Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-77-2018.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/77/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX B., zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovaným 1./ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XX, zast. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XX, 4./ V. H., rod. F., bytom D. XX, 5./ P. R., rod. F., bytom N. B. XXX, 7./ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XX, 8./ P. V., rod. T., bytom N. XXX/XX, N., H. republika, zast. žalovaným v 7.rade, 10./ V. K., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX B., zast. JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom, so sídlom Hlavná 29, Prešov, 11./ S. M., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XX, 12./ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XX, 13./ C. M., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/ XX, B., 14./ V. W., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. XX, 15./ V. K., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C/505/2012-224 zo dňa 25.10.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 10. rade, žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 10. rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 9. rade a 11. až 15. rade žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že parcela C-KN XXX/XX patrí do dedičstva po nebohom V. F., a to na základe reálnej deľby a vydržania. Súd prvej inštancie uviedol, že na podanej žalobe je naliehavý právny záujem. Poukázal na to, že reálna deľba podľa uhorského obyčajného práva má vlastnícke účinky. Preukázať reálnu deľbu medzi dvoma svetovými vojnami ohľadom sporného pozemku musí žalobca. Žalobca reálnu deľbu ohľadom spornej parcely nepreukázal. To preukazuje aj notárske osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva z XX.XX.XXXX, ktorým si žalobca spornú parcelu neosvedčil (osvedčil si iné parcely) ako aj to, že sa nedomáhal vlastníckeho práva k nej v dedičskom konaní po svojom otcovi. Tvrdenia žalobcu, že to bolo preto, lebo nemal skúsenosti, sú nepresvedčivé. Listiny potvrdzujú obranu a tvrdenie žalovaných, že žalobca vedel, že nikdy nebol on ani jeho právni predchodcovia vlastníkmi spornej parcely. V konaní bolo preukázané len to, že jeho otec mal so súhlasom otca žalovaného v 1. rade postaviť senník a neskôr mal na uvedenej parcele zložené drevo a mal tam hnojisko. Súd uviedol, že
žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva ani vydržaním, a to zo svojej strany, ani zo strany svojich právnych predchodcov. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 250 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že od začiatku tvrdil, že spornú nehnuteľnosť nadobudol jeho právny predchodca na základe reálnej deľby uskutočnenej začiatkom 30. rokov minulého storočia a že túto parcelu následne užíval najmenej do svojej smrti v roku 1986 a po jeho smrti ju užíva on. Žalovaní majú snahu tvrdiť, že parcelu užíva žalobca nie preto, že by mal na ňu nárok z dôvodu reálnej deľby, ale preto, že to bolo umožnené súhlasom žalovaných. Poukázal na to, že rovnaký nárok si robí aj rodina B. a rodina T.. Žalovaní z oboch žalovaných vetiev si svoje pozemky ohradili plotmi oveľa staršími ako je 20 alebo 30 rokov. Nepriamo týmito plotmi potvrdili, že hranica medzi ich pozemkami a spornou parcelou bola stanovená na základe reálnej deľby. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal reálnu deľbu. Deľbu začiatkom 30. rokov potvrdila pri svojom výsluchu aj P. B.. Tvrdenie žalovaných, že držba spomínanej parcely bola s ich súhlasom, je nepodloženým tvrdením. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná v 10. rade navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žiadala priznať trovy konania.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. V sporovom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP), ale aj dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Okrem odvolacích dôvodov prihliadne odvolací súd vždy na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd je viazaný aj zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP). Ustanovenie § 384 CSP upravuje, kedy odvolací súd vykonáva dôkazy
- z tohto ustanovenia vyplýva, že odvolací súd v zásade nevykonáva dôkazy pokiaľ strana nenavrhla tieto dôkazy vykonať pred súdom prvej inštancie, hoci tak urobiť mohla. Nedostatky v zistení skutkového stavu potom negatívne postihujú tú stranu, ktorá opomenula svoju dôkaznú povinnosť. Odvolateľ musí v odvolaní uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva nepochybne nesprávnosť skutkových zistení alebo právnych záverov súdu prvej inštancie. Ak takéto skutočnosti neuvedie a neexistujú ani procesné vady spochybňujúce správnosť rozsudku, odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie.
5. Bolo úlohou žalobcu, preukázať tvrdenie o nadobudnutí nehnuteľnosti na základe reálnej deľby. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať existenciu reálnej deľby, žalobca tento záver v odvolaní namieta, avšak neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by sa súd prvej inštancie v rozsudku nezaoberal. Skutočnosť, že pozemky si susedné rodiny žalovaných oplotili, nevypovedá o tom, že v reálnej deľbe žalovaná parcela pripadla práve právnemu predchodcovi žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že k reálnej deľbe došlo, nie však s vlastníckymi účinkami pre žalobcu. Pokiaľ chcel byť žalobca v konaní úspešný, musel preukázať nielen to, že k reálnej deľbe došlo, ale aj to, že reálnou deľbou tento pozemok pripadol jeho právnemu predchodcovi. Toto z vykonaných dôkazov nevyplýva. Pozíciu žalobcu spochybňuje aj poukaz súdu prvej inštancie na to, že pri osvedčovaní nehnuteľností sa žalobca neosvedčil aj predmetnú nehnuteľnosť a nedomáhal sa vlastníckeho práva k nej v dedičskom konaní po svojom otcovi. Zo spisu Okresného súdu Humenné 6C/197/1979 vyplýva, že k reálnej deľbe došlo medzi dedom žalobcu a jeho bratmi v období roku 1919 a následne k ďalšej deľbe v roku 1936. Z tejto reálnej deľby nevyplýva, že sporná parcela pripadla právnemu predchodcovi žalobcu. Odvolacie námietky žalobcu teda neboli preukázané, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane vecne správneho výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešní žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak okrem žalovanej v 10. rade im trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania len žalovanej v 10. rade a vo vzťahu medzi ostatnými účastníkmi žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.