Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoP-12-2019.pdf
PDF · 102.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/12/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: U. D., nar. X.XX.XXXX a G. D., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u otca, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti otca: O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X. F. XXX, právne zastúpený spoločnosťou: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, za účasti starých rodičov maloletých detí: H. F., nar. X.X.XXXX a C. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K., M. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom H. XXX/XX, X., o návrhu otca a návrhu starých rodičov o úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 15. júna 2018 sp. zn. 8P/6/2018-88, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. z r u š u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. m e n í tak, že ukladá otcovi maloletých detí povinnosť u m o ž n i ť maloletým deťom prijímať telefonický hovor od starých rodičov, a to každý utorok v párnom týždni v rozmedzí od 18:00 hod. do 18:30 hod. a každý štvrtok v nepárnom týždni v rozmedzí od 18:00 hod. do 18:30 hod.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie upravil styk starých rodičov s maloletým U. a maloletou G. každý prvý týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod, každý prvý týždeň letných prázdnin v júli od 1.7. od 09.00 hod. do 7.7. do 16.00 hod., každý prvý týždeň letných prázdnin v auguste od 1.8. od 09.00 hod. do 7.8. do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov v dňoch od 28.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod. s tým, že starí rodičia si maloleté deti prevezmú a odovzdajú v stanovenom čase pred obchodným domom Tesco v V.. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Námestovo z 26.1.2017 č.k. 6P/99/2016-37 (výrok I). Vo zvyšnej časti návrh otca maloletých detí zamietol (výrok II.). Návrh starých rodičov vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.). Uložil otcovi maloletých detí povinnosť v prípade, že styk sa zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť minimálne 48 hodín pred realizáciou styku, inak bezprostredne po jej vzniku. V prípade neuskutočnenia styku starých rodičov s maloletými deťmi zo závažných dôvodov, majú starí rodičia právo na náhradný termín v akýkoľvek nepárny víkend v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa styk neuskutočnil (výrok IV.). Ďalej uložil otcovi maloletých detí umožniť starým rodičom jedenkrát týždenne, a to v utorok v párnom týždni medzi 17.30 hod. a 18.30 hod. a vo štvrtok v nepárnom týždni medzi 17.30 hod. a 18.30 hod. telefonický kontakt s maloletými deťmi (výrok V.). V zmysle § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VI.). Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy o úprave styku starých rodičov s maloletými deťmi bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Námestove z 26.1.2017 sp. zn. 6P/99/2016-37, ktorým bol upravený styk, a to každý prvý týždeň v mesiaci od soboty od 09.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý prvý týždeň letných prázdnin v júli od 1. júla od 09.00 hod. do 7. júla do 16.00 hod., každý prvý týždeň letných prázdnin v auguste od 1.8. od 09.00 hod. do 7. augusta do 16.00 hod., ako aj počas vianočných sviatkov v dňoch 28.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod. s tým, že starí rodičia si maloleté deti prevezmú a odovzdajú na adrese L. XXX a otec je povinný na styk maloleté deti riadne pripraviť. Otec podal návrh na zmenu posledného rozhodnutia súdu o úprave styku tak, že by starí rodičia boli oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi každú prvú sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod. a vo zvyšku by úprava styku zostala zachovaná. Dôvodom podania návrhu bolo prijatie maloletého U. do prvého ročníka Základnej školy v obci G. X. F. od 1.9.2017, čo môže znamenať veľkú zmenu v režime dieťaťa. Naproti tomu starí rodičia vo vyjadrení k návrhu požadovali rozšíriť styk s maloletými deťmi na každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že zvyšok úpravy styku by bol ponechaný tak, ako v čase posledného rozhodnutia súdu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca a návrh starých rodičov na úpravu styku, je čiastočne dôvodný. Na základe vykonaného šetrenia kolíznym opatrovníkom, ako aj na základe výsluchu maloletého U. mal zistené, že bola preukázaná viditeľná citová väzba starých rodičov na maloleté deti a naopak, keďže maloleté deti prostredie starých rodičov dôverne poznajú, u starých rodičov majú vytvorené vhodné prostredie a pri osobnom rozhovore maloletý U., vzhľadom na svoje rozumové schopnosti, prejavil vôľu byť so starými rodičmi aj častejšie. Je zrejmé, že maloletý U. od 1.9.2017 nastúpil na Základnú školu v obci G. X. F., čo môže znamenať aj zmenu režimu jeho prípravy na vyučovanie zo strany otca. Otec podal návrh na zmenu úpravy styku už v priebehu mesiaca september 2017, pričom v priebehu plynutia času neboli zistené žiadne skutočnosti tvrdené otcom, ktoré by nasvedčovali tomu, že styk maloletých detí so starými rodičmi negatívne vplýva na psychiku maloletého U., že sa u neho prejavujú neurotické prejavy, keďže bolo preukázané, že na polročnom vysvedčení mal maloletý U. samé jednotky. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie otca o nedostatočnej citovej väzbe maloletých detí vo vzťahu ku starým rodičom a že by sa maloleté deti vo vzťahu ku starým rodičom negatívne vyjadrovali. Uvedené nebolo preukázané žiadnym dôkazom zo strany otca. Bolo nesporné, že v priebehu celého konania trvajúceho zhruba 10 mesiacov styk prebiehal bez akýchkoľvek zistených negatívnych dôsledkov v zmysle pôvodného rozhodnutia súdu. Preto dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí, aby sa naďalej stretávali so svojimi starými rodičmi a vzhľadom k správe kolízneho opatrovníka, ako aj k vyjadreniu samotného maloletého dieťaťa, upravil styk tak, že starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi už od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutia došlo k zmene aj v tom, že maloleté deti si starí rodičia prevezmú a zároveň ich odovzdajú v stanovenom čase pred obchodným domom Tesco v V., na základe čoho ich nebude musieť otec ako doposiaľ voziť do miesta bydliska starých rodičov a ušetrí tým čas na cestovanie. Na základe návrhu starých rodičov uložil otcovi povinnosť v prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť starým rodičom telefonicky. Na požiadanie maloletého U. rozhodol aj o povinnosti otca umožniť maloletým deťom telefonický kontakt so starými rodičmi v rozsahu, ako je uvedené vo výroku V. rozsudku.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že nástupom maloletého U. na základnú školu od 1.9.2017 došlo aj k zmene jeho režimu v prípade prípravy do školy. Uviedol, že nie je vhodné, aby maloleté deti odišli k starým rodičom už v piatok o 17.00, keďže maloletý U. chodí do školskej družiny; taktiež príchod maloletých detí o 16.00 hod. od starých rodičov nie je vhodný pre ďalšiu prípravu maloletého U. do školy. Poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že boli vytýčené dva termíny pojednávania, ani jedného z nich sa nezúčastnil kolízny opatrovník. Názor maloletého U. v uvedenej veci bol zisťovaný výlučne len rozhovorom medzi konajúcou sudkyňou a maloletým synom U., ktorý dovŕšil vek 7 rokov a sudkyňa mala využiť inštitút detského psychológa. S maloletým U. bol v Pedagogicko-psychologickej poradni v Čadci v septembri 2017, kde nebolo riešené správanie sa maloletého U. po víkende u starých rodičov. Určenie telefonického kontaktu starých rodičov s maloletými deťmi je voči nemu obmedzujúce, najmä z dôvodu výkonu jeho povolania, keďže nemá pevne stanovený pracovný čas. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. V doplnenom odvolaní z 19.10.2018, ktoré bolo súdu doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania v zmysle § 362 ods. 1 CSP, otec poukázal na novoty v prebiehajúcom konaní, keď zistil novú skutočnosť, že dňa 14.10.2018 starý otec H. F. mal spôsobiť dopravnú nehodu v obci Rabča, keď mal viesť osobné motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky - alkoholu, pričom výsledok dychovej skúšky po nehode mal činiť hodnotu 2,33 promile alkoholu. Taktiež bola preukázaná skutočnosť, že starý otec napriek útlemu veku poskytol motocykel na jazdu maloletému, ktorý jazdu nezvládol a pri páde utrpel zranenia s tým, že po návrate maloletých detí od starých rodičov musel s ním bezprostredne navštíviť lekára za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
4. Starí rodičia vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Uviedli, že stretávanie sa s maloletými deťmi jedenkrát mesačne počas víkendu je primerané. Tvrdenia otca, že po realizácii styku maloletý U. má problémy na vyučovacom procese považujú sa účelové, zavádzajúce a tendenčné. Tieto skôr vyplývajú zo zmeny v živote, keď maloletý U. sa musel prispôsobiť strate matky, otec ho vytrhol z jeho známeho prostredia presťahovaním na F., maloleté deti v spoločnej domácnosti začali bývať s priateľkou otca, ktorú deti nepoznali, a to sú okolnosti, ktoré môžu vplývať na maloleté deti. Kolízny opatrovník v priebehu konania riadne prešetril pomery tak v rodine otca, ako aj u nich a námietka, že sa nezúčastnil pojednávaní, nemôže byť považovaná za dôvodnú. Taktiež nepovažujú za dôvodnú námietku otca, že sudkyňa mala na zistenie názoru dieťaťa využiť inštitút detského psychológa. V zmysle § 38 ods. 1 CMP súd je oprávnený a povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom vyjadrenie názoru maloletého dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva na rozhodnutie súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého.
5. Otec vo vyjadrení k podanému vyjadreniu starých rodičov uviedol, že s týmito tvrdeniami sa nestotožňuje. Je síce pravda, že syn U. prešiel viacerými životnými zmenami, to však nič nemení na ich postoji, že maloletý U. chodí od starých rodičov zmätený, má neurotické prejavy a ťažšie sa sústreďuje na vyučovanie po týchto návštevách. Maloletý U. nevyrastal u starých rodičov, ale spolu so zosnulou manželkou a deťmi bývali na chate v K., nie v domácnosti so starými rodičmi. Ešte krátky čas po úmrtí manželky bývali v K., kde maloletý U. chodil aj do škôlky. U svokrovcom po smrti svojej manželky býval dva mesiace a práve pre ich správanie bol nútený sa odsťahovať aj s deťmi, keďže sa starí rodičia medzi sebou neustále hádali. S terajšou priateľkou sa spoznal v apríli 2016, deti si ju veľmi obľúbili a tento pozitívny vzťah je vzájomný. Maloletý U. bol vypočutý na pojednávaní dňa 15.6.2018 na žiadosť súdu. Nie je pravdivé tvrdenie starých rodičov, že chce docieliť úplné odcudzenie maloletých detí od starých rodičov. Keby bolo tomu tak, tak by deti určite na svoje vlastné náklady nevozil takmer dva roky k nim. Žiadal zúženie styku len z dôvodu nástupu maloletého U. do školy, ktorý si vyžaduje dlhú a trpezlivú prípravu na vyučovanie. Podľa jeho zistení, starí rodičia pri vykonávaní styku sa o deti riadne nestarajú, tieto behajú s inými deťmi po dedine bez dozoru starých rodičov. Vzhľadom na uvádzané novoty v doplnenom odvolaní, nie je v záujme žiadneho dieťaťa tráviť čas s osobou závislou na požívaní alkoholických nápojov, u starého rodiča. Súčasný stav u starých rodičov (alkohol, hádky a podobne), ktoré podrobne vysvetlil a zdokumentoval, vylučuje, aby im bol umožnený styk s maloletými deťmi.
6. Starí rodičia vo vyjadrení k doplnenému odvolaniu otca uviedli, že starý otec dňa 14.10.2018 skutočne bol účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil pod vplyvom alkoholu a svoju vinu v celom rozsahu uznal. Doposiaľ však nebol nikdy trestne stíhaný ani odsúdený pre ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona a do rozporu so zákonom sa takto dostal prvýkrát. Na základe rozhodnutia OR PZ v Dolnom Kubíne sa podrobil aj psychologickému vyšetreniu, z ktorého záverov vyplýva, že nemá vytvorený abúzus na alkohol. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť však realizácia styku s maloletými deťmi nie je ohrozená, nakoľko sa môže realizovať prostredníctvom ich synov H. F., J. F. alebo E. F., ktorí disponujú vodičskými oprávneniami od svojich 18-tich rokov a všetci sú skúsení šoféri. Nestotožnil sa s tvrdením otca, že počas doby poskytovania starostlivosti o maloleté deti, niektoré z nich by sa zranilo pádom z motocykla. V danom prípade sa jedná o účelové tvrdenia otca detí. Za najdôležitejší dôkaz je možné pokladať samotnú výpoveď maloletého U., ktorý sa pred súdom vyjadril (bez prítomnosti otca a bez ich prítomnosti), že k nim chodí rád. V súvislosti s tým, aby mohli s deťmi realizovať aj telefonický kontakt, kúpili mobilné zariadenie, ktoré však otec maloletému U. odobral a vrátil im ho späť s tým, že si neželá, aby maloletý U. mal mobilný telefón od nich. Vzhľadom na realizáciu telefonického kontaktu sú ochotní zabezpečiť mobilný telefón, vzhľadom k veku a rozumovej vyspelosti, zatiaľ len maloletému U.. Žiadali preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť aj vo výroku V.
7. Otec vo vyjadrení k podanému vyjadreniu starých rodičov k doplnenému odvolaniu uviedol, že v prípade požívania alkoholu starým otcom, pánom F., sa nejedná v žiadnom prípade o ojedinelé vybočenie alebo dovtedy bezúhonný život. Naopak, pánovi F. bol trikrát už odobratý vodičský preukaz za šoférovanie pod vplyvom alkoholu a len pre jeho šťastie skutok vtedy pravdepodobne nebol posudzovaný ako trestný čin. Skutočnosť požívania alkoholických nápojom starým otcom a vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu potvrdili aj svedkovia vypočutí na súde v Námestove v roku 2017. Koncom roku 2018 vznikli aj problémy s úpravou styku, keď starí rodičia neuverili, že deti boli choré, napriek tomu, že to bolo potvrdené aj detskou lekárkou maloletých detí. K skutočnosti, že malý U. spadol s bicykla a nie motocykla, uvádza, že išlo o pád z motocykla tak, ako to vyplýva z lekárskej správy a nejde o účelové tvrdenie. O tejto skutočnosti telefonicky informoval 7.5.2018 aj kolíznu opatrovníčku a táto to odporučila oznámiť písomne súdu. Vo vzťahu k prevozu maloletých detí prostredníctvom synov starých rodičov, je potrebné uviesť, že počas dvoch rokoch, čo deti chodia k nim, tak sa dvakrát stalo, že pre deti so starým otcom prišiel syn J. F. a E. F. na vlastnom aute. Keď mal starý otec vodičský preukaz, tak buď mal požičané auto od syna J. alebo E., alebo od nejakého suseda, alebo prišiel s nejakým susedom na aute ako spolujazdec. Od októbra 2018 starý otec nemá vodičské oprávnenie a deti vozil v aute bez autosedačiek. Taktiež nie je pravda, že starí rodičia maloletému zabezpečili mobilný telefón a tento mal starým rodičom vrátiť. Jednalo sa o mobilný telefón ich matky, do ktorého starí rodičia kúpili SIM kartu a z ktorého potom neskôr deti prezváňali, na čo bol upozornený aj políciou. Starému otcovi v roku 2017 SIM kartu vrátil a vysvetlil mu, že v takomto útlom veku nie je dobré, aby deti mobilné zariadenie vlastnili a s ním narábali. Na preukázanie týchto tvrdení navrhol vypočuť ako svedkov J. F., Z. V., J. G. a S. D.. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v plnom rozsahu.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (362 ods. 1 CSP), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov podľa § 65 a § 66 CMP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v časti potvrdil a podľa § 388 CSP v časti zmenil, z nasledovných dôvodov.
9. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vo výroku I. upravil styk starých rodičov s maloletým U. a s maloletou G., a to každý prvý týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. (keď v ostatnej časti rozsah úpravy styku je totožný s predchádzajúcim rozhodnutím súdu prvej inštancie z 26.1.2017 sp. zn. 6P/99/2016-37), je správny. Je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodoval o úprave styku starých rodičov s maloletými deťmi na základe podaného návrhu otca, ktorý chcel tento styk starých rodičov s maloletými deťmi zúžiť (obmedziť) z dôvodu toho, že od 1.9.2017 maloletý U. nastúpil do prvého ročníka Základnej školy v G. X. F., čím sa podstatne zmenil jeho režim, napríklad v spôsobe prípravy na vyučovanie, jeho dochádzaní do školy a podobne, na druhej strane starí rodičia vo vyjadrení k podanému návrhu žiadali tento styk rozšíriť oproti prechádzajúcemu rozhodnutiu súdu na každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý čiastočne rozšíril styk starých rodičov s maloletými deťmi každý prvý týždeň v mesiaci, a to od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že maloleté deti prostredie u starých rodičov dôverne poznajú, keďže ešte počas života ich matky, ktorá v roku 2015 zomrela, tieto v obci K. bývali. Taktiež súhlasne so záverom súdu prvej inštancie možno konštatovať, že na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu styk starých rodičov s maloletými deťmi sa bezproblémovo realizoval aj napriek tomu, že otec sa presťahoval do obce G. X. F.. Na základe rozhodnutia súdu otcovi ubudne povinnosť oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu odovzdať a prevziať maloleté deti v mieste bydliska starých rodičov, keďže uvedená povinnosť prechádza na starých rodičov, v dôsledku čoho sa skráti čas cestovaním otca na S. za účelom zabezpečenia realizácie styku. Preto, pokiaľ došlo k rozšíreniu úpravy styku a možnosti stretávania sa starých rodičov s maloletými deťmi od piatku od 17.00 hod., nemôže to byť na ujmu maloletých detí vzhľadom na doterajší priebeh realizácie styku. Tvrdenie otca o tom, že by realizovaný styk maloletých detí so starými rodičmi by mal na ne negatívne vplývať, prípadne že by mal u maloletého U. spôsobovať neurotické prejavy, zhoršenie správania sa a problémy v škole, nebolo v konaní ničím preukázané. V priebehu odvolacieho konania otec poukazoval na skutočnosť (novotu), že starý otec H. F. v roku 2018 riadil osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a bol mu zadržaný vodičský preukaz. Starý rodič - H. F. vo vyjadrení k doplnenému odvolaniu otca tieto skutočnosti potvrdil. K otázke prevzatia a odovzdania maloletých detí v zmysle výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie je nutné uviesť, že je daná povinnosť starých rodičov maloleté deti odovzdať otcovi v určenom čase a mieste, avšak už nie je podstatné, že by mali starí rodičia realizovať prevoz autom z S. na F. a späť osobne. Preto odovzdanie a prevzatie maloletých detí a ich prevoz z miesta bydliska starých rodičov do miesta bydliska detí môže byť realizované aj prostredníctvom dopravného prostriedku, ktorý bude starými rodičmi zvolený, prípade aj inými osobami, ktoré na to majú oprávnenie. Z predložených dôkazných prostriedkov nevyplýva, že by starý rodič - H. F. mohol prekročiť hranicu posúdenia rizika svojho správania v tom, že by prevoz maloletých detí uskutočňoval sám, napríklad bez vodičského oprávnenia alebo pod vplyvom alkoholu. Je však dôvodné súhlasiť s tvrdením otca, že prevoz maloletých detí musí byť bezpečný, zodpovedajúci pravidlám cestnej premávky, keď vozidlo na prevoz maloletých detí musí byť vybavené technickými prostriedkami za účelom zaistenia bezpečnosti - napríklad autosedačkami a prevoz by mal byť vykonaný skúsenou a zodpovednou osobou. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. ako správny potvrdil.
10. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil (bez ďalšieho) vo výroku IV. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe posledného rozhodnutia súdu o úprave styku starých rodičov s maloletými deťmi sa styk realizoval tak, ako súdom bolo rozhodnuté. Niet preto dôvodu k tomu, aby súd určoval náhradné termíny realizácie styku a na základe dôvodov, ktoré nebolo možné na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie ani konkretizovať. V tejto časti považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a na základe jeho citácie aj za nevykonateľné.
11. Odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku V., len pokiaľ sa týka rozsahu a uloženej povinnosti otca umožniť maloletým deťom prijímať hovor od starých rodičov prostredníctvom mobilného zariadenia. Čas možnosti prijatia rozhovoru upravil na dobu od 18.00 hod. do 18.30 hod., keďže rozsah stanovený súdom prvej inštancie na cca 1 hodinu považoval za neprimeranú vzhľadom na vek maloletých detí a rozsah, v akom bolo toto oprávnenie stanovené. Vychádzal pritom z tvrdenia starých rodičov, že mobilné zariadenie pre maloleté deti za účelom prijímania hovorov zabezpečia. Úprava styku uvedeným spôsobom je v záujme maloletých detí, keďže osobný styk sa realizuje iba jeden víkend v mesiaci a telefonický kontakt prispeje k rozvíjaniu vzájomných vzťahov medzi starými rodičmi a maloletými deťmi, ktorý z hľadiska spôsobu a rozsahu nemožno považovať za obmedzujúci. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. zmenil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov (prvostupňového a druhostupňového) konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov náhradu trov priznať.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)