Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-141-2018.pdf
PDF · 149 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/141/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. R. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, so sídlom L. A. XXXX/X, XXX XX O., proti žalovanému: Akadémia vzdelávania Tatry s.r.o., so sídlom Ul. 1. Mája 697/26, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 337 494, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., advokátkou, so sídlom Námestie osloboditeľov 65/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 50 178 105, v konaní o zaplatenie 6.873,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/122/2017-172 zo dňa 11.4.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/122/2017-172 zo dňa 11.4.2018 v napadnutom výroku II., ktorým žalobu v časti o zaplatenie 6.707,58 Eur a úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 6.873,50 Eur od 18.10.2015 do 1.2.2016 a zo sumy 6.707,58 Eur od 2.2.2016 do zaplatenia zamietol a vo výroku III., podľa ktorého žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 95,18%, p o t v r d z u j e. Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/122/2017-172 zo dňa 11.4.2018 vo výroku I., podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 165,92 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 2.2.2016 do zaplatenia, o d m i e t a .
Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 165,92 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 2.2.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie 6.707,58 Eur a úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 6.873,50 Eur od 18.10.2015 do 1.2.2016 a zo sumy 6.707,58 Eur od 2.2.2016 do zaplatenia zamietol. Výrokom III. o trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 95,18 %, o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. 2. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav okresný súd právne posúdil za aplikácie ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 263 ods. 1, 2, § 673 ods. 1, 2, § 676 ods. 1, 2, 3, § 680, § 681 Obchodného zákonníka. 3. Okresný súd poukázal na to, že predmetom konania na základe žaloby je zaplatenie podielu na zisku po zániku zmluvy o tichom spoločenstve vo výške 25 % ku dňu zániku zmluvy - 30.6.2015, t.j. za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 na základe mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 30.6.2015 (25 % zo sumy 27.494 Eur = 6.873,50 Eur s príslušenstvom, ktorými sú úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 18.10.2015).
4. Okresný súd uviedol, že žalobca ako tichý spoločník a žalovaný ako podnikateľ uzavreli dňa 1.3.2015 v písomnej forme Zmluvu o tichom spoločenstve na dobu určitú do 31.12.2015 (ďalej len ,,zmluva“). Medzi stranami nebolo sporné, že ku dňu uzavretia zmluvy 1.3.2015 žalobca poskytol žalovanému vklad vo výške 17.000 Eur. V článku V. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná závierka a tichý spoločník sa podieľa na hospodárskom výsledku podnikateľa v podiele 25 % k celku s tým, že vytváraný podiel na zisku mu podnikateľ bude vyplácať mesačne. V Čl. VI. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že podnikateľ - žalovaný je povinný uskutočniť ročnú účtovnú závierku v lehotách podľa zákona o účtovníctve, kde bude presne vymedzený podiel na zisku, prípadne na strate spoločnosti. Nárok na podiel na zisku vzniká do 30 dní po vyhotovení ročnej závierky. V prípade odstúpenia od zmluvy dohodou, prípadne výpoveďou podiel na zisku bude vymedzený a vyporiadaný v lehote a majetkový vklad bude vrátený v lehote 30 dní po zániku zmluvy. V Čl. VIII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že účasť tichého spoločníka zaniká a) uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá, b) výpoveďou jedného zo spoločníkov, c) ak podiel tichého spoločníka na strate dosiahne výšku jeho pôvodného vkladu, d) ukončenie podnikania, na ktoré zmluva vznikla, e) vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa, f) rozhodnutím súdu, g) dohodou. Výpovedná doba bola určená na jeden mesiac. V Čl. IX. bod 2. zmluvy o tichom spoločenstve sa zmluvné strany dohodli, že zmluva sa stáva účinnou zložením majetkového vkladu tichého spoločníka. Podpisy zmluvných strán boli overené mestom Poprad 6.3.2015. 5. Dňa 6.8.2015 uzavreli zmluvné strany Dohodu o zániku účasti tichého spoločníka (ďalej len ,,dohoda“), pričom podpisy zmluvných strán boli overené mestom Poprad dňa 6.8.2015. V Čl. I. dohody zmluvné strany výslovne uviedli ...„Podnikateľ a tichý spoločník sa vzájomne dohodli na zániku tichého spoločenstva dohodou podľa Čl. VIII Ods. 1 písm. g) Zmluvy o tichom spoločenstve ku dňu 30.6.2015 s výpovednou lehotou jeden mesiac, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti a účinnosti dohody o zániku účasti tichého spoločníka.“ V Čl. II. dohody sa zmluvné strany dohodli „1. Podnikateľ a tichý spoločník sa dohodli, že podiel na zisku bude vymedzený riadnou účtovnou závierkou ku dňu 30.6.2015 a vrátený v lehote 30 dní po zániku Zmluvy o tichom spoločenstve na účet tichého spoločníka vedený v O. K. číslo účtu... 2. Podnikateľ a tichý spoločník sa dohodli, že vklad tichého spoločníka vo výške 13.000 Eur bude vrátený spolu s podielom na zisku v podiele 25 % k celku, do 30 dní po zániku zmluvy o tichom spoločenstve na účet tichého spoločníka vedený v O. K....“. Dňa 9.9.2016 uzavreli žalobca a žalovaný „Uznanie záväzku a dohodu o splátkach“, v ktorej žalovaný uznal záväzok žalobcu vo výške 11.303,67 Eur titulom plnenia z dohody o zániku účasti tichého spoločníka uzavretej dňa 6.8.2015 - titulom vrátenia celého vkladu tichého spoločníka riadne a včas. Dňa 9.9.2016 notárka JUDr. Zuzana Mercerová spísala so stranami sporu Notársku zápisnicu (N168/2016, NZ31640/2016, NCRIS32492/2016), v ktorej žalovaný uznal záväzok a súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice vo vzťahu k vkladu tichého spoločníka vo výške 11.303,67 Eur. Dňa 8.10.2015 uzavreli žalobkyňa a žalovaný „Uznanie záväzku a dohodu o splátkach“, obsahujúcu nielen uznanie záväzku titulom vrátenia vkladu tichému spoločníkovi po zániku zmluvy o tichom spoločenstve vo výške 17.000 Eur, ale aj titulom 25 % podielu na čistom zisku vymedzeného riadnou účtovnou závierkou spoločnosti s tým, že podiel 25 % na čistom zisku bude špecifikovaný na základe ročnej uzávierky za rok 2015 audítorom u dlžníka a dlžník ho zaplatí do 5 pracovných dní od predĺženia riadnej ročnej závierky bezhotovostne na účet žalobcu vedenom v O. K. číslo účtu ... . Dňa 9.10.2015 bola notárom JUDr. Štefanom Siskovičom spísaná Notárska zápisnica (N1033/2015, NZ35454/2015, NCRIS36244/2015), ktorá je súčasne exekučným titulom, v ktorej okrem uznania záväzku titulom vrátenia vkladu tichého spoločníka s príslušenstvom žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi aj z titulu 25 % podielu na čistom zisku vymedzeného riadnou ročnou účtovnou závierkou povinnej osoby - dlh 2 s tým, že podiel 25 % na čistom zisku bude špecifikovaný na základe ročnej uzávierky za rok 2015 audítorom u povinnej osoby a povinná osoba ho zaplatí oprávnenej osobe do 5 pracovných dní od predloženia riadnej ročnej závierky bezhotovostne na účet oprávnenej osoby, vedenom v O. K.... Zmluvné strany dohodli v prípade nezaplatenia dlhu úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne počnúc dňom zročnosti (splatnosti) dlhu až do zaplatenia. Uznanie dlhu tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice ako príloha č. 1. 6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi vklad tichého spoločníka po zániku zmluvy o tichom spoločenstve vo výške vloženej žalobcom s príslušenstvom, ale nebol vyplatený podiel na zisku. 7. Okresný súd vo všeobecnosti uviedol, že záväzkové vzťahy zo zmluvy o tichom spoločenstve majú charakter absolútnych obchodov a podliehajú režimu Obchodného zákonníka. Tichý spoločník nemá postavenie spotrebiteľa, podieľa sa svojím majetkom formou vkladu na podnikaní, hoci sám podnikateľ nie je. Svoje práva a povinnosti môže uplatňovať cez ustanovenia Obchodného zákonníka a zmluvné dojednania. Charakter zmluvnej strany, či ide o podnikateľa alebo iný subjekt podliehajúci Obchodnému
zákonníku, je irelevantný. Zmluva o tichom spoločenstve nie je spotrebiteľská zmluva. Podnikateľ ako zmluvná strana zmluvy o tichom spoločenstve voči tichému spoločníkovi nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda nie je dodávateľom. Fyzická osoba - občan má zo zákona možnosť uzavretím zmluvy o tichom spoločenstve sa podieľať na podnikaní, z ktorého mu vzniká nárok na podiel na zisku ako výsledku podnikania. Tichý spoločník nie je odoberateľom tovaru alebo služby podnikateľa, ale sa podieľa na podnikaní, preto nemá postavenie spotrebiteľa a z toho vyplývajúcu ochranu. Ustanovenia § 675 a § 276 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, vzťahujúce sa na zmluvu o tichom spoločenstve majú kogentný charakter (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka). Od ustanovenia § 673 Obchodného zákonníka, kde je definovaná zmluva o tichom spoločenstve, sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Zmluva o tichom spoločenstve vyžaduje pre platnosť písomnú formu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o tichom spoločenstve sú 1/ určenie zmluvných strán, 2/ určenie predmetu a výšky vkladu tichého spoločníka, 3/ záväzok tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi vklad, 4/ určenie podielu tichého spoločníka na zisku podnikateľa. 8. Okresný súd uzavrel, že zmluva o tichom spoločenstve uzavretá medzi stranami sporu obsahuje všetky základné ustanovenia a je platná. Nepovažoval za rozhodné, že žalovaný nakladal s peňažnou sumou 17.000 Eur pred uzavretím zmluvy z iného titulu, keďže táto sa až okamihom uzavretia zmluvy o tichom spoločenstve stala vkladom. 9. Okresný súd ďalej poukázal na to, že okrem ust. § 673, § 676 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka sú všetky ostatné ustanovenia upravujúce zmluvu o tichom spoločenstve v Obchodnom zákonníku dispozitívne, teda zmluvné strany sa môžu odchýliť od zákonnej úpravy. Rovnako ust. § 679 Obchodného zákonníka o spôsobe zániku zmluvy o tichom spoločenstve je dispozitívne, čo znamená, že si ho zmluvné strany môžu dohodnúť v zmluve odlišne od zákonnej úpravy. Ak zmluva o tichom spoločenstve zanikne v priebehu kalendárneho roka, tichému spoločníkovi patrí podiel zo zisku zodpovedajúci dobe podnikania za jeho účasti. V tomto prípade sa splatnosť podielu na zisku nespravuje kogentným ust. § 676 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale dispozitívnym ustanovením § 680 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania (zisku) do 30 dní po zániku zmluvy o tichom spoločenstve. Splatnosť nároku na vklad zvýšený o podiel tichého spoločníka na zisku, ktorý vzniká podľa dispozitívneho ustanovenia § 680, si zmluvné strany môžu dohodnúť odlišne od zákonnej úpravy. Splnenie záväzku podnikateľa vyplatiť tichému spoločníkovi podiel na zisku sa spravuje všeobecnými ustanoveniami § 324 a nasl. Obchodného zákonníka o zániku záväzku splnením. V prípade omeškania podnikateľa vzniká oprávnenému právo požadovať úroky z omeškania, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. 10. Keďže v čase začatia konania na okresnom súde vklad tichého spoločníka už vrátený bol, predmetom súdneho sporu bolo zaplatenie podielu na zisku do okamihu zániku účasti tichého spoločníka v obchodnej spoločnosti - žalovaného podľa § 680 Obchodného zákonníka. Okresný súd uviedol, že po zániku zmluvy o tichom spoločenstve vzniká tichému spoločníkovi oprávnenie na vrátenie poskytnutého vkladu zvýšeného o podiel tichého spoločníka na výsledku podnikania do okamihu zániku zmluvy o tichom spoločenstve (ak nedošlo k jeho zníženiu) s príslušenstvom. Tichému spoločníkovi po ukončení účasti obchodnej spoločnosti patria všetky práva a povinnosti veriteľa voči svojej pohľadávke. 11. Bolo zrejmé, že dňa 6.8.2015 uzavreli zmluvné strany Dohodu o zániku účasti tichého spoločníka, v ktorej Čl. I. sa dohodli na zániku zmluvy o tichom spoločenstve dohodou ku dňu 30.6.2015 s výpovednou lehotou jeden mesiac, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti a účinnosti dohody o zániku tichého spoločníka. V Čl. II sa dohodli, že 1/ podiel na zisku bude vymedzený riadnou účtovnou závierkou ku dňu 30.6.2015 a vrátený v lehote 30 dní po zániku zmluvy o tichom spoločenstve, 2/ vklad tichého spoločníka vo výške 17.000 Eur bude vrátený spolu s podielom na zisku v podiele 25 % k celku, do 30 dní po zániku zmluvy o tichom spoločenstve. 12. Okresný súd poukázal na náležitosti právneho úkonu, ktoré zákonná úprava vyžaduje pre jeho platnosť a zvýraznil, že právny úkon musí byť určitý vo vzťahu k stranám úkonu, k jeho obsahu a predmetu. Právny úkon sa považuje za neurčitý, ak je po jazykovej stránke vyjadrený zrozumiteľne, ale je nejednoznačný, a tým sa stáva neurčitý jeho vecný obsah a nie je možné tento nedostatok preklenúť aplikáciou § 266 Obchodného zákonníka. 13. Okresný súd skonštatoval, že vôľa strán dohody je vyjadrená neurčito a obsah dohody je medzi stranami sporný. Podľa dohody malo dôjsť k zániku zmluvy 30.6.2015 dohodou, ale dohoda bola uzavretá až 6.8.2015 (neskôr). Súčasne zmluvné strany uviedli, že výpovedná lehota je jeden mesiac, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti a účinnosti dohody. Podľa okresného súdu nebolo možné určiť, kedy zanikla dohoda o tichom spoločenstve, či dňom 30.6.2015, či dňom uzavretia dohody dňa 6.8.2015, či iný deň, keďže si dohodli výpovednú lehotu jeden mesiac viazanú na právoplatnosť a účinnosť dohody (účinnosť právneho úkonu nastáva okamihom vyvolania následkov z právneho
úkonu, preto sa od účinnosti nemôže odvíjať začatie plynutia lehoty, ktorá má účinky jej uplynutím vyvolať). Práve pre spornosť tvrdení strán o ich úmysle, nebolo možné aplikovať výkladové pravidlo § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, ani podľa významu, ktorý by sa mu spravidla prikladal podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, ani podľa okolností súvisiacich s prejavom vôle podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, ani podľa § 266 ods. 4 na ťarchu strany, ktorá výraz prvá použila v dvojstrannom písomnom právnom úkone, s prihliadnutím k tomu, že žalobca má právnické vzdelanie a nemá postavenie spotrebiteľa. Preto považoval tento právny úkon pre neurčitosť za absolútne neplatný. Okresný súd uzavrel, že zmluva o tichom spoločenstve tak zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá 31.12.2015. 14. Okresný súd zhodnotil, že ostatné dojednania strán sa viazali na zánik zmluvy, a to napríklad splatnosť vrátenia vkladu a podielu na zisku. Zároveň uzavrel, že je viazaný žalobou a v sporovom konaní nemôže (pokiaľ to nevyplýva z právneho predpisu) prekročiť žalobný návrh ani priznať iný nárok. Nárok žalobkyne považoval za oprávnený v časti podielu na zisku 25 % od 1.3.2015 (od okamihu uzavretia zmluvy o tichom spoločenstve, keďže v tom čase bol poskytnutý vklad tichého spoločníka) do 30.6.2015 (vymedzené žalobou, hoci zmluva zanikla) podľa ročnej účtovnej závierky za rok 2015 (keďže zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá). Okresný súd nepovažoval za relevantné, či je účtovná závierka za rok 2015 osvedčená, či vyhotovená audítorom, lebo takúto povinnosť mal žalovaný a jej nesplnenie nebolo možné vykladať na ťarchu žalobcu. Výsledok hospodárenia za toto účtovné obdobie po zdanení bol 1.991 Eur : 12 mesiacov = 165,92 Eur x 4 mesiace = 663,66 Eur x 0,25 = 165,92 Eur. Vo zvyšnej časti istiny 6.707,58 Eur a prislúchajúceho príslušenstva žalobu zamietol (6.873.50 - 165,92 = 6.707,58). Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením deň nasledujúci po splatnosti (splatnosť podielu na vklade do 30 dní od zániku zmluvy 31.12.2015 podľa § 680 Obchodného zákonníka, t.j. 1.2.2016, teda pondelok (posledný 30. deň lehoty pripadol na sobotu 30.1.2016, omeškania od 2.2.2016). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu. Okresný súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o nepriznaní trov konania. Žalované 6.873,50 Eur (100 %), 68,73 (1%); 165,92 : 68,73 = 2,41 %; 6.707,58 : 68,73 = 97,59 %, pomer úspechu žalovaného je 95,18 Eur (97,59 - 2,41 = 95,18). 15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca vo všetkých výrokoch. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, ako aj, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalobca namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil situáciu, keď dospel k zisteniu, že dohoda o zániku účasti tichého spoločníka je neplatný právny úkon pre svoju neurčitosť a z toho vyplývajúcim nesprávnym skutkovým zistením, že účasť tichého spoločníka zanikla dňa 31.12.2015. Žalobca trval na názore, že k zániku jeho účasti tichého spoločníka v spoločnosti žalovaného došlo 06.09.2015, keďže dohoda bola podpísaná dňa 06.08.2015 a výpovedná lehota skončila 06.09.2015. V dohode o zániku účasti tichého spoločníka je uvedené, že podnikateľ a tichý spoločník sa dohodli o zániku Zmluvy o tichom spoločenstve ku dňu 30.06.2015 s výpovednou lehotou 1 mesiac, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti a účinnosti Dohody. Nakoľko bola Dohoda podpísaná 06.08.2015, žalobca mal za to, že výpovedná lehota skončila 06.09.2015 a k tomuto dátumu zanikla účasť tichého spoločníka v spoločnosti. Pri formulácii výpovednej lehoty 1 mesiac Dohoda vychádzala zo Zmluvy o tichom spoločenstve, kde je v ČI. VIII bod 1 uvedené, že ...„výpovedná doba je jednomesačná“. Pokiaľ obe zmluvné strany prejavili slobodnú vôľu, tak do Zmluvy o tichom spoločenstve, ako aj Dohody zakomponovať výpovednú dobu 1 mesiac, nemôže sa jedna zmluvná strana dovolávať neplatnosti Dohody, keďže túto skutočnosť sama podpisom Dohody spôsobila. Podľa žalobcu Obchodný zákonník význam vôle uprednostňuje pred jazykovým prejavom, keď prvoradý význam má subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho. V súvislosti s výkladom vôle poukázal na rozsudky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 81/2003, č. 56/2006. Mal za to, že spoločné konanie žalobcu a žalovaného sledovalo úmysel ukončiť účasť tichého spoločníka vo firme a vyrátať zisk na základe vyhotovenej mimoriadnej účtovnej závierky k 30.06.2015. Žalobca trval na tom, že Dohoda o zániku účasti tichého spoločníka je platný právny úkon a okresný súd nesprávne a neoprávnene vylúčil kogentné ust. § 266 Obchodného zákonníka pre aplikáciu výkladového pravidla z dôvodu, že žalobca má právnické vzdelanie, čím bol porušený princíp právnej istoty. 16. Žalobca poukázal na to, medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu Dohody o zániku účasti tichého spoločníka, na základe ktorej žalovaný dobrovoľne vyplatil niekoľko splátok z vkladu tichého spoločníka a na základe rovnakej dohody vyhotovil notársku zápisnicu dňa 8.10.2015, v ktorej sa zaviazal k úhrade vkladu 17.000 Eur a 25 % zisku z podnikania. Následne, keďže si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, podpísal uznanie dlhu a splátkový kalendár na zvyšnú sumu. Keďže si žalovaný neplnil povinnosti dlžníka, Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, ktorý nespochybnil platnosť Dohody o
zániku účasti tichého spoločníka, vydal poverenie exekútorovi JUDr. Hucikovi na vykonanie exekúcie zvyšnej časti nevyplateného vkladu, ktorý žalovaný dobrovoľne splnil ešte pred vydaním exekučného príkazu a ani vtedy nespochybnil platnosť Dohody. Nakoľko správanie sa žalovaného po uzavretí Dohody o zániku účasti tichého spoločníka jasne preukazuje jeho skutočnú vôľu a úmysel naplniť túto dohodu v zmysle ukončenia účasti tichého spoločníka ku dňu 30.6.2018 z dôvodu, aby sa ďalej nepodieľal na podnikaní podnikateľa a vyplatiť mu jeho vklad spolu s 25 % podielom na zisku po zdanení, preukazuje rozsiahla písomná komunikácia medzi stranami. Podľa žalobcu žalovaný hľadá spôsob ako nesplniť svoju povinnosť uhradiť podiel na podnikaní za rozhodujúce obdobie tak, ako si na tento účel dohodli a žalobcovi prináleží podľa Dohody o zániku účasti tichého spoločníka zo dňa 6.8.2015 a následnej Notárskej zápisnice zo dňa 9.10.2015. Tvrdenia žalovaného, že ustanovenia v zmluve sú zmätočné a nejasné, sú úmyselné a sledujú spôsobiť relatívnu neplatnosť právneho úkonu, žalovaný zneužíva právo vo svoj prospech, a preto by súd v zmysle základných princípov Článku 5 CSP by nemal poskytnúť právnu ochranu takýmto procesným úkonom. 17. Žalobca namietal nesprávne posúdenie veci v tom smere, že súd je viazaný žalobným návrhom, a teda nemôže priznať viac ako podiel na zisku od 01.03.2015 do 30.06.2015. Poukázal na to, že samotný petit obsahuje len formuláciu o povinnosti zaplatiť istinu 6.873,50 Eur s úrokom z omeškania a neobsahuje žiadny údaj, z akého časového pôsobenia žalobcu ako tichého spoločníka sa má táto suma vypočítať. Podľa žalobcu súd je viazaný výlučne len číselným vyjadrením nároku žalobcu v Eurách a nemôže ísť nad rámec tejto sumy, avšak samotné vyhodnotenie, z čoho žalobcov nárok vyplýva, vždy závisí na úvahe súdu bez ohľadu na znenie žalobného petitu a odôvodnenia žaloby. Okrem toho žalobca má nárok na 25% podiel na zisku zo sumy 27.494 Eur (§ 680 Obchodného zákonníka) bez ohľadu na dĺžku trvania účasti tichého spoločníka v spoločnosti, takže je irelevantné či účasť tichého spoločníka bola od 01.03. do 30.06.2015 alebo bola v inom časovom intervale. Takéto obmedzenie nároku podielu na zisku nebolo nikde v zmluve o tichom spoločenstve zakotvené. Ak mal okresný súd za to, že účasť tichého spoločníka zanikla k 31.12.2015, tak mal v ďalšom argumentovať, že podiel na zisku prináleží tichému spoločníkovi za obdobie od 01.03.2015 do 31.12.2015 a z takto určeného časového obdobia vypočítať podiel na zisku, ktorý by bol v takom prípade 1.991 Eur: 12 mesiacov = 165,92 Eur x 10 mesiacov = 1.659,17 Eur x 0,25% = 414,79 Eur. 18. Žalobca ďalej namietal, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 243/2007 zo dňa 27.11.2008, v tom smere, že pri zániku účasti tichého spoločníka spoločnosti k inému dátumu ako je 31.12., sa musí podiel na zisku tichého spoločníka určovať na základe mimoriadnej účtovnej závierky k dátumu, kedy zaniká účasť tichého spoločníka spoločnosti. Zdôraznil, že zo samotného znenia Dohody o zániku účasti tichého spoločníka vyplýva, že žalobca má nárok na podiel na zisku vymedzený mimoriadnou účtovnou závierkou ku dňu 30.06.2015. Žalovaný nezodpovedal v konaní na otázku, prečo vlastne bola vypracovaná mimoriadna účtovná závierku k dátumu 30.06.2015 a okresný súd sa k tejto zásadnej otázke nevyjadril. Žalobca mal za to, že jeho nárok je daný v tom smere, že pri určení podielu na zisku treba vychádzať z mimoriadnej účtovnej závierky ku dňu 30.06.2015, teda žalobca má nárok na 25% podiel na zisku zo sumy 27.494 Eur bez ohľadu na dĺžku trvania účasti tichého spoločníka v spoločnosti. Podľa žalobcu funkčnosť ust. § 680 Obchodného zákonníka treba chápať aj v tom rozmere, že pokiaľ tichý spoločník stratí možnosť kontrolovať podnikateľa pri predčasnom ukončení jeho účasti v spoločnosti, tak zákonodarca za rozumné považuje, aby tichý spoločník mal nárok na podiel na zisku z hospodárskeho výsledku zisteného ku dňu zániku účasti tichého spoločníka v spoločnosti, teda na základe mimoriadnej účtovnej závierky k 30.06.2015. Zároveň namietal, že okresný súd pri hodnotení dôkazov a svojom rozhodovaní nezohľadnil Čl. 2, 5, 6, 11, 15 CSP, teda jeho základné princípy. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť vo všetkých výrokoch tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 19. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne. Žalovaný súhlasil s právnym posúdením okresného súdu ohľadom neplatnosti Dohody o zániku účasti tichého spoločníka zo dňa 6.8.2015. Žalovaný poukázal na to, že zmluvné strany sa dohodli na zániku účasti tichého spoločníka tak, že účasť tichého spoločníka zaniká Dohodou ku dňu 30.6.2015 s výpovednou lehotou jeden mesiac, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti a účinnosti dohody. Uvedené ustanovenie je úplne zmätočné a neurčité, pretože: 1/ Nie je jasné, k akému dátumu má účasť tichého spoločníka zaniknúť, či k dohodnutému dátumu 30.6.2015 alebo k inému dátumu. Žalobca uvádzal, že účasť tichého spoločníka zanikla najneskôr ku dňu 3.9.2015, teda je otázne, či mohla zaniknúť aj skôr. 2/ Podľa žalobcu účasť tichého spoločníka zanikla najneskôr ku dňu 3.9.2015, pričom vychádza z toho, že to je v dôsledku plynutia výpovednej lehoty 1 mesiac, ktorá začala plynúť 3.8.2015. Takýto spôsob ukončenia je neurčitý, zmätočný a právne neprípustný, pretože nie je možné kumulovať dva rôzne
spôsoby zániku záväzku, a to dohodu a výpoveď. Dohodou sa strany dohodnú na konkrétnom dni ukončenia, pričom výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý adresuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane. Žiadny takýto právny úkon urobený nebol. 3/ V dohode sa uvádza, že výpovedná lehota je jednomesačná a začína plynúť dňom právoplatnosti a účinnosti dohody. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že zmluva alebo dohoda sa nikdy nemôžu stať právoplatnými. 4/ Dohoda bola podpísaná dňa 6.8.2015, preto je nejasné a neurčité, prečo údajná výpovedná lehota začína plynúť 3.8.2015, a teda účasť tichého spoločníka zaniká najneskôr ku dňu 3.9.2015.
20. Podľa žalovaného v dôsledku neplatnosti dohody zanikla zmluva o tichom spoločenstve dňa 31.12.2015 (t.j. uplynutím dohodnutej doby), a preto je za každých okolností relevantná ročná účtovná závierka ku dňu 31.12.2015. Podľa žalovaného okresný súd správne aplikoval ust. § 37 Občianskeho zákonníka a § 266 Obchodného zákonníka.
21. Žalovaný uviedol, že ak by aj zmluva o zániku účasti bola z akéhokoľvek dôvodu platná, medzi stranami bolo ujasnené a dojednané, že podiel na zisku sa vypočíta podľa ročnej účtovnej závierky za rok 2015. Súhlas žalobcu, že podiel na zisku za vypočíta z riadnej ročnej účtovnej závierky, vyplýval aj zo vzájomnej komunikácie, a to e-mailu zo dňa 30.9.2015, Čl. I., čl. II.2 Uznania zo dňa 8.10.2015, ako aj Notárskej zápisnice z 09.10.2015. Teda, i následné správanie strán svedčilo v prospech toho, že sa strany zhodli na tom, že pre účely výpočtu podielu na zisku je relevantná ročná účtovná závierka za rok 2015. Žalovaný dal do pozornosti, že predložená účtovná závierka nie je mimoriadna účtovná závierka, ide o priebežnú účtovnú závierku, ktorú si žalovaný dáva urobiť pravidelne počas roka, navyše na jej získanie účtovníčka nezohľadňuje žiadne relevantné položky, neuzatvárajú sa účtovné knihy a inventarizácia sa vykonáva v obmedzenom rozsahu, a preto nemá výpovednú hodnotu. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s rozhodnutím NS SR sp. zn. 6Obo 243/2007, tak žalovaný mal za to, že nemal dôvod sa s uvedeným rozhodnutím vysporiadávať, keďže sa týkal situácie, v ktorej účasť tichého spoločníka zanikla v priebehu kalendárneho roku. Okresný súd vo veci prejednávanej v citovanom rozhodnutí však takisto za rozhodnú a podstatnú považoval ročnú účtovnú závierku. Žalovaný zvýraznil, že okresný súd správne a dostatočne konkrétne uviedol, že vzťah sporových strán nie je spotrebiteľský. Zmluva o tichom spoločenstve je špecifickým zmluvným typom, ktorá umožňuje tichému spoločníkovi participovať na podnikaní, a preto za žiadnych okolností nemôže tichý spoločník naplniť znaky podstatné pre status spotrebiteľa.
22. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 18.06.2018. Zotrval na argumentoch a názore, že dohoda o zániku účasti tichého spoločníka je platný právny úkon. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako podnikateľ nesie oveľa väčšiu zodpovednosť za správne znenie zmluvy o tichom spoločenstve, ako aj dohody po obsahovej a formálno-právnej stránke a považoval za v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku dávať formálno- právne nedostatky oboch právnych úkonov za vinu žalobcovi o to viac, keď ide o vzťah spotrebiteľ - dodávateľ. Podľa žalobcu, pokiaľ obe zmluvné strany prejavili slobodnú vôľu tak do zmluvy o tichom spoločenstve, ako aj dohody zakomponovať výpovednú dobu 1 mesiac, nemôže sa teraz jedna zmluvná strana dovolávať neplatnosti dohody na základe tejto skutočnosti. Skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol dátum skončenia zmluvného vzťahu 03.09.2015 a neskôr tento dátum ustálil na 06.09.2015, nemá žiaden podstatný význam pre meritum veci. Vyhodnotiť dátum skončenia zmluvy bolo povinnosťou súdu. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvné strany do dohody zakomponovali výraz riadna účtovná závierka, čo je zrejmá chyba v písaní a počítaní, pretože táto závierka mala byť a aj bola vyhotovená ku dňu 30.06.2015, a teda nie je možné v takomto prípade hovoriť o riadnej účtovnej závierke. Podľa žalobcu podstatne smerodajnejší je údaj 30.06.2015, pretože k tomuto dátumu aj mimoriadna účtovná závierka vyhotovená bola, z čoho je zrejmé, že dátum 30.06.2015 uvedený v dohode nie je zrejmou chybou v písaní a počítaní. Poukázal na to, že žalovaný sa nevyjadril ku skutočnosti, prečo nechal vypracovať mimoriadnu účtovnú závierku k 30.06.2015 a zotrval na tom, že jediným dôvodom vypracovania tejto závierky bolo stanovenie podielu na zisku žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.
23. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupkyne v podaní zo dňa 9.7.2018. Poukázal na predchádzajúce vyjadrenia v tom smere, že predmetný zmluvný vzťah nie je vzťah spotrebiteľský, pretože tichý spoločník práve prostredníctvom tichého spoločenstva participuje na podnikaní. Cieľom tichého spoločenstva je práve podnikať, t.j. dosahovať zisk, dosahovať
príjem a zarábať, avšak bez poskytovania vlastnej identity navonok. K poukazu žalobcu na zmluvnú voľnosť žalovaný uviedol, že zmluvné strany síce môžu vytvárať svoj vzťah v rámci pravidiel zmluvnej voľnosti, avšak sú stále limitované náležitosťami právnych úkonov, ktoré sú obsiahnuté v kogentných normách Občianskeho zákonníka. Zmluvné strany v tomto prípade dojednali ukončenie zmluvy dvoma navzájom sa vylučujúcimi spôsobmi a takto dojednané ukončenie zmluvy nemožno nijako rozumne interpretovať. Z takéhoto dojednania teda jednoznačne pramení neistota ohľadom toho, kedy má byť zmluvný vzťah ukončený. Ohľadom tvorby zmluvy nemožno ťarchu pripísať žalovanému, pretože žalobca je na rozdiel od konateľa žalovaného osoba s právnickým vzdelaním. Čo sa týka samotnej vôle a dohody o tom, že pri výpočte podielu na zisku sa bude vychádzať z ročnej účtovnej závierky za rok 2015, žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 17.5.2018, e-mailovú komunikáciu strán, obsah Uznania záväzku a Dohody o splátkach zo dňa 8.10.2015 a Notárskej zápisnice zo dňa 9.10.2015, kde obe strany jasne prejavili vôľu vychádzať z riadnej účtovnej závierky. Žalovaný zotrval na tom, že predložená účtovná závierka nie je ani mimoriadna účtovná závierka, ktorá musí spĺňať osobitné náležitosti. Ide o priebežnú účtovnú závierku. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „ďalej len CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie 6.707,58 Eur s príslušenstvom zamietnutá a v závislom výroku III., podľa ktorého má žalovaný nárok na náhradu trov konania od žalobcu 95,18%, potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého rozsudku, podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 165,92 Eur s príslušenstvom, bolo odmietnuté podľa ust. § 386 písm. c) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/141/2018-238 zo dňa 11.03.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.03.2019, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 1 CSP. 26. Krajský súd primárne uvádza, že podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 26.04.2018, a to len tými, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, keďže z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/122/2017-58 zo dňa 21. novembra 2017, doručeného žalobkyni podľa doručenky na č.l. 59 rub spisu dňa 4.12.2017, vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 153, § 154 CSP v spojení s obsahom Zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 12.03.2018, podľa ktorého po vykonaní predbežného právneho posúdenia veci, oboznámením s dôkazmi vykonaným obsahom listín v spise, žalobca nevzniesol žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, čo vyplynulo i zo zachyteného obsahu „viac návrhov na doplnenie dokazovania urobených nebolo“. 27. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 28. Zo strany žalobcu v podanom odvolaní predovšetkým odznela námietka nesprávneho skutkového a právneho posúdenia dohody o zániku účasti tichého spoločníka okresným súdom ako absolútne neplatného právneho úkonu, čo vyústilo do záveru zániku účasti tichého spoločníka dňom 31.12.2015, že okresný súd za viazanosti žalobným petitom mohol priznať nárok na podiel zo zisku od 01.03. do 30.06.2015 a že žalobca nemá nárok na podiel na zisku určený mimoriadnou účtovnou závierkou ku dňu 30.06.2015. 29. Bolo zrejmé, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.873,50 Eur príslušenstvom, z titulu vyplatenia 25% podielu tichého spoločníka na čistom zisku spoločnosti podľa mimoriadnej
účtovnej závierky zostavenej ku dňu 30.06.2015, t.j. ku dňu zániku tichého spoločenstva v zmysle Dohody o zániku účasti tichého spoločníka zo dňa 06.08.2015. 30. V konaní nebolo sporné, že dňa 01.03.2015 žalobca ako tichý spoločník a žalovaný ako podnikateľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o tichom spoločenstve. Žalobca ako tichý spoločník sa zaviazal majetkovou účasťou - peňažným vkladom vo výške 17.000 Eur podieľať sa na podnikaní žalovaného a žalovaný sa zaviazal na platenie zisku vyplývajúceho z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania vo výške 25 %. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2015. 31. Ako uviedol súd prvej inštancie, zmluva o tichom spoločenstve je upravená v § 673 a nasl. Obchodného zákonníka a s poukazom na § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka patrí medzi tzv. absolútne obchodné záväzky patriace do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, a teda sa v celom rozsahu spravuje Treťou časťou Obchodného zákonníka označenou ako Obchodné záväzkové vzťahy. Aj zmluvné strany Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 01.03.2015 v záhlaví zmluvy konštatovali, že je uzavretá v zmysle § 673 a nasl. Obchodného zákonníka a následne v Čl. IX. bod. 7. upravili, že práva a povinnosti zmluvných strán neupravené v tejto zmluve sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. 32. Z Čl. VIII. bod 1. a) až g) zmluvy vyplývali dohodnuté dôvody zániku tichého spoločenstva, v rámci ktorých konkrétne v písm. g) tohto bodu bolo dohodnuté, že ,,účasť tichého spoločníka zaniká dohodou“, pod ktorými dôvodmi bolo uvedené, že výpovedná doba je jednomesačná. Zmluvné strany tak dojednali možnosť zániku zmluvy o tichom spoločenstve zmluvy dohodou, čo ust. § 679 Obchodného zákonníka (dispozitívne) nevylučuje, po ktorom ukončení musí dôjsť k vyrovnaniu. 33. Odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu na vyplatenie podielu na zisku, zistené skutočnosti a obranu žalovaného primárne hodnotil platnosť žalobcom predloženej Dohody o zániku účasti tichého spoločníka zo dňa 6.08.2015. 34. V súvislosti s odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia neplatnosti Dohody o zániku účasti tichého spoločníka uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 6.8.2015, odvolací súd pri posúdení tejto námietky považuje v zhode s okresným súdom za potrebné vychádzať z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Sankcia neplatnosti právneho úkonu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa viaže k náležitostiam prejavu vôle. Právny úkon je neurčitý, ak je nejednoznačný, a tým i neurčitý jeho vecný obsah, pričom neurčitosť nemožno preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu. 35. Odvolací súd nepovažoval za možné prisvedčiť žalobcovi, že by právny záver okresného súdu o neurčitosti Dohody o zániku účasti tichého spoločníka podpísanej dňa 06.08.2015 bol v rozpore s hmotným právom a že by zmluvné dojednania vyplývajúce z tejto dohody vyložil okresný súd v rozpore s výkladovými pravidlami vyplývajúcimi z ust. § 266 Obchodného zákonníka. Okresný súd i podľa názoru odvolacieho súdu uskutočnil správny záver, že vôľa strán dohody, týkajúca sa zániku účasti tichého spoločníka, a tým zániku zmluvy o tichom spoločenstve, je vyjadrená neurčito, pretože z obsahu jednotlivých zmluvných dojednaní nebolo možné určiť moment tohto zániku. Z Čl. I. dohody vyplýval na jednej strane ...,,zánik tichého spoločenstva dohodou ku dňu 30.06.2015“ a na strane druhej ,,s výpovednou lehotou jeden mesiac, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti a účinnosti Dohody o zániku účasti tichého spoločníka“, pričom k podpisu predmetnej dohody došlo dňa 06.08.2015 a podľa znenia Čl. III. bod 1. ,,táto dohoda nadobúda právoplatnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami“ (č.l. 47 - 49 spisu). Uvádza odvolací súd, že právny úkon predmetnej dohody o zániku účasti tichého spoločníka pre svoju platnosť musí zodpovedať kritériám vyžadovaným ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, teda požiadavke určitosti. Z hľadiska určitosti z takéhoto právneho úkonu musí byť jasné a zrejmé, akým spôsobom a k akému dátumu má uzatvorený právny vzťah zaniknúť, čo z vyššie uvedeného textu listiny nevyplýva a ani výkladom podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka nebolo možné dovodiť, za akých podmienok dochádza k zániku zmluvy o tichom spoločenstve, pokiaľ tento zánik bol v uvedených dojednaniach formulovaný nejasne, resp. odlišne. Bez vplyvu na tento záver zostal žalobcom uvádzaný poukaz na obsah listín, a to uznanie dlhu, notárskych zápisníc, e-mailovú komunikáciu, ak sám žalobca opieral svoj nárok predovšetkým o úkon Dohody o zániku účasti tichého spoločníka zo dňa 06.08.2015 a v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil zánik zmluvy 06.08.2015 s tým, že do 07.09.2015 mal byť vyplatený podiel na zisku, čo uviedol do Zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 12.3.2018, konkrétne na č.l. 169 rub spisu, ...„mám za to, že zmluvné strany smerovali dátum zániku účasti tichého spoločníka k 30.06.2015, a to v dohode o zániku účasti tichého spoločníka“. Ak dospel okresný súd k záveru neplatnosti dohody o zániku tichého spoločenstva, tak jeho záver bol vecne správny. K zániku zmluvy o tichom spoločenstve tak nedošlo na dohodou zmluvných strán, ale v zmysle
Čl. III. zmluvy v spojení s ust. § 679 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka, uplynutím doby na ktorú bola uzatvorená, t.j. 31.12.2015. 36. Pokiaľ žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na podiel na zisku, vymedzoval údajmi mimoriadnej účtovnej závierky, tak krajský súd poukazuje nielen na kogentné ust. § 676 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka, ale i na znenie zmluvy o tichom spoločenstve, konkrétne čl. VI. bod 1., podľa ktorého ...„podnikateľ je povinný uskutočniť ročnú účtovnú závierku v lehotách podľa zákon o účtovníctve, kde bude presne vymedzený podiel na zisku, prípadne na strate spoločnosti. Nárok na podiel na zisku vzniká do 30 dní po vyhotovení ročnej závierky“. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahovala dojednanie o mimoriadnej účtovnej závierke, a v danom prípade nedošlo k zániku zmluvy dohodou, ale k zániku uplynutím doby podľa Čl. III. zmluvy ku dňu 31.12.2015, potom pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania boli rozhodné údaje riadnej účtovnej závierky ku dňu zániku, t.j. k 31.12.2015. 37. Žalobca v ďalšom odvolacom dôvode nesúhlasil s názorom okresného súdu, že je viazaný žalobným návrhom, a teda nemôže priznať viac ako podiel na zisku od 01.03.2015 do 30.06.2015, keďže samotný petit obsahuje len formuláciu o povinnosti zaplatiť istinu 6.786,50 Eur s príslušenstvom a neobsahuje žiadny údaj, z akého časového pôsobenia žalobcu ako tichého spoločníka sa má táto suma vypočítať. Podľa žalobcu súd je viazaný výlučne číselným vyjadrením žalobcovho nároku v eurách. 38. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalobcu, za aplikácie ust. § 383 CSP krajský súd uvádza, že pri jeho hodnotení a posúdení bolo nevyhnutné vychádzať zo skutkového vymedzenia žalobného nároku. Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca v podanej žalobe zo dňa 18.09.2017, uviedol sumár skutkových tvrdení podľa ust. § Čl. 7 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 132 ods. 1 CSP, z ktorých nepochybne vyplývalo, že žalobca vymedzil svoj nárok na zaplatenie 6.786,50 Eur s príslušenstvom, titulom 25% podielu na zisku ku dňu zániku účasti tichého spoločníka, t.j. ku dňu 30.06.2015. 39. V zmysle ustanovenie Čl. 7 CSP súdne konanie začína na návrh strany, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom a podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Z ustanovenia § 131 CSP vyplýva, že žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu, pričom ustanovenie § 132 ods. 1 CSP v súvislosti s vyvolaním súdneho konania ukladá, že v žalobe musí žalobca uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Teda žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo 77/2007), označenie dôkazov a uvedenie žalobného návrhu, tzv. petit. 40. Z dispozičného princípu, ktorým je ovládané civilné sporové konanie, vyplýva, že žalobca v žalobe určuje predmet konania tak po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Tým, že žalobca v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie podielu na zisku 25% za obdobie do zániku účasti v tichej spoločnosti, t.j. do 30.06.2015, tak skutkovo vymedzil svoj nárok, t.j. predmet sporu, ktorým bol okresný súd viazaný a nemohol okresný súd prisúdiť viac. Pokiaľ až v odvolaní žalobca tvrdil, že mal okresný súd vypočítať podiel na zisku za 10 mesiacov, tak takýto nárok v žalobe a v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, a ani vo vzťahu k takémuto nároku neuskutočnil v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnu dispozíciu. Z uvedeného, pokiaľ okresný súd postupom podľa Čl. 7, § 131 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 216 ods. 2 CSP výrokom II. vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol, jeho postup bol vecne správny. 41. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, a preto, ak neboli zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu, ani pre zmenu rozsudku, došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. ako v týchto výrokoch vecne správnemu rozhodnutiu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, za konštatovania dostatočne zisteného skutkového stavu a jeho právneho zhodnotenia. 42. Vo vzťahu k svojmu druhému výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného zo dňa 26.04.2018 proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/122/2017-172 zo dňa 11.4.2018, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 165,92 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 2.2.2016 do zaplatenia, krajský súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe žalobcu o zaplatenie 165,92 Eur spolu s príslušenstvom vyhovené, výrok I. nevyznel v neprospech žalobcu, a teda týmto výrokom nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného žalobca v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, za analogickej aplikácie § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca so svojim odvolaním voči výroku II. bol neúspešný a podaním odvolania voči rozhodnutiu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné, z procesného hľadiska zavinil, že odvolanie voči výroku I. rozsudku okresného súdu muselo byť odmietnuté, bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.