Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Csp/35/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvoŕákovo námestie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. N., J.. X.XX.XXXX, Y. G. H. XX, okres Ž., Š.Á. Q. N., v konaní o zaplatenie 1.460,29 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.415,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.415,70 Eur od 1.4.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má právo proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 93,90 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.4.2018 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.460,29 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 1.446,96 Eur, zmluvný úrok vo výške 25,12 % ročne zo sumy 1.460,29 Eur od 1.4.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.460,29 Eur od 1.4.2018 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 48,07 Eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 5.9.2014 uzavrel so žalovanou Úverovú zmluvu č. 1468011428, na základe ktorej žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.500,- Eur. Súčasťou zmluvy so Obchodné p odmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a sadzobník poplatkov žalobcu. Úver, úroky a poplatky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach vyplývajúcich zo zmluvy. Žalovaný neplnil úver riadne a včas, a tak v dôsledku omeškania žalovaného, žalobca vyhlásil dňa 18.6.2015 úver za predčasne splatný. Na základe uvedených skutočností je žalovaný ku dňu 31.3.2018 povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.460,29 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 1.446,96 Eur, zmluvný úrok vo výške 25,12 % ročne zo sumy 1.460,29 Eur od 1.4.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.460,29 Eur od 1.4.2018 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 48,07 Eur

3. Na základe výzvy súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.5.2018 opravil výšku uplatneného zákonného úroku z omeškania z nesprávne uvedeného 5,05 % ročne na 5 % ročne z dlžnej sumy 1.460,29 Eur od 1.4.2018 do zaplatenia.

4. Následne súd vo veci vydal dňa 30.5.2018 platobný rozkaz (č.l. 81), voči ktorému podal žalovaný dňa 16.8.2018 odpor (č.l. 103), v ktorom poukázal na to, že vykonal 8 alebo 9 úhrad splátok úveru po 84,30 Eur. Zároveň považoval úrok vo výške 25,12 % ročne a zákonný úrok vo výške 5 % ročne za úžeru. Na základe uvedeného súdu uznesením zo dňa 5.9.2018 platobným rozkaz zrušil v celom rozsahu.

5. Dňa 5.10.2018 doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 111), v ktorom namietal, že podaný odpor nie je vecne odôvodnený. Zároveň uviedol, že žalovaný uhradil v skutočnosti iba jednu splátok, či vyplýva aj z aktuálneho stavu úveru. Zároveň poznamenal, že žalovaný nevzniesol konkrétne námietky voči povinnosti uloženej v platobnom rozkaze, teda nárok v podstate uznáva. Uvedené vyvodil aj so žiadosti o splácanie dlhu v splátkach.

6. Súd následne vyzval strany sporu, aby súdu oznámili, či súhlasia s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Dňa 14.12.2018 oznámil žalovaný (č.l. 128), že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Rovnaký súhlas doručil dňa 18.12.2018 aj žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (č.l. 129).

7. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

8. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, strany sporu vyjadrili súhlas s rozhodnutím a prejednaním veci v ich neprítomnosti, súd vo veci pojednávanie nenariaďoval.

9. Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

10. Následne v súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 18.3.2019, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.3.2019.

11. Následne súd na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako ich súdu predložil žalobca spolu so žalobou, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec z hľadiska právneho posúdenia posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov a na základe tohto dospel k nasledovným záverom:

12. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy t.j. ku dňu 17.6.2013 a dospel k nasledovným záverom:

13. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (banka) a žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 5.9.2014 zmluvu o úvere dobrá pôžička č. 1468011428, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 84,30 Eur, pričom 81,- Eur z toho predstavoval anuitná splátka a 3.30 Eur náklady spojené s poistením. Ďalej bol určený dátum prvej platby do 15.10.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci s konečným dátumom splatnosti úveru 15.9.2016. Ďalšie údaje zo zmluvy o úvere: ročná úroková sadzba 25,12 %, RPMN banky 28.21 %, priemerná RPMN na trhu 44,06 %, celková čiastka úveru 1.934,03 Eur.

15. Z listiny aktuálny stav úveru ku dňu 28.2.2018 (čl. 34) vyplýva, že žalovaný čerpal dňa 5.9.2014 úver vo výške 1,500,- Eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným, ako aj spôsob ich započítania, z ktorých vyplýva, že žalovaný na poskytnutý úver do 28.2.2018 uhradil celkovo 84,30 Eur, z toho na splátku úveru 81,- Eur a na poistenie 3,30 Eur.

16. Listom „upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 2.6.2015 (č.l. 92) upozornil žalobca žalovaného, že ku dňu 1.6.2015 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 611,57 Eur a vyzval ho na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornil, že v prípade ak nedôjde k úhrade, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným.

17. Listom „výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 18.6.2015 (čl. 31) oznámil žalobca žalovanému, že nakoľko svojim konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, stala sa jeho úverová pohľadávky k 18.6.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.765,35 Eur do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému doručená 22.6.2015 (rub č.l. 31).

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

23. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasne išlo aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (t.j. účinného do 5:9.2014) a následne v zmysle zákona § 129/2010 Z.z.. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Z uvedeného dôvodu musí byť podriadená režimu citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv upravenej v Občianskom zákonníku. Uzatvorená zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32. Okresný súd Zmluvu o úvere zo dňa 5.9.2014, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil súdnemu prieskumu zistiac, že ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah a obsah jej príloh žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Súd ďalej zistil, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú mal žalovaný zaplatiť a aj nesprávny údaj o výške RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.), keď zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný mal úver splatiť v 24 mesačných splátkach po 84,30 Eur, čo predstavuje sumu spolu vo výške 2.023,20 Eur. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú má žalovaný splatiť, t.j. 1.934,03 Eur, teda údaj medzi súčtom splátok a údajom v zmluve je rozdielny. Súd má za to, že žalobca v zmluve neposkytol jednoznačný údaj o celkovej čiastke, ktorú má žalovaná zaplatiť. Ak by súd sčítal splátky bez poistenia, rovnako by dospel k odlišnej sume celkového úveru, t.j. k sume 1.944,- Eur (24 x 81,- Eur). Uvedené údaje o celkovej sume, ktorú má žalovaný splatiť žalobcovi sú zmätočné a v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o údaj RPMN, zmluva deklaruje RPMN vo výške 28,21 %, avšak súd podľa údajov uvádzaných v zmluve (dátum úveru: 5.9.2014, suma: 1.500,- Eur, periodicita: mesačne, počet splátok 24, splátka vo výške 84,30 Eur) cez verejne dostupnú kalkulačku pre výpočet RPMN (<http://www.fininfo.sk/sk/ kalkulacky/kalkulacka-rpmn>) vypočítal RPMN vo výške 32,47 %. Uvedené ustanovenia s poukazom na ich nesprávnosť spôsobujú tiež nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

33. Údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí nepochybne medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované, má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, koľko dlžník za celú dobu úverového vzťahu vlastne reálne zaplatí, a teda o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. Podľa Rozsudku Súdneho dvora

- 3. komora z 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti S. článok 23 Smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10, ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybnosť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie celkovej čiastky k zaplateniu v zmluve v správnej výške môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani smernice, navyše v situácii, keď nesprávne a v rozpore so skutočnosťou bol v zmluve uvedený aj údaj o RPMN.

34. Keďže súd zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročnú a bez poplatkov, tak uskutočňované platby žalovanej nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu istiny, t. j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanej reálne poskytol. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, najmä listiny - Aktuálny stav úveru ku dňu 28.2.2018 vyplýva, že žalovaný na poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur celkovo zaplatil sumu 84,30 Eur, t.j. prvú splátku úveru dňa 15.10.2014. Žalovaný síce v priebehu konania tvrdil, že uhradil 8 až 9 splátok, no toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, a tak súd vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcov, z ktorých vyplýva úhrada jedinej, a to prvej splátky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď úver poskytnutý žalovanému bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.415,70 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a zaplatenou sumou zo strany žalovanej (t. j. 1.500,- € - 84,30 € = 1.415,70 €) a vo zvyšku žalobného nároku o zaplatenie istiny a úrokov, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Keďže si žalovaný svoju zmluvnú povinnosť nesplnil riadne a včas, súd mu zároveň v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, a to od 1.4.2018, a to v uplatnenej výške 5 % ročne z priznanej sumy do zaplatenia. Pri priznaní zákonného úroku z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 2 v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (súd žalobcovi nepriznal uplatnené úroky a poplatky a celú žalovanou zaplatenú sumu započítal na istinu úveru). Samotný fakt, že žalobcovi vznikol nárok na úročenie úveru skôr ako od 1.4.2018 na tejto skutočnosti nič nemení, nakoľko samotný žalobca v žalobe uviedol, že si je toho vedomý, avšak nárok na úroky si uplatňuje až od 1.4.2018. Súd nemôže priznať viac ako si žalobca žiada, a tak žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania od 1.4.2018 vo výške 5 % ročne tak, ako to vyplýva zo sadzby Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu žalobcom požadovaného úročenia úveru.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.460,29 EUR s úrokom z omeškania. Žalobcovi súd priznal nárok na zaplatenie sumy 1.415,70 Eur. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 96.95 % (1.415,70 EUR/ 1.460,29 EUR x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 44,59 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 3.05 % (44,59 EUR / 1.460,29 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 93,90 % (96,95 % - 3,05 %). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 23,54 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.