Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-35-2018.pdf
PDF · 76.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v konaní navrhovateľky: O. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. O. E. XXX, XXX XX O. E., proti osobe, ktorej je navrhovateľka povinná platiť výživné (synovi navrhovateľky): I. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. XXX/XX, XXX XX D., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. S účinnosťou od 1.11.2018 súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľky O. D., P.. XX.X.XXXX k plnoletej osobe ( synovi navrhovateľky ) I.J. D., P.. XX.XX.XXXX, naposledy určenú uznesením Okresného súdu Martin, č.k. 21Pc/30/2017-91 zo dňa 23.1.2018 vo výške 80 € mesačne.
II. Súd návrh plnoletej osoby ( syna navrhovateľky ) o zvýšení výživného v celom rozsahu zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2018 sa navrhovateľka domáhala zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi, ktorá bola naposledy uložená uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. 21Pc/30/2017 zo dňa 23.01.2017, a to od 01.11.2018. Dôvodom na podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti je, že osoba, voči ktorej má navrhovateľka uloženú povinnosť platiť výživné je plnoletá osoba a od septembra 2018 nepokračuje v štúdiu na strednej odbornej škole. Má informácie že mal nastúpiť do zamestnania na železnice. Vzhľadom na vek, zdravotný stav ako i schopnosti syna navrhovateľky, nakoľko aj v čase vydania vyššie uvedeného uznesenia má za to, že sú dané predpoklady, aby sa zamestnal a uspokojoval si svoje potreby sám, pričom neexistuje vážna prekážka, ktorá by mu v tom bránila. Zrušenie vyživovacej povinnosti voči synovi navrhla z dôvodu, že je toho názoru, že syn je už schopný sa samostatne o seba postarať a sám sa živiť.
2. K podanému návrhu sa podaním doručeným súdu dňa 09.11.2018 (č.l. 14) vo veci vyjadril syn navrhovateľky, ako plnoletá osoba, voči ktorej má navrhovateľka uloženú povinnosť platiť výživné, ktorý uviedol, že z dôvodu zabezpečenia si financií začal pracovať ako poradca pre predaj v Nay elektrodom Martin, kde zarába 330,00 eur mesačne - ako základná zložka platu, ku ktorej má nenárokovateľnú pohyblivú zložku. Od 22.09.2018 je externým študentom súkromného bilingválneho gymnázia v Ružomberku, kde si platí ročne školné 500,00 eur. Z finančných dôvodov, nakoľko si musí platiť mesačne nájom, stravu, ošatné, školné a pomôcky do školy žiada o zvýšenie výživného na 150,00 eur mesačne.
3. Súd vo veci vykonal ústne pojednávanie dňa 06.02.2019 a dňa 27.03.2019. Predmetom pojednávania konaného dňa 06.02.2019 bol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu spojený so vzájomným návrhom, ktorý podalo plnoleté dieťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti z 80,00 eur na 150,00 eur. V rámci prednesu navrhovateľka uviedla, že má informáciu, že syn nenavštevuje súkromnú Strednú odbornú školu podnikania. Súdu navrhla, aby zistil informácie, či sa syn zúčastňuje alebo študuje podľa individuálneho učebného plánu a aby syn zdokladoval všetky výdavky, ktoré uviedol vo vyjadrení. Ďalej uviedla, že žije sama a má vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu maloletému synovi. Plnoletá osoba - syn navrhovateľky k veci uviedol, že so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasí, naopak žiada zvýšenie výživného na sumu 150,00 eur. Pracuje v NAY, a.s., podľa pracovnej zmluvy do práce nastúpil dňa 20.04.2018, na dobu určitú do 31.03.2019, so základnou hrubou mzdou vo výške 330,00 eur mesačne. Externe študuje na súkromnej Strednej odbornej škole podnikania. Okrem príjmu zo zamestnania má príjem z výživného, ktoré mu platí otec, mesačne vo výške 40,00 eur, niekedy vo výške 20,00 eur. Pojednávanie po odročení z dôvodu predloženia listinných dôkazov, na ktoré sa účastníci konania v rámci pojednávania odvolali, súd odročil na deň 27.03.2019. Termín pojednávania vzali účastníci na vedomie. Pojednávania dňa 27.03.2019 sa zúčastnila plnoletá osoba, navrhovateľka svoju neúčasť neospravedlnila. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom celého súdneho spisu, s pripojeným súdnym spisom sp.zn. 21Pc/30/2017, ako aj so všetkými listinnými dôkazmi doloženými do konania zo strany oboch účastníkov konania. Na pojednávaní plnoletá osoba uviedla, že má pracovnú zmluvu so spoločnosťou NAY ELEKTRODOM má zmenenú na dobu neurčitú. Na svojich predchádzajúcich vyjadreniach zotrval.
4. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. Listinnými dôkazmi ako aj prednesom účastníkov konania mal súd preukázané, že osoba, voči ktorej je navrhovateľka povinná platiť výživné (syn navrhovateľky) je plnoletá osoba. Uznesením č.k. 21Pc/30/2017-91 zo dňa 23.01.2018, ktorým súd schválil súdny zmier, sa navrhovateľka zaviazala platiť výživné plnoletej osobe - synovi I.Á. D. vo výške 80,00 eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2017 a zároveň za zaviazala zaplatiť aj dlžné výživné vo výške 320,00 eur mesačnými splátkami po 30,00 eur. Ďalej mal súd preukázané, že plnoletá osoba je zamestnaná v spoločnosti NAY a.s., v organizačnej jednotke spoločnosti - Obchodný dom „NAY“ ako predajca od 20.04.2018 na dobu neurčitú. V pracovnej zmluve má dohodnutú mesačnú hrubú mzdu vo J.Š. XXX,XX eur, ktorá pozostáva zo základnej hrubej mesačnej mzdy vo výške XXX,XX eur a z pohyblivej zložky mzdy vo výške XXX,00 eur. Čistý mesačný príjem v období od 7/2018 do 12/2018 mala plnoletá osoba priemerne vo výške XXX,XX eur. Popri zamestnaní externe študuje strednú školu.
6. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že syn navrhovateľky je zamestnaný a poberá pravidelný mesačný príjem. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči jej synovi trvala do momentu, pokiaľ bol syn výživou odkázaný na starostlivosť navrhovateľky, t.j. pokým sa syn nebol schopný sám živiť. Tým, že sa syn navrhovateľky zamestnal a poberá pravidelný mesačný príjem, má prostriedky na to, aby sa sám postaral o svoje potreby, čím je naplnený zákonný predpoklad, že táto osoba je schopná sa sama živiť. Navrhovateľke tým zároveň odpadla zákonná povinnosť vyživovať svojho syna. Externé štúdium nie je relevantným dôvodom na to, aby navrhovateľka naďalej plnila vyživovaciu povinnosť voči riadne zamestnanej plnoletej osobe poberajúcej pravidelný mesačný príjem. Preto súd v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči plnoletému synovi naposledy určenú uznesením Okresného súdu Martin č.k. 21Pc/30/2017-91 zo dňa 23.01.2018 zrušil, a to s účinnosťou od 1.11.2018.
7. Návrhom doručeným súdu dňa 09.11.2018 syn navrhovateľky žiadal zvýšiť výživné zo sumy 80,00 eur, ktorá bola naposledy určená uznesením 21Pc/30/2017-91 zo dňa 23.01.2018, na sumu 150,00 eur. S poukazom na vykonané dokazovanie súd návrh plnoletej osoby - syna navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný.
8. Podľa § § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.