovných dokladov. V prípade dohadovania obchodov so V. B. zo spoločnosti KEVOLA s.r.o. uviedol, že všetko išlo samo a podpisoval len doklady. Jedného dňa sa stretol s Maďarom Q. A., ktorý sa mu tak predstavil, že je ten, na ktorého má previesť firmu a tak ju previedol a skončil. V mene spoločnosti KALIPO s.r.o. nerobil nič sám, všetko mu povedali po telefóne, doklady robil podľa pokynov, alebo ich podľa pokynov podpísal. Z výsluchu V. B. v súvislosti s obchodnou činnosťou spoločnosti KEVOLA s.r.o. vyplynulo, že dodávateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. mala byť KALIPO s.r.o.. Obchodovalo sa s komoditami cukor, olej ale aj dubové prírezy. Kontakt bol väčšinou telefonický alebo e-mailom s konateľom spoločnosti KALIPO s.r.o. F. A., ktorý ohľadom dodávok všetko zabezpečil. Doprava bola tiež zabezpečená tiež spoločnosťou KALIPO s.r.o., resp. niekedy si odvoz zabezpečil aj odberateľ. Úhrady prebiehali bezhotovostne. Predložil čestné prehlásenie o tom, že T. L., rumunský občan prevzal účtovnú a výpočtovú techniku spoločnosti KEVOLA s.r.o.. V. B. tiež uviedol, že keď bol konateľom vystavoval aj faktúry a sadzba DPH je 25%. Z výsluchu svedkyne F. G. vyplynulo, že bola účtovníčkou pre túto spoločnosť, pričom doklady jej boli prinesené 25.9.2012 k spracovaniu daňového priznania za august 2012 a bolo oznámené, že konateľom je rumunský občan. Účtovníctvo spracovávala od januára 2012 na základe odporúčania predchádzajúceho konateľa U.. Z účtovníctva vedela, že sa spoločnosť KEVOLA s.r.o. mala zaoberať obchodmi s cukrom, olejom a drevárskymi komoditami a aj autami. Na odberateľských faktúrach vystavených spoločnosťou KEVOLA s.r.o. boli rovnaké dátumy zdaniteľného plnenia ako na dodávateľských faktúrach od spoločnosti KALIPO s.r.o. a fakturovaná suma približne rovnaká, ale ekonomický zmysel takejto činnosti nevedela. Spoločnosť KEVOLA s.r.o. mala v rokoch 2010 a 2011 stratu a v roku 2012 vykazovala na DPH daňové povinnosti v desiatkach Eur, maximálne 100.-Eur. Podľa jej vyjadrenia pán B. výslovne žiadal, aby bolo účtovníctvo spracovávané na jeho notebooku, ktorý vždy priniesol s dokladmi a z tohto dôvodu sú aj všetky doklady u pána B.. Správca dane preveroval aj oslobodenie dodania tovaru odberateľovi TREE ARBOR KFT., pričom zistil, že táto spoločnosť nepredložila Maďarskej daňovej správe doklady, v daňovom priznaní nedeklarovala nadobudnutie tovaru za I. a II. štvrťrok 2011 a za III. a IV. štvrťrok 2011 daňové priznanie nepodala. Konateľka D. U. uviedla, že kontaktnou osobou je B. I., ktorý bol aj splnomocnenou osobou. Ten uviedol, že sídlom daňového subjektu je Lučenec a kontaktnou osobou X. K.. Ten tovar objednal, bola uzatvorená zmluva vystavené CMR, ale toto nevedel predložiť. Podľa CMR, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu uviedol miesto nakládky Málinec a pri nakladaní bol zamestnanec daňového subjektu. Doklad CMR bol vystavený slovenským daňovým subjektu a CMR malo dôjsť s tovarom a faktúrou, hoci nevedel, kedy bolo CMR vystavené. Tovar mal byť prepravený vozidlom slovenského daňového subjektu a za tovar bolo platené v hotovosti vodičovi alebo bankovým prevodom. Následne mal byť tovar predaný na domácom trhu. Správca dane za účelom preverenia oslobodenia dodania tovaru dodávateľovi STORM SUN KFT do Maďarska vykonaným preverovaním zistil, že maďarská spoločnosť nepredložila doklady. Predchádzajúci štatutárny zástupca spoločnosti D. U. a splnomocnený zástupca B. I. uviedli, že spoločnosť objednávala pravidelne rezivo a stavebný materiál od zahraničných partnerov priamo pre maďarských zákazníkov. Spoločnosť nevlastnila priestory alebo vozidlá na prepravu a nesplnila si povinnosti poskytnutia údajov a priznaní Maďarskej daňovej správe. Podľa vyjadrení D. U. len ona poznala T. K. zo slovenskej spoločnosti, ktorý mal právo disponovať bankovým účtom spoločnosti STORM SUN KFT. a ktorý vyberal a vkladal peniaze na účet tejto spoločnosti. Podľa poskytnutých dokladov bolo miesto vykladania na prepravných dokladoch uvedené B., Q. u. 22, kde sa nachádza rodinný dom, ktorý je nevhodný na vykladanie tovaru. V preverovaných obdobiach maďarský odberateľ nevykonával ekonomickú činnosť na tejto adrese. Súčasný štatutárny zástupca nepotvrdil nadobudnutie podielov v tejto spoločnosti. Správca dane z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru týmto spoločnostiam, neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za zapožičanie vozidla. Správca dane neuznal odpočítanie dane od dodávateľov z dôvodu, že faktúra vystavená formálne nezakladá podmienku uplatnenia práva na odpočet dane. Daňová kontrola nepreukázala skutočné nadobudnutie tovaru od tuzemských dodávateľov. Správca dane poukázal na to, že na daňovú kontrolu za september 2011 možno aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora ES C-342/87 Genius Holding BV a C- 454/98 Schmeink a Strobel, z ktorého vyplýva, že odpočet DPH môže byť uplatnený len v súvislosti s daňou, ktorá bola skutočne splatná, nemôže byť uplatnený len z toho dôvodu, že bola uvedená na faktúre. V zmysle článku 18 ods. 1, písm. a) Smernice na uplatnenie nároku na odpočet musí osoba podliehajúca dani, mať faktúru vystavenú v súlade s článkom 22 ods. 3, písm. b), ktorý stanovuje, že vo faktúre musí byť jasne uvedená cena bez DPH a príslušná sadzba dane ako aj prípadné oslobodenie od dane. Zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je teda náležitosťou faktúry, o ktorej sa odvíja právo odpočtu. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu buď z titulu, že daň je vyššia ako tá právoplatne splatná, alebo že predmetné plnenie nepodlieha DPH. Okrem toho v článku 20 ods. 1, písm. a) sa konštatuje, že prvotný odpočet sa upraví v súlade s postupmi stanovenými členskými štátmi, obzvlášť v tých prípadoch, kde odpočet bol vyšší alebo nižší ako ten, na ktorý má osoba podliehajúca dani nárok. Z uvedeného vyplýva, že v tých prípadoch, keď prvý realizovaný odpočet nezodpovedá výške dane právoplatne splatnej, musí byť upravený aj keby zodpovedal výške dane uvedenej vo faktúre. Uvedený výklad článku 17 ods. 2, písm. a) najlepšie rieši mechanizmus predchádzania daňovým únikom, ku ktorým by rozhodne ľahšie dochádzalo, ak by ktorákoľvek fakturovaná daň mohla byť aj odpočítaná. Záver prijatý Európskym súdnym dvorom je, že právo na odpočet dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere. Z tohto rozhodnutia podľa správcu dane vyplýva, že odpočet dane je pevne viazaný na skutočné plnenie - dodanie tovaru alebo služby v tomto prípade zamestnanci správcu dane jednoznačne spochybnili existenciu reálneho plnenia, ktoré by oprávňovalo žalobcu na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane dôvodil ďalej tým, že napriek tomu, že žalobca predložil faktúru, z ktorej bol dodávateľ povinný daň z pridanej hodnoty uvedenú na faktúre priznať a odviesť, taký doklad môže byť dôkazom pre odpočet dane z pridanej hodnoty len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie musí daňový subjekt preukázať. Ďalšou podmienkou podľa zákona o DPH je povinnosť použiť nakúpené tovary a služby, z ktorých uplatnené právo na odpočítanie dane na účely svojho podnikania ako platiteľ. V tomto prípade správca preveroval aj odberateľské faktúry, pričom z vykonaného preverovania zistil, že v prípade týchto odberateľov nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu. Pokiaľ ide o dodávateľov ani dodávateľská spoločnosť KEVOLA s.r.o. nedodala žalobcovi fakturovaný tovar. Zdaniteľné obchody podľa predložených faktúr neboli uskutočnené. Uzavrel, že zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre predaj. Správca dane ďalej konštatoval, že na daňovú kontrolu spoločnosti DREVO BB - EXPORT a na jej činnosti a deklarované dodávky tovaru jednoznačne možno aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 „Halifax plc.“. Na základe tejto judikatúry správca dane konštatoval, že žalobca mal cieľ získanie daňovej výhody

- nárokovanie si vrátenia nadmerných odpočtov, pričom v prípade tejto spoločnosti nešlo o vykonávanie bežných obchodných transakcií.

7. Rozhodnutie august odôvodnil skutkovými zisteniami tak, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, keď si odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúry vystavenej dodávateľom F. A. F. za zapožičanie kamióna za účelom prepravy tovaru pre odberateľa TREE ARBOR KFT. zhodne ako rozhodnutie júl 2011. Ďalej tým, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa KEVOLA s.r.o. z dôvodov zhodne, ako boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia júli 2011. Správca dane aj v tomto zdaňovacom období preveroval aj odberateľské faktúry pre odberateľa TREE ARBOR KFT. so zisteniami zhodnými ako je uvedené v odôvodnení júl 2011. Nebolo preukázané, že dodávateľ KEVOLA s.r.o. dodal žalobcovi fakturovaný tovar a nebolo preukázané, že žalobca splnil podmienky na oslobodenie dane dodávateľovi TREE ARBOR KFT., pretože nebolo preukázané, že bol tovar tomuto odberateľovi dodaný.

8. Rozhodnutie september 2011 odôvodnil aj tým, že žalobca si v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2011 vyčíslil nadmerný odpočet vo výške 25 553,72 Eur a podľa kontrolných zistení to malo byť len 360,52 Eur čo je rozdiel 25 193,20 Eur. Správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 23 657,85 Eur za tovar fakturovaný faktúrami vystavenými dodávateľom PDR s.r.o. Lučenec. Išlo o faktúry s dátumom zdaniteľného plnenia september 2011, ktorými boli fakturované sušené dubové a bukové prizmy, prírezy a ihličnaté rezivo, spolu 9 faktúr. Správca dane zistil, že dodávateľ PDR s.r.o. počas daňovej kontroly bol nekontaktným subjektom. Nahliadol do spisu daňového subjektu PDR s.r.o. z určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie január - október 2011. Z protokolu o určení daní podľa pomôcok zistil, že jediným spoločníkom a konateľom sa 1.10.2011 stal občan Maďarskej republiky P. B., L. U. XX, E.. Na adrese sídla spoločnosti bolo zistené, že sa tam nevykonáva žiadna obchodná činnosť, teda žiadna podnikateľská činnosť. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podanú podľa Nariadenia ES č. 904/2010 o administratívnej spolupráci správca dane zistil, že konateľ P. B. vyhlásil, že nemal zo Slovenska žiadny príjem. Sídlo spoločnosti, že je v kancelárii pána X. P. E.. Konateľ bol v období od 16.12.2011 do 15.3.2013 v nápravnom zariadení v Maďarsku. Podpísal doklady o prevode spoločnosti, avšak neboli mu odovzdané a nebolo mu odovzdané ani účtovníctvo spoločnosti. Registrácia čísla účtu bola vykonaná po prepise spoločnosti jedným z konateľov, ale nevedel jeho meno. Za spoločnosť nezaplatil. Nikoho nesplnomocnil na pokračovanie v obchodnej činnosti spoločnosti. Účtovníčke nedal žiadne podklady. Pre prípad ďalšieho fungovania spoločnosti na Slovensku odovzdal šanón s neznámym obsahom, ktorý mu odovzdali buď R. T. alebo T. A., alebo U. B., alebo X. P. na podpis, ktoré odovzdal účtovníkovi. Správca dane vypočul ako svedkov bývalých konateľov, ktorí zhodne uviedli, že odovzdali doklady pánovi B. v prevádzke, v objekte bývalej ZŤS na Fiľakovskej ceste v Lučenci. Boli spísané dva zoznamy odovzdávaných účtovných dokladov a zostáv za roky 2007 až 2010 a za január až september 2011. Správca dane ďalej dôvodil tým, že neuznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa PDR s.r.o. z dôvodu, že a) formálne vystavená faktúra s náležitosťami podľa § 71 ods. 1 a § 72 ods. 1 zákona o DPH nezaložila podmienku možnosti uplatniť právo na odpočítanie z prijatých faktúr s ohľadom na tú skutočnosť, že v daňovej kontrole neboli predložené ani získané dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemského dodávateľa, b) správca dane o vykonaní kontroly za zdaňovacie obdobie september 2011 konštatoval, že nebolo potvrdené dodanie tovaru pre žalobcu. V súvislosti s dodávateľom PDR s.r.o. bolo zistené, že tento subjekt nepreukázal vierohodnosť, správnosť a úplnosť údajov uvedených v daňovom priznaní a konateľ sa vyjadril, že mu neboli odovzdané doklady a ani doklady o prepise spoločnosti. Správca dane prvostupňové rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že žalobca si v zdaňovacom období september 2011 neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 306,85 Eur z dodávateľskej faktúry od dodávateľa F. A. F., ktorou bolo fakturované zapožičanie kamióna. Daňovou kontrolou bolo zistené, že predmetný kamión mal byť požičaný za účelom prepravy tovaru pre odberateľa TREE ABOR KERESKEDELMI ÉS- SZOLGÁLTATÓ KFT., Balkány, Maďarsko.

Preverením odberateľských faktúr bolo zistené, že nebol tovar tomuto odberateľovi dodaný. Keďže nedošlo k dodaniu tovaru pre tohto odberateľa, nemohlo dôjsť ani k jeho preprave, a preto nevzniklo právo na odpočet dane z faktúry za zapožičanie kamióna. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil tým, že žalobca neoprávnenie vystavil odberateľské faktúry pre odberateľa TREE ARBOR Kft.. Nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a týmto subjektom. Táto spoločnosť nedeklarovala nadobudnutie tovaru vo svojom daňovom priznaní za III. štvrťrok 2011, neposkytla daňové priznanie DPH, neposkytla požadované údaje a nepredložila účtovníctvo. Podľa zistení správcu dane slovenská dodávateľská spoločnosť PDR s.r.o. nedodala žalobcovi tovar. Uvedené obchody neboli reálne uskutočnené. Z dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na fyzické dodanie tovaru a dodávateľovi PDR s.r.o. nevznikla reálne daňová povinnosť a odberateľovi žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane a tiež nakoľko žalobca reálne nenakúpil ani ho nemohol ďalej predať spoločnosti TREE ARBOR KFT.. Zo strany zúčastnených spoločností nebola preukázaná skutočná ekonomická podstata takéhoto podnikania. Zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú predajom v tomto členskom štáte. Ďalej zhodne dôvodil ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia júl 2011. Správca dane za účelom preverenia oslobodeného dodania tovaru odberateľovi STORM SUM KFT. do Maďarska zistil tak, ako je uvedené vyššie, že maďarská spoločnosť nepredložila doklady. Predchádzajúci štatutárny zástupca spoločnosti D. U. a splnomocnený zástupca B. I. uviedli, že spoločnosť objednávala pravidelne rezivo a stavebný materiál od zahraničných partnerov priamo pre maďarských zákazníkov. Spoločnosť nevlastnila priestory alebo vozidlá na prepravu a nesplnila si povinnosti poskytnutia údajov a priznaní Maďarskej daňovej správe. Podľa vyjadrení D. U. len ona poznala T. K. zo slovenskej spoločnosti, ktorý mal právo disponovať bankovým účtom spoločnosti STORM SUN KFT. a ktorý vyberal a vkladal peniaze na účet tejto spoločnosti. Podľa poskytnutých dokladov bolo miesto vykladania na prepravných dokladoch uvedené B., Q. u. XX, kde sa nachádza rodinný dom, ktorý je nevhodný na vykladanie tovaru. V preverovaných obdobiach maďarský odberateľ nevykonával ekonomickú činnosť na tejto adrese. Súčasný štatutárny zástupca nepotvrdil nadobudnutie podielov v tejto spoločnosti. Správca dane z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru týmto spoločnostiam, neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za zapožičanie vozidla. Správca dane neuznal odpočítanie dane od dodávateľov z dôvodu, že faktúra vystavená formálne nezakladá podmienku uplatnenia práva na odpočet dane. Daňová kontrola nepreukázala skutočné nadobudnutie tovaru od tuzemských dodávateľov. V tomto prípade správca preveroval aj odberateľské faktúry, pričom z vykonaného preverovania zistil, že v prípade týchto odberateľov nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu. Pokiaľ ide o dodávateľov ani dodávateľská spoločnosť KEVOLA s.r.o. nedodala žalobcovi fakturovaný tovar. Zdaniteľné obchody podľa predložených faktúr neboli náhodne uskutočnené, uzavrel, že zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre predaj.

9. Správca dane rozhodnutie október 2011 odôvodnil tým, že preveroval faktúry vystavené dodávateľmi a faktúry vystavené pre odberateľov, pričom kontrola bola zameraná na obsahovú stránku faktúr a to realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach. Žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty za služby fakturované dodávateľom F. A. v rozpore so zákonom, pretože pri dodaní služby nevznikla daňová povinnosť. Faktúra bola vystavená za zapožičanie kamióna za účelom prepravy tovaru pre odberateľa TREE ARBOR KFT. a za účelom prepravy tovaru pre odberateľa STORM SUN KFT, Balkány, Maďarsko. Preverením odberateľských faktúr bolo zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru uvedeným odberateľom, a preto nemohlo dôjsť ani k preprave takéhoto tovaru zapožičaným vozidlom. Správca dane ďalej dôvodil tým, že žalobca si nesprávne odpočítal daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 25 533,78 Eur za tovar, ktorý mu bol fakturovaný dodávateľom KEVOLA s.r.o. z dôvodov zhodne, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia júl 2011.

10. Správca dane rozhodnutie november 2011 odôvodnil tým, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty tým, že si odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 434,28 Eur za služby fakturované F. A. za dopravu a zapožičanie kamióna, nakoľko pri dodaní služieb nevznikla daňová povinnosť v podrobnostiach zhodne, ako je uvedené v rozhodnutí júl 2011. Ďalej tým, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr KEVOLA s.r.o. Šahy v podrobnostiach zhodne, ako je uvedené v odôvodnení júl 2011, keď nebolo preukázané, že prijal plnenie od tohto dodávateľa tak, ako je uvedené na faktúrach. Ďalej tým, že preveroval aj odberateľské faktúry odberateľovi STORM SUN KFT., pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň uvedenú na odberateľských faktúrach spoločnosti STORM SUM KFT..

11. Správca dane rozhodnutie december 2011 odôvodnil tým, že žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., keď si odpočítal z faktúry od F. A. za zapožičanie kamióna vo výške 39,27 Eur a z dodávateľských faktúr od spoločnosti KEVOLA s.r.o. vo výške 13 726.-Eur, keď nebolo preukázané, že prijal plnenie od týchto dodávateľov tak, ako bolo uvedené na faktúrach, pričom argumentoval zhodne, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia júl. 2011. Správca dane preveroval aj odberateľské faktúry pre odberateľa STORM SUN KFT. Balkány, pričom vykonaným preverovaním nebolo potvrdené dodanie pre tohto odberateľa a vyvezenie tovaru do iného členského štátu EÚ v podrobnostiach zhodne, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia júl 2011.

Druhostupňové administratívne rozhodnutia

12. Na základe odvolania žalobcu žalovaný napadnutými rozhodnutiami júl až december 2011 prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Žalovaný napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že uviedol zistenia správcu dane, ku ktorým dospel v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Konštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia správcu dane a obsahu správneho spisu zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január až december 2011. Na základe zisteného skutkového stavu správca dane určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia, nakoľko neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov PDR s.r.o., F. A. a KEVOLA s.r.o. a nebolo preukázané oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu pre deklarované odberateľa pre TREE ARBOR Kft. a STORM SUN KFT. Maďarsko. Žalovaný argumentoval tým, že podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sú stanovené striktné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bol nárok na odpočítanie dane. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Dodanie tovaru alebo služby, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Uplatnenie práva na odpočítanie dane je v zmysle § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok. Platiteľ dane je zaťažený dôkazným bremenom. Nestačí formálna deklarácia dodania faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých dodávatelia boli povinní sumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť, tieto doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať. Žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o dani z pridanej hodnoty. Rovnako neboli splnené podmienky na uplatnené oslobodené dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty. Pre posúdenie práva na odpočítanie dane ako aj splnenia podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu správca dane vychádzal zo zákona o dani z pridanej hodnoty a Daňového poriadku. Podľa § 24 ods. 1 Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dodávateľská a odberateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby.

13. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že správca dane pri vydaní rozhodnutí vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu. Správca dane vykonaným dokazovaním dôkaz o dodaní tovaru deklarovanými dodávateľmi KEVOLA s.r.o., EURO-WOOD-SK s.r.o. a PDR s.r.o. nezískal. Nezískal dôkaz ani o dodaní služby F. A. a nezískal dôkazy o oslobodenom dodaní tovaru odberateľovi TREE ARBOR Kft. a STORM SUN KFT. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v rámci kontroly a vyrubovacích konaní, ktoré sú jednoznačným a dostatočným spôsobom uvedené v Protokole z daňovej kontroly ako aj v prvostupňových rozhodnutiach.

14. Žalovaný ďalej v odôvodneniach rozhodnutí uviedol, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Konštatoval, že správca dane počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania postupoval v súlade s právnymi predpismi. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. K námietke použitia nezákonného dôkazu uviedol, že správca dane nepoužil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu F. A., ktorý podľa rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici nadobudol povahou nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Uviedol, že protokoly z predmetnej daňovej kontroly neboli použité, preto išlo o neopodstatnenú námietku. Námietka použitia neprípustných dôkazov a to zápisníc z výsluchov svedkov, ktoré boli poskytnuté PPZ, NAKA uviedol, že ani tieto dôkazy neboli použité pre prijatie záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Ďalej žalovaný uviedol, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa PDR s.r.o. a KEVOLA s.r.o. a F. A. a nepreukázal oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu odberateľovi TREE ARBOR KFT. a v prípade dodávateľov nepredložili žiadne doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov a so správcom dane nespolupracovali. Z nahliadnutia do spisu spoločnosti PDR s.r.o. bolo zistené, že P. B. súčasný konateľ spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť, nedisponuje žiadnymi účtovnými dokladmi, nakoľko tieto nemohol podľa jeho výpovede ani prevziať z dôvodu väzby a nevedel ani, aké doklady podpísal pri prevode spoločnosti, nakoľko nevedel po slovensky, a teda ich obsah nepoznal a nevedel predložiť žiadne listiny, nakoľko tieto od predchádzajúcich vlastníkov spoločnosti ani neobdržal. Ani výpoveďou Q. J. a F. F. bývalých konateľov spoločnosti PDR s.r.o. nedošlo k potvrdeniu dodania tovaru dodávateľom PDR s.r.o., pretože ako vyplýva z ich výpovedí, nedisponujú dokladmi, nakoľko tieto mali byť odovzdané súčasnému konateľovi P. B., ktorý však túto skutočnosť poprel. Q. J. si v rámci svojej výpovede nespomínal ani na dodávateľov ani na odberateľov. Rovnako aj F. F. si nepamätal dodávateľov a odberateľov a vedel uviesť len ako odberateľa práve Q. J. a ako dodávateľa Eko SK bez bližšej špecifikácie. Zo zistení pri daňovej kontrole sa teda nepreukázalo reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov z dodávateľských faktúr od dodávateľa PDR, s.r.o.. Žalovaný k odvolacej námietke žalobcu, že správca dane použil ako dôkazy protokoly z daňových kontrol, vykonaných u daňového subjektu F. A. za zdaňovacie obdobia január až október 2011, ktoré podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici neboli alebo nadobudli povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, žalovaný uviedol, že tento dôkaz nebol použitý pre prijatie záverov správcu dane v napadnutých rozhodnutiach. Aj v prípade použitia zápisníc z výsluchov svedkov, ktoré boli poskytnuté PPZ, NAKA žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 24 Daňového poriadku. Výsluchy boli vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní podľa ustanovení Trestného poriadku, preto nemohlo dôjsť k porušeniu § 45 ods. 1, písm. e) Daňového poriadku, ako to namietal žalobca. Správca dane nevychádzal len z informácií a dokumentov z PPZ, NAKA, NJFP, ale v rámci výkonu daňovej kontroly vykonal viacero úkonov pri vedení dokazovania, tieto úkony a výsledky z nich vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Žalobca bol s obsahom zápisníc oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť a predložiť dôkazy na svoje tvrdenia. Správca dane tieto zápisnice doplnil o kópie obsahujúce aj podpisy zúčastnených osôb. Preto námietky boli vyhodnotené ako neopodstatnené.

15. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že v prípade odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KEVOLA s.r.o. nebolo preukázané dodanie fakturovaného tovaru. Táto spoločnosť mala vystupovať len ako sprostredkovateľ obchodov, pričom nedisponovala žiadnymi personálnymi ani technickými prostriedkami na uskutočnenie obchodov s drevnou hmotou, v účtovných dokladoch neevidovala žiadne nákupy takéhoto tovaru a dodávateľmi tohto tovaru mala byť spoločnosť KALIPO s.r.o.. V prípade spoločnosti KALIPO s.r.o. bolo zistené, že táto nepredložila žiadne doklady, nemala žiadny majetok, budovy, nevlastnila vozidlá, ktorými by preukázala výkon ekonomickej činnosti. Spoločnosť KALIPO s.r.o. nespolupracovala so správcom dane, preto bolo u nej vykonané určovanie dane podľa pomôcok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2011 a IV. štvrťrok 2011. Z výsluchu bývalých konateľov E. H. a F. A. vyplynulo, že títo nemajú žiadne doklady, spoločnosť nemala žiadne priestory, zamestnancov. Mala obchodovať s potravinárskym tovarom, drevom a sprostredkovať kúpu a predaj tovaru, pričom tovar mal byť nakupovaný od maďarských dodávateľov. E. H. si nič konkrétne nepamätal, nakoľko veľa pil a bol na liečení a F. A. ukončil funkciu konateľa zo zdravotných dôvodov. Z výpovede súčasného konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o. Q. A. vyplynulo, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom spoločnosti KALIPO s.r.o., nepodpisoval žiadne doklady a nevedel vymenovať žiadne osoby. Zo zápisu z výsluchov, ktoré boli poskytnuté PPZ, NAKA a ktoré objasnili skutkový stav vyplýva, že E. H. si nepamätal, že by kupoval a predával drevo, spoločnosť KALIPO s.r.o. kúpil na odporúčanie od známeho, opis obchodovania si nepamätal, nakoľko mal psychický problém väčšieho rozsahu a ukončil psychiatrické liečenie, a preto si nepamätá na podrobnosti. Nevedel pracovať na počítači, nevedel používať internet banking, finančný kapitál mal nelegálne od maďarských občanov, do Maďarska chodil aj so V. B.. Nevedel uviesť sadzbu dane a podľa jeho výpovede bol tovar z Maďarska nakupovaný s DPH, ale nevedel to presne a nezaoberal sa tým. Podnikanie ukončil z dôvodu alkoholizmu a psychických problémov, pričom doklady a účtovníctvo mal odovzdať F. A. a mali ostať aj u účtovníčky. Z výpovede F.

A. vyplynulo, že celé obchodovanie prebiehalo na základe pokynov, ktoré dostal na druhý deň po prepise spoločnosti, na základe telefonického rozhovoru od muža maďarskej národnosti, ale nikdy sa s nimi nestretol osobne. Dostával pokyny, ktorý tovar príde z Maďarska do skladov spoločnosti KEVOLA s.r.o., kde bol zložený a následne naložený na iný kamión a išiel späť do Maďarska, pričom významu tohto obchodu nerozumel. Platby vykonával cez bankový účet, dostal pokyn, ako výšku má vybrať a podľa pokynov ich mal odviesť na benzínovú pumpu, nechať ich v nezamknutom aute a odísť na WC, kde po príchode ostalo len 100.-Eur ako odmena. Jedného dňa sa mal stretnúť s Maďarom Q. A., ktorý sa mu tak predstavil a že je ten, na ktorého má previesť firmu. Tak ju aj previedol a skončil. V mene spoločnosti KALIPO s.r.o. nerobil nič sám, robil všetko, čo mu povedali po telefóne. Doklady robil podľa pokynov, alebo ich podľa pokynov podpísal. Ani výpoveďou V. B. nebolo potvrdené dodanie tovaru, nakoľko ten uvádzal, že tovar mal byť dodaný spoločnosťou KALIPO s.r.o. a všetko malo byť zabezpečené F. A., ktorého výpoveďou tieto skutočnosti neboli potvrdené. Rovnako ani výpoveď F. G. nepotvrdila dodanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov, nakoľko vykonávala len účtovanie predložených dôkazov, len z predložených dôkazov mala vedomosti o fakturovanom tovare, pričom nevidela ekonomický zmysel obchodovania medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o.. Tieto svedecké výpovede odvolací orgán považuje za dôkaz, ktorý preukazuje skutočné praktiky spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o., potvrdzujúce zistenia správcu dane a to, že dochádzalo len k písomnému vystaveniu faktúr, deklarujúcich len fiktívnu dodávku fakturovaného tovaru, a nie fyzické dodanie tovaru, preto spoločnosť KALIPO s.r.o. nemohla dodať tovar spoločnosti KEVOLA s.r.o. a tá následne daňovému subjektu. Rovnako odvolací orgán v súvislosti s námietkami žalobcu mal za to, že výsledok dokazovania vo veci obchodného vzťahu medzi dodávateľom KEVOLA s.r.o. a spoločnosťou KALIPO s.r.o. má priamy dosah na obchodný vzťah medzi dodávateľom KEVOLA s.r.o. a žalobcom ako odberateľom, a preto opodstatnene odôvodňuje výrok rozhodnutia.

16. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej nevypočutia V. B. poukázal na § 24 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnuté na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Z rozhodnutia správcu dane napadnutého týmto odvolaním je zrejmé, že správca dane disponoval informáciami o činnosti spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktoré boli poskytnuté aj V. B.. Všetky tieto skutočnosti boli obsiahnuté v odvodeniach napadnutých rozhodnutí. Teda z konania správcu dane vyplýva, že svedkov nepredvolával a nevykonával ich výsluch, na základe čoho nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva daňového subjektu klásť svedkom otázky, vyplývajúce z § 45 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku. Navyše, s týmito zisteniami bol žalobca oboznámený v rámci zápisnice o ústnom pojednávaní zo 16.8.2016, čím mu bolo umožnené sa vyjadriť k týmto zisteniam. Poukázal tiež na zásadu objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie a ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane, ktorý vykonáva dôkazy a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutí na skutočnosti a vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (napr. rozsudok NS SR 4Sžf/18/2011 zo dňa 7.9.2011).

17. Žalovaný ďalej k námietkam žalobcu, že v prípade spracovania priziem dodávateľom EURO-WOOD- SK bolo zistené, že predmetom spracovania mali byť prizmy nakúpené od dodávateľa KEVOLA s.r.o. a následne dodané odberateľovi STORM SUN KFT. uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že nebolo preukázané, že dodávateľ KEVOLA s.r.o. dodal predmetné prizmy a nebolo preukázané ani ich následné dodanie odberateľovi STORM SUN KFT. do Maďarska. Preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o. za spracovanie priziem, nakoľko tieto služby mali byť žalobcom použité na dodávky tovarov a služieb, ktoré neboli potvrdené.

18. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa nevypočutia svedkov Q. J. a F. F., poukázal na § 24 ods.2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na správu daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Z rozhodnutia správcu dane napadnutého odvolaním je zrejmé, že správca dane disponoval informáciami o činnosti spoločnosti PDR s.r.o. aj od bývalých konateľov Q. J. a F. F. a boli obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. Teda z konania správcu dane vyplýva, že svedkov nepredvolával a nevykonával ich výsluch. Na základe čoho nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva daňového subjektu klásť svedkom otázky vyplývajú z ustanovenia § 45 ods. 1, písm. a) Daňového poriadku. Navyše so zisteniami v prípade spoločnosti PDR s.r.o. bol daňový subjekt oboznámený v rámci Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103732026/2016 zo dňa 16.8.2016, čím mu bolo umožnené sa vyjadriť k týmto zisteniam. V tejto súvislosti poukázal na zásadu objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie a nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. K odvolacej námietke, že správca dane nevyhodnotil fotografický materiál zobrazujúce reálne fungovanie spoločnosti pána J. uviedol, že týmito dôkazmi nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru uvedenému na faktúre. Nie je z nich zrejmé, či boli vyhotovené pred dodaním tovaru, počas dodanie tovaru, alebo po dodaní tovaru. Nepreukazujú, že drevná hmota na fotografiách bola predmetom dodania pre žalobcu. Správca dane tieto dôkazy vyhodnotil, keďže vo svojom rozhodnutí uviedol, že vychádzal zo všetkých predložených listinných dôkazov, a teda aj z predmetného fotografického materiálu.

19. Žalovaný ďalej v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí uviedol, že žalobca deklaroval zapožičanie motorového vozidla MAN eč.v. X. XXX T., ktoré malo byť použité na prepravu tovaru odberateľovi TREE ARBOR KFT. a tiež k odberateľovi STORM SUN KFT.. Ako vyplýva z dokazovania správcu dane nedošlo k potvrdeniu tovaru odberateľom TREE ARBOR KFT. a STORM SUN KFT., kde mala byť preprava vykonaná týmto vozidlom (spoločnosti TREE ARBOR KFT. a STORM SUN KFT. nepredložili maďarskej daňovej správe priznania, neposkytli požadované údaje, nepredložili účtovníctvo a nepriznali nadobudnutie tovaru). Ani výpoveďou D.a A., ktorý mal na predmetnom vozidle pracovať ako vodič nedošlo k potvrdeniu zapožičania vozidla dodávateľom F. A.. D. A. nepoznal tieto maďarské spoločnosti a nevedel ani komu patrí prevážané drevo, či fyzickej osobe F. A. alebo personálne prepojenému daňovému subjektu DREVO BB -EXPORT, s.r.o.. Nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru a ku vzniku daňovej povinnosti z fakturovaného tovaru, nemohlo dôjsť ani k preprave tovaru zapožičaným vozidlom, a teda kontrolovaný daňový subjekt nemal právo odpočítať daň z faktúr od dodávateľa F. A. za fakturované zapožičanie vozidiel. V prípade deklarovaného oslobodeného dodania tovaru odberateľovi TREE ARBOR KFT. a STORM SUN KFT. do Maďarska. Z dokazovania správcu dane vyplýva, že tieto spoločnosti nepredložili doklady, nepodali daňové priznania, nemali vhodné sídlo ani vybavenie, ktoré preukazovali vykonávanie skutočnej ekonomickej činnosti v Maďarsku. Neboli preukázané skutočnosti uvedené v odberateľských faktúrach a prepravných dokladoch. Dodanie odberateľom nebolo potvrdené ani výpoveďami zástupcov týchto spoločností, nakoľko konateľka D. U. uviedla, že kontaktnou osobou je Barnabás I., ktorý je splnomocnenou osobou. Ten uviedol, že k dodaniu tovaru mala byť uzatvorená aj zmluva, no táto predložená nebola ani žalobcom. Navyše tvrdenia zástupcov neboli potvrdené, pretože neboli odberateľskou spoločnosťou predložené žiadne doklady.

20. Žalovaný v odôvodneniach rozhodnutí k námietkam, že žalobca nemôže zodpovedať za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov. Uviedol, že s takýmito námietkami nesúhlasí. Správca dane správne poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora a v súvislosti s nimi rozhodnú skutočnosť, ktorá je zhodná s posudzovanou vecou v tom, že daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je síce táto daň uvedená, avšak táto je splatná len z titulu uvedenia na faktúre a nie je z dôvodu uskutočneného zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie tovaru alebo služby a tým vzniku daňovej povinnosti. Správca dane tú skutočnosť v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil. Odvolací orgán sa nestotožnil s poukazom žalobcu na rozhodnutia ESD vo veci C-354/04 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd a C-484/03 Bond House Systems Ltd a tiež na rozhodnutie NS SR 8Sžf/9/2013 z dôvodu, že v prípadoch na ktoré žalobca poukazoval nebolo spochybnené materiálne plnenie. Naopak v predmetnom prípade nebolo preukázané reálne plnenie. Nebolo možné skontrolovať a preveriť pôvod tovaru a ani konečnú spotrebu tovaru. Dôkazné bremeno bolo na daňovom subjekte, pričom predloženie len zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov je nedostatočné. Bolo na žalobcovi, aby prijal a vynaložil všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej činnosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Takisto Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. rozsudok ESD C-409/04, Teleos plc. a pol.). Správca dane poukázal aj na rozsudok NS SR 5Sžf/97/2009, v ktorom súd poukázal na „na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č.511/1992 Zb. oprávnené“.

21. Žalovaný ďalej v odôvodneniach uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s právnymi predpismi. Dodržal zásadu zákonnosti, dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Dodržal aj zásadu aktívnej súčinnosti so žalobcom, získané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, keď ich hodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vzišlo v daňovom konaní najavo. Všetky dôkazy získal zákonným spôsobom. Skutkový stav bol náležite a dostatočne zistený a daň bola určená správne rozhodnutím vydaným v súlade s § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný uzavrel, že sa stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania práva na odpočítanie dane a vo veci preukázania oslobodeného dodania tovaru do iného členského štátu, a preto neboli odvolacie námietky opodstatnené.

Žalobné argumenty žalobcu

22. Žalobca sa žalobami doručenými v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného bližšie špecifikovaných v bode 1 tohto rozsudku, ktorými žalovanými potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými bol určený žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až december 2011. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí v podstate zo zhodných dôvodov nasledovne:

1/ Žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorého sa dopustil správca dane tým, že ako dôkazy pri predmetnej daňovej kontrole využil aj nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly u F. A., pričom protokol z tejto daňovej kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na jej vykonanie nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Takýto dôkaz potom nemožno použiť. Žalobca nesúhlasil s tým, že žalovaný uviedol, že správca dane nevychádzal z týchto dôkazov. Poukázal na zoznam vykonaných dôkazov uvedených v rozhodnutiach správcu dane a to úradný záznam z 15.8.2016 o nahliadnutí do spisu z predmetnej daňovej kontroly u F. A. za zdaňovacie obdobie január až november 2011. Skutočnosti zistené týmto nahliadnutím správca dane použil v rámci dokazovania zo strany 26 jeho rozhodnutí.

2/ Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne uvádza, že z dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane od dodávateľov KEVOLA s.r.o., Martin Kancko, PDR s.r.o. a nepreukázal oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi STORM SUN KFT. a TREE ARBOR KFT.. Správca dane nespochybnil, že tovar nebol dodaný odberateľským spoločnostiam. Z vykonaného dožiadania vyplynula len informácia, že maďarské spoločnosti si neplnili daňové povinnosti. Žalobca predložil ako dôkaz o splnení podmienky CMR listy. Žalovaný ani správca dane tieto CMR listy nevyhodnotili. Tento dôkaz preukázal reálne dodanie tovaru svedčiace v prospech žalobcu, avšak bol vyhodnotený v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením v neprospech žalobcu.

3/ Žalobca namietal hodnotenie svedeckých výpovedí žalovaným, podľa ktorého svedok D. A. nepotvrdil zapožičanie vozidla dodávateľom F. A.. Podľa žalobcu svedok potvrdil vykonanie prepravy ako vodič žalobcu, popísal druh prepraveného tovaru, menoval ľudí, s ktorým prichádzal do styku, uviedol ŠPZ vozidiel, na ktorých vykonával prepravu. Potvrdil jeho dodanie ako aj existenciu CMR listov, faktúr, dodacích listov, ako aj skutočnosť, že mnohokrát preberal finančné prostriedky od odberateľov. Potvrdil, že vozil tovar od spoločnosti PDR s.r.o. a od F. A.. Potvrdil aj prepravu do zahraničia. Uviedol, že je možné, že viezol tovar aj do spoločnosti, ktoré nepoznal, nakoľko si ich názvy nepamätal, čo je pre odstup času pochopiteľné, že si ani všetky pamätať nemohol.

4/ Žalobca namietal, že navrhol vykonať dôkazy výsluchom konateľov spoločnosti PDR s.r.o. a tiež obchodných partnerov najmä V. B., pričom žalovaný toto odmietol vykonať, čím porušil § 24 ods. 2 a § 45 ods. 1, písm. b) a c) Daňového poriadku. Správca dane dôkazy predložené žalobcom nevyhodnotil, len ich odmietol. Ak mal pochybnosť o tvrdeniach žalobcu a vypočutých svedkov a dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť doložiť dôkazmi, ktoré by tvrdenia žalobcu vyvrátili. Správca dane môže postupovať len v súlade s Daňovým poriadkom a konať len to, čo mu zákon ustanovuje. Domnienky a pochybnosti k predmetnej daňovej kontrole boli nedôvodné a nemali oporu v zákone a sú aj v rozpore s ustanovenou rozhodovacou činnosťou NS SR.

5/ Žalobca namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou v odvolaní, ktorou poukazoval na skutočnosť, že obchody boli správcom dane spochybnené z dôvodu, že mali pochádzať od začiatku reťazca od spoločnosti KALIPO s.r.o.. U tejto spoločnosti bola určená daň podľa pomôcok, a preto podľa žalobcu malo byť takisto postupované aj u žalobcu. Podľa žalobcu v predmetnom konaní došlo k vade, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Ďalej uviedol, že sa nestotožnil s právnym posúdením žalovaného, podľa ktorého nešlo o zhodné prípady, keďže spoločnosť KALIPO s.r.o. nepredložila žiadne doklady, nevykonávala žiadnu činnosť, a preto daň bola určená podľa pomôcok, nakoľko išlo o spoločnosť, ktorá nepredložila žiadne doklady a nevykonávala žiadnu činnosť na rozdiel od žalobcu.

6/ Žalobca namietal, že ako dôkazy boli správcom dane použité zápisnice z výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté PPZ, NAKA a to z dôvodu, že žalobca ani jeho zástupca neboli prítomní pri vypočutí svedkov a nemohli im klásť otázky. Sú neprípustné aj preto, že boli vyhotovené podľa Trestného poriadku, pričom podľa tohto predpisu žalobca nemal postavenie účastníka konania, a preto takéto zápisnice nemôžu byť dôkazom.

7/ Žalobca ďalej namietal, že žalovaný resp. správca dane pri hodnotení dôkazov neprihliadal na všetky predložené dôkazy, čím porušil základné zásady daňového konania, a teda jeho tvrdenia nemožno považovať za preukázané. Potom rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov.

8/ Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia sú založené na spochybnení reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov len na tom základe, že obchodní partneri žalobcu si nesplnili svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona.

9/ Žalobca namietal, že správca dane vykonal nedostatočné dokazovanie, keď nespároval uskutočnené dodania s vykonanými platbami za dodania, nepreveril prepravy prostredníctvom národnej diaľničnej spoločnosti v nespochybniteľnom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie NS SR 3Sžf/1/2011, ktoré podľa neho možno aplikovať aj na tento prípad, z čoho plynie, že napadnuté rozhodnutia boli založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

10/ Žalobca tiež namietal, že sa žalovaný nezaoberal jeho odvolacou námietkou, že správca dane neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov zo strany žalobcu, čo spôsobilo nepresvedčivosť rozhodnutí a nedostatok dôvodov rozhodnutí tak prvostupňových ako aj napadnutých rozhodnutí. Napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia sú v rozpore s § 63 ods. 2 Daňového poriadku, pretože podľa tohto ustanovenia musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Rozhodnutia neobsahujú skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie správcu dane. Žalobca potom poukázal na § 74 ods. 2 a 3 Daňového poriadku.

11/ Žalobca namietal, že žalovaný sa odmietol zaoberať judikatúrou Európskeho súdneho dvora, na ktorú žalobca poukazoval, pričom poukazoval na rozhodnutia, ktoré sa vzťahujú na predmetné konanie. Pokiaľ žalovaný uvádza, že v predmetných prípadoch nesúvisí žalobcom uvádzaná judikatúra s prejednanými vecami z dôvodu, že menované rozsudky nepojednávajú o obchode, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu. Žalobca poukázal na to, že nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia, preto aj žalobcom uvádzaná judikatúra Európskeho súdneho dvora sa má aplikovať na predmetné prípady. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na rozsudky Súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a C-440/04 Belgický štát proti RecoltaRecycling SPRL, OptigenLtd (C-354/03), Fulcrum ElectronicsLtd (C-353/03) a Bond House SystemsLtd (C-484/03), ďalej C-80/11 a C-142/11 Mahagémenkft a Peter Dávid. Pre rozhodnutie odmietnuť práva na odpočet dane nepostačujú domnienky, že platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, ale to treba preukázať. Nemožno potrestať platiteľa, ktorý nevedel, alebo nemohol vedieť o podvode spáchanom dodávajúcim alebo v dodávateľskom reťazci prostredníctvom zamietnutia práva platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty. Rozsudky Súdneho dvora tak umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili. Žalobca namietal aj to, že spoločnosť EURO-WOOD- SK s.r.o. potvrdila vykonanie obchodu. Preukázalo sa, že daň priznala a odviedla. Skutočnosti, že drevo bolo sušené u iného dodávateľa ako u dodávateľa dreva, pričom správca dane si overil správnosť vykázania daňovej povinnosti a prevádzkové priestory tohto subjektu, svedčia aj o existencii tovaru u dodávateľa KEVOLA s.r.o.. Žalovaný sa s touto skutočnosťou nevysporiadal.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

23. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám uviedol, že žalobca v žalobe uviedol len skutočnosti, ktoré už uviedol aj v priebehu výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a opätovne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom s týmito skutočnosťami sa správca dane vysporiadal v rámci daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania a zároveň aj žalovaný v žalobou napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný trvá na svojich rozhodnutiach a ich dôvodoch a navrhol žaloby zamietnuť. Žalovaný zotrval na tom, že z rozhodnutí správcu dane nevyplýva, že by boli založené na daňovom protokole z daňovej kontroly u dodávateľa F. A.. Správca dane tento dôkaz nepoužil pre prijatie záverov prvostupňových rozhodnutí a jeho dokazovanie je v súlade s § 24 zákona č. 563/2009 Z. z.. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcom predkladané CMR doklady neobsahovali žiadne údaje týkajúce sa špecifikácie prepravy ako evidenčné čísla vozidiel, meno vodiča a nepreukazujú dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi a neboli u odberateľov potvrdené. Preprava nebola potvrdená ani výsluchom svedka vodiča p. D. A., ktorý uviedol, že maďarské spoločnosti nepozná. V prípade námietok neuznaného odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o., u ktorého malo dôjsť k spracovaniu nakúpeného tovaru, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval predmetné dodávky, pričom bolo zistené, že tovar si mal na spracovanie a po spracovaní odvážať samotný žalobca a spracovaný mal byť tovar nakupovaný od spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorého dodanie nebolo preukázané. Tieto skutočnosti boli obsahom rozhodnutí správcu dane ako aj rozhodnutí žalovaného. Z rozhodnutí správcu dane vyplýva, že postupoval v súlade s § 3 ods. 3 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len ). Jeho závery majú reálny podklad a sú v súlade so skutočnosťou. Správca dane vyhodnotil všetky listiny a dôkazy, bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalobca sa v konaní obmedzil len na tvrdenia, ktoré dôkazmi nepreukázal. Napadnuté rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto nemôžu byť nepreskúmateľné. Aj s námietkou nevypočutia V. B. sa žalovaný vysporiadal v rámci napadnutých rozhodnutí. Správca dane disponoval informáciami o činnosti spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktoré boli poskytnuté aj V. B., ktorý tvrdil, že tovar mal byť dodávaný spoločnosťou KALIPO s.r.o., čo nebolo preukázané. Zo spisového materiálu je nesporne zrejmé, že tak žalovaný ako aj správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uviedli všetky kontrolné zistenia, ktoré vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach, uviedli úvahy, ktorými sa riadili pri odôvodňovaní a vysporiadali sa so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. Správca dane aj žalovaný postupovali aj v súlade s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. 2Sžf/28/2010, z ktorej vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou treba chápať presné skutkové vymedzenie činností a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Správca dane v tomto prípade objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených samotným žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení pri ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a všetky tieto skutočnosti žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania oznámil a umožnil mu, aby sa k nim náležite vyjadril. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol. S námietkami žalobcu ohľadne spoločnosti KALIPO s.r.o. sa žalovaný náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktorom zotrval aj vo vyjadrení k žalobám. V prípade použitia dôkazov zápisníc z výsluchov svedkov, ktoré boli poskytnuté PPZ, NAKA žalovaný uviedol, že správca dane postupoval podľa § 24 Daňového poriadku, žalovaný bol s obsahom týchto zápisníc oboznámený a bolo umožnené, aby sa k nim vyjadril. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane od žalobcu nepožadoval doklady, ktoré by mal on zabezpečiť u svojich dodávateľov alebo odberateľov.

Samotná skutočnosť, že správca dane preveroval žalobcom deklarované obchodné transakcie u jeho dodávateľa aj odberateľa neznamená, že žalobca mal predkladať doklady od týchto subjektov. Správca dane mal právo preveriť žalobcom deklarované obchodné transakcie ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ale nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že deklarovaný dodávateľ dodal tovar tak, ako bolo uvedené na dodávateľských faktúrach. V napadnutých rozhodnutiach boli podrobne popísané skutočnosti spochybňujúce reálnosť nákupu tovaru od deklarovaného dodávateľa, a preto nebolo dostatočné, keď žalobca predkladal len zákonom požadované formálne vyhotovené daňové doklady. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Žalobca ani tvrdenie, že si obchodných partnerov preveril, žiadnym dôkazom nepreukázal. Bolo na ňom, aby predložil dôkazy na jeho tvrdenia, pretože ťažisko dôkazného bremena je v daňovom konaní na daňovom subjekte. Žalobca takéto dôkazy nepredložil. Takisto bola neopodstatnená aj námietka o nepreverení prepravy prostredníctvom národnej diaľničnej spoločnosti, pretože doklady, ktoré žalobca predložil, neobsahovali a neuvádzali žiadne informácie ohľadom prepravných prostriedkov, evidenčných čísiel vozidiel a menách vodičov. Žalobou napadnuté rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom správcu dane nebola žalobcovi odňatá ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmto orgánom, pričom správca dane hodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a preto postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Odôvodnenia tak prvostupňových rozhodnutí ako aj napadnutých rozhodnutí uvádzajú, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí a aké úvahy ovplyvnili hodnotenia dokazovania ako aj použité právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo a vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. Správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu. Dokazovanie viedol v súlade s § 24 Daňového poriadku, pričom dôkazy získal zákonných spôsobom. Žalobca nepreukázal nákup tovaru a jeho následný predaj tak, ako deklaroval predloženými dokladmi. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou nevysporiadania sa s platnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora, pretože tak v odôvodnení napadnutých rozhodnutí urobil. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Toto bolo opakovane judikované v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2009, 3Sžf/100/2012. Napadnuté rozhodnutia ako aj prvostupňové rozhodnutia vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu, keď správne orgány postupovali v súlade s § 3 ods. 3 a 6 Daňového poriadku, dôkazy boli vyhodnotené, každý dôkaz jednotlivo a vo všetky vo vzájomnej súvislosti a do úvahy bol braný skutočný obsah, právne úkony alebo iné skutočnosti, rozhodujúce pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Závery prijaté správcom dane a žalovaným boli v súlade s platnými právnymi predpismi a pre prijatie záverov mali dostatočne zistený skutkový stav, čo potvrdzujú aj závery Krajského súdu v Banskej Bystrici prijaté v rozsudku sp. zn. 24S/59/2017-76 zo dňa 8.2.2018 v časti rovnakých prípadov priamo vo vzťahu k žalobcovi.

Zhrnutie a posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd uznesením 24S/27/2018-67 zo dňa 27. marca 2018 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 24S/27/2018, 24S/30/2018, 24S/31/2018, 24S/33/2018, 24S/34/2018 a 24S/35/2018 s tým, že tieto budú spoločne pod sp. zn. 24S/27/2018.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie a rozhodnutia správcu dane, ktoré im predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, pričom veci prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd vec prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní vecí správny súd dospel k záveru, že žaloby boli dôvodné. Oznámené o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 11.3.2019. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej súdu dňa 28.3.2019 (§ 137 ods. 3 SSP).

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 8 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre preverované zdaňovacie obdobia (ďalej len zákon o DPH) (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

28.Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH (1) Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

29.Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

30.Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

31.Podľa § 72 ods. 2 zákona o DPH 2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne nadobúdateľa tovaru a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar objednal, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar dodaný, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru, g) cenu tovaru, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane,

i) pri dodaní investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3 odkaz na § 67 ods. 3, na článok 346 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že investičné zlato je oslobodené od dane, j) pri dodaní tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), pri ktorom je osobou povinnou platiť daň kupujúci v inom členskom štáte, odkaz na článok 195 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar dodaný.

32.Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

33.Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34.Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

35.Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj predchádzajúce rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách. Preskúmavacie konanie pred správnym súdom nepredstavuje pokračovanie administratívneho konania. Správny súd je oprávnený skúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uplatnených žalobcom v žalobe. Nemá oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody za žalobcu z obsahu spisu konkretizovať a ani podľa obsahu spisu dopĺňať.

36.Žalobca namietal žalobné námietky, že správca dane využil ako dôkaz v predmetnej daňovej kontrole nahliadnutie do spisu daňového subjektu F. A., pričom protokol z tejto daňovej kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a taký dôkaz nemožno použiť ani v inom konaní, nebola dôvodná, pretože nemá oporu v obsahu prvostupňových a ani napadnutých rozhodnutí. Nesporným faktom bolo, že správca dane nahliadol do predmetného spisu daňovníka F. A., o čom spísal úradný záznam. Dokazovanie protokolom z tejto daňovej kontroly ale nevykonal. Podľa žalobcu o tom, že takéto dokazovanie vykonal, má svedčiť strana 26 rozhodnutia správcu dane, ktorá ale hodnotenie tohto dôkazu neobsahuje, ale obsahuje informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií o maďarskom odberateľovi a skutkové závery, podľa ktorých žalobcovi slovenská dodávateľská spoločnosť nedodala fakturovaný tovar, z čoho bol vyvedený záver, že nešlo reálne uskutočnené obchody. Potom, ak žalobca neprijal tovar od svojho dodávateľa, nemohol ďalej dodať svojmu odberateľovi. Zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň. Správca dane a žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na protokole z daňovej kontroly vykonanej u F. A. ale na tom, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ale na tom, že po vyhodnotení žalobcom predkladaných listín a vlastné šetrenia na strane dodávateľov, bolo zistené, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že prijal tovar od svojho dodávateľa uvedený na faktúre a ani o tom, že vyviezol tento tovar do iného členského štátu, konkrétne do Maďarska odberateľom uvedeným na faktúrach. Takéto tvrdenie žalobcu sa nepotvrdilo ani preverovaním správcu dane na strane dodávateľa a na strane odberateľa TREE ARBOR KFT. (resp. STORM SUN KFT. rozhodnutia júl, august, október, november, december). V rozhodnutí správcu dane september 2011 sa na strane 26 nachádza stanovisko správcu dane k vyjadreniu žalobcu k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly. Námietka bola nedôvodná, keďže nemá oporu v odôvodnení napadnutých a prvostupňových rozhodnutí. Žalobca ani neuviedol, ktorá konkrétna skutočnosť mala byť z nezákonne vykonaného dôkazu zistená.

37. Neboli dôvodné ani žalobné námietky vyjadrujúce nesúhlas so závermi žalovaného, že žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie z dodávateľských faktúr dodávateľov KEVOLA s.r.o., EURO-WOOD-SK s.r.o. a F. A. a nepreukázal oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovaným odberateľom z dôvodu, že v konaní nebolo spochybnené dodanie zahraničným odberateľom ale bolo zistené len to, že tieto spoločnosti si neplnili svoje daňové povinnosti. Takisto, že skutočnosť, že spoločnosť EURO-WOOD-SK s.r.o. priznala daňovú povinnosť a jej prevádzkové priestory svedčia o existencii tovaru od dodávateľa KEVOLA s.r.o., sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako vykonané dokazovanie vyhodnotil správca dane a žalovaný. Žalobca poukázal na to, že dodanie tovaru preukázal CMR listami. Z takto uplatnených námietok správny súd nemôže dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s tým, ako boli ním predkladané listiny vyhodnotené, musí namietať, v čom toto hodnotenie je vybočujúce z medzí zákona alebo v rozpore s pravidlami logického uvažovania. Toto žalobca neurobil. Správca dane a žalovaný tieto dôkazy vyhodnotili ako také, ktoré nemajú všetky náležitosti na to, aby bolo možné ich za dôkaz o dodaní tovaru do iného členského štátu považovať. Správny súd k tomu môže uviesť, že nákladný list CMR je dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Dôkazom o splnení podmienky na dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1, 5 zákona o DPH je možné preukazovať CMR dokladom vtedy, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou. V predmetnom prípade prepravu vykonával žalobca ako dodávateľ, a preto nejde o medzinárodný nákladný list, i keď boli predmetné tlačivá vypísané. Žalobcove tvrdenie, že zo strany žalovaného aj správcu dane nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ani správcu dane. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že vzhľadom spochybnenie existencie tovaru a tým reálností deklarovaných zdaniteľných obchodov (deklarované dodanie tovaru a služieb), dôkazné bremeno ich preukázania je na daňovom subjekte, pričom predloženie len zákonom formálne vyhotovených daňových dokladov sa javí ako nedostatočné. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, podľa ktorého obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Pokiaľ žalobca poukazoval na zoznam vykonaných dôkazov v prvostupňových rozhodnutiach, tak takýto poukaz nezodpovedá obsahu odôvodnení prvostupňových rozhodnutí, pretože v týchto sa nachádza zoznam úkonov správcu dane. Žalobca zo žalobcom tvrdených skutočností vyplýva, že žalobca vykonával prepravu tovaru do Maďarska sám, pričom na túto činnosť si mal požičať dopravný prostriedok od F. A., a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o uzatvorení prepravnej zmluvy medzi dopravcom a prepravcom, dôkaz čoho by mala byť CMR. Vypísanie tlačiva CMR neznamená, že v skutočnosti došlo k uzatvoreniu medzinárodnej prepravnej zmluvy. V prípade, keď dodávateľ sám dovezie tovar odberateľovi, nemôže byť dôkazom o oslobodenom dodaní tovaru do iného členského štátu, prepravný list. Navyše, napadnutými rozhodnutiami bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty na tejto dani za zdaňovacie obdobia júl 2011 až december 2011 znížením nadmerného odpočtu uplatneného v daňových priznaniach žalobcom z dôvodu neuznania uplatneného práva na odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľov žalobcu.

38. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane za obdobie júl až december 2011 vo vzťahu k preverovaným faktúram od F.a A., ktorými F. A. vyfakturoval žalobcovi cenu za zapožičanie kamióna za účelom prepravy tovaru od žalobcu pre odberateľa STORM SUN KFT. a TREE ARBOR KFT. uviedol, že správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca nepreukázal dodanie služieb, resp. že nedošlo k dodaniu tovaru pre týchto odberateľov, a preto nemohlo dôjsť ani k preprave tohto tovaru a žalobca nemal právo odpočítať daň z predmetných faktúr. Správny súd preto vyhodnotil námietku žalobcu, že mal dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ako nedôvodnú.

39. Žalobca ďalšou žalobnou námietkou nesprávnosti spočívajúcej v tom, že svedok vodič D. A. nepotvrdil zapožičanie vozidla dodávateľom F. A., žalobca forsíroval svoje vlastné hodnotenie výsluchu tohto svedka bez toho, aby uviedol, v čom konkrétne bola výpoveď nesprávne vyhodnotená správcom dane a žalovaným. Takto uplatnené námietky vyjadrujú len nesúhlas s tým, ako bola táto výpoveď vyhodnotená v daňovom konaní. To ale nestačí na to, aby správny súd mohol konštatovať porušenie zákona zo strany žalovaného pri hodnotení tohto dôkazu. Žalovaný zrozumiteľne uviedol úvahu, pre ktorú nebolo možné výpoveď D. A. považovať za dôkaz o dodaní tovaru odberateľom alebo nadobudnutí tovaru od dodávateľa KEVOLA s.r.o.. Uviedol, že D. A. nepoznal spoločnosť KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o., ktoré mali dodať tovar subdodávkach pre žalobcu a nepoznal ani maďarské odberateľské spoločnosti. Nevedel, komu patrilo prevážané drevo, či F. A. alebo personálne prepojenému žalobcovi. Nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru a ku vzniku daňovej povinnosti z fakturovaného tovaru, nemohlo dôjsť ani k preprave tovaru, a teda žalobca nemal právo odpočítať daň z dodávateľskej faktúry od dodávateľa F. A. za zapožičanie vozidla vzťahujúce sa na prepravu pre maďarských odberateľov. Takejto úvahe nemožno vytknúť ani vybočenie z medzí zákona, ani rozpor s pravidlami logického uvažovania a ani rozpor s obsahom výpovede zaznamenanej v zápisnici a uvedenej aj v obsahu odôvodnení prvostupňových rozhodnutí.

40. Námietka žalobcu, že žalovaný nevyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, nemá oporu v obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí, a preto nebola dôvodná. Žalobca tvrdil, že správca dane založil svoje rozhodnutie na pochybnostiach, avšak takéto tvrdenie nemá oporu v obsahu prvostupňových rozhodnutí. Správca dane založil svoje rozhodnutie na tom, že zo žalobcom predložených dokladov nebolo možné preukázať, že žalobca prijal plnenie od svojich dodávateľov uvedených na faktúrach a ani preverovaním správcu dane na strane dodávateľského reťazca a odberateľského reťazca sa nepodarilo preukázať, že sa tak stalo. Naopak, preverovaním dodávateľského reťazca bolo spochybnené, že obchody boli reálne uskutočnené. Rozhodnutia ale neboli založené na tom, že obchody reálne uskutočnené neboli, ale na tom, že žalobca nepreukázal, že reálne uskutočnené boli. Neobstojí preto námietka, že napadnuté rozhodnutia boli založené len na domnienkach. Takáto námietka nebola dôvodná. Požiadavka žalobcu, aby bola daň určená podľa pomôcok aj u žalobcu, ak bola určená u dodávateľa jeho dodávateľa, nemá oporu v zákone a ani žiadny racionálny základ. v druhej časti upravujúcej činnosti správcu dane v prvej hlave, v štvrtom diele v § 48 a § 49 upravuje postup pri určení dane podľa pomôcok, kde sú stanovené zákonné podmienky, kedy správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok. Tieto podmienky na strane žalobcu splnené neboli a žalobca to ani v žalobe netvrdí. Tejto žalobnej námietke pre jej nedôvodnosť nebolo možné vyhovieť.

41. Námietka neprípustnosti dôkazov poskytnutých orgánmi činnými v trestnom konaní zápisníc o výsluchu svedkov nebola dôvodná. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňovej kontrole, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom a doklady k nim. Čo sa týka svedeckých výpovedí získaných orgánmi polície, správny súd v súlade s judikatúrou NS SR (napr. rozsudok č.k. 5Sžf/14/2015) uvádza, že tieto v daňovom konaní je možné použiť za predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi kontrolovaný daňový subjekt a umožní mu k nim sa vyjadriť. Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-419/14 zo dňa 17.12.2015) vyplýva, že správca dane môže použiť svedecké výpovede z trestného konania, ak boli získané zákonne a ak bol kontrolovaný daňový subjekt s výpoveďami počas daňovej kontroly, resp. počas daňového konania oboznámený. V preskúmavaných prípadoch nebolo zistené, že by predmetné výpovede neboli získané v súlade so zákonom a tieto výpovede zaznamenané v zápisniciach boli OČTK v súlade so zákonom poskytnuté správcovi dane. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že žalobca bol s obsahom výpovedí v priebehu daňových kontrol preukázateľne oboznámený. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetné výsluchy svedkov boli vykonané OČTK v zmysle ustanovení Trestného poriadku, po poučení svedkov o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Preto nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že mu bolo odňaté právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku - právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, keďže predmetné výsluchy svedkov neboli vykonané správcom dane v rámci daňových kontrol, resp. v rámci daňového konania, t.j. správca dane v tomto prípade nevykonával dokazovanie výsluchom svedkov na ústnom pojednávaní v zmysle ustanovení Daňového poriadku a právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku teda nemohlo byť porušené. Z uvedeného dôvodu správny súd považoval námietku žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, za nedôvodnú.

42. Žalobca v žalobách namietal nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od dodávateľa tovaru KEVOLA s.r.o., F. A., EURO-WOOD s.r.o. a v žalobe týkajúcej sa mesiaca september 2011 od dodávateľa PDR s.r.o., a nepreukázal oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanú odberateľovi STORM SUN KFT., resp. TREE ARBOR KFT. Tvrdil, že správca dane v daňovom konaní žiadnym spôsobom nespochybnil, že spoločnosti STORM SUN KFT. (odberateľovi) nebol tovar dodaný. Argumentoval, že z vykonaného dožiadania Maďarskej daňovej správy vyplynula len jediná informácia, že odberatelia si neplnili svoje povinnosti, čo nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcovi. Vo vzťahu k záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od jeho dodávateľov žalobca neuviedol v žalobách žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by tieto závery správcu dane i žalovaného spochybnila preto je uvedená námietka žalobcu nekonkrétna. Námietka žalobcu, že správca dane žiadnym spôsobom nespochybnil dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosti STORM SUN Kft., resp. TREE ARBOR KFT. nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí správcu dane i žalovaného. Naopak, z odôvodnení napadnutých rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že došlo k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov, keď správca dane i žalovaný konštatovali, že v prípade odberateľov STORM SUN Kft. a PREFÉT Kft. nedošlo ku žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovými subjektami z iného členského štátu, nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na preskúmavaných faktúrach. Rozhodnutia správcu dane i žalovaného neboli založené na tom, že tretie subjekty nesplnili svoje daňové povinnosti. Podstatnou pre rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca, ktorý má dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane tovaru do iného členského štátu deklarovaným odberateľom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v žalobách predostrel svoje vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore s ich obsahom. Pokiaľ žalobca namietal, že ako dôkaz o dodaní tovaru maďarským odberateľom predložil „CMR“ listy, ktoré žalovaný nevyhodnotil, resp. ich nesprávne vyhodnotil a tvrdil, že predložením CMR dokladov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravnom doklade a na miesto v ňom uvedené, a teda že preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od platenia dane, správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom pre toto konanie platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4, pričom platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a dokladmi uvedenými v písm. a) až d) citovaného ustanovenia. V preskúmavanom prípade žalobca (dodávateľ) preukazoval splnenie podmienok oslobodenia od dane faktúrou a prepravným dokladom, v ktorom je potvrdené odberateľom prevzatie tovaru v inom členskom štáte, pričom z tvrdenia žalobcu i z predmetného dokladu vyplýva, že prepravu mal vykonávať). samotný dodávateľ (žalobca). Takýto prepravný doklad (označený ako „CMR“) je v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) Zákona o DPH je možné považovať za doklad, ktorým žalobca preukazuje splnenie podmienok pre oslobodenie od dane len v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ (žalobca) alebo odberateľ inou osobou, pričom v takomto prípade prepravný doklad musí okrem iného obsahovať aj miesto určenia. V preskúmavanom prípade o takýto prípad nejde. „CMR“ listina dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva (medzi odosielateľom a dopravcom), ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte. Keďže v preskúmavanom prípade odosielateľ a dopravca je tá istá osoba (žalobca) a „CMR“ listy neobsahujú predpísaný údaj (miesto určenia), žalobcom predložená listina nie je CMR listom (dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy v zmysle Dohovoru o CMR), hoci je takto označený. Správny súd zhodne so žalobcom (a v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR) konštatuje, že platiteľ vyčerpá dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane predložením kópie faktúry a CMR dokladu, ale len v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok (§ 43 ods. 5 písm. a/ Zákona o DPH), t.j. ak dodávateľ (odosielateľ) zabezpečuje prepravu tovaru do iného členského štátu inou osobou a ak kópia dokladu o preprave (CMR) obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Tak ako bolo už vyššie uvedené, v preskúmavanom prípade sa však o takýto prípad nejedná. Žalobca síce v žalobách predostrel svoje vlastné hodnotenie ním predložených dokladov ako „CMR“ listov, avšak tak ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nepovažuje žalobcom predložené listiny označené ako „CMR“ list za prepravné doklady v zmysle Dohovoru o CMR. Preto záver správcu dane i žalovaného, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane tovaru prepravovaného do iného členského štátu, sú výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že správca dane (ani žalovaný) v odôvodnení napadnutých rozhodnutí neuviedli vyhodnotenie žalobcom predložených „CMR“ listov (tieto nevyhodnotili jednotlivo), avšak vzhľadom na to, že žalobcom predložené dôkazy nie sú prepravnými dokladmi „CMR“, a teda dokladmi, ktorých predloženie vyžaduje zákon na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH, tento čiastkový nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nespôsobuje ich nezákonnosť. Žalobcom predložené doklady označené ako „CMR“ listy takýmto dokladom nie sú, keďže neobsahujú zákonom stanovené údaje a súčasne žalobca nepredložil ani iné doklady stanovené v § 43 ods. 5 písm. d) Zákona o DPH (napr. zmluvy o dodaní tovaru, dodacie listy, ktoré by obsahovali údaje o vodičovi, jeho meno, priezvisko a podpis, resp. evidenčné čísla motorových vozidiel, ktorými sa mala preprava vykonať, ani doklady o prijatí platby za tovar). Údaje o vodičovi a ani evidenčné číslo motorových vozidiel, ktorými sa mala preprava vykonať nie sú obsiahnuté ani na žalobcom predložených dokladov o preprave („CMR“ listoch). Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobcove tvrdenie, že z prepravných dokladov „CMR“ je zrejmé miesto vykládky, nemá oporu v predložených „CMR“ listoch, keďže miesto vykládky a teda aj miesto určenia v týchto dokladoch absentuje (predložené tlačivá nie sú v tejto časti vyplnené) a rovnako absentuje aj údaj o dátume prevzatia deklarovaného tovaru odberateľmi v inom členskom štáte. 43. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, túto námietku správny súd vyhodnotil ako nekonkrétnu. Správny súd nie je podľa SSP oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia konkretizovať na daný prípad vyhľadávaním ich z obsahu administratívneho spisu. Z obsahu administratívneho spisu i z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že žalobca predložil na preukázanie splnenia podmienok pre odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľmi KEVOLA s.r.o., EURO-WOOD- SK s.r.o., PDR s.r.o. faktúry a dodacie listy, ktoré správca dane i žalovaný spolu s ostatnými dôkazmi vyhodnotili v súlade s ich obsahom a uviedli správu úvahu, na základe ktorej dospeli k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH a ani preverovaním vykonaným správcom dane dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľov uvedených na faktúrach nebolo preukázané.

44. Žalobca v žalobách namietal, že správca dane nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkov a osoby, ktoré boli v čase uskutočnenia dodávok tovarov a služieb konateľmi dodávateľských spoločností nevypočul, čím porušil jeho práva vyplývajúce mu z Daňového poriadku. Odôvodnenie žalovaného, ktorý poukázal na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, žalobca považoval za nesprávny výklad cit. ustanovenia. Správny súd považoval túto námietku za dôvodnú. Správca dane nevykonanie navrhovaných dôkazov odôvodnil poukazom na vyjadrenie V. B., E. H. a F. F. sú uvedené v protokole z daňovej kontroly žalobcu (výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom konaní) a k návrhu vypočuť D.. F. F. uviedol, že miestneho zisťovania v spoločnosti EURO-WOOD-SK s.r.o. sa za túto spoločnosť zúčastnil konateľ J. F., s čím sa žalovaný stotožnil a následne v tejto súvislosti poukázal na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správny súd k tomu uvádza, že ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku nie je možné vykladať tak, že správca dane rozhoduje, ktoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, resp. vyberie si len niektoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov a tieto vykoná (napr. vykonanie výsluchu F. A. a D. A.). Z ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dôkazné bremeno (v tomto prípade preukázania splnenia podmienok na odpočítanie dane, resp. na oslobodenie od dane) spočíva na daňovníkovi (žalobca), preto mu zákon priznáva právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do jej ukončenia. Žalobca počas daňovej kontroly navrhol vypočutie svedkov (fyzických osôb, ktoré boli v čase uskutočnenia dodávok tovarov a služieb konateľmi dodávateľských spoločností žalobcu). Toto oprávnenie daňového subjektu vyplývajúce z ust. § 45 ods.1 písm. c/ Daňového poriadku bráni tomu, aby bolo možné § 24 ods.2 Daňového poriadku vykladať tak, ako to urobil žalovaný, t.j. že správca dane nie je viazaný návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov (teda že nemusí navrhovaný dôkaz vykonať) a to s poukazom na vyjadrenia týchto osôb v inom konaní. Pochybenie správcu dane nespočíva v tom, že navrhovaný dôkaz nevykonal a svedkov nevypočul, ale v tom, že neuviedol skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaných dôkazov bez toho, aby bolo porušené právo žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 45 ods.1 písm. c/ Daňového poriadku. V prípade, ak daňový subjekt navrhne vykonať dokazovanie, správca dane môže vykonanie navrhnutého dôkazu odoprieť len za predpokladu, ak existujú dôvody, ktoré objektívne vylučujú, aby navrhnutým dôkazom bolo možné preukázať tvrdenú skutočnosť, pritom je podstatné, či ide o všeobecné alebo konkrétne tvrdenie daňovníka o existencii rozhodných skutočností pre správne určenie dane, ktoré daňovník žiada navrhnutým dôkazom preukázať. Za takéto skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu - výsluchu svedkov nemožno považovať také dôvody, ako tomu bolo v preskúmavaných prípadoch, keď správca dane (i žalovaný) len odkázali na vyjadrenie týchto osôb v inom daňovom konaní (kde žalobca nebol účastníkom konania), alebo na vyjadrenie vykonané pred orgánmi činnými v trestnom konaní, bez toho, aby správca dane konkrétne odôvodnil takýto postup objektívnymi dôvodmi napr. tým, že daňový subjekt navrhuje vypočuť svedkov na skutočnosti, ktoré už sú preukázané z iných dôkazov a svedecká výpoveď navrhovaného svedka by už tieto skutkové okolnosti nemohla ovplyvniť, alebo v prípade, ak by daňový subjekt navrhol vykonanie výsluchu svedkov na také tvrdenia, ktoré s prejednávanou vecou nemajú súvis alebo z dôvodu, že výsluch svedkov nemožno z objektívnych dôvodov uskutočniť. V preskúmavaných prípadoch správca dane odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy bez toho, aby uviedol relevantný dôvod na takýto postup a pokiaľ sa žalovaný s takýmto postupom stotožnil, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, čo zakladá dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.

45. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane porušil ust. § 24 Daňového poriadku (a poukázal pritom na judikatúru NS SR ohľadne dôkazného bremena daňovníka, resp. prenosu tohto dôkazného bremena), správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Zo znenia § 24 Daňového poriadku nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo na odpočet DPH (alebo právo na oslobodenie od dane). Aj judikatúra EÚ, na ktorú žalobca v žalobách poukazoval, je založená na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. Len v takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bez preukázania, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet DPH, (resp. právo na oslobodenie od platenia dane). Žalovaný však napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, ako uvádza žalobca, že dodávatelia tovaru, resp. služieb (obchodní partneri) žalobcu si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona, resp. že nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov. Rozhodnutia sú založené na tom, že v daňových kontrolách (a ani počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca. K prenosu dôkazného bremena tak nedošlo, pretože žalobcom označené rozhodnutie NS SR sa týka iného prípadu, keď daňový subjekt preukázal, že podmienky na odpočet DPH boli splnené a správca dane to spochybnil. V preskúmavaných prípadoch sa o takýto prípad nejedná a podstatné pre vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, nie je skutočnosť, že správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Námietka žalobcu, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného.

46. Žalobca v žalobách namietal, že žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach odmietol zaoberať judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazoval s tým, že mal za to, že uvedené rozsudky sa vzťahujú na predmetné konania. Takáto námietka nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutí žalovaného. Správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol svoje stanoviská k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie rozsudkov Súdneho dvora EÚ v preskúmavaných veciach, keď konštatoval, že správca dane správne poukázal na rozsudky ESD C-342/87 Genius Holding BW a C-454/98 Schmeink a Strobel, pretože v súvislosti s týmito rozsudkami poukázal na skutočnosť, ktorá je zhodná s posudzovanými vecami v tom, že daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane z faktúr, na ktorých je síce uvedená daň, avšak táto je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie z dôvodu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. dodania tovaru alebo služby a tým vzniku daňovej povinnosti. Zároveň žalovaný vyjadril svoje stanovisko k žalobcom označenému uplatneniu rozsudkov Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/04 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd. a C-484/03 Bond House Systems Ltd. Žalovaný konštatoval, že v prípadoch vyššie uvedených rozsudkov ESD sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia prevádzaného tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Faktom je, že v prípade, ak daňovník preukáže splnenie Zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočítanie DPH (resp. na oslobodenie od platenia dane) vyčerpal dôkazné bremeno. Vyplýva to zo znenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane, tiež skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinný viesť. V takom prípade, keď daňovník zvládne dôkazné bremeno, je možné takému daňovníkovi odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie od platenia dane na základe výkladu práva EÚ upravujúceho oblasť DPH, ktorý podal Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva prípady, v ktorých správca dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok, môže odmietnuť priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze zdaniteľného plnenia do iného členského štátu. O prvý prípad sa jedná vtedy, keď správca dane preukáže, že išlo o zneužitie práva, t.j. že obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej výhody u niektorého daňovníka. O druhý prípad ide vtedy, keď správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou reťazca obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel, alebo musel vedieť. V preskúmavaných veciach však boli napadnuté rozhodnutia založené na tom, že žalobca dôkazné bremeno nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane. Žalovaný i správca dane žalobcovi dostatočne zdôvodnili, prečo ním predložené faktúry samé o sebe (a ani v spojení s ďalšími ním predloženými dokladmi) nestačia na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníkov uvedených na faktúrach (KEVOLA, s.r.o., F. A., EURO-WOOOD-SK s.r.o., PDR s.r.o.). Správca dane ani vykonaním ďalších šetrení nezistil, že by boli podmienky na odpočet dane splnené. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že vzhľadom k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov (deklarované dodanie tovaru a služieb), dôkazné bremeno ich preukázania je na daňovom subjekte, pričom predloženie len zákonom formálne vyhotovených daňových dokladov sa javí ako nedostatočné. Žalobcove tvrdenie, že zo strany žalovaného i správcu dane nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia teda nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ani správcu dane. Žalovaný skonštatoval, že je na daňovom subjekte, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, podľa ktorého obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Podstatné je, že napadnuté rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane boli založené na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru, resp. služieb od svojich dodávateľov uvedených na faktúrach, z ktorých si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach júl až december 2011 uplatnil odpočítanie DPH. Argumentácia žalobcu uvedená v žalobách týkajúca sa skutočností, že v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim a s tým súvisiaca povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať (s poukazom na rozsudok ESD vo veci Mahagében Kft.), nemá vzťah k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí žalovaného.

47. Námietka, že žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane v odôvodnení napadnutých rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov žalobcu na vykonanie dôkazov, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ani v odôvodnení rozhodnutí správcu dane. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí k návrhom na vypočutie svedkov - konateľov dodávateľských spoločností uviedol dôvody, pre ktoré návrhu žalobcu na vypočutie týchto svedkov nevyhovel. Vo vzťahu k návrhu na vypočutie konateľa dodávateľa KEVOLA s.r.o. V. B. správca dane poukázal na vyjadrenie V. B., E. H. a F. F. uvedené v Protokole z daňovej kontroly, ako aj na výsledky preverovania zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou KEVOLA s.r.o. a žalobcom, ako sú uvedené v označených častiach Protokolu, z ktorých vyplýva, že nebolo potvrdené dodanie tovaru od dodávateľa KEVOLA s.r.o. pre žalobcu. Vo vzťahu k návrhu na vypočutie svedka D.. F. (resp. F.) F., žalobcom označenému ako konateľovi spoločnosti EURO-WOOD-SK s.r.o., správca dane uviedol, že správcom dane bolo vykonané miestne zisťovanie u subjektu EURO-WOOD-SK s.r.o., ktorého sa zúčastnil konateľ spoločnosti J. F. a poukázal na jeho výpoveď uvedenú v zápisnici o miestnom zisťovaní. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že svedok D.. F., resp. F. F. označený žalobcom ako konateľ spoločnosti EURO- WOOD-SK s.r.o. podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici nie je a ani v kontrolovanom zdaňovacom období nebol konateľom tejto spoločnosti. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov- výsluchu svedkov- uviedol, že poukazuje na § 24 ods. 2 Daňového poriadku a že z rozhodnutí správcu dane bolo zrejmé, že disponoval informáciami o činnosti KEVOLA s.r.o., ktoré boli poskytnuté aj p. B.. K nevypočutiu Q. J. a F. F. uviedol, že správca dane disponoval informáciami o činnosti dodávateľa PDR s.r.o. aj od týchto bývalých konateľov. Žalobcova námietka, že žalovaný sa touto odvolacou námietkou nezaoberal, preto nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného. Skutočnosť, že žalobca s takýmto odôvodnením nesúhlasí, alebo ho považuje za nedostačujúce, nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, resp. ich nepreskúmateľnosť.

48. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí rovnako nebola dôvodná. Žalobca predovšetkým túto námietku v žalobách nekonkretizoval len všeobecne uviedol, že rozhodnutia sú nepresvedčivé, neobsahujú dostatočné dôvody, na základe ktorých sú rozhodnutia založené a neobsahujú skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie správcu dane. Správny súd v zmysle SSP nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutia takýmito vadami netrpia. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného obsahujú zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný uvádza, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe ich nezákonnosť (z dôvodu ich nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Pre úplnosť správny súd opätovne uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť.

49. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. 50. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v podstatnej časti podanej správnej žaloby dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore s logickým uvažovaním, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola formulovaná, nebolo možné na niektoré časti žaloby prihliadať.

51. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bode 44 tohto rozsudku napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. g/ SSP, pretože po preskúmaní žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného zistil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. V ďalšom konaní orgán verejnej správy buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy - výsluch svedkov (konateľov deklarovaných dodávateľov žalobcu) alebo v prípade, ak takýto dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí (rozhodnutiach) uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. V prípade vykonania výsluchu svedkov orgán verejnej správy upovedomí žalobcu o termíne výsluchu, aby tento mohol byť prítomný na výsluchu svedkov a aby mohol využiť svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 45 ods. 1, písm. e/ Daňového poriadku (klásť svedkom otázky). Následne opätovne vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané dôkazy, každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach a vo veciach opätovne rozhodne. Rozhodnutia pritom odôvodní tak, aby tieto obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: JUDr. Alena Antalová rozsudok nepodpísala pre ospravedlnenú neprítomnosť v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania.