Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: G. proti žalovanej: X., o zaplatenie 186,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. novembra 2017, č.k. 5Csp/71/2017-60, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 186,10 eur s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 186,10 eur od 07.07.2017 do zaplatenia s odôvodnením, že so žalovanou uzatvoril dňa 04.11.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovanú zriadil a viedol osobný účet a žalovaná porušila zmluvu tým, že sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 04.11.2015 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovanú osobný účet a v súvislosti s tým poskytol ďalšie služby. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 08.03.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej povolené prečerpanie na účte do 200 eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % p.a. Podľa výpisu z účtu za obdobie od 01.09.2016 do 30.09.2016 mala žalovaná na účte ku dňu 31.08.2016 záporný zostatok -199,47 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaných dôkazov nebola spoľahlivo preukázaná výška nepovoleného prečerpania na účte žalovanej. Medzi stranami sporu bola uzavretá aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver formou povoleného prečerpania na účte vo výške 200 eur. Tento úver považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľský úver. Zmluva o tomto spotrebiteľskom úvere neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto mal žalobca nárok len na úhradu istiny. Žalobca poskytol žalovanej úver od 08.03.2016, no prvý výpis z účtu predložil až za obdobie od 01.09.2016 do 30.09.2016 a už z tohto výpisu je zrejmé, že žalovaná mala ku dňu 31.08.2016 na účte mínusový zostatok 199,47 eur. Z vykonaných dôkazov nevyplýva, ako ku dňu 31.08.2016 vznikol uvedený mínusový stav, či bol len istinou, alebo zahŕňal aj žalobcom účtované poplatky a úroky, na ktoré nemal nárok. Z tohto dôvodu je potom sporná celková výška nepovoleného prečerpania na účte, ako aj okolnosť, či vôbec k nemu došlo, keď žalobca od septembra 2016 zjavne zarátal do zostatkov aj poplatky a úroky,

na ktoré nárok nemal. Žalobca tvrdí, že žalovaná suma je istinou, no preukázateľne sú v nej minimálne za obdobie, za ktoré žalobca predložil výpisy, zahrnuté aj úroky a poplatky, ktoré jednoznačne istinou nie sú. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal ani len to, kedy nastal na účte žalovanej debet a akým spôsobom vznikol, či vznikol výberom z účtu žalovanou, platbou žalovanej, alebo vznikol z dôvodu účtovania poplatkov žalobcom žalovanej. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť výšky žalovanej sumy, a preto súd prvej inštancie nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Okrem toho všetky poplatky a úroky, týkajúce sa nepovoleného prečerpania, nie sú uvedené v samotnej zmluve o spolupráci, preto podľa názoru súdu prvej inštancie neboli platne dojednané. Súd prvej inštancie aplikoval na vec ustanovenia § 708 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), § 9 ods. 2 písm. k), l), z), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) . Pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú ohľadom nepredloženia výpisov z účtu za celé obdobie vedenia účtu, resp. bližšej špecifikácie dlžnej sumy, mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade neúplného podania je výzva súdu obligatórna, nie fakultatívna. Napriek tomu súd prvej inštancie žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval a meritórne rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania. Takýmto postupom súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa žalobcu zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade s procesným predpisom upravujúcim postup súdu. Okrem toho žalobca uviedol, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní v zmysle § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. - ide o úver splatný na požiadanie, čo vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok (časť T, bod 4, resp. bod 8.9), pričom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania musí obsahovať iné náležitosti než štandardná zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda nemusí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., teda nebol dôvod na vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná v zmluve vyhlásila, že pred jej podpisom sa oboznámila so sadzobníkom poplatkov a so všeobecnými obchodnými podmienkami. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta aj zákon č. 129/2010 Z. z. v § 18 ods. 1. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytnutie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 z 09.11.2016 (Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová), podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, časť náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere teda môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Podľa žalobcu neobstojí výhrada súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnená istina obsahuje úroky a poplatky. Pri prečerpaní účtu je zrejmé, že prečerpaná suma bude pozostávať zo všetkých transakcií realizovaných na bežnom účte v rámci poskytnutého (debetného) limitu, t. j. pôjde tak o transakcie klienta, započítania, inkasá, hotovostné výbery, ako aj o zaúčtované poplatky, úroky a dane. Reálne vytvorený debetný zostatok na bežnom účte majiteľa je potom úročený ako celok, t. j. ako istina.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že procesným postupom súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, lebo súd prvej inštancie ho mal vyzvať na doplnenie žaloby, ak ju považoval za neúplnú, odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať strane výzvu na

odstránenie vád podania podľa § 129 len v prípade podania, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania (vrátane žaloby). Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa § 129 neprichádza do úvahy. V tomto prípade žaloba obsahovala povinné náležitosti žaloby a tiež zo žaloby bolo zrejmé, že dôvodom žaloby je nepovolené prečerpanie na osobnom účte žalovanej, vedenom u žalobcu na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 04.11.2015, preto neexistoval dôvod na výzvu na doplnenie žaloby podľa § 129 CSP.

6. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo to, že nebol preukázaný rozsah nároku žalobcu, teda žalobca nepreukázal oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď nepredložil dôkaz o tom, z čoho pozostával negatívny zostatok na účte žalovanej k 31.08.2016. Takýto záver súdu prvej inštancie je logický, vzhľadom na skutočnosť, že už na prvom výpise z účtu, ktorý žalobca predložil (za september 2016), je uvedený negatívny zostatok za predchádzajúce obdobie vo výške -199,47 eur a tento negatívny zostatok je započítaný vo výslednej žalovanej sume 186,10 eur (žalovaná suma je nižšia než uvedený negatívny zostatok k 31.08.2016). V tejto časti žalobca neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia, keďže nepreukázal a ani neuviedol, ako tento negatívny zostatok na účte k 31.08.2016 vznikol. To, ako žalobca započítaval platby (vklady) žalovanej do 31.08.2016, bolo dôležité pre posúdenie, či naozaj došlo k nepovolenému prečerpaniu, ako to tvrdil žalobca v žalobe.

7. K tvrdeniu žalobcu, že predmetné povolené prečerpanie na účte žalovanej je potrebné posudzovať podľa § 2 písm. e) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, t. j. 08.03.2016) ako spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, odvolací súd uvádza, že splatnosť na požiadanie nevyplýva zo samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte z 08.03.2016. Z tejto zmluvy je zrejmé len to, že ide o povolené prečerpanie v súlade s definíciou uvedenou v ustanovení § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. Na to, aby sa na takéto povolené prečerpanie aplikovali len vybrané náležitosti podľa § 9 citovaného zákona, musí však byť okrem toho splnené kritérium, že ide o spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov (§ 10 ods. 1 citovaného zákona). Je síce pravda, ako uviedol žalobca v odvolaní, že v bode 8.9 všeobecných obchodných podmienok bolo uvedené, že klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, avšak takáto zásadná povinnosť spotrebiteľa (t. j. oprávnenie banky požadovať okamžité vrátenie úveru aj v prípade, ak spotrebiteľ neporuší zmluvné podmienky) nemôže byť „skrytá“ len vo všeobecných obchodných podmienkach.

8. Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová z 09.11.2016 nemožno interpretovať tak, že dodávateľ má právo uzavrieť zmluvu so spotrebiteľom tak, že v nej neuvedie podstatné práva a povinnosti strán a odkáže na obchodné podmienky, ktoré majú viac ako 40 strán. Naopak, Súdny dvor v uvedenom rozsudku síce konštatoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale súčasne uviedol, že smernica nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že zmluva musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy.

9. Ak dodávateľ neuvedie v zmluve o spotrebiteľskom úvere takú podstatnú okolnosť, že je oprávnený kedykoľvek požadovať vrátenie úveru aj v prípade, ak spotrebiteľ neporušil zmluvné podmienky (a uvedie to len vo všeobecných obchodných podmienkach), je možné to považovať nielen za porušenie ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., ale aj za nekalú obchodnú praktiku (zakrývanie podstatných povinností spotrebiteľa, resp. práv dodávateľa). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na uvedené ustanovenie všeobecných obchodných podmienok (bod 8.9) neprihliadol a aplikoval na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., na základe čoho dospel k správnemu právnemu záveru, že úver, poskytnutý žalovanej na základe tejto zmluvy, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

10. Odvolací súd teda zistil, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, neznemožnil žalobcovi uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv, teda nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, súd prvej inštancie tiež správne zistil skutkový stav a správne právne posúdil vec, keď konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k výške uplatneného nároku. Vzhľadom k tomu už nebolo potrebné, aby odvolací súd preskúmaval aj ďalšie právne závery súdu prvej inštancie a na ne nadväzujúce odvolacie námietky žalobcu. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, teda by mala v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná bola však v odvolacom konaní nečinná, žiadne trovy odvolacieho konania jej teda nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .