Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/91/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: H. G., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. M. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 1.521,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/300/2017-61 zo dňa 4.4.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol a vo výroku III. o trovách konania.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak: „I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 496,34 Eur s príslušenstvom zastavuje. II. Súd žalobu žalobcu zamieta. III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.„

Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola podpísaná žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému predschválený úverový rámec 900 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach 30 eur pri úrokovej sadzbe 1,9 % ročne. Súd úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú a konštatoval, že v predmetnej zmluve absentuje náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a to údaj o RPMN. Indikatívny výpočet, ktorý sa nachádza v spodnej časti žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro, túto náležitosť podľa názoru súdu prvej inštancie nespĺňa, a preto mal za preukázané, že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na kreditné operácie na účte žalovaného vo výške 2.230 eur a debetné operácie podľa písomného podania žalobcu vo výške 1.577,49 eur, súd žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku II. a III. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 994,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1.024,73 od 21.9.2017 do 18.12.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy 994,74 eur od 19.12.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Podľa názoru odvolateľa právny názor súdu prvej inštancie o neuvedení RPMN nie je správny. Poukázal na to, že v danej veci sa jednalo o revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011 pod sp. zn. 6Co/95/2010. Podľa jeho názoru s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvore EÚ C-42/2015, z ktorého možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Právny predchodca žalobcu neporušil žiadne povinnosti, a preto im vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľ nevie vyvodiť, na základe čoho považuje indikatívny výpočet RPMN súd prvej inštancie za nedostatočný údaj.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok vo výroku II. a III. podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. a zistil, že rozsudok je v nepadnutých výrokoch vecne správny.

5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že poskytnutý úver sa v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 129/2000 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZOSÚ) považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto, aby bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, postačuje ak zmluva neobsahuje čo len jeden z údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) ZOSÚ.

6. Odvolaciemu súdu neušla nekalá obchodná praktika právneho predchodcu žalobcu, vyplývajúca z čl. 6, úverové poistenie, ku ktorému odvolací súd uvádza nasledovné

7. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že ak spotrebiteľ o poistenie nemá záujem, zrejme je potrebné neoznačiť žiadne z políčok, ktoré mu sú dané na výber. Takýto spôsob možnosti odmietnutia poistenia je pre spotrebiteľa zavádzajúci a nejasný, nakoľko v priemernom spotrebiteľovi môže vyvolať dojem, že jedno z políčok musí označiť, čo má za následok vznik poistenia. Spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný a musí mu byť daná jednoznačná možnosť vyjadriť sa, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie. Žalobca takýmto spôsobom zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany a spoliehal sa na to, že spotrebiteľ vyplní všetky políčka uvedené vo formulárovej zmluve, vrátane výberu druhu poistenia.

9. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa čl. 5 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

10. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že zmluvná podmienka v podobe možnosti spotrebiteľa uzavrieť poistenie nebola pre neho vypracovaná dostatočne zrozumiteľne, čo je potrebné vykladať na ťarchu dodávateľa, ktorý túto podmienku koncipoval. Z tohto dôvodu je nutné vychádzať z toho, že uzavretie poistenia bolo podmienkou získania úveru, a preto ak poistné nebolo zahrnuté do výšky RPMN, je RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.

11. Žalobca v odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a dopĺňa, že údaj o RPMN nie je uvedený v správnej výške.

12. Účastníci zmluvy uzatvorili aj poistenie schopnosti splácať úverové splátky. Zo zmluvy však nevyplýva výška poistného, a teda ani výška splátky úveru bez poistného. Keďže medzi účastníkmi v poistnej zmluve absentuje dohoda o výške poistného a tiež vzhľadom na spôsob uzavretia poistnej zmluvy, z ktorej vyplývajú pochybnosti o individuálnom dojednaní sa vynára otázka platnosti poistnej zmluvy a s tým súvisiaca správnosť uvedenej RPMN, ktorej súčasťou sú aj náklady na poistenie.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol a vo výroku III. o trovách konania ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 s poukazom na ustanovenie § 255 a vychádzajúc zo zásady úspechu upravenej v tomto ustanovení odvolací súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .