Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-41-2018.pdf
PDF · 148.39 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľa: G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. a P. XX/X, XXX XX N. nad M., proti osobe výživou povinnej (otcovi navrhovateľa): G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. M. XX/X, N. nad M., zast.: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, za účasti matky navrhovateľa Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. a P. XX/X, XXX XX N. nad M., zast.: JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., advokátkou, Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa a osoby výživou povinnej (otca navrhovateľa) proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20P/7/2017 - 179 zo dňa 26. septembra 2017 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a treťom výroku p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 26. 01. 2017 do 30. 09. 2017 vo výške 938,- Eur j e otec Igor Kotala, nar. 15. 12. 1970 p o v i n n ý zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur splatných popri bežnom výživnom, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie so zaplatením čo aj len jednej splátky alebo jej časti má za následok splatnosť celého zameškaného výživného.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodne matka dieťaťa G. O., nar. XX. XX. XXXX sa návrhom domáhala zvýšenia výživného na dieťa zo strany otca zo sumy 190,- Eur mesačne na sumu 450,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2016. Dieťa bolo v čase podania návrhu ešte maloleté. Odvolaniami napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/43/2012-307 zo dňa 20.10.2014 tak, že uložil otcovi G. O., nar. XX. XX. XXXX povinnosť počnúc dňom 26. 01. 2017 prispievať na výživu v čase vyhlásenia rozsudku maloletého G. O., nar. XX. XX. XXXX sumou 300,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého Y. O., nar. XX. XX. XXXX (prvý výrok); uložil otcovi povinnosť zročné (zameškané) výživné za obdobie od 26. 01. 2017 do 31. 10. 2017 vo výške 1 048,- Eur zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie so zaplatením jednej splátky ma za následok splatnosť celého plnenia (druhý výrok); vo zvyšku (t.j. v časti požadovaného zvýšenia výživného za obdobie od 01. 09. 2016 do 25. 01. 2017 a od 26. 01. 2017 v rozdiele medzi požadovaným a priznaným zvýšením výživného, t.j. v sume 150,- Eur mesačne) návrh matky zamietol (tretí výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok) .
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutočný stav veci:
3. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5P/43/2012-307 zo dňa 21. 10. 2014, právoplatným dňa 05. 11. 2014 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/149/2010 zo dňa 06. 10. 2010 tak, že bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 190,- Eur mesačne za obdobie od 01. 09. 2011 do 18. 03. 2012 s tým, že ohľadne určenia výživného za obdobie od 19. 03. 2012 do 31. 01. 2013 bolo konanie zastavené a takisto sa otec zaviazal platiť na výživu maloletého sumu 190,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 02. 2013, pričom zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do 18. 03. 2012 a za obdobie od 01. 02. 2013 do 30. 11. 2014 v sume 714,58 Eur sa otec zaviazal splatiť v splátkach po 20,- Eur mesačne počnúc mesiacom december 2014. Súčasne bolo zastavené konanie o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti.
4. Rovnako ako v súčasnosti, aj v tom čase mali obaja rodičia iba jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému Igorovi. Otec v tom čase zarábal cca 850,- Eur mesačne, i vtedy mal zdravotné problémy a istú dobu ešte v roku 2012 bol aj dlhšie práceneschopným, kedy mu boli vyplácané nemocenské dávky. Matka v tom čase zarábala minimálne 1 000,- Eur mesačne, pričom obaja rodičia aj v tom čase splácali úvery (otec v Dexia banke po 292,77 Eur mesačne, matka vo VÚB po 138,54 Eur mesačne). Maloletý od 01. 09. 2011 nastúpil do 5. ročníka základnej školy vo N. (teda na druhý stupeň základného vzdelania) a táto zmena sa potom prejavila aj v rodičovskej dohode schválenej rozsudkom zo dňa 21. 10. 2014, na podklade ktorej sa rodičia dohodli na zvýšení výživného od 01. 09. 2011 zo sumy 165,- Eur na sumu 190,- Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného mal navrhovateľ 11 rokov a už vtedy hrával aktívne hokej.
5. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie mal navrhovateľ 17 rokov a stále sa aktívne venuje hokeju. Počnúc dňom 01. 09. 2016 je študentom Súkromného športového gymnázia vo N., kde mal v období od 28. 09. 2016 do 30. 06. 2017 povolený individuálny študijný plán, na základe čoho mohol v minulej sezóne pôsobiť v českom I. ligovom hokejovom klube HC N. F.. Podľa matkou predloženého dokladu v sezóne 2017/2018 má hrať za český klub HC E. N. - mládež. Z výdavkov deklarovaných matkou navrhovateľa súd prvej inštancie považoval za výdavky zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého sumu 37,- Eur mesačne za bývanie na internáte, poplatok za stravu v školskej jedálni 74,- Eur a poplatok za hokejovú školu plus príspevky do klubu spolu v sume 45,- Eur mesačne, povinné lekárske vyšetrenie zdravotnej spôsobilosti v sume 7,- Eur mesačne a cestovné 20,- Eur mesačne (iba 2 x do mesiaca, aj to len v otcom uvádzanej cene 10,- Eur za spiatočnú cestu N. nad M. - F. a späť, čo však vôbec nezodpovedá reálnej cene cestovného lístka na tejto trase), čo spolu predstavuje 183,- Eur. Z výdavkov vynaložených matkou na hokejovú výstroj v sume 250,- Eur mesačne súd prvej inštancie uznal tieto výdavky v polovici, t.j. v sume 125,- Eur mesačne, pričom pri ponižovaní vychádzal z otcom predloženého vyjadrenia A. U., mládežníckeho reprezentačného trénera a takisto potreby na tzv. suchý tréning v sume 90,- Eur mesačne uznal len v 1/3, t.j. v sume 30,- Eur mesačne. Za opodstatnené výdavky ďalej súd prvej inštancie považoval školné na súkromnom športovom gymnáziu vo výške 38,- Eur mesačne, učebnice v priemere 4,- Eur mesačne, aktívnemu športovcovi zodpovedajúcu stravu vrátane výživových doplnkov minimálne v sume 200,- Eur mesačne, poplatky za (bežnú) lekársku starostlivosť súvisiacu so športom 5,- Eur mesačne, drogériu, oblečenie a voľno časové aktivity spolu v sume 100,- Eur mesačne, náklady na telefón v adekvátnej sume 20,- Eur mesačne a poistenie 36,- Eur. Súd prvej inštancie uzavrel, že výdavky zodpovedajúce odôvodneným potrebám navrhovateľa, ktoré je nevyhnutné vynaložiť tvoria spolu sumu 743,- Eur mesačne (správne 741,- Eur - poznámka odvolacieho súdu). Ako nevyhnutné neuznal výdavky uhrádzané matkou, ako sú poplatky na telefón v ČR, sporenie a investičné životné poistenie v prospech navrhovateľa, poplatok za trénera na letnú prípravu a pod., ktoré považoval za nadštandardné síce zodpovedajúce síce životnej úrovni matky, na ktorej má dieťa (navrhovateľ) právo sa podieľať, ktorá je však vyššia ako životná úroveň otca, preto otec nie je povinný podieľať sa na ich úhrade.
6. Matka navrhovateľa v súčasnosti dosahuje príjem na úrovni takmer 1 600,- Eur mesačne plus rodičovský príspevok, pričom je jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti A.P.P.I. s.r.o., ktorá za roky 2015 a 2016 dosahovala podľa daňového priznania výnosy (ale aj náklady) rádovo v miliónoch Eur (konkrétne za rok 2015 boli výnosy a náklady na úrovni 6,5 mil. Eur, za rok 2016 to bolo na úrovni 3,4 mil. Eur). Podľa svojho vyjadrenia matka z tejto spoločnosti príjmy nemá a ani súdu prvej inštancie sa nepodarilo zistiť, že by jej odtiaľ plynul nejaký príjem. Podľa názoru súdu prvej inštancie pokiaľ podľa otca matka uhrádza maloletému nie celkom bežné výdavky a teda aj podľa neho si matka plní vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu (až nadštandardne), je bezpredmetným, aké sú ďalšie príjmové pomery matky pokrývajúcej zvyšok nákladov na odôvodnené potreby maloletého. Aj keď by sa preukázalo, že matka má oveľa širšie možnosti prispievať na výživu (či už z dôvodu vyššieho než v návrhu deklarovaného príjmu na úrovni 1.579,- Eur mesačne, resp. lepších majetkových pomerov, atď.), nijako by to vzhľadom na zistené pomery otca neznižovalo rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Inými slovami, bez ohľadu na to, či matka môže prispievať maloletému vo väčšej miere, nemá to vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca ako druhého z rodičov, ktorý je tiež povinný prispievať podľa svojich možností a schopností.
7. Otec navrhovateľa je v súčasnosti zamestnaný v pracovnom pomere ako obchodný zástupca v spoločnosti X. C. & T. SK, a.s. a podľa potvrdení tohto zamestnávateľa dosahoval v rokoch 2016 a 2017 priemerný mesačný čistý príjem vrátane náhrady mzdy na úrovni 968,- Eur. Okrem toho otec podľa svojho vyjadrenia poberá približne tri roky invalidný dôchodok, ktorý aktuálne podľa údajov zo Sociálnej poisťovne predstavuje sumu 236,50 Eur mesačne. Spolu teda príjem otca predstavuje sumu cca 1.200,- Eur mesačne. Otec preukázal, že spláca úver v Prima banke, a.s. vo výške 262,- Eur mesačne (v písomnom vyjadrení uviedol len sumu 136,63 Eur), uhrádza poistku v súvislosti s výkonom povolania 7,50 Eur mesačne ako aj svoje poistenie zahŕňajúce aj poistenie syna v sume 20,- Eur mesačne, ďalej telefón 48,- Eur a oblečenie 50,- Eur mesačne a lieky ho stoja 20,35 Eur mesačne. Predložil doklady o tom, že v súvislosti s potrebou zmeny dioptrií uhrádzal v januári 2017 sumu 512,- Eur a za liečebný pobyt absolvovaný v tom istom mesiaci uhradil doplatok v sume 357,- Eur. Výdavky na stravu prispôsobenú hypertenzii a diabetu činia sumu 250,- Eur mesačne a nájomné sumu 199,- Eur mesačne (nájomná zmluva na č.l. 88 a nasl. spisu a potvrdenie o hotovostných platbách nájomného na č.l. 86 spisu) za byt, ktorý obýva na základe nájomnej zmluvy uzavretej s B. L. ako prenajímateľkou. Pravidelné mesačné výdavky otca teda spolu predstavujú sumu 856,85 Eur, pričom po odpočítaní jeho mesačného príjmu 1 200,- Eur mu zostane suma cca 340,- Eur.
8. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne B. L., ktorý navrhla matka navrhovateľa, čo odôvodnil nasledovne: Túto svedkyňu súd na návrh matky mienil vypočuť, nakoľko matka namietala, že v prípade nájomného ide len o fiktívny náklad, ktorý otec v skutočnosti neuhrádza, na podporu čoho predložila čestné prehlásenie S. P. (v podstate tvrdiaceho, že s otcom ako nájomcom v minulosti menovaný spísal fingovanú nájomnú zmluvu kvôli zvýšeniu mesačných výdavkov otca na účely konania o výživnom), no táto svedkyňa sa na pojednávanie nedostavila ospravedlniac sa tým, že sa celodenne stará o dieťa útleho veku a nedisponuje motorovým vozidlom, aby sa mohla z M. dostaviť na súd prvej inštancie. Súd potom upustil od výsluchu tejto svedkyne, nakoľko dospel k záveru, že i keď vzhľadom na postoj svedkyne k svojej osobnej výpovedi pred súdom, dokladovanú formu úhrady nájomného a predložené čestné prehlásenie možno nadobudnúť odôvodnené pochybnosti o tom, či výdavok na bývanie otca je reálne vynakladaným výdavkom, je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že i keď by otec býval niekde inde (u svojich rodičov ako to naznačovala matka maloletého), zákonite musí znášať určité výdavky na úhradu nákladov spojených s bývaním a takéto náklady potom nepochybne možno považovať za odôvodnené.
9. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že že vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu stále trvá, nakoľko podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom dieťa sa stále štúdiom pripravuje na budúce povolanie, popri čom na pomerne vysokej úrovni hrá hokej a teda nie je ešte spôsobilé vlastným pričinením samostatne pokrývať svoje životné potreby.
10. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane dieťaťa ako aj jeho rodičov odôvodňujúcej v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o rodine“) zmenu rozhodnutia, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť. Aj vzhľadom na judikatórnu prax súdov (pravidelne akceptujúcu nárast výdavkov na maloleté dieťa v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň vzdelávania) je zrejmé, že náklady na maloletého sa v súvislosti s jeho prechodom na stredoškolské štúdium a s tým spojeným fyzickým rastom zvýšili. Zvýšili sa príjmové pomery tak na strane otca (o sumu cca 350,- Eur mesačne zahŕňajúcu platový nárast a invalidný dôchodok) ako aj u matky (o minimálne 600,- Eur mesačne). Takisto vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného je tiež potrebné zohľadniť tzv. valorizačnú klauzulu v § 78 ods. 3 zákona o rodine, ktorá sama o sebe predstavuje objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom.
11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzajúc z ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov) a z ust. § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, v zmysle ktorého pri určení výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, dospel k záveru, že otec je schopný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 300,- Eur mesačne predstavujúcou len 1 jeho čistého mesačného príjmu pri zohľadnení, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľa nemajú. Sumu výživného 190,- Eur mesačne od 01. 09. 2011 považoval vzhľadom na odstup času za už nezodpovedajúcu ani len nevyhnutným potrebám navrhovateľa. Súd prvej inštancie uznal, že nadštandardné výdavky na hokejovú výstroj, letné tréningy a pod. nie je povinný otec hradiť, pretože nie sú nevyhnutné, nezodpovedajú jeho životnej úrovni, preto je vecou matky, ktorá má vyššiu životnú úroveň uhrádzať tieto výdavky zabezpečiac tak podieľanie sa navrhovateľa na jej životnej úrovni. Súd prvej inštancie nepovažoval za krok v rozpore so záujmom dieťaťa dosahovať v hokeji lepšie výsledky odchod dieťaťa za hokejom do Českej republiky a tak aj určité náklady s tým spojené vzniknuté od začiatku septembra 2016 súd prvej nepovažoval za také, ktoré by nezodpovedali jeho odôvodneným potrebám napriek tomu, že podľa názoru otca i podľa ním predloženého vyjadrenia mládežníckeho reprezentačného trénera F.U. nejde o lepší variant, než by bolo pôsobenie v extralige dorastu na Slovensku. Súd prvej inštancie mal za to, že nemožno povedať, že by pôsobenie maloletého v zahraničí v českej lige malo byť pre neho menším prínosom než by bol rozvoj jeho športovej kariéry v podmienkach slovenskej ligy. Podľa súdu prvej inštancie to možno dokumentovať všeobecne známou skutočnosťou, aké výsledky za ostatných niekoľko rokov dosahuje na svetovom fóre (nielen) pri vzájomnom porovnaní český a slovenský hokej. A v neposlednom rade treba brať do úvahy i názor a želanie samotného dieťaťa, ktoré bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie takmer dospelým mužom a tento evidentne chcel pôsobiť v zahraničí, pokiaľ tam od septembra roku 2016 išiel hrávať.
12. Súd prvej inštancie zvýšil výživné počnúc dňom podania návrhu matkou, t.j. 26. 01. 2017, aj keď zmena pomerov nastala už od 01. 09. 2016 a vo zvyšku návrh zamietol. Súd prvej inštancie nevidel dôvod zvýšiť výživné spätne od podania návrhu, t.j. od požadovaného dňa 01. 09. 2016, nakoľko nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by takýto postup v zmysle ust. § 77 ods. 1 tretej vety zákona o rodine odôvodňovali. Pokiaľ podľa matky došlo k nárastu nákladov na maloletého „zo dňa na deň“, tak jej nielenže podľa súdu, ale ani podľa jej vlastnej výpovede nič zásadné nebránilo, aby „zo dňa na deň“ podala návrh na zvýšenie výživného na súd.
13. Vzhľadom na zvýšenie výživného súd prvej inštancie určil zročné (zameškané) výživné za obdobie od 26. 01. 2017 do 31. 10. 2017 odôvodniac to tým, že vo veci rozhodol dňa 28. 09. 2017, ku ktorému dňu už bolo podľa predchádzajúcej súdnej úpravy výživného splatné i výživné za mesiac október 2017 splatné do 15. septembra 2017. Nakoľko otec riadne platil doteraz určené výživné v sume 190,- Eur mesačne, zročné výživné za toto obdobie predstavuje sumu 1 048,- Eur (doplatok zvýšeného výživného za 6 dní mesiaca január 2017 v sume 58,- Eur plus obdobie od 01. 02. 2017 do 31. 10. 2017, t.j. 9 mesiacov x 110,- Eur (ako rozdiel medzi sumou 300,- Eur a doterajším výživným v sume 190,- Eur mesačne)), ktorú súd umožnil otcovi splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným. Mal za to, že vzhľadom na príjem otca nebolo možné určiť vyššiu splátku zameškaného výživného. Doplnil, že nezapočítaval zročné výživné ešte za obdobie predchádzajúce dňu 26. 01. 2017, pretože toto sa netýka obdobia, za ktoré bolo zvýšené výživné v tomto konaní.
14. O náhrade trov účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „C. m. p.“).
15. Proti druhému až štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka v čase podania odvolania ešte maloletého dieťaťa I. O., nar. XX. XX. XXXX. V odvolaní síce uviedla, že podala odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, z obsahu odvolania však vyplýva, že napáda druhý výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného v časti rozdielu medzi ňou požadovaným a rozhodnutím súdu prvej inštancie priznaným výživným, t.j. požaduje zvýšiť výživné aj v rozsahu, v akom bol návrh rozsudkom súdu prvej inštancie zamietnutý tak, ako žiadala v návrhu, od čoho je závislý aj tretí výrok o zročnom výživnom za uplynulé obdobie a štvrtý výrok o náhrade trov konania, t.j. nenapáda prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení návrhu na zvýšenie výživného. Týmto výrokom rozsudku bolo rozhodnuté v jej prospech, preto nie je ani osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania v tomto rozsahu (§ 2 C. m. p. v spojení s § 359 Civilného sporového poriadku).
16. Nakoľko do rozhodnutia odvolacieho súdu nadobudol G. O., nar. XX. XX. XXXX plnoletosť a tým procesnú spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu, odvolací súd v ďalšom konaní už nekonal s kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica ustanoveným maloletému dieťaťu súdom prvej inštancie pre konflikt záujmov s rodičmi ako účastníkmi konania spočívajúci v tom, že dieťa je oprávnené na výživné a jeho rodičia výživou voči nemu povinnými. Odvolací súd z rovnakého dôvodu vyzval plnoleté dieťa, či sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného a k jej odvolaniu, alebo či sa k návrhu síce pripája, ale súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, eventuálne či sa ani k návrhu nepripája. Na výzvu odvolacieho súdu plnoleté dieťa uviedlo, že sa pripája tak k návrhu matky, ako aj k jej odvolaniu. Preto odvolací súd ďalej konal s plnoletým dieťaťom ako navrhovateľom a odvolateľom a matkou vznesenú argumentáciu v odvolacom konaní považoval za argumentáciu plnoletého dieťaťa. Keďže však závislým štvrtým výrokom odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté o náhrade trov konania tak matky ako aj dieťaťa, aj keď len spôsobom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, odvolací súd v rámci prieskumu tohto výroku ponechal v konaní ako účastníka konania aj matku dieťaťa majúc za to, že nepokračovaním s ňou v odvolacom konaní by mohlo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie označil navrhovateľ za nesprávny z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C. m. p.). Súdu prvej inštancie vyčítal, že nevypočul prenajímateľku B. L., či jej otec skutočne platí nájomné za byt, v ktorom má údajne bývať. Podľa matky je tento výdavok len fiktívny s poukazom na čestné vyhlásenie predchádzajúceho prenajímateľa iného bytu, ktorý uviedol, že otec s ním uzavrel nájomnú zmluvu len za účelom zvýšenia jeho výdavkov, reálne mu však žiadne nájomné neplatil ani v byte nebýval, preto mal navrhovateľ za to, že nebolo preukázané reálne vynakladanie výdavku na nájomné. Podľa navrhovateľa neobstojí konštatovanie súdu, že ak by aj otec nebýval v prenajatom byte, len u rodičov, prispieval by im na chod domácnosti, súd totiž pri určení výživného musí vychádzať z reálnych, nie hypotetických výdavkov rodiča.
18. Ďalej navrhovateľ namietal výšku čistého príjmu otca zo zamestnania zistenú súdom prvej inštancie v sume 968,- Eur, hoci podľa navrhovateľa z listinných dôkazov založených v súdnom spise vyplýva, že činila za rok 2016 sumu 13 117,67 Eur + náhrada mzdy počas PN 78,29 Eur, t.j. 1 099,66 Eur mesačne. Po pripočítaní invalidného dôchodku vo výške 236,50 Eur mesačne, činí čistý príjem otca spolu sumu 1 336,16 Eur mesačne, nie 1 204,50 Eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky otca, podľa navrhovateľa splátka hypotéky zo strany otca je len 136,63 Eur, čo sám uviedol vo vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného, nie 262,- Eur ako uvádza súd prvej inštancie a platenie dvoch telefónov zo strany otca nepovažoval navrhovateľ za nevyhnutný výdavok, postačí platenie jedného.
19. Navrhovateľ mal za to, že v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu zvýšil súd prvej inštancie otcovi výživné zo 190,- Eur len na 300,- Eur mesačne, pričom odôvodnené potreby navrhovateľa - hokejistu odôvodňujú zvýšenie výživného na 450,- Eur.
20. Navrhovateľ napokon trval na tom, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré možno priznať výživné aj za obdobie pred podaním návrhu na zvýšenie výživného, t.j. spätne od 01. 09. 2016. Zopakoval v podstate dôvody, ktoré uviedol, pred súdom prvej inštancie, t.j. celkový prístup otca k starostlivosti o syna, jeho nezáujem o podieľanie sa na zvýšených nákladoch na syna, dokonca ani na úhrade nákladov na lekársku starostlivosť, keď mal syn zranené koleno. Matka sa najprv snažila o dohodu s otcom aj vzhľadom na urgentnosť situácie (nemohla čakať do rozhodnutia súdu, keď maloletý potreboval operáciu kolena). Otec nad rámec súdom určené výživného ničím neprispieva, ani sa nespýtal na zdravotný stav syna, matka musela všetko zafinancovať sama.
21. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a zaviazať otca na platenie výživného v celom požadovanom rozsahu v návrhu matky, t.j. zvýšiť výživné na sumu 450,- Eur mesačne od 01. 09. 2016, eventuálne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
22. Proti prvému, druhému a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Vyplýva to z obsahu odvolania, ktorým nesúhlasí so zvýšením výživného, o ktorom bolo rozhodnuté prvým výrokom, od čoho je závislý aj druhý výrok o zročnom výživnom za uplynulé obdobie a štvrtý výrok o náhrade trov konania, t.j. nenapáda tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, preto nie je ani osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania v tomto rozsahu (§ 2 C. m. p. v spojení s § 359 C. s. p.).
23. Rozsudok súdu prvej inštancie označil otec navrhovateľa za nesprávny z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výdavky na syna považoval za premrštené, účelové a nadštandardné, výdavky spojené s hokejom je možné znížiť, napr. nákupom lacnejších nových vecí alebo vecí opotrebovaných, nezúčastňovaním sa všetkých turnajov alebo obmedziť vzhľadom na nepriaznivú situáciu otca. Tvrdenia matky o lepšej hokejovej príprave syna v českej prvej lige oproti slovenskej extralige (predtým hral syn za M. N.) boli podľa otca vyvrátené vyjadrením A. U., reprezentačného trénera hokejistov do 18 rokov, šéftrénera mládeže a trénera juniorov v HC XX B. W., ktorý uviedol, že 1. liga dorastu v ČR je až druhá najvyššia súťaž v ČR a úrovňou neprevyšuje najvyššiu súťaž tej istej vekovej kategórie na Slovensku. Individuálna letná príprava je nadštandard, materiálové vybavenia na tréningy a zápasy je reálne zabezpečiť o 1 lacnejšie ako matka a vybavenie na tréning do posilňovne, resp. do terénu v priemere o 2/3 lacnejšie.
24. Ďalej mal otec za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Je čiastočne invalidný a aj keď mal zdravotné problémy už v čase poslednej úpravy výživného, tieto sa zhoršili - hypertenzia 2. typu a diabetes 2. typu, zhoršil sa stav chrbtice a nebol invalidný, t.j. nemal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. S takýmto stavom súvisí nielen príjem vo forme invalidného dôchodku, ale aj výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky, lekárske úkony a pod. Podľa otca matka má ďalší príjem zo spoločnosti A.P.P.I. spol. s r.o., kde je jedinou konateľkou a spoločníkom, ktorý neuvádza. V dôsledku nesprávne zistené skutočného stavu a na základe toho, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom životná úroveň matky je nepomerne vyššia ako životná úroveň otca, ktorý nemá možnosť ju zvyšovať, sa matka má vo väčšinovou rozsahu podieľať na vyživovacej povinnosti voči synovi.
25. Otec navrhovateľa preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
26. Otec navrhovateľa vo vyjadreniach k odvolaniu a ďalším vyjadreniam navrhovateľa v odvolacom konaní priamo nevyvracal tvrdenia navrhovateľa o jeho príjmoch, ale domáhal sa zistenia príjmu matky navrhovateľa v spoločnosti A.P.P.I., spol. s r.o. vykonaním ďalších dôkazov, resp. ustálením príjmu podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, nespochybňoval výšku výdavkov na jeho telefóny, ale výšku výdavkov na telefóny navrhovateľa a v ostatnom v podstate zopakoval argumenty, ktoré uviedol už vo svojom odvolaní. Navyše mal za to, že navrhovateľ má v súvislosti s hokejom nielen výdavky, ale aj príjmy, čo podľa neho dokazuje status navrhovateľa na sociálnej sieti Facebook, kde v kolónke pracuje uviedol: „Pracujem v M. ako hokejista :D :D :D“. Zo svojho účtu poukázal 2 x po 3 000,- Eur ako pôžičku matkinmu bratovi. Z toho vyplýva, že syn má zrejme aj príjmy, resp. že matka za účelom zatajenia príjmu zo spoločnosti A.P.P.I, s.r.o. a iných zdrojov tieto ukladá na účet syna. Otec zistil, že spoločnosť XX. Navrhovateľ, s.r.o. má daňový nedoplatok vo výške 1 449 730,92 Eur, preto matka musí mať ako jediná konateľka a spoločníčka príjem z uvedenej spoločnosti. Na záver otec poukázal na nezáujem syna o neho v dôsledku vplyvu matky na syna a predložil súdu komunikáciu so synom zo sociálnej siete.
27. Navrhovateľ vo vyjadreniach k odvolaniu a ďalším vyjadreniam otca v odvolacom konaní uviedol, že z odvolania otca nevyplýva, aký dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal. Už v čase poslednej úpravy výživného mal otec zdravotné problémy, čo vyplýva zo spisu sp. zn. 5P/43/2012. Bol aj poberateľom invalidného dôchodku, čo zatajil. Hypertenzia mu bola diagnostikovaná už v rokoch 2007 - 2008. Prípadne zhoršenie stupňa cukrovky je podľa navrhovateľa predovšetkým dôsledkom nesprávnej životosprávy a v prípade jej upravenia je možné tento zdravotný problém zmierniť. Súd prvej inštancie náklady otca na lieky a zdravotnú starostlivosť pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil. Z fotografií z profilu otca na sociálnej sieti Facebook z rôznych dovoleniek a výletov vyplýva, že tento musí mať vyšší ako zistený príjem, pretože bol napr. na skútri, čo nie je lacná záležitosť a pod. K poznámke, že pracuje v M. ako hokejista, uviedol, že to bola detská recesia, myslené žartom. Žiaden príjem z hokejovej činnosti nemá, čo si možno overiť aj cestou daňového úradu, Sociálnej poisťovne, nakoľko by z tohto príjmu musel platiť daň a odvody. Je pravdou, že zo svojho účtu poukázal matkinmu bratovi 2 x po 3 000,- Eur. Peniaze na tomto účte dostal od starých rodičov z matkinej strany a matka mu dlhodobo sporí peniaze na štart do budúcnosti. Pokiaľ ide o daňový nedoplatok spoločnosti A.P.P.I. s.r.o. zistený otcom z internetového portálu finančnej správy, výtlačok nie je použiteľný na právne účely a svedčí skôr o tom, že matka pred súdom prvej inštancie uvádzala pravdu, keď tvrdila, že zo spoločnosti nemá príjem. Mal za to, že otec je ten, kto sa o neho dostatočne nezaujíma, o čom má svedčiť priložená komunikácia zo sociálnej siete.
28. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec v rozsahu odvolaní a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil, nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68 C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o čiastočnom zvýšení výživného a v treťom výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného potvrdil podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne a v druhom od nich závislom výroku o určení zameškaného výživného podľa § 388 C. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
29. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že ani odvolanie navrhovateľa, ani odvolanie otca navrhovateľa nie sú dôvodné.
30. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal tým, ktoré odvolacie dôvody aj ich vymedzením konkrétnymi okolnosťami sú skutočne v odvolaniach uvedené. Odvolací súd má za to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. navrhovateľ nijako nevymedzil, neuviedol, v čom spočíva iná vada konania pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Všetky námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní možno subsumovať pod odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f), e) a h) C. s. p. a § 62 ods. 1 C. m p. z dôvodov uvedených nižšie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1240).
31. Rovnako otec navrhovateľa neuviedol, v čom má spočívať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., t.j. aký dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal.
32. Navrhovateľ a otec navrhovateľa tým, že v lehote na podanie odvolania neuviedli, v čom majú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), resp. písm. e) C. s. p. spočívať, vlastne neuviedli tieto odvolacie dôvody. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237).
33. K samotným odvolacím námietkam navrhovateľa a výživou povinnej osoby (otca navrhovateľa) odvolací súd uvádza nasledovné:
34. Pokiaľ ide výdavok otca - nájomné, aj keď dôvody, pre ktoré výsluch svedkyne - prenajímateľky súd prvej inštancie nevykonal neobstoja, pretože ju mohol vypočuť aj cestou dožiadaného súdu, ktorý mohol vykonať výsluch aj mimo budovy súdu v domácnosti svedkyne, tento výsluch nebolo potrebné vykonať, pretože na č. l. 86 spisu sa nachádza potvrdenie prevzatia nájomného za mesiace 11, 12/2016 a 1 - 4/2017, kde je pri každom mesiaci zvlášť pripojený podpis prenajímateľky potvrdzujúci, že nájomné za daný mesiac prevzala, čo odvolací súd považuje za dostatočný dôkaz o platení nájomného otcom a je veľmi málo pravdepodobné, že by prenajímateľka vypovedala inak, nakoľko by spochybnila to, čo podpísala.
35. Pokiaľ ide o výšku čistého mesačného príjmu otca zo zamestnania, navrhovateľ vychádzal pri jeho zisťovaní z potvrdenia zamestnávateľa o zdaniteľných príjmoch otca na č. l. 87 spisu, pričom od hrubého príjmu 17 271,03 Eur odrátal odvody 1 968,56 Eur a preddavky na daň z príjmu 2 184,80 Eur. Súd prvej inštancie vychádzal z potvrdení zamestnávateľa na č. l. 117 a 118 spisu o príjme za rok 2016 a prvé štyri mesiace roka 2017, konkrétne z položky čistý príjem s náhradou mzdy. Dané potvrdenia sú neskoršieho dáta a za dlhšie časové obdobie, preto dávajú presnejšiu informáciu o výške príjmu otca zo zamestnania.
36. Pokiaľ ide o navrhovateľom napádanú výšku výdavkov otca, aj keď otec vo vyjadrení k návrhu uviedol ako výdavok mesačnú splátku hypotéky vo výške 136,63 Eur, z vykonaného dokazovania - potvrdenia banky vyplýva, že splátka činí 262,77 Eur, preto ak tvrdenie je v rozpore s dôkazom, treba vychádzať z dôkazu. V konaniach podľa C. m. p. je potrebné zistiť skutočný stav veci. Pokiaľ ide o výdavky na telefón, aj keby otec platil namiesto 48,- Eur mesačne, len jeden telefón s paušálom 30,- Eur mesačne, úspora by bola nepatrná vo vzťahu k rozhodnutiu o výške vyživovacej povinnosti.
37. Ani odvolací súd nepovažuje dôvody uvádzané matkou, pre ktoré nepodala návrh na zvýšenie výživného už 01. 09. 2016, od kedy žiada spätne zvýšiť výživné, za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce priznanie výživného spätne od podania návrhu. Dôvody uvádzané matkou sú bežnými dôvodmi, keď sa rodičia na sume výživného nevedia dohodnúť. Prípadný nezáujem otca o potreby dieťaťa v prípadoch sporov o výživné nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ale bežným javom. Ak by sa rodičia vedeli na výživnom dohodnúť a riadne by bolo platené, nepotrebovali by rozhodnutie súdu. Argument matky, že nemohla čakať do rozhodnutia súdu nemá význam pre rozhodnutie, za aké obdobie súd zvýši výživné, je totiž dôležité, kedy matka podá návrh na zvýšenie výživného, nie kedy o návrhu rozhodne súd. Ani o návrhu podanom dňa 26. 01. 2017 nerozhodol súd hneď, ale až po operácii kolena dieťaťa. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú napr. vážne zdravotné dôvody na strane matky, ktoré by jej objektívne znemožňovali podať návrh, napr. v dôsledku jej hospitalizácie v nemocnici a pod.
38. K námietke otca o premrštenosti a nadštandardnosti výdavkov na dieťa odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie neuznal viaceré výdavky na syna, ktoré považoval za nadštandardné (porovnaj 20. odsek odôvodnenia rozsudku), neuznal napr. letný trojmesačný tréning, výdavky na predimenzovanú hokejovú výstroj v celej výške. Uviedol, že otcom uvádzané náklady, ktoré matka na to vynaložila, by aj pri ponížení na 1, resp. 1/3 uvádzanú otcom predstavovali 155,- Eur (viď 21. odsek odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie teda tieto výhrady otca zohľadnil a uviedol, že nakoľko životná úroveň matky je vyššia, tieto nadštandardné výdavky na syna musí znášať sama, v čom sa prejavuje podieľanie sa syna na životnej úrovni matky. Pokiaľ otec namieta, že v čase poslednej úpravy výživného nebol invalidný, aj keby to bola pravda, nemal by priznaný invalidný dôchodok, ktorý by sa zohľadňoval pri určení výživného. Súd prvej inštancie taktiež zohľadnil výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť spojenú s diagnózami otca (13. odsek odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Pokiaľ otec poukazuje na zhoršenie jeho diagnóz, tieto môžu súvisieť, ako na to poukázala matka, v zlom životnom štýle otca, ktorý trpí okrem iného nadváhou. Zdravotný stav otca však nebráni výkonu jeho zamestnania.
39. Zisk spoločnosti A. P. P. I., s. r. o. vo výške viac ako 18 000,- Eur za rok 2016, z ktorého sa platí daň z príjmu, je ziskom spoločnosti - právnickej osoby, nie matky ako fyzickej osoby, aj keď je jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti. Nebolo preukázané, že by so spoločnosťou mala uzatvorenú zmluvu, napr. pracovnú, na základe ktorej by jej bol vyplácaný nejaký príjem. Aj keď ako spoločník má nárok na podiel zo zisku, tento sa môže použiť ako investícia do podnikania na ďalšie obdobie, tvorí sa z neho rezervný fond, prípadne ďalšie fondy a pod. Spoločnosť nemôže zisk taktiež rozdeliť, ak by tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobila svoj úpadok (§ 123, 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka), čo vzhľadom na vysoký daňový nedoplatok spoločnosti hrozí.
40. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ má zriadený bankový účet a na ňom finančné prostriedky v značnej výške nesvedčí o ich pôvode. V konaní nebolo preukázané, že by mal navrhovateľ príjem z hokejovej činnosti, či iný príjem. Rovnako skutočnosť, že otec navrhovateľa bol na dovolenke, či výlete sama o sebe nehovorí nič o tom, aké boli náklady s tým spojené a z akých a čích prostriedkov boli financované, nakoľko z fotografií vyplýva, že tam nebol sám.
41. Napokon len samotný prípadný nezáujem dieťaťa o rodiča, či naopak, vzájomné nestretávanie sa, nie je dôvodom rozhodujúcim pre určenie výšky výživného ani dôvodom pre jeho nepriznanie pre rozpor s dobrými mravmi. Rozhodujúce kritériá určuje § 62, § 63 a § 75 zákona o rodine.
42. Súd prvej inštancie teda vec správne právne posúdil, keď dostatočne a správne zistil skutočný stav veci, príjmy a nevyhnutné výdavky rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného a tretí výrok o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti ako vecne správne potvrdil. Pre úplnosť uvádza, že vychádzal zo stavu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie § 217 ods. 1 C. s. p.), z toho pohľadu preskúmaval jeho vecnú správnosť, preto sa zaoberal danosťou dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich spätné priznanie výživného, hoci dieťa medzičasom nadobudlo plnoletosť (§ 77 ods. 1 zákona o rodine) a nemenil ani miesto platenia výživného (k rukám matky), aj keď z logiky veci vyplýva, že po dosiahnutí plnoletosti sa výživné poukazuje priamo navrhovateľovi (plnoletému dieťaťu).
44. V zmysle § 379 písm. a) C. s. p. odvolací súd preskúmal ako závislý od prvého a tretieho výroku rozsudku súdu prvej inštancie aj jeho druhý výrok o určení zameškaného výživného. Podľa odvolacieho súdu bolo nesprávne určené obdobie zameškaného výživného. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že splatnosť výživné k 15. dňu v príslušnom mesiaci vopred znamená, že ak súd prvej inštancie rozhodol dňa 26. 09. 2017, splatné bolo aj výživné za mesiac október 2017, a to 15. 09. 2017. To, že je výživné za príslušný mesiac splatné vopred znamená podľa odvolacieho súdu len toľko, že aj výživné pripadajúce na dni mesiaca september nasledujúce po jeho 15. dni je splatné už 15. 09. 2017, nie však výživné za mesiac, ktorý v čase rozhodnutia súdu ešte nezačal ani plynúť. Preto odvolací súd druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil a vychádzal z rozhodujúceho obdobia zameškaného výživného od 26. 01. 2017 do 30. 09. 2017 (1 048,- Eur - 110,- Eur za mesiac október 2017).
45. Odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože hoci len čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko sa jedná o konanie vo veci výživného, ktoré je konaním podľa C. m. p., v zmysle § 52 C. m. p. odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov provinštančného a odvolacieho konania.
46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§ 370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).