Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-149-2018.pdf
PDF · 108.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/149/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Levice, so sídlom Ku Bratke 3, Levice, IČO: 00 171 590, zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom J. Hollého 11, Levice, proti žalovanému: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Y., zastúpený Mgr. Tomášom Jamrichom, advokátom so sídlom Moravská 784/35, Vráble, o zaplatenie 226,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. augusta 2017, č. k. 11C/88/2011-550 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 28. augusta 2017, č. k. 11C/88/2011-570, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 226,95 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 226,95 eura od 19.06.2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Štátu Slovenskej republike priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.08.2017, č. k. 11C/88/2011-550 pri právnom posúdení podľa § 8a ods. 1, 2, 3 a 5, § 8b ods. 1, § 10 ods. 1, 3, 4 a 6, § 14 ods. 1, 2, a 3, § 18 ods. 4, § 32c ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 5 ods. 1, 2 a § 7 ods. 1, 2, 3 a 10 vyhl. č. 630/2005 Z. z., Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a § 517 ods. 2 Obč. zák., žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 156,67 eura a úrok z omeškania zo sumy 156,67 eura do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti podanú žalobu zamietol.
2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 2 CSP tak, že s poukazom na celkový pomer úspech v rozsahu 38,06 % (procesný úspech žalobcu v sume 69,03 % - procesný úspech žalovaného v spore 30,96 %) priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 38,06 %.
3. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd tak, že proti žalobcovi priznal štátu náhradu trov konania v rozsahu 30,96 % (v tomto rozsahu bol žalobca v spore neúspešný) a proti žalovanému priznal štátu náhradu trov konania v rozsahu 69,03 % (v tomto rozsahu bol žalovaný v spore neúspešný).
4. Opravným uznesením zo dňa 28.08.2017, č. k. 11C/88/2011-570 súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 224 CSP v dôsledku zrejmej nesprávnosti doplnil výrok rozsudku zo dňa 25.08.2017, č. k.
11C/88/2011-550 v tom smere, že doňho zapracoval dátum 19.06.2009, od ktorého je povinný žalovaný platiť žalobcovi úrok z omeškania ročne vo výške 9 % až do zaplatenia. Takisto boli opravené aj odseky (body) 51. a 56. odôvodnenia predmetného rozsudku v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto opravného uznesenia.
5. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie mal v spore preukázanú aktívnu legitimáciu žalobu na podanie žaloby. Žalobca totiž Uznesením zo schôdze vlastníkov konanej dňa 27.11.2017 pre bytový dom XXXX, XXXX v Y. na ul. O. č. X, X, XX, XX a XX preukázal, že došlo k schváleniu zmluvy o výkone správy podľa novely zák. č. 268/2007 Z. z., čo okrem iného vyplýva aj z bodu 1 písm. t/ citovanej zmluvy. Išlo o schôdzu vlastníkov dvoch bytových domov. Pokiaľ išlo o bytový dom na ul. O. č. XX, XX, a XX, tak predmetnej schôdze sa zúčastnilo XX vlastníkov z celkového počtu XX vlastníkov, čo preukazuje pripojená prezenčná listina. Ak by pri hlasovaní nebola dosiahnutá 2/3-ová väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu XX, XX a XX, mohli vlastníci tohto bytového domu postupovať podľa § 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z.., a v prípade nevyužitia tohto postupu by ich právo zaniklo. Žalovaný svoje tvrdenie o neprerokovávaní zmluvy o výkone správy na tejto schôdzi, v spore nijako nepreukázal. V predmetnej zmluve boli upravené ustanovenia, ktoré nezodpovedali zneniu novelizovaného zák. č. 268/2007 Z. z. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a zároveň aj správca, boli podľa § 32c ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 01.07.2007 uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.12.2007. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré zostali v rozpore s ust. tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uznesenie prijaté na schôdzi vlastníkov konanej dňa 27.11.2007 nepovažoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zák., ako v spore tvrdil žalovaný. Predmetná zmluvy o výkone správy je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t. j. aj pre tých, ktorí ju nepodpísali, ak zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov všetkých bytov.
6. Rozhodujúc o podanej žalobe súd prihliadol na výšku skutočných nákladov, ktoré bol povinný žalovaný žalobcovi za r. 2008 uhradiť, ako aj na výšku úhrad žalovaného a na účel platieb, ktorý žalovaný pri platbách uviedol. V spore bolo preukázané, že žalovaný dňa 07.01.2008 uhradil 199,16 eura (6.000,- Sk) a ako účel platby uviedol úhradu preddavkov za elektrinu, vodu a poistenie za r. 2008. Dňa 27.02.2008 žalovaný uhradil 1.327,74 eura (40.000,- Sk) a ako účel platby uviedol fond opráv. Dňa 13.10.2008 žalovaný uhradil 218,08 eura (6.570,- Sk) a ako účel platby uviedol fasáda, voda, poistenie a elektrina. Celkovo uhradil žalovaný 1.748 eur.
7. Za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 vznikla povinnosť uhradiť žalovanému skutočné náklady žalobcovi, ktorému vznikli za plnenia poskytované s užívaním bytu. Išlo o náklady na poistenie bytového domu v sume 6,87 eura, náklady na prevádzku domu v sume 0,62 eura, náklady na činnosť zástupcov vlastníkov v sume 9,09 eura, náklady na správu rodinného domu v sume 57,36 eura, náklady na služby nevýrobnej povahy 1 euro, náklady na elektrickú energiu na spoločné priestory v sume 15,58 eura, náklady spojené s vyúčtovaním v sume 8,65 eura, ústredné kúrenie (základná zložka 78,78 eura, vodné a stočné 203,06 eura, náklady na zrážkovú (dažďovú) vodu v sume 8,02 eura, t. j. spolu v sume 389,03 eura. Žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv v sume 381,70 eura, pričom celkovo skutočné náklady predstavujú 770,73 eura.
8. Súd akceptoval skutočné náklady v zmysle ich vyčíslenia v znaleckých posudkoch s výnimkou nákladov - základná položka z ÚR, pričom podľa vyhl. č. 630/2008 Z. z., konkrétne § 7 ods. 3 písm. c/ sa musí použiť koeficient 0,5. Súd preto akceptoval vyčíslenie nákladov na ÚR tak, ako ho vyčíslil žalobca a nie žalobkyňa. Pokiaľ ide o skutočné náklady do fondu prevádzky, údržby a opráv pre účely vyúčtovania vychádza sa z výšky predpísaných platieb, predpísaných preddavkov, pretože náklady fondu sa nerozúčtovávajú na jednotlivé jednotky. Pre účely vyúčtovania sa výška predpísaného preddavku rovná výške skutočných nákladov. Zohľadňuje sa teda to, že boli zaplatené predpísané platby.
9. Pri rozhodovaní bolo zo strany súdu prihliadnuté k tomu, že žalovaný poukázal žalobcovi sumu 1.327,76 eura a sumu 184,89 eura na úhradu fasády, t. j. do fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný si tak splnil povinnosť uhradiť žalobcovi z titulu vyúčtovania nákladov za r. 2008 úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 381,70 eura z celkovo poukázanej sumy 1.327,76 eura. Z dôvodu, že žalovaný uvedené sumy účelovo poukázal do fondu, čo zdôrazňoval vo svojich písomných podaniach, nie je možné z uvedených súm rozúčtovať aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Súd prihliadol
k tomu, že na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu mal žalovaný povinnosť uhradiť sumu 389,03 eura a v skutočnosti uhradil žalobcovi 232,36 eura., t. j. 7.000,- Sk (1.000,- Sk z poukázanej sumy 6.570,- Sk a 6.000,- Sk). Rozdiel medzi skutočnými nákladmi a úhradami poskytnutými žalovaným na plnenia spojené s užívaním bytu činí 156,67 eura (389,03 eura - 232,36 eura). Súd s poukazom na uvedené, súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 156,67 eura. Vo zvyšnej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 156,67 eura vo výške 9 % od 19.06.2009 do zaplatenia, pretože žalovaný bol v omeškaní s plnením tejto sumy od 19.06.2009, keď už 03.06.2009 mal doručené rozpočítanie nákladov za r. 2008, keďže listom z 03.06.2009 je datovaná reklamácia tohto rozúčtovania a žalobca stanovil lehotu na zaplatenie 15 dní.
11. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti výroku ako aj v časti súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania a náhrade trov štátu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok OS Levice zo dňa 25.08.2017, č. k. 11C/88/2011-550 v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný mu bude povinný zaplatiť 226,95 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 226,95 eura od 19.06.2009 do zaplatenia, všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal žalobca voči žalovanému priznať právo na náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Štát má proti žalovanému právo na náhradu trov v rozsahu 100%.
12. Pokiaľ ide o vyčíslenie nákladov na studenú vodu (vodné a stočné), ako aj nákladov na zrážkovú vodu (dažďovú vodu), ktoré vyčíslil v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podľa vyčíslenia znalkyne na sumu 6.117,28 eura, resp. na sumu 241,55 eura tak tieto nie sú správne, pretože súd mal správne vychádzať z výšky nákladov za studenú vodu v sume 6.565,40 Sk a na dažďovú vodu v sume 336,63 Sk, ako správne vyčíslil žalobca vo vyúčtovaní. Súd v tejto súvislosti nebral zreteľ na vyhl. č. 210/2000 Z. z. a jej prílohy č. 8, ktorá hovorí o tom, že fakturačné meradlo umiestnené na päte domu, je tým druhom meradla, ktoré má slúžiť dodávateľovi na vyúčtovanie skutočne dodaného množstva vody, pre ten ktorý obytný dom. Toto fakturačné meradlo na päte domu spĺňa vyššie citovanou vyhláškou stanovenú toleranciu merania + 10 % až - 10 %. Z uvedeného je možné prijať záver, že rozúčtovanie spotreby vody sa nevykonáva iba na základe zistenej spotreby na meračoch v bytoch, ale sa zohľadňuje aj odpočítaná spotreba na vstupe do domu pre celý bytový dom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Nitre sp. zn. 5Co/852/2015 zo dňa 28.10.2019.
13. Takisto nie je možné súhlasiť ani so zaujatým právnym záverom prvoinštančného súdu v tom smere, že skutočné náklady tak, ako sú uvedené v bode 52, odôvodnenia napadnutého rozsudku mali predstavovať 770,73 eura, nakoľko tieto boli v skutočnosti 788,73 eura. Žalovaný v r. 2008 nezaplatil do fondu prevádzky, údržby a opráv sumu 381,70 eura, ale iba sumu 329,42 eura. Rozdiel medzi týmito sumami 52,28 eura predstavuje v r. 2008 platby na základe finančnej výpomoci zo strany správcu bytov a nebytových priestorov, ktoré žalovaný nielenže odmietal, ale v roku 2008 z tohto titulu neuhradil ani jeden cent.
14. Suma 1.512,65 eura, ktorou žalovaný prispel v r. 2008 do fondu prevádzky, údržby a opráv v r. 2008, tak táto suma bola správcom bytového domu na O. XX, XX a XX rozúčtovaná na r. 2005 až 2009, pričom na r. 2008 výška tohto príspevku bola jednoznačne určená sumou 329,42 eura. V tomto smere neobstojí tvrdenie súdu, že ak žalovaný účelovo do fondu prevádzky, údržby a opráv zaslal sumu 1.512,16 eura, tak potom z tejto sumy nie je možné použiť žiadne finančné prostriedky na úhrady spojené s užívaním bytu, pretože je zmätočné a v príkrom rozpore s obsahom čl. 4 bod 9 zmluvy o výkone správy. Žalovaný za r. 2008 zo skutočných nákladov vyčíslených v sume 788,73 eura uhradil iba 561,78 eura, takže jeho nedoplatok predstavuje za tento rok 226,95 eura (788,73 eura - 561,78 eura).
15. Včas podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením žalovaný a to v jeho vyhovujúcej časti výroku a zároveň aj v častiach súvisiacich výrokov, t. j. o náhrade trov konania a náhrade trov štátu. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok OS Levice zo dňa 25.08.2017, č. k. 11C/88/2011-550 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.08.2017, č. k. 11C/88/2011-550 podľa § 388 CSP zmeniť, žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu prvoinštančných a zároveň aj odvolacích trov konania. V danom prípade na udelenom plnomocenstve absentuje podpis druhého člena predstavenstva, okrem podpisu predsedu
predstavenstva. Takisto aj návrh na začatie konania sa vyznačuje tým istým pochybením, ktoré je v rozpore s ust. § 243 ods. 3 Obch. zák., čím zakladá závažnú procesnú vadu.
16. Naďalej zotrváva na svojom stanovisku ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom v tejto časti považuje za nedostatočné. Súd nebral zreteľ na to, že išlo o spoločnú schôdzu vlastníkov dvoch bytových domov, čo je v rozpore s ust. § 14 zák. č. 182/1993 Z. z. z predloženej prezenčnej listiny zo schôdze konanej dňa 27.11.2007 nevyplýva, že sa o zmluve hlasovalo a že bola aj schválená. Súd vôbec nezdôvodnil, prečo akceptoval tvrdenie (námietku) žalobcu ohľadne výmery podlahovej plochy 19,7 m2, ako aj námietku ohľadom rozúčtovania nákladov na ústredné kúrenie.
17. Žalobcove tvrdenie, že zostatok z jednorazového účelového príspevku, resp. že platby boli započítané od r. 2005 až 2009, pričom za r. 2008 malo ísť o sumu 329,42 eura je nielen absurdné, ale aj v rozpore s Obč. zák., ktorý platí aj pre OSBD P.. Takisto ide o tvrdenie, ktoré si od poruje samotnými dôkazmi predloženými žalobcom. Z čl. VI. bod 2 a bod 7 zmluvy o výkone správy vyplýva, že zostatok zo sumy 1.327,76 eura uhradený do fondu prevádzky, údržby a opravy dňa 28.02.2008 v prípade, ak nebol použitý v r. 2008, môže prejsť formou zostatkov len do nasledujúceho roku a nie spätne do roku 2005. Súd sa s uvedenou skutočnosťou, ako s procesnou obranou žalovaného musí vysporiadať, keďže o úhradách žalovaným sú preukázateľné dôkazy, ktoré ani súd nespochybňuje. Aj so znaleckého posudku znalkyne U.. J. P. vyplýva, že prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu nepoužité v príslušnom kalendárnom roku sa vlastníkom nevracajú, ale prechádzajú formou zostatkov do nasledujúceho roka.
18. Z odôvodenia napadnutého rozsudku, ktoré je absurdné, absentuje odpoveď na najzákladnejšiu otázku, ako sa súd vysporiadal s celou skutočne uhradenou sumou 1.745,01 eura na zodpovedanie, ktorej má žalovaný ako účastník konania legitímne právo, súd absolútne odignoroval. Súd na margo odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že rozdiel medzi skutočnými nákladmi a úhradami žalovaného predstavuje 156,57 eura, ktoré mu je povinný žalovaný žalobcovi zaplatiť. Týmito nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, ako aj porušenie legitímneho očakávania zo strany súdu, aby sa v konaní zaoberal elementárnymi dôkazmi preukazujúcimi absenciu žalovaného nároku a aby dal na túto skutočnosť relevantnú odpoveď, ako sa s tým vysporiadal.
19. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, ako uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 31.08.2017. Námietky zo strany žalovaného ohľadne neplatnosti právneho úkonu uvedené v bode VI. jeho odvolania považuje za nesprávne, nemajúce oporu v žiadnej právnej norme, čo jasne vyplýva aj z príslušných ustanovení CSP. Suma 1.512,65 eura bola žalovanému započítaná v súlade s čl. IV. bod 9 zmluvy o výkone správy do fondu prevádzky, údržby a opráv domu do rokov 2005 až 2009, pričom sa tak stalo v súlade s požiadavkou žalovaného, ktorý za roky 2005 až 2007 do tohto fondu neprispel ani 1 centom.
20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok OS Levice zo dňa 28.05.2017 č. k. 11C/88/2011-550 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 28.08.2017, č. k. 11C/88/2011-570 podľa § 388 CSP zmenil tak, že podanú žalobu zamietne v plnom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalobca v 6 až 8 bode odvolania odôvodňuje nesúhlas s rozhodnutím súdu ohľadom určenia výšky úhrad žalovaným. Takisto nesúhlasí s prihliadnutím súdu na účel platieb, ktoré žalovaný uviedol, ako aj opätovne rozpisuje rozúčtovanie jednorazového účelového príspevku uhradeného žalovaným do fondu prevádzky, údržby a opráv v r. 2008 do rokov 2005 až 2009. S týmto tvrdením žalobcu nie je možné absolútne súhlasiť pre dôvody, ktoré žalovaný podrobne rozpísal vo svojom odvolaní zo dňa 11.09.2017 a to konkrétne v bode II a v bode III podaného odvolania, ktorých sa žalovaný plne pridržiava, a ktoré zároveň preukazujú nedôvodnosť argumentácie žalobcu v 6. až 8. bode jeho odvolania. Žalovaný si je vedomý, že medzi údajom vodomera na päte domu a súčtom údajov na bytových vodomeroch môže byť rozdiel spôsobený rôznymi príčinami, avšak na uvedené pamätá práve vyhláška č. 210/2000 Z. z., o tolerancii pretečeného množstva vody + 10 %.
21. V následných písomných vyjadreniach k písomnému vyjadreniu žalobcu a to zo strany žalovaného zo dňa 20.11.2017, ktoré došlo OS Nitra dňa 21.11.2017, zo dňa 20.11.2017, ktoré došlo OS Nitra dňa 24.11.2017, zo dňa 07.12.2017, ktoré došlo OS Nitra dňa 11.12.2017, zo dňa 05.08.2018, ktoré došlo KS v Nitre dňa 21.08.2018 a v písomných vyjadreniach k písomným vyjadreniam žalovaného zo strany žalobcu zo dňa 21.11.2017, ktoré došlo OS Levice dňa 21.11.2017, zo dňa 28.11.2017, ktoré došlo KS Levice dňa 29.11.2017, zo dňa 04.12.2017, ktoré došlo OS Levice dňa 04.12.2017 sa obidve strany sporu navzájom písomne vyjadrovali k svojim písomným odvolaniam, pričom v závere svojich písomných podaní každá zo strán uvádzala, že navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnúť v intenciách navrhovaných odvolacích petitov, t. j. zo strany žalobcu a aj žalovaného.
22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním obidvoch strán sporu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, zvoliac pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Odvolací súd následne dospel k tomu záveru, že podané odvolanie zo strany žalobcu vyhodnotil ako dôvodné a podané odvolanie zo strany žalovaného ako nedôvodné. Vzhľadom na takto zaujatý záver a s poukazom na ust. § 388 CSP o obidvoch podaných odvolaniach odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie napadnutého rozsudku.
23. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. V danom prípade súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval aj správne ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, z ktorých však nevyvodil úplne správny záver, najmä pokiaľ ide o zvyšnú zamietajúcu časť žaloby, vo finančnom vyjadrení týkajúcu sa zamietnutia žaloby žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 70,28 eura (226,95 eura - 156,67 eura).
25. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu prezentovanou v jeho odvolaní ohľadne nákladov na studenú vodu (vodné a stočné) a za zrážkovú vodu (dažďovú), ktoré majú predstavovať v úhrne sumu 6.565,40 Sk za vodné a stočné a sumu 336,63 Sk za dažďovú vodu, a nie sumy 6.117,28 Sk a 241,55 Sk, z ktorých na základe znaleckého posudku znalkyne Y. J. vychádzal súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že koeficient spotreby studenej vody vo výške 1,18058 vznikol z rozdielu nameraných hodnôt na päte domu, pričom meradlo na päte domu je rozhodným a taktiež aj jediným fakturačným meradlom v danom bytovom dome a súčtu stupačkových vodomerov a spotrieb zaznamenaných bytovými vodomermi. Na základe rozdielu medzi fakturovaným množstvom studenej vody z päty rodinného domu a medzi súčtom zistených hodnôt na podružných meračoch na stúpačkách a aj bytoch vznikol následne koeficient 1,18058, a ktorý potom správca správne upravil spotrebu vody v jednotlivých bytoch v danom obytnom dome. Vo finančných prostriedkoch predstavuje tento rozdiel v neprospech žalobcu v prípade studenej vody sumu 14,87 eura (448,12 Sk ako rozdiel medzi sumou akceptovanou súdom, prvej inštancie, t. j. 6.117,28 Sk a sumou 6.565,40 Sk určenou za spotrebu studenej vody žalobcom) a v prípade dažďovej vody sumu 3,15 eura (95,08 Sk ako rozdiel medzi sumou 241,55 Sk akceptovanou súdom prvej inštancie a sumou 336,63 Sk určenou žalobcom za zrážkovú vodu). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na obsah rozhodnutia vydaného v odvolacom senáte KS v Nitre 5Co a to konkrétne v rozhodnutí sp. zn. 5Co/852/2015 zo dňa 28.10.2016.
26. Pokiaľ ide o samotnú výšku príspevku žalobcu do fondu prevádzky, údržby a opráv za r. 2008, tak odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje tento príspevok za poskytnutý v sume 329,42
eura, ako preukazuje rozvrh celkového príspevku žalovaného v sume 1.512,65 eura na roky 2005 až 2009. K rozdeleniu sumy 1.512,65 eura na roky 2005 až 2009 je potrebné uviesť, že sa tak stalo na základe čl. IV bod 9 zmluvy o výkone správy, ako aj s prihliadnutím na samotný obsah písomných podaní žalovaného adresovaných žalobcovi zo dňa 26.02. a 12.10.2008. Z dokazovania vo veci vykonaného je takisto možné ustáliť aj to, že žalovaný na rozdiel od ostatných vlastníkov bytov v danom obytnom dome, neprispel do fondu prevádzky, údržby a opráv žiadnou finančnou sumou. Ak žalovaný do predmetného fondu za r. 2008 zaplatil preukázateľne sumu 329,42 eura, tak potom rozdiel medzi takouto sumu a sumou 381,70 eura, ktorú uvádzal súd prvej inštancie, ako výšku príspevku žalovaného do fondu prevádzky údržby a opráv za r. 2008, predstavuje 52,28 eura (381,70 eura - 329,42 eura). Suma 52,28 eura predstavuje vlastne výšku platby, ktorou by sa mal žalovaný z titulu splátky za rok 2008 podieľať na splácaní finančnej výpomoci, ktorú majiteľom bytov v danom obytnom dome poskytol žalobca vo výške 170.000,- Sk so započítaním termínu splácania od 01.08.2008. Žalovaný prispel žalobcovi v roku 2008 celkovo sumou 1.745 eur, pričom do fondu prevádzky, údržby a opráv mu bola zarátaná na obdobie rokov 2005 až 2009 suma 1.512,46 eura. Rozdiel medi týmito dvoma sumami predstavuje sumu 232,35 eura, ktorá žalovanému spolu so sumou 329,42 eura bola žalobcom zarátaná na úhradu skutočných nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za r. 2008. Žalobca tieto skutočné náklady vyčíslil vo výške 788,73 eura, pričom žalovaný z nich žalobcovi za tento rok zaplatil spolu sumu 561,77 eura (329,42 eura + 232,35 eura). Rozdiel medzi sumou skutočne vyčíslených nákladov žalobcom za r. 2008 v sume 788,73 eura a sumou skutočne zaplatenou žalovaným žalobcovi na tento účel, t. j. 561,77 eura predstavuje sumu 226,95 eura, ktorú s poukazom na ust. § 388 CSP zaviazal vrátane 9 % ročného úroku z omeškania od 19.06.2019 až do zaplatenia, odvolací súd zaplatiť žalovaného žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K tejto sume je možné dospieť aj tým spôsobom, že k sume 156,67 eura, ktorú žalobcovi priznal prvoinštančný súd sa priráta suma 70,28 eura predstavujúca zamietnutie žaloby v jej zvyšku. Táto suma (70,28 eura) v súčte predstavuje v neprospech žalobcu určené vyúčtovanie na spotrebu studenej vody v sume 14,87 eura, vyúčtovanie za zrážkovú vodu v sume 3,15 eura a nezaplatenie splátky za r. 2008 v sume 52,28 eura žalovaným za poskytnutie finančnej výpomoci žalobcom (14,87 eura + 3,15 eura + 52,28 eura = 70,30 eura po zaokrúhlení).
27. Na margo žalovaným namietaného nedostatku procesného plnomocenstva vystaveného pre právneho zástupcu žalobcu v tomto spore JUDr. W. D. (advokáta), ako aj podaného žalobného návrhu z toho istého dôvodu, odvolací súd poznamenáva, že tieto námietky nepovažoval za opodstatnené. Takisto aj k námietkam žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 28.09.1997 v spojení s jej dodatkom zo dňa 27.11.2007 odvolací súd zaujal pozitívne stanovisko v rámci svojho rozhodnutia zo dňa 14.01.2009, sp. zn. 5Co/151/2008.
28. O náhrade trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi voči žalovanému, pretože mal v obidvoch konaniach plný úspech.
29. O náhrade trov štátu v danom spore rozhodol s prihliadnutím na čl. 4 CSP tak, že akceptujúc neúspech žalovaného v tomto spore, k tejto povinnosti v plnom rozsahu zaviazal žalovaného.
30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).