Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Csp-25-2019.pdf
PDF · 96.5 KB
Case nature
Subarea
17Csp/25/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: X. Š., K.. XX.XX.XXXX, B. XX/X, G., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.03.2019 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“. Žalobca v návrhu uvádza, že žalovaný bez akéhokoľvek upozornenia zaslal jeho zamestnávateľovi- spoločnosti V. W., W..Y..R.., U. T. X, I., žiadosť o výkon zrážok zo mzdy. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by žalovaný podal návrh na súd, v ktorom by si uplatňoval požadovaný nárok, nemá vedomosť ani o platne uzatvorenej dohode o zrážkach zo mzdy medzi ním a žalovaným.
2. Žalobca má za to, že žalovaný vymáha pohľadávku bez právneho nároku čo do výšky aj dôvodu. Je neprípustné, aby na základe zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola uzatvorená platne a v súlade so zákonom, žalovaný bez riadneho vykonateľného rozhodnutia postihoval mzdu, nakoľko odmena za prácu uspokojuje základné potreby žalobcu a jeho rodiny, a tak by ho to mohlo existenčne ohroziť. Zmluvu považuje žalobca za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pričom spotrebiteľovi nebola poskytnutá odborná starostlivosť, nemôže byť platná, a na jej základe nie je možné uplatňovať nárok. Jej platnosť bude musieť posúdiť súd. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný výšku dlhu sám jednostranne diktuje a bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
3. Žalobca považuje inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom Európskej únie a s medzinárodnou zmluvou, a teda aj v predmetnej veci za neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ.
4. Žalobca uvádza, že podľa vnútroštátneho práva - § 551 Občianskeho zákonníka tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy umožňujú postihovať majetok dlžníka a dlžník ich nedokáže priamo zastaviť aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície.
5. Žalobca argumentuje tým, že Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom prostredí, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň, informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah“ (rozsudok z 27.06.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-1491, bod 25). Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero „cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.“ Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 25 „systém ochrany zavedený smernicou (93/13/ES) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.“ (rozsudok z 27.06.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I4941, bod 25) Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38 „povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.“ Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturvom Telecomunicaciones, bod 52) (uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/S.)
6. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti S.)
Žalobca ďalej poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 zákona č. 140/1979 na ochranu spotrebiteľa z 08.03.1979 (naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2008 Spol. zák. I), „pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky“.
Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.
Žalobca uvádza, že ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.
Podľa žalobcu v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ.
7. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že žalovaný už vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s únijným právom, je neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. V záujme predídenia vzniku ujmy preto žalobca navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Poukazuje aj na predbežné opatrenia z rôznych súdov (uznesenie OS Trebišov zo dňa 17.02.2011 sp.zn. 6C/13/2011, uznesenie OS Prešov zo dňa 14.07.2011 sp.zn. 14C/153/2011, uznesenie KS v Žiline zo dňa 30.12.2010 sp.zn. 8Co/422/2010, uznesenie OS Trebišov sp.zn. 6C/13/2011 zo dňa 17.02.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/89/2011, uznesenie Okresného súdu Svidník sp.zn. 2C/113/2011 zo dňa 05.08.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/121/2011 a iné). Rovnako poukazuje na nález ÚS SR, sp.zn. III ÚS 107/07, podľa ktorého základným princípom právnej istoty je predvídateľnosť práva.
8. V súlade s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobca navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.06.2017 č. zmluvy XXXXXXXXXX a zároveň aby uložil zamestnávateľovi žalobcu - V. W., W..Y..R.., U. T. X, I., povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe výzvy predloženej žalovaným zo dňa 13.04.2018.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Súd sa pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov, a to so samotným návrhom a kópiou žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.04.2008.
11. Zo žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.04.2018 vyplýva, že dňa 19.06.2017 bola uzatvorená medzi stranami sporu Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nakoľko dlžník neplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, požiadal žalovaný o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle uzatvorenej Dohody. Žalovaný uvádza, že dlžník akceptoval znenie Dohody bez pripomienok, pred jej uzatvorením bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a v čl. IV. Dohody potvrdil, že ju neodmieta a v plnom rozsahu s ňou súhlasí.
12. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.
13. Z obsahu návrhu na jeho nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade je zrejmé, že ako dôvod nariadenia navrhovateľ uvádza práve potrebu dočasnej úpravy pomerov. V tomto prípade súd neodkladné opatrenie nariadi len v prípade existencie dôvodnej obavy, že jeho navrhovateľa nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie v spore. V tomto kontexte má teda neodkladné opatrenie výrazne regulatívny charakter, ktorého zmyslom je aj zamedzenie vzniku škody alebo inej ujmy na zákonom aprobovaných právach účastníka. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku situácie, kedy by boli pomery účastníka ohrozené, resp. došlo k rozširovaniu trvania negatívneho a protizákonného účinku.
14. Súd v prvom rade uvádza, že z návrhu a predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Navrhovateľovi ako spotrebiteľovi je v zmysle slovenského právneho poriadku poskytovaná zvýšená právna ochrana, a to z dôvodu vyrovnania jeho postavenia voči veriteľovi, ako zmluvne nepochybne silnejšej strane, ktorá v prípade uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladá účastníkovi vopred predpripravené (tzv. formulárové zmluvy), čím nepochybne určuje obsah záväzkovoprávneho vzťahu. Preto zákonná úprava v slovenských právnych predpisoch, reflektujúca úpravu spotrebiteľského práva v únijnom meradle, je po obsahovej stránke pomerne striktná a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa v širokom kontexte. Rozsah tejto právnej úpravy musí následne rešpektovať aj súd. Hoci je nepochybné, že spotrebiteľské zmluvy za žiadnych okolností nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neznamená to, že výklad ustanovení upravujúcich práva spotrebiteľa by mal byť tak reštriktívny, že by úplne negoval vznik akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa. Aj spotrebiteľská zmluva totiž predstavuje základ vzniku dvojstranného záväzkovoprávneho vzťahu, z ktorého plynú práva a povinnosti obom zmluvných stranám a teda nepochybne aj spotrebiteľovi. Podstatou zákonnej ochrany spotrebiteľa teda nie je zabezpečenie úplného oslobodenia spotrebiteľa od akýchkoľvek povinností, na ktorých plnenie sa v zmluve svojim podpisom zaviazal, ale zabezpečenie primeraných mantinelov postupu veriteľov (v tomto prípade pri poskytovaní úveru) pri kreovaní zmluvných dojednaní, zakladajúcich povinnosti spotrebiteľov. V prípade, ak veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, dodrží ustanovenia zákonov upravujúcich obsahové náležitosti zmluvy, a so spotrebiteľom uzavrie zmluvu, ktorá neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, dlžník (v tomto prípade spotrebiteľ) je povinný plniť si zmluvné povinnosti, ako aj rešpektovať ustanovenia o prípadnom zabezpečení pohľadávky.
15. Možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonom aprobovaný spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Súdu nebola predložená ani samotná Zmluva o spotrebiteľskom úvere a ani Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, na ktoré odkazuje žalovaný v žiadosti o vykonávanie zrážok. Súd tak nevie posúdiť, v akej forme bola uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená, nevie posúdiť práva a povinnosti zmluvných strán v nej uvedené, či bola uzavretá písomne (či ju žalobca podpísal, či v jej obsahu bol jednoznačne vyjadrený súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok, či Dohoda predstavovala samostatnú zmluvu, v ktorej bola vôľa zmluvných strán jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrená, či obsahovala aj poučenia o následkoch, resp. ustanovenie deklarujúce možnosť jej nepodpísania zo strany spotrebiteľa, a to bez sankcie prípadného neposkytnutia úveru).
16. Zo samotného návrhu, a ani z priložených listín nie je zrejmé, v akej výške sú vykonané zrážky zo mzdy. Je však pravdepodobné, že na základe uzavretej zmluvy žalobca riadne čerpal poskytnuté finančné prostriedky a zaviazal sa tieto vrátiť práve v režime mesačných splátok v stanovenej výške. Na jeho strane teda vznikla povinnosť uhrádzať tieto mesačné platby, pričom v prípade ich neplatenia, žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť, ktorá bola zrejme zabezpečená práve Dohodou o zrážkach zo mzdy.
17. Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len v prípade, že by právo žalobcu bolo ohrozené, resp. by na jeho strane mohla vzniknúť v dôsledku zásahu do jeho práv nenapraviteľná ujma alebo škoda. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že dochádza k znižovaniu jeho majetku, neosvedčil skutočnosť, že sú mu vykonávané zrážky zo mzdy, akým zamestnávateľom, titulom akej dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko žalobca súdu nepredložil samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a ani Dohodu o zrážkach zo mzdy, túto súd ani nemohol podrobiť skúmaniu z hľadiska existencie či neexistencie neprijateľných podmienok, a teda nemohol vyvodiť záver o vzniku nenapraviteľnej ujmy alebo škody, resp. záver o tom, že postupom žalovaného došlo k zásahu do práva žalobcu. Z uvedeného tak vyplýva, že návrh žalobcu je nedôvodný, nakoľko nie sú naplnené predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia.
18. V uvedenej súvislosti súd uvádza, že ohľadne návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zamestnávateľovi žalobcu: V. W., W..Y..R.., U. T. X, I. uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, súd poukazuje na ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého neodkladným opatrením možno uložiť povinnosť zásadne len strane konania, nie tretej osobe. Keďže Civilný sporový poriadok nedovoľuje nariadiť neodkladné opatrenie niekomu inému ako strane konania, je potrebné neodkladné opatrenie ohľadne povinnosti zamestnávateľa žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy zamietnuť v celosti, čiže aj v tejto časti.
19. Súd v tejto súvislosti uvádza, že napriek ochrane poskytovanej spotrebiteľom právnym poriadkom Slovenskej republiky, nemožno túto ochranu vykladať absolútne. Hoci spotrebiteľ je nepochybne slabšou stranou vo vznikajúcom záväzkovoprávnom vzťahu, nemožno ani jeho zbaviť povinnosti dodržiavať svoje zmluvné záväzky ( najmä ak boli naformulované v súlade so zákonom). Ako účastník vznikajúceho zmluvného vzťahu, je povinný si zmluvu pred jej podpisom prečítať, a v prípade, že tak neurobí, nemožno mu priznať úľavy s plnením svojich povinností, len preto, že poukáže na spotrebiteľský charakter zmluvy. Súd poukazuje tiež na to, že možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nevylučuje ani samotný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) uvádza, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Samotný zákon teda konkretizuje podmienky uzavretia dohody. Nakoľko žalobca nepredložil uvedenú Dohodu o zrážkach zo mzdy, a ani samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd nevedel posúdiť, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
20. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobca neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Vychádzajúc z charakteru inštitútu neodkladného opatrenia a zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, je zrejmé, že jedným z predpokladov jeho nariadenia je osvedčenie danosti práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Znamená to, že účastník konania svojimi tvrdeniami a predložením listinných dôkazov nemusí preukazovať priamo existenciu a dôvodnosť samotného nároku uplatňovaného návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ale minimálne musí poskytnúť súdu skutkový a právny rámec, osvedčujúci potrebu poskytnutia ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia. V tomto konaní navrhovateľ neosvedčil základné skutočnosti o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a zároveň nepredložil žiaden z listinných dôkazov, ktoré by preukázali dôvodnosť a trvanie nároku, a zároveň potrebu nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov.
21. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol tak že tieto žalobcovi nepriznal, nakoľko bol v konaní neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Každé podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.