Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: VZ, s.r.o., IČO: 31 442 994, so sídlom Iža, č. d. 205 v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Dunajská Streda, Ružová 265, proti žalovaným: 1./ R.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, X./ N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, X./ O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XXX, X./ O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. XXX žalovaní 3. a 4. v konaní zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriel Almási, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Niťová 3, o určenie vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe, o odvolaní žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 8C/58/2013-490 zo dňa 12. septembra 2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 4. rade p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rozostavanej stavbe pletiarskej dielne v kat. území R., na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 324 m2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovaní v rade 1/ až 4/ majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust § 132 ods. 1, § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.3. Konštatoval, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe, ktoré právo odvodzuje vybudovaním stavby z jej vlastných a úverových prostriedkov. Stavbu vybudovala na základe stavebného povolenia č. 724/2003- PA -2 zo dňa 30.7.2003, právoplatné dňa 8.9.2003. Napriek tomu, že bola stavebníkom a investorom, do listu vlastníctva boli zapísaní ako vlastníci rozostavanej stavby žalovaní - manželia v 1. a 2. rade v podiele 1 - ine a žalovaní - manželia v rade 3. a 4. v podiele 1

- ine (v BSM) na základe záložnej zmluvy. Stavba po dokončení nemohla byť skolaudovaná, pretože nevedel preukázať vlastnícke, či iné právo k pozemkom, i keď sa viackrát pokúšal o opravu chýb v katastri nehnuteľnosti.

1.4. Žalovaní v rade 1. (konateľ žalobcu) a žalovaná v 2. rade, manželka, voči žalobe nemali námietky. Žalovaní v rade 3. a 4. žiadali žalobu zamietnuť. Tvrdili, že stavba bola začatá na základe stavebného

povolenia č. 1104/2000-PA svojpomocne a s inými parametrami a geometrický plán zo dňa 24.02.2003 k rozostavanej stavbe preukazuje, že stavba nebola stavaná podľa stavebného povolenia č. 724/2003- PA - 2; to preukazuje aj znalecký posudok Ing. Q. č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou záložnej zmluvy s Tatra bankou. V roku 2003 už boli vybudované obvodové múry, okná a strešné konštrukcie. Ako záložcovia, t.j. vlastníci rozostavanej nehnuteľnosti, boli v zmluve o záložnom práve zo dňa 4.7.2003 v znení dodatku č.1 označení žalovaní, preto ak by neboli jej vlastníkmi, nemohli ani zriadiť záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť.

1.5. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo zisteného a intenciách uznesenia odvolacieho súdu č. k. 8Co/749/2015-360 zo dňa 18.2.2016 doplneného dokazovania znaleckým posudkom R.. B. č. XXX/ XXXX žalobu zamietol. Mal preukázané, že žalobca bol zapísaná do obchodného registra dňa 24. 09.1993, jeho štatutárnym zástupcom bol žalovaný v 1.rade. Kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.1999 žalovaní v rade 1.- 4. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rovnakým pomerom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území R., zapísaným na LV č. XXXX ako parc.č. XXX/X zast. plocha - dom so súp. č. 205 o výmere 813 m2, parc.č. XXX/X - zast. plocha ( dvor) o výmere 383 m2, parc.č. XXX/X ods. plocha ( cesta) o výmere 229 m2 a parc.č. XXX/X zast. plocha o výmere 21 m2 a tiež na LV č. XXXX parc.č. XXX záhrada o výmere 4940 m2. Faktúrou zo dňa 9.10.2003 dodávateľ MODULUS s.r.o. fakturoval žalobcovi sumu 150.800,-Sk za vypracovanie projektu stavby“ pletiarenská dielňa“. Dňa 2.7.2003 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o umiestnení stavby „ pletiarenská dielňa“

- rozhodnutie č. 481/2003- Pa -2, kde v bode 2. je uvedené, že stavba sa môže realizovať len na základe právoplatného stavebného povolenia. Stavebné povolenie bolo vydané na stavbu „ pletiarenská dielňa“ pod č. 724/2003-PA-2 dňa 30.7.2003 a nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2003. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 1323/2003/Phare zo dňa 4.7.2003 vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 5.000.000,-Sk. Zo záložnej zmluvy zo dňa 4.7.2003 vyplýva, že predmetom záložného práva boli spoluvlastnícke podiely záložných ručiteľov (žalovaných v rade 1.-4.) medzi inými aj parc.č. XXX/X o výmere 324 m2, zastavané plochy, pletiarska dielňa na pozemkoch XXX/XX v zmysle geometrického plánu Ing. Q. č. XX/XXXX zo dňa 24.2.2003. Zo znaleckého posudku Ing. B. č. XXX/XXXX zo dňa 6.3.2018 vyplýva, že parc.č. XXX/X je zastavaná vo výmere 806 m2, na LV je rozostavaná stavba pletiarenskej dielne zapísaná iba výmere 324 m2 - zastavaná plocha 16,10 m x 20,13 m. Podľa schválenej projektovej dokumentácie táto časť je iba jedna miestnosť - miestnosť č. 01- kompletačná dielňa. Budova je v stave rozostavanosti - dokončená hrubá stavba a v rovnakom stave sú aj ďalšie budovy „pletiarska dielňa“ s miestnosťou č. 02 - pletiarska dielňa, a miestnosťou č. 03- sklad. Zastavaná plocha tejto časti stavby je 20,13 m x 23,96 m = 482,32 m2. Táto časť nie je zapísaná na LV č. XXXX. V závere znalkyňa uviedla, že rozostavaná prístavba pletiarenskej dielne na parc.č. XXX/X- spolu vo výmere 806 m2 na základe zistenia skutkového stavu dňa 29.1.2018 je súčasťou väčšej stavby, nakoľko pri zistenom stupni rozostavanosti stavba nie je schopná samostatne splniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Geometrický plán č. 16/2009, ktorý predložil žalobca nie je v súlade so zameraným stavom, pretože chýba číslo parcely.

1.6. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože posudzujúc charakter nehnuteľnosti na parc.č. XXX/X z hľadiska, či ide o súčasť nehnuteľnosti napr. domovej alebo či ide o samostatnú vec, t.j. príslušenstvo hlavnej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti na parc.č. XXX/X - rozostavanej stavbe; bolo preukázané, že táto je súčasťou väčšej stavby, nakoľko pri zistenom stupni rozostavanosti stavba nie je schopná samostatne splniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Súd poukázal na to, že súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok a nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyhotovením posudku, resp. označenie parc. čísla v lehote 30 dní a predvolaním zodpovednej osoby z Tatra banky zamietol, pretože nebola určená táto osoba a ani skutočnosť, ku ktorej mala byť vypočutá.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade.

2.1. Žalobca v odvolaní navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesplnenie procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zmätočnosť vo vyhodnotení dôkazov, nesprávne skutkové zistenia, keďže súd zamietol návrh na predloženie dôkazov novým geometrickým plánom. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil správne dôkazy,

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je zmätočné, prekvapivé a nesprávne.

2.2. Nesúhlasil so záverom súdu, že sporná rozostavaná stavba je súčasťou veci, patrí k hlavnej veci a nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že stavba pletiarskej dielne na parc. č. 177/2 je novostavbou, ktorá bola realizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou a nachádza sa v štádiu rozostavanosti - preto je vecou samostatnou aj podľa Občianskeho zákona. Sporná stavba pletiarskej dielne je iba inžinierskymi sieťami napojená na bývalú budovu kultúrneho domu súp. č. XXX v k. úz. R.. Ak je vec spojená s inou vecou, má však väzby k ďalším veciam bez toho, aby k týmto väzbám bola potrebná existencia takej inej veci, nemôže byť súčasťou inej veci, môže ísť nanajvýš o vec zloženú, v ktorej každá z pôvodných vecí zachováva svoju individualitu a je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.

2.3. Poukázal tiež na ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nadobúdaní vlastníctva a uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny dôvod nadobudnutia vlastníctva žalovaným v 1. až 4. rade nesvedčí, pretože rozostavanú stavbu nenadobudli kúpnou, darovacou ani inou zmluvou, dedením, či rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností. Naopak, on preukázal nadobudnutie vlastníctva a svedčí mu právny dôvod nadobudnutia vlastníctva aj ako stavebníkovi vydaným stavebným povolením, právoplatným 08.09.2003, keď navyše, stavbu vystaval z úverových prostriedkov vo výške 5.000.000,-Sk. Rozostavaná stavba je novostavbou, ktorá bola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou obchodnou spoločnosťou Modulus s.r.o., ktorú skutočnosť konštatovala aj pribratá znalkyňa. Je preto vecou samostatnou. Vlastníctvo k novozhotovenej veci nadobudne ten, kto uskutočnil stavbu právne relevantne preukázaným úmyslom mať ju pre seba ako stavebník. On preukázal, že táto dielňa bola vystavená v súlade s predmetom jej činnosti s úmyslom mať pre seba pre výrobné a skladovacie účely. Stavba je vybudovaná minimálne do štádia, do ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už s dokončením takto druhovo a individuálne určenej veci, je vybudovaná v súlade s projektovou dokumentáciou a čaká na kolaudáciu.

2.4. Znalkyňa Ing. Marta Pálová v znaleckom posudku na strane 4 konštatuje, že parc. č. XXX/X je zastavaná vo výmere 806 m2. Nedostavaná pletiarska dielňa s rozmermi podľa stavebného povolenia je dokončená hrubá dielňa s miestnosťou 02, 03, ktorá nie je zapísaná do LV. Aj z fotodokumentácie vyhotovenej znalkyňou vyplýva, že stavba pletiarskej dielne je v štádiu rozostavanosti už takej, že možno ju považovať za samostatnú v správnom slova zmysle. Z hľadiska funkčného využitia obe stavby, i stavba bývalého kultúrneho domu č. 205, tak i stavba novostavba pletiarskej dielne je rôznorodá a netvoria z hľadiska ich funkčnosti žiaden celok. Projekt pletiarskej dielne je schválený stavebným úradom, identifikujú stavbu ako samostatnú budovu pletiarskej dielne, ktorá bude pristavaná k zadnej časti budovy bývalého kultúrneho domu, pričom sa jedná o objekt jednopodlažný so šikmou sedlovou strechou a ako hlavnú účelovú funkciu uvádza zriadenie pletiarskej dielne a skladu na jednotnom usporiadanom pracovisku ako komplexný prevádzkový areál. Tento projekt člení stavbu dielne na objekt 01, 02, 03 a konštatuje, že sa jedná o výrobnú stavbu, ktorého hlavným užívateľom a prevádzkovateľom je žalobkyňa. Z technickej správy z projektovej dokumentácie spornej stavby vyplýva, že plánovanou jednopodlažnou stavbou dielne sa získavajú vyhovujúce výrobné a skladovacie priestory hlavnej prevádzkovej činnosti žalobkyne a projekt vychádza z prevádzkových a osobných požiadaviek objednávateľa, teda žalobkyne s rešpektovaním architektúry jestvujúceho objektu. I znalkyňa Ing. B. konštatovala, že budova pletiarskej dielne bola postavená v súlade so stavebným povolením až v roku 2003, ktorý stavebný úrad schválil projekt zhotoviteľa Modulus s.r.o. a môžeme konštatovať, že vznikla vec v správnom slova zmysle, boli vybudované základy v súlade s projektovou dokumentáciou a nachádzajú sa ako miestnosť 01, 02, 03. Budova je zastrešená, sú v nej osadené okná, dvere. Táto sporná stavba, ako výsledok stavebnej činnosti žalobcu, je stavbou podľa Občianskeho práva a je samostatnou vecou.

2.5. Mal za to, že z vykonaného dokazovania plynie jednoznačný záver, že žalovaným v 1. a 4. rade žiadny právny titul nadobudnutia vlastníctva k spornej stavbe nesvedčí, o nadobudnutí ich vlastníctva nie je ani jediný dôkaz. Vlastníctvo rozostavanej stavby v prospech žalovaných v 1. a 4. rade bolo vyznačené na podklade geometrického plánu Ing. F. č. XX/XXXX a záložnej zmluvy, ako to vyplýva z rozhodnutia Správy katastra X 116/2013. Geometrický plán nie je titul nadobudnutia vlastníctva. Správa katastra nesprávne zapísala na podklade týchto podkladov vlastnícke právo aj k novostavbe pletiarskej dielne XXX/X. Zápis vlastníctva na základe záložnej zmluvy uzatvorenej Tatrabankou pod č. V2168/03

ako právna skutočnosť nie je spôsobilá k zápisu vlastníctva, keďže záložná zmluva nemôže zakladať vlastnícke právo k nehnuteľnej veci s poukazom na § 132 Občianskeho zákonníka.

2.6. Z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že na parc. č. XXX/X sa nachádza časť pletiarskej dielne, ku ktorej bolo vydané stavebné povolenie obcou Iža v roku 2003. Stavba pozostáva z časti označenej 01 kompletizačná dielňa, ktorá je aj zakreslená geometrickým plánom Ing. F. a doposiaľ nedošlo k zmene zápisu vlastníckych práv. Geometrický plán W. E. č. XX/XXXX slúžil na zameranie rozostavanej stavby a autorizačne ho overil Ing. F., ako i Správa katastra Komárno a konštatuje rozmery tejto parcely č. XXX/X o výmere 806 m2, t. j. stav dokončenia rozostavanej stavby pletiarskej dielne aj s časťami označenej podľa projektovej dokumentácie č. 020304. Aj geometrický plán nasvedčuje, že na LV č. XXXX je doposiaľ vlastnícky zapísaná iba časť pletiarskej dielne, kompletizačná dielňa (01) a preto nie je možné vyvodiť, že tejto časti rozostavanej stavby pletiarskej dielne sú vlastníci žalovaní 1, 2. v podiele 1-ice a žalovaní v 3. a 4. rade v podiele 1-ice, pretože stavebné povolenie v prospech žalovaných v 1. až 4. rade na časť tejto budovy, na komplet tejto budovy, vydané nikdy nebolo. Aj v tomto kontexte sa javia závery znalkyne Ing. B. správne, že táto časť pletiarenskej dielne (kompletizačná dielňa, ktorá je doposiaľ vedená na LV č. XXXX vo výmere 324 na parc. č. XXX/X je súčasť väčšej stavby, pretože táto skutočnosť je plne preukázaná. Poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorý súdu prvej inštancie po zadovážení si leteckej snímky územia nariadil doplniť dokazovanie s prihliadnutím na existenciu pokračujúcej stavby, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. S ohľadom aj na uvedené zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval naznačený smer odvolacím súdom, keď mal posúdiť zapísanú časť budovy o rozmeroch 324 m2 v jej pokračovaní, avšak posudzoval iné a vydal nesprávne rozhodnutie.

2.5. Rozostavaná stavba pletiarskej dielne s rozmermi 806 m je súčasťou bývalého kultúrneho domu súp. č. XXX. Vzhľadom na uvedené sa javí byť úsudok súdu čo do právnej kvalifikácie hlavnej veci a súčasti veci nesprávny, pretože súčasťou hlavnej veci, t. j. novostavby podľa stavebného povolenia sú jej časti 01,02,03, z ktorých je zapísaná na príslušnom LV iba časť stavby o rozmeroch 324 m2; naviac nie je preukázané, že súčasťou bývalého kultúrneho domu budovy súp. č. XXX je komplet novostavba pletiarskej dielne so časťami 01, 02, 03, 04.

2.6. Ďalej dodal, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaných v 3. až 4. rade, že investovali do novostavby pletiarskej dielne 250.000,-Sk a ani žalovaní v 1. a 2. rade netvrdili, že by do stavby investovali peniaze. Bolo preukázané, že rozostavaná stavba bola financovaná ním z úverových prostriedkov, ktorý splatil. Formulár žiadosti o grant preukazuje jeho úmysel vystavať pletiarsku dielňu pre svoju podnikateľskú činnosť. Aj z toho vyplýva záver, že stavebníkom bol on, teda preukázal, že novú vec postavenú pôvodne na parc. č. XXX uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Súd mu neumožnil predložiť geometrický plán, ktorý dal vyhodnotiť na zameranie stavu nehnuteľnosti v súčasnej dobe, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Geometrický plán je pripravený a je vo fáze overenia Správou katastra a bol predložený k odvolaniu. Momentálne právny stav správny orgán nie je spôsobilý riešiť

- je zapísaná časť budovy pletiarskej dielne o rozlohe 324 m2 vo vlastníctve žalovaných v 1. až 4. rade, pričom má geometrický plán, podľa ktorého vlastníkom časti pletiarskej dielne je on, preto nemôže kolaudovať stavbu.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie právne odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, h/, e/, f/, CSP. Uviedli, že nie sú vlastníkmi rozostavanej stavby, neinvestovali do nej žiadne peniaze. Žalovaní v 1. až 4. rade sú vlastníkmi pozemku pod stavbou, čo neznamená, že sú aj vlastníkmi stavby postavenej na pozemku. Pre žalovaných v 1. až 4. rade stavebné povolenie vydané nebolo a nezačali stavbu stavať. Poukázali na kúpnu zmluvu zo 17.12.1999, na základe ktorej nadobudli spolu so žalovanými v 1. až 2. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, na LV č. XXXX parc. č. XXX záhrady; nehnuteľnosti nadobudli do BSM so žalovanými v 3. až 4. rade rovnakým pomerom iba zásluhou nekalých praktík žalovaného v 3. rade, ktorý bol spolumajiteľom od 14.11.1994 a konateľom žalobcu od 28.07.1999. Tieto pozemky a budova so súp. č. 205 zakúpili iba preto, aby tam žalobca mohol podnikať. Do doby spísania predmetnej kúpnej zmluvy s predávajúcimi tieto mal žalobca okrem parcely č. XXX v prenájme od predávajúceho Iver s.r.o. a vykonával tam podnikateľskú činnosť, odbyt vlastných výrobkov. Rok pred uzavretím zmluvy so žalovanými v 1. a 4. rade bola vypracovaná a podpísaná kúpna zmluva medzi predávajúcou obchodnou spoločnosťou Iver a žalobkyňou. Kúpna cena bola vyplatená v splátkach dohodnutých v kúpnej zmluve z 26.11.1998 z peňazí žalobcu. Po

prenájme pozemkov z 01.04.2003 žalovaní prenajali pozemok parc. č. XXX/X a XXX/X (v skutočnosti parc. č. XXX), napriek tomu žalovaný v 3. rade, ako konateľ žalobcu takto zapísal do zmluvy a použil túto ako podklad pre vydanie stavebného povolenia pre žalobcu. K vydaniu stavebného povolenia nájomná zmluva nebola postačujúca. Preto žalovaný v 3. rade vypracoval a predložil príslušnému stavebnému úradu doklad, ktorým žalobkyňa preukázala právo k stavebným pozemkom na základe rozhodnutia o prerušení konania zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, kde bol dohodnutý odpredaj pozemku s rozlohou 804 m za účelom výstavby budovy o rozmeroch 20,1 x 40 m, na vykonanie podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalovaný robil nátlak, dával im podpisovať nespočetné množstvo dokumentov potrebné na stavebné povolenie. Keďže žalobca nemal dostatok vlastných finančných zdrojov, prijal úver v hodnote 5.000.000,-Sk, aby vedel dokončiť a skolaudovať stavbu; v Bratislave podpísali dokumenty, ktoré im predložili, nemali pochybnosti o žalovanom v 3. rade, netušili o jeho úmysle obohatiť sa na jej úkor, na úkor žalobcu a nich. Stavebné konanie od počiatku až do konca ako aj vybavovanie úveru, predkladanie dokladov a dokumentov vybavoval za žalobcu konateľ, žalovaný v 3. rade.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne vyjadrili súhlas s obsahom odvolania.

5. Žalovaní v 3. a 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Podľa nich žalobca v odvolaní neuvádza dôvody odvolania spôsobilé spochybniť závery rozhodnutia vzhľadom na to, že v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok Ing. B. a znalkyňa uviedla, že rozostavaná stavba pletiarskej dielne s výmerou 806 m je súčasťou väčšej stavby, pretože nie je schopná samostatne plniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Súhlasil so závermi súdu prvej inštancie v odseku 10 a 11, že súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok a nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Správny je aj záver súdu prvej inštancie v odseku 9, vyjadrujúci kvantitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku, v zmysle ktorých je postačujúce ak súd poskytne odpovede na tie otázky, ktoré majú na prejednávanú vec podstatný význam.

6. Žalovaní v 3. a 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade navrhli odvolanie odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenými osobami a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Súd rozhodol v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, nie v ich neprospech, preto je odvolanie neprípustné. Žalovaný v 3. rade sa k opakovaným nepodloženým obvineniam z nekalých praktík a nátlaku dôrazne ohradil, pretože sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a poprel obvinenia žalovaných v 1. a 2. rade. Poukázali na to, že obsah odvolania je založený na viacerých skutkových tvrdeniach podložených dôkazmi, ktoré nie je sú spôsobilé spochybniť právny názor súdu prvej inštancie vo výrokovej časti rozsudku.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods. l a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať dokazovanie (§ 384 ods.1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe pletiarskej dielne postavenej na parc. č. XXX/X o výmere 324 m2, zapísanej na LV č. XXXX, v kat. území R. (v celosti). Žalovaný 1. rade je konateľ žalobcu, žalovaná v 2. rade jeho manželka. Žalovaný v 3. rade je bývalý konateľ žalobcu a žalovaná v 4. rade jeho manželka. Nehnuteľnosti sú v BSM podielových spoluvlastníkov, manželov. Žalobca tvrdí, že vlastnícke právo k spornej stavbe (o výmere 324 m2)

nadobudol výstavbou, pretože stavbu realizoval z vlastných a úverových finančných prostriedkov podľa pre neho vydaného stavebného povolenia č. 724/2003 -Pa- 3 dňa 30. 07. 200. Zápis vlastníckeho právo žalovaných v 1. - 4. rade len na základe zmluvy o záložnom práve, uzatvorenej v súvislosti s úverom poskytnutým žalobcovi vo výške 5. mil. Sk nie je správny. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou súhlasili, žalovaní v 3. a 4. rade popierali tvrdenia žalobcu o realizácii stavby na základe uvedeného stavebného povolenia z roku 2003 a tvrdili, že stavba bola realizovaná podľa stavebného povolenia č. 1104/2000- Pa z 17. 07. 2000 svojpomocne a tvorí podielové spoluvlastníctvo žalovaných, fyzických osôb, pričom poukazovali na znalecký posudok znalca Dr. Q.. 31/2003 a geometrický plán č. 31/03 z 24. 2. 2003.

10. Súd prvej inštancie prvýkrát rozsudkom zo dňa 25. júna 2014, č. k. 8C/58/2013-283 žalobe vyhovel keď dospel k záveru, že stavba bola postavená na základe stavebného povolenia z roku 2003 a bolo preukázané, že investorom rozostavanej stavby pletiarenskej dielne na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 324 m2 je žalobca. Stavebné povolenie z roku 2000, na ktoré žalovaní v 3. a 4. rade poukazovali sa vzťahovalo k inej stavbe, t.j. prestavbe a prístavbe k rodinnému domu - skladu textilu.

11. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/749/2015-360 zo dňa 18.2.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súd si neujasnil predmet sporu - totožnosť stavby; vzhľadom na výmeru spornej nehnuteľnosti v žalobe a v stavebnom povolení nebolo zrejmé, či predmetom konania je nehnuteľnosť, ktorá mala byť dokončená podľa stavebného povolenia z roku 2000 alebo či ide o novú, inú stavbu na parcele č. XXX/X, postavenú podľa stavebného povolania z roku 2003, či bola postavená jedna alebo viac stavieb alebo či išlo o zmenu stavby, o samostatnú stavbu alebo súčasť väčšej stavby.

12. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne R.. M. B., že rozostavená stavba pletiarskej dielne na parc. č. XXX/X je súčasťou väčšej stavby, ktorá bola postavená na základe stavebného povolenia č. 724/2003-Pa.

13. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesplnení procesných podmienok, v porušení práva na spravodlivý proces, v inej vade konania, nevykonanie navrhnutého dôkazu, ďalej v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

13.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle § 365 písm. b) je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

13.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13.4. Nevykonanie navrhnutých dôkazov § 365 písm. e) potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súvisí s vyhodnotením potencionálnej relevancie ako aj prípustnosti navrhovaného dôkazu, čo spadá pod úlohu konajúceho súdu. Je teda na úvahe súdu posúdiť, či navrhovaný dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a či nevykonanie takéhoto dôkazu sťaží postavenie strany pri znášaní dôkazného bremena, prípadne či sa nevykonaním dôkazu súd neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

13.5. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

13.6. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,IV. ÚS 112/05).

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o tom, že sporná stavba na parcele č. XXX/X o výmere 324 m2 je súčasťou väčšej stavby, ktorá nie je stavbou samostatne schopnou plniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie, a preto nemôže byť samostatným predmetom občiansko - právnych vzťahov. Tieto závery vychádzajú zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Pálovej, ktorá konštatuje, že skutkový stav nezodpovedá stavu právnemu, pretože parcela číslo XXX/X je zastavaná vo výmere 806 m2, stavbou s rozmermi podľa stavebného povolenia z roku 2003 a GP č. 16/2009 z 11. 03. 2009. Na liste vlastníctva je rozostavaná stavba pletiarenskej dielne zapísaná iba vo výmere 324 m2 - zastavaná plocha 16,10 m x 20,13 m. V stave rozostavanosti je aj ďalšia časť stavby pletiarska dielňa v miestnostiach číslo 02 - pletiarska dielňa a číslo 03 - sklad. Pri odpovedi na otázku, či rozostavaná stavba pletiarskej dielne na parcele číslo XXX/X je stavbou samostatnou alebo je súčasťou väčšej stavby znalkyňa vychádzala z toho, že väčšou stavbou je existujúca stavba na parcele číslo XXX/X spolu s kompletnou budovou prístavby. Posudzujúc, či rozostavaná časť stavby pletiarska dielňa na parcele číslo XXX/X zapísaná na LV číslo XXXX a rozostavaná časť na LV nezapísaná a jestvujúca stavba na parcele číslo XXX/X (prevádzková budova s. č. XXX, poznámka odvolacieho súdu) tvoria nedeliteľný celok alebo sú samostatnými stavbami

(v skutočnosti na parc.č. XXX/X je jedna budova Prístavba pletiarskej dielne) konštatuje, že objekt rozostavanej stavby - pletiarskej dielne na parcele číslo XXX/X vo výmere 324 m2 je jedna miestnosť

- 01 - kompletačná dielňa, ktorá je z konštrukčného hľadiska (mechanická odolnosť a stabilita stavby) súčasťou stavby, ktorá bola postavená na základe stavebného povolenia č. 724/2003-Pa-2. Samostatne by mohla fungovať len po zmene účelu stavby, ktorá vyžaduje nové stavebné povolenie a riešenie konštrukčných úprav. Rozostavaná prístavba pletiarskej dielne na parc. č. XXX/X (v skutočnosti vo výmere 806 m2) je súčasťou väčšej stavby a nie je schopná samostatne plniť účel, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie.

16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že stavebné povolenie č. 1104/2000-Pa z 17. 07. 2000 bolo vydané pre žiadateľov - žalovaných v 1. až 4. rade a týkalo sa prestavby a prístavby k rodinnému domu

- sklad textilu na parcele číslo 177, 179/2 v kat. území R., zapísanými na LV číslo XXXX vo vlastníctve stavebníkov; bola povolená stavba s pôdorysnými rozmermi 8,70 x 24,12 metra; išlo o zmenu účelu užívania stavby rodinného domu na parcele číslo 179/2 na sklad textilu, ktorý mal byť pokračovaním existujúceho rodinného domu a napojený na inžinierske siete.

17. Dňa 30. 07. 2003 bolo vydané stavebné povolenie pre stavebníka - žalobcu, ktorým bola povolená stavba pletiarska dielňa na pozemkoch číslo XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X v katastrálnom už na území Iža a zahŕňala prístavu k jestvujúcej budove s pôdorysnými mierami 40 x 20 m (800 m2). Dňa 24. 02. 2003 bol vyhotovený geometrický plán č. 31/2003 geodetickou kanceláriou Alfygeo, Komárno za účelom zamerania rozostavanej stavby na parcele číslo XXX/X. Dňa 16. 03. 2003 bol vypracovaný Ing. L. Q., znalcom v odbore stavebníctvo, znalecký posudok číslo 31/2003 na zvýšenie základného imania na ocenenie rozostavanej stavby súp. číslo XXX na parcele číslo XXX/X, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom čísla 31/2003, ktorý bol podkladom pre vypracovanie posudku. Predmetom posúdenia v posudku bola rozostavaná stavba realizovaná ako sklad, ktorý mal slúžiť na skladovanie textilu; znalec konštatoval že stavba nie je zapísaná na LV číslo 1265, bol vypracovaný geometrický plán a je potrebné rozostavanú stavbu zapísať do LV podľa geometrického plánu číslo 31/ 2003. V čase vyhotovenia posudku znalec všeobecnú hodnotu rozostavanej stavby určil sumou 992 811,56 Sk.

18. Žalovaní v 1. až 4. rade nadobudli spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXXX na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V - 3586/99. Na parc. č. XXX, XXX/ X bolo na základe stavebného povolenia č. 1104/2000-Pa začaté so stavbou o výmere 8,70 x 24,12 m (209,84 m2). Ku dňu 16. 03. 2003 (vypracovanie znaleckého posudku č. 31/2003) bola realizovaná stavba v rozostavanom stave, o celkovej výmere 324 m2, s rozmermi 20,10 m x 16,10 m (podľa GP č. 31/2003). Podľa znalkyne v súčasnosti celková výmera rozostavanej stavby je 806 m2; na LV č. XXXX je zapísaná na prac. č. XXX/X ako rozostavaná stavba - pletiarska dielňa o výmere 324 m2, ktorá nie je samostatnou stavbou.

19. K odvolacej námietke žalobcu, že neboli splnené pocesné podmienky odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod odvolateľ nepodoprel konkrétnymi právnymi skutočnosťami, ktoré bol povinný vzhľadom na zákonné poučenie strán sporu v napadnutom rozsudku uviesť v odvolaní a následne podrobne odôvodniť konkrétnymi skutkovými dôvodmi. Odvolací súd bol a je viazaný rozsahom a (len) dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, čo znamená, že prítomnosť iných (ďalších) odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nezisťoval a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, na ne neprihliada s výnimkou vád konania pred súdom prvej inštancie, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, takéto vady konania pred súdom prvej inštancie z obsahu spisu ale nevyplývajú.

20. K námietkam týkajúcim sa záverov súdu, že sporná stavba nie je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov tvrdiac, že ide o novostavbu v štádiu rozostavanosti, preto je vecou samostatnou (bod 2.2.), že podľa fotodokumentácie znalkyne stavba pletiarskej dielne je už v takom štádiu rozostavanosti, že ju možno považovať za samostatnú vec, z hľadiska funkčnosti stavba s. č. 205 a novostavba pletiarskej dielne (bod 2.4 ) odvolací súd poukazuje na to, že namietané právne závery súdu prvej inštancie vyplývajú zo znaleckého posudku znalkyne Ing. B.. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje tiež na to, že súd prvej inštancie žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi i) doručil dňa 22. 03. 2018 posudok znalkyne na vyjadrenie. Žalobca k znaleckému posudku vyjadrenie nepodal, nemal k nemu žiadne pripomienky, návrhy, ani námietky. Súd prvej inštancie vytýčil na deň 12. 09. 2018 pojednávanie, na ktorom poučil strany sporu podľa § 154 CSP, že prostriedky procesného útoku

a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ani do vyhlásenia rozsudku žalobca k znaleckému posudku žiadne výhrady neuviedol; v záverečnej reči žiadal o možnosť predložiť znalecký posudok so zameranou budovou stavby na parcele č. XXX/X vo výmere zakreslenej v GP č. 16/2009. Žalobca prvýkrát výhrady k záverom znaleckého posudku, že sporná rozostavaná stavba pletiarskej dielne o výmere 324 m2 je súčasťou väčšej stavby, pretože nie je schopná samostatne plniť účel, na ktorý bolo stavebné povolenie vydané uviedol až v odvolaní.

20.2. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na ust.§ 366 CSP, ktorý upravuje prípustnosť novôt v odvolacom konaní. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy; to znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité len vtedy, ak sa týkajú uvedených dôvodov. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

20.3. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované. V kontexte vyššie uvedeného výkladu odvolacie dôvody žalobcu uvedené v bode 16 nie sú výnimkou uvádzanou v § 366 CSP, preto nemohol odvolací súd prihliadnuť a posudzovať odvolacie dôvody žalobcu, ktoré uplatnil až v odvolacom konaní. Pokiaľ mal za to, že sporná stavba je samostatnou vecou, prípadne iné výhrady súvisiace so závermi znalkyne, mal ich uviesť a zdôvodniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20.4. Napriek neprípustnosti odvolacích námietok uvedených v bode 19. odvolací súd poukazuje na to, že znalecké posudky vypracované pre potreby civilného sporového konania hodnotí súd, ktorý nariadil znalecké dokazovanie v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že sudca si robí záver o pravdivosti a dôležitosti vykonaných dôkazov na základe svojho vlastného vnútorného presvedčenia a svojho logického myšlienkového postupu. V rámci procesu hodnotenia dôkazov súd hodnotí znalecký posudok tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je logické a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo predložené na účely vypracovania znaleckého posudku. Súd pre nedostatok odborných vedomostí z príslušného znaleckého odboru nemôže posúdiť vecnú správnosť znaleckého posudku. Hodnotenie znaleckého posudku spočíva len v tom, či je znalec vierohodný a či odôvodnenie jeho posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia. Akékoľvek pochybnosti v tomto smere súd odstráni tak, že v danom konaní buď uloží znalcovi povinnosť vysvetliť sporné skutočnosti, alebo ustanoví dokonania iného znalca. Teda hodnotiť znalecký posudok, či už z hľadiska jeho vierohodnosti, úplnosti a zákonnosti a významu pre konanie, môže len súd v konaní, v ktorom bol znalecký posudok ako dôkazný prostriedok predložený, a to v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako už bolo uvedené vyššie. Len v tomto konaní majú potom strany sporu možnosť sa k znaleckému posudku vyjadriť, namietať jeho nedostatky, žiadať o doplnenie znaleckého posudku prípadne o odstránenie nejasností výsluchom znalca. Odvolací súd v kontexte uvedeného výkladu má za to, že ak súd prvej inštancie sám nemal pochybnosti o vierohodnosti posudku a tieto nemali ani strany sporu, keďže jeho nedostatky nenamietali, dôvodne vychádzal zo zistení a záverov znalkyne.

21. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu (ktoré nekonktretizoval žiadnymi dôvodmi ) o prekvapivosti preskúmavaného rozhodnutia. Súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie „nečakane“ na nepredvídateľných dôvodoch, ale postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí naznačil potrebu doplniť dokazovanie aj na zistenie, či sporná stavba je stavbou samostatnou alebo súčasťou inej stavby; závery znalkyne v tomto smere boli jednoznačné a súd z nich pri rozhodnutí aj vychádzal. Doplnenie dokazovania na zistenie uvedených skutočností malo právny dopad na posudzovanú vec a súd prvej inštancie z nich vyvodil správne právne závery; odvolaciemu

súdu nie je zrejmé, prečo by malo byť podľa žalobcu rozhodnutie prekvapivé, keď aj on, zastúpený právne znalou osobou, musel po oboznámení sa so záverom posudku vedieť, že pokiaľ vec nie je samostatnou vecou, nemôže byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov.

22. Odvolaciu námietku o odňatí možnosti konať pred súdom z dôvodu, že súd neumožnil žalobcovi predložiť geometrický plán na zameranie aktuálneho stavu nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Túto požiadavku žalobca uplatnil až v záverečnej reči, na pojednávaní dňa 12. 09. 2018; preukázateľne najneskôr po dourčení znaleckého posudku dňa 22.03. 2018 mu pritom bolo známe, že prístavba má celkovú výmeru 806 m2. Táto skutočnosť mu ale bola známa už skôr, z geometrického plánu č. 16/2009 (ktorý predložil na pojednávaní 12.09.2018) a v ktorom je na parc.č. XXX/X zakreslená stavba o výmere 806 m2. Žalobca teda mal dostatok času na predloženie geometrického plánu a skutočnosti, ktoré ním chcel osvedčiť, boli známe už pred podaním žaloby, pričom predmetom konania učinil len stavbu o výmere 324 m2 tvrdiac, že zápis vlastníckeho práva žalovaných v LV č. XXXX na základe zmluvy o záložnom práve nie je správny (geometrický plán nepredložil ani do rozhodnutia odvolacieho súdu, pozn. odvolacieho súdu). V súvislosti s touto požiadavkou nemal ani žiadne procesné návrhy (napr. zmena žaloby), ktoré by umožňovali súdu posúdiť dôvodnosť návrhu na poskytnutie lehoty za účelom predloženia geometrického plánu. Poukazovanie na rozhodnutie odvolacieho súdu neobstojí, pretože vyhotovenie geometrického plánu by bolo dôvodné len ak by bola sporná nehnuteľnosť zapísateľná v katastri nehnuteľnosti (v prípade vyhovenia žalobe), čo ale z dôvodov uvedených vyššie splnené nebolo.

23. Odvolacie dôvody žalobcu týkajúce sa argumentácie o nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti neboli právne významné, keďže žaloba bola zamietnutá pre absenciu spôsobilého predmetu konania; preto tieto dôvody žalobcu ani odvolací súd neposudzoval.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie i v zmysle § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

25. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku, odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

26. Podľa § 355 ods. 1 proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

27. Podľa § 386 písm. b) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

28. Civilný sporový poriadok priznáva právo na podanie odvolanie predovšetkým strane sporu. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané následky, t. j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Medzi tzv. subjektívne podmienky patrí osoba oprávnená na podanie odvolania, pričom právo na podanie odvolania možno priznať len tej strane, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma na jej právach. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Pod formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu strany sporu urobeného vo veci samej, a to k jej nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Meradlom pre posúdenie otázky, či je tu alebo nie je možnosť ujmy, je teda návrh, ktorý strana urobila v konaní na súde prvej inštanice. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchýlne rozhodnutie vo svoj prospech.

29. Posudzujúc danú vec v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím súdu nebola žalovaným v 1. a 2. rade spôsobená žiadna ujma; v konaní boli úspešní a to, že so žalobou súhlasili nie je možné z hľadiska vyššie uvedeného výkladu hodnotiť tak, že zamietnutím žaloby žalobcu im v procesnom postavení žalovaných vznikla ujma či už vo forme rozšírenia povinností alebo zúženia ich spoluvlastníckych práv k spornej nehnuteľnosti.

30. V intenciách ust. § 386 písm. b) preto odvolací súd odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade odmietol.

31. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1. až 4. rade, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .