Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-30-2020.pdf
PDF · 153.14 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobkyne: V.. O. P., K.., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. S. XXX/XX, XXX XX H. J. S., zastúpenej zástupcom: JUDr.Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., so sídlom Doležalova 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.9.2020
rozhodol:
Žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.9.2020, ktorým žalobkyni bola zvýšená suma invalidného dôchodku od 20. januára 2020 na 494,10 Eur mesačne a ktorým rozhodnutím sa zmenilo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2020 vo veci zníženia sumy invalidného dôchodku. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2020 tak, že žalobkyni znížila sumu invalidného dôchodku od 22. marca 2020 na 404,20 Eur mesačne. Ako dôvod pre toto rozhodnutie uviedla, že došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne, v dôsledku čoho pokles vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je od 20. januára 2020 naďalej 45 %. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom namietala to, že Sociálna poisťovňa, ústredie svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnila, keďže znížením sumy invalidného dôchodku vážnym spôsobom zasiahla do práv žalobkyne. Podľa žalobkyne v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí malo byť uvedené, v čom spočíva zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky, to znamená, v čom spočíva zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne. V prvostupňovom rozhodnutí mala Sociálna poisťovňa, ústredie uviesť, v čom spočíva zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky, uviesť dôvody, ktoré viedli k zníženiu miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť zo 60 % na 45 %, teda v čom konkrétne sa zmenil zdravotný stav žalobkyne, keďže žalobkyňa má za to, že k zlepšeniu jej zdravotného stavu nedošlo a či vôbec pri diagnóze žalobkyne zlepšenie zdravotného stavu prichádza do úvahy a ak áno, za akých predpokladov. V prvostupňovom rozhodnutí, jeho odôvodnení nie je ani zmienka o tom, v čom sa mal zdravotný stav žalobkyne zlepšiť. Toto rozhodnutie pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné. Nestačí prehlásiť lekársky posudok za súčasť rozhodnutia, pretože z neho nevyplýva jednoznačná odpoveď na námietku žalobkyne. Žalobkyňa žiadala, aby žalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu, a to rozhodnutie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2020 a bolo nahradené rozhodnutím, ktorým sa žalobkyni stanoví miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %. Žalobkyňa v žalobe poukázala na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to
rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.9.2020, ktoré považovala za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, pretože v odvolacom konaní bol posúdený zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti, vzhľadom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie v dôsledku pandémie Covid-19. V dôsledku tejto skutočnosti nemohol byť správne posúdený zdravotný stav žalobkyne, a preto druhostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Zdravotný stav žalobkyne sa s odstupom času nezlepšuje, ale naopak sústavne zhoršuje. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne nepostačuje iba oboznámenie sa s listinnými podkladmi nachádzajúcimi sa v spise, ale je nutné žalobkyňu riadne osobne lekársky vyšetriť a následne posúdiť zdravotný stav. Ani v druhostupňovom rozhodnutí, jeho odôvodnení nie je zmienka o tom, v čom konkrétne sa mal zlepšiť zdravotný stav žalobkyne. Žalobkyňa aj druhostupňové rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné. Zároveň nestačí prehlásiť lekársky posudok alebo iné listinné dôkazy za súčasť rozhodnutia, pretože z nich nevyplýva jednoznačná odpoveď na námietku žalobkyne. Žalobkyňa navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a nariadiť vo veci pojednávanie, keďže nesúhlasí, aby bolo rozhodnuté bez pojednávania. Po zrušení rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia žiadala vec vrátiť na ďalšie konanie s priznaním trov súdneho konania.
2. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 3.12.2020 (č.l. 29 - 31 spisu). Žalovaný uviedol, že dôvodom na zmenu bol záver vyplývajúci z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredia, so sídlom v Žiline, ktorý bol po opätovnom prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne záväzným podkladom pre rozhodnutie a podľa ktorého žalobkyňa má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Podľa posudkového lekára žalovaného, žalobkyni bola od 20. januára 2020 znížená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60 % na 55 %. Aj napriek skutočnosti, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa od 20. januára 2020 znížila zo 60 % na 55 %, suma invalidného dôchodku žalobkyne sa zvýšila. K zvýšeniu došlo z dôvodu, že ku dňu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa pri určovaní sumy invalidného dôchodku vychádzalo z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2020. K žalobným dôvodom žalobkyne žalovaný poukázal na ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), zákon č. 578/2004 Z.z.. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaný poukázal na posudok posudkového lekára žalovaného, ktorým bol posúdený zdravotný stav žalobkyne dňa 10. júna 2020. V konaní o odvolaní bola doložená prepúšťacia správa z rehabilitačného pobytu v Kováčovej z roku 2020 ako aj traumatologické vyšetrenie z januára 2020 a znalecký posudok zo dňa 3. marca 2020, ktorý bol vypracovaný znalcom na účely ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalec v tomto posudku popisuje na strane 12 objektívne vyšetrenie. Znalec zistil astenický vzhľad pacientky chodiacej s pomocou jednej francúzskej barly, krívanie na ľavú dolnú končatinu, 24 cm dlhú nepravidelnú jazvu na ventrolaterálnej strane ľavého predkolenia s jazvami v okolí po stehoch a spigmentáciami, výrazné obmedzenie hybnosti ľavého členka - plantárna flexia 20o, dorzálna flexia 10o, takmer úplnú redukciu supinácie a pronácie ľavej nohy, skrátenie ľavej dolnej končatiny o 1 cm. Poškodenú mala atrofiu svalstva stehna obojstranne, významnejšie vpravo, predozadnú instabilitu pravého kolena 2. stupňa, extenzia pravého kolena bola 10 stupňov, vľavo 15 stupňov, flexia vpravo 90 stupňov, vľavo 110 stupňov, drásoty pri pohyboch pravého kolena, ktoré bolo bez náplne, kolaterálne väzy boli pevné. V suprapatelárnej oblasti bola hypertrofická jazva 8 x 2 cm, fixovaná k spodine, nepohyblivá, výrazne sa napínajúca pri flexii kolena. Dokladované traumatologické vyšetrenie z januára 2020 popisuje ťažkú instabilitu pravého kolena, čo je v nesúlade s nálezom pri traumatologickom vyšetrení zo dňa 9. júla 2019, kde bola uvedená stredne ťažká instabilita pravého kolena. Ťažká instabilita pravého kolena, výrazná hypotrofia svalstva stehna bola popisovaná objektívne v januári 2019, v nasledujúcom období je dokumentovaná stredne ťažká instabilita kolena, resp. znalcom popisovaná instabilita 2. stupňa, kolaterálne väzy pevné.
3. Žalovaný ďalej vo vyjadrení zo dňa 3.12.2020 uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je po zhodnotení všetkých doložených odborných vyšetrení naďalej zaradené v kapitole XV, oddielu G, položky 47, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pretože napriek doterajšej liečbe pretrváva nestabilita pravého kolena pri poškodení predného skríženého väzu s potrebou podporného aparátu. Nestabilita kolena je jednoznačne potvrdená odbornými vyšetreniami, preto je dôvodné ponechanie rozhodujúceho zdravotného postihnutia v uvedenej položke pod písmenom c). Pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia, t.j. 50 %. Pri porovnaní funkčného nálezu na pravom kolene v zmysle rozsahu hybnosti, aj pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu bola hybnosť bez extenčného deficitu, flexia terminálne redukovaná. Oproti predchádzajúcemu posúdeniu zdravotného stavu je v súčasnosti chôdza s jednou vychádzkovou paličkou, chôdza je dvojdobá skrížená, na normobáze, primeraným tempom, pravidelným rytmom, s miernym napádaním na ľavú dolnú končatinu. Pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne bola prítomná rozsiahla hypertrofická jazva s drobným minimálnym defektom v jazve laterálne (anamnesticky fistulácia v jazve). Tento nález je v súčasnosti zlepšený v tom zmysle, že aktuálne je jazva zhojená per secundam. Oproti minulosti je zlepšená čiastočne svalová sila. Počas rehabilitačného pobytu v Kováčovej v roku 2019 sa zlepšila čiastočne svalová sila, pri príjme bola svalová sila na st. 3+/3+ St., pri prepustení na pravej dolnej končatine globálna svalová sila 4. Žalovaný uviedol, že pri hodnotení týchto skutočností bolo možné konštatovať čiastočné zlepšenie v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne. Určená je zo zákonného rozpätia 40 % až 50 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uprostred zákonného rozpätia, t.j. 45 % - stredná instabilita pravého kolena, kolaterálne väzy sú pevné, čiastočné zlepšenie svalovej sily, avšak stále pretrvávanie hypotrofie štvorhlavého svalu stehna, keloidná jazva zhojená per secundam. Pridružené zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch svojím percentuálnym hodnotením neprevýšili rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí mali vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10 %. Podľa žalovaného posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané objektívne na základe dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych nálezov a rozhodnutie žalovaného bolo vydané zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol platný v čase vydania tohto rozhodnutia. Posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané bez účasti žalobkyne v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z.. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne, sú nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo však nebol dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní. Námietka žalobkyne, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu ako aj že posúdený zdravotný stav bol v jej neprítomnosti, nie je dôvodná vzhľadom k opatreniam prijatým počas krízovej situácie v dôsledku pandémie Covid-19. Žalovaný svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a pokiaľ žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bola jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % určená správne. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne nové skutočnosti, a preto žalovaný trvá na správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby bola žaloba žalobkyne zamietnutá. Žalovaný uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na to, že svalová sila aj obvodový rozdiel sa po rehabilitácii v NRC v Kováčovej vždy zlepšil vďaka absolvovaným náročným a vyčerpávajúcim procedúram. Rehabilitačný program je plánovaný na 6 dní v týždni a procedúry prebiehajú od rána do poludnia. Žalobkyňa s veľkým úsilím denne pod vedením fyzioterapeutov a podľa indikácie lekára absolvovala jednotlivé procedúry, cvičenia, plávanie, bicyklovania, liečbu prácou na svalovú silu a motoriku rúk a nôh, elektroliečbu podľa indikácie lekára a návrhu fyzioterapeutov. V popoludňajších hodinách žalobkyňa absolvovala vychádzky v okolí budovy NRC. Lekárka v NRC v Kováčovej žalobkyni na jazvy aplikovala laser. Rehabilitačné zamestnankyne zariadení, kde žalobkyňa absolvovala rehabilitačné procedúry, jej jazvy masírovali a aplikovali obdobné procedúry, cvičenia, biolampu a lasery na jazvy. Pomôcky na cvičenie mala žalobkyňa pridelené aj na izbe a denne na nich cvičila podľa pokynov lekárky a fyzioterapeutov. V roku 2018 absolvovala žalobkyňa liečbu v NRC 7 týždňov, v roku 2019 absolvovala žalobkyňa liečbu v trvaní 5 týždňov a v roku 2020 liečba trvala 7 týždňov. Je zrejmé, že po tak dlhom intenzívnom cvičení a procedúrach zameraných na zlepšenie stavu sa vybudujú svaly a zlepší sa aj svalová sila. Podľa žalobkyne je však treba si uvedomiť to, že nejde o stav trvalo udržateľný a ustálený. Na udržanie stavu dosiahnutého po pobyte v NRC v Kováčovej by bolo potrebné cvičiť v rovnakom rozsahu. Toto však pri bežných pracovných povinnostiach nie je reálne možné, hoci sa žalobkyňa snaží udržať v kondícií a cvičiť denne. Žalobkyňa prirodzene nedisponuje ani potrebným vybavením a zdravotnými pomôckami. Tieto skutočnosti posudzujúci lekár vôbec nezohľadnil, pretože vychádzal iba z administratívneho spisu. Je preto po zhodnotení týchto skutočností možno konštatovať čiastočné zlepšenie v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne. Určená je zo zákonného rozpätia 40 % až 50 %, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uprostred zákonného rozpätia, t.j. 45 % (stredná instabilita pravého kolena, kolaterálne väzy sú pevné, čiastočné zlepšenie svalovej sily,
avšak stále pretrvávanie hypotrofie štvorhlavého svalu stehna, keloidná jazva zhojená per secundam). Na ľavej nohe stále pretrváva opuch ľavého členku a predkolenia intenzívnej bolesti, aj keď je žalobkyňa v kľudovom režime, cez deň ako aj v noci. Žalobkyňa uviedla, že pociťuje neustále tŕpnutie priehlavku a prvého a druhého prsta nohy. Na pravej nohe - keloidná jazva na kolene, verifikovaná ťažká poúrazová artróza kolena s defektami na chrupavke, nestabilita pri chôdzi a aj pri ľahkej záťaži bez ortézy, napríklad dlhšia chôdza, chôdza po nerovnom teréne, chôdza po schodoch, nastáva opuch a dosť výrazná bolesť v oblasti kolenného kĺbu. V dôsledku trieštivej zlomeniny jabĺčka v kombinácii s poškodením kĺbovej chrupavky a menisku nemôže žalobkyňa vykonávať bežné činnosti, t.j. nemôže urobiť podrep, kľaknúť si a ani si čupnúť. Podľa znaleckého posudku je prognóza zdravotného stavu žalobkyne do budúcnosti nepriaznivá. Žalobkyňa je v liečbe psychiatra, ktorý hodnotí posttraumatickú stresovú poruchu. Žalobkyňa aj naďalej pokračuje v ambulantnej psychiatrickej liečbe, pretože ani v tejto oblasti nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Žalobkyňa zdôraznila, že bolo zákonnou povinnosťou Sociálnej poisťovne, aby rozhodnutie riadne zdôvodnila, keďže znížením sumy invalidného dôchodku vážnym spôsobom zasiahla do práv žalobkyne. Podľa žalobkyne v rozhodnutí malo byť uvedené, v čom spočíva zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky, v odôvodnení sa žalovaný mal zaoberať dôvodmi, ktoré viedli k zníženiu miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť zo 60 % na 45 %, teda v čom konkrétne sa zmenil zdravotný stav žalobkyne, pretože žalobkyňa tvrdí to, že k zlepšeniu jej zdravotného stavu nedošlo. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu je aj v tom, že nie je postačujúce prehlásiť lekársky posudok za súčasť rozhodnutia.
5. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 16.02.2021 (č.l. 51 spisu) bolo vyjadrenie žalobkyne doručené žalovanému s možnosťou vyjadriť sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej krajským súdom, ani do momentu rozhodnutia krajského súdu nevyužil.
6. Krajský súd v súvislosti s prípravou veci na prejednanie a rozhodnutie vyzval zástupcu žalobkyne výzvou zo dňa 02.12.2021 (č.l. 67 spisu) nielen na doloženie plnomocenstva z titulu zmeny právnej formy vykonávania advokátskej činnosti, ale aj oznámenia, či žalobkyňa trvá na nariadenom pojednávaní vzhľadom na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu. Na výzvu krajského súdu zo dňa 02.12.2021 bolo doložené plnomocenstvo udelené žalobkyňou zástupcovi JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., so sídlom Doležalova 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479 ako aj vyjadrenie žalobkyne, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (č.l. 71 spisu).
7. Podľa administratívneho spisu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2020 podľa ust. § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla o znížení sumy invalidného dôchodku žalobkyne od 22. marca 2020 na sumu 404,20 Eur mesačne. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že došlo k poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť od 20. januára 2020 na 45 %. Suma invalidného dôchodku sa znížila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobkyne došlo k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 60 %. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - Odbornom posudku o invalidite z 20. januára 2020. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalobkyňa môže požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok žalobkyne na invalidný dôchodok vznikol 21. novembra 2018. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol vyjadrený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku Číslo: XXX XXX XXXX X z 25. januára 2019. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 1,3387. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím prvostupňový orgán vypočítal zo 17 452 dní, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Aktuálna dôchodková
hodnota platná k 20. januáru 2020 je 13,6361 Eur a je určená podľa § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2019 12,6657 Eur a indexu 1,07661290, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2019, t.j. 1.068,00 Eur a priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2018. t.j. 992,00 Eur zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok bola Sociálna poisťovňa povinná podľa ust. § 226 ods. 1 písm. o) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. Suma invalidného dôchodku je 392,80 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 20. januára 2020 o 2,9 %, čo je o 11,40 Eur mesačne, na 404,20 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobkyne bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 11,40 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 4,30 Eur mesačne. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bol aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 20. januára 2020. V prvostupňovom rozhodnutí bola uvedená príloha: Odborný posudok o invalidite z 20. januára 2020.
8. Na základe odvolania žalobkyne konal žalovaný ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.9.2020 rozhodol tak, že mení napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2020 vo veci zníženia sumy invalidného dôchodku tak, že podľa ust. § 73, § 112 ods. 4, § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žalobkyni zvyšuje suma invalidného dôchodku od 20. januára 2020 na 494,10 Eur mesačne. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa za aplikácie ust. § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poukázalo na postup, kedy Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla na základe kontrolnej lekárskej prehliadky rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2020 tak, že žalobkyni podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. znížila sumu invalidného dôchodku od 22. marca 2020 na 404,30 Eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 20. januára 2020 žalobkyňa ako účastníčka konania je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia znížená zo 60 % na 45 % od 20. januára 2020. Žalovaný na základe odvolania žalobkyne vo svojom rozhodnutí uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie, aplikoval ust. § 153 ods. 5, § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že bol zdravotný stav žalobkyne ako účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Čadci dňa 19. marca 2020. Posudkový lekár zotrval na tom, že zdravotný stav účastníčky konania bol posúdený komplexne. Predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline na ďalšie konanie. Následne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline, posúdil zdravotný stav žalobkyne ako účastníčky konania dňa 10. júna 2020 so záverom, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je po zhodnotení všetkých doložených odborných vyšetrení naďalej zaradené v kapitole XV, oddielu G, položky 47, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pretože napriek doterajšej liečbe pretrváva nestabilita pravého kolena pri poškodení predného skríženého väzu s potrebou podporného aparátu. Nestabilita kolena jednoznačne potvrdená odbornými vyšetreniami, preto je dôvodné ponechanie rozhodujúceho zdravotného postihnutia v uvedenej položke pod písmenom c). Pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania - žalobkyne bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia, t.j. 50 %. Pri porovnaní funkčného nálezu na pravom kolene v zmysle rozsahu hybnosti aj pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu bola hybnosť bez extenčného deficitu, flexia terminálne redukovaná. Oproti predchádzajúcemu posúdeniu zdravotného stavu je v súčasnosti chôdza s jednou vychádzkovou paličkou, chôdza je dvojdobá, skrížená, na normobáze, primeraným tempom, pravidelným rytmom, s miernym napádaním na ľavú dolnú končatinu. Popri instabilite pravého kolenného kĺbu je však pridružené aj postihnutie na ľavej dolnej končatine, ktoré má vplyv na chôdzu a stereotyp chôdze, krívanie na ľavú dolnú končatinu. Pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania - žalobkyne bola prítomná rozsiahla hypertrofická jazva s drobným minimálnym defektom v jazve laterálne (anamnesticky fistulácia v jazve). Tento nález v súčasnosti je zlepšený v tom zmysle, že aktuálne je jazva zhojená per secundam. Oproti minulosti je zlepšená čiastočne svalová sila. Pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu
účastníčky konania bol obvodový rozdiel v oblasti stehien -3 cm vpravo, aktuálne je popisovaný rozdiel -1 cm, pričom je prítomná hypotrofia oboch štvorhlavých svalov stehien, účastníčka konania - žalobkyňa je astenického vzhľadu. Počas rehabilitačného pobytu v Kováčovej v roku 2019 sa zlepšila čiastočne svalová sila, pri príjme bola svalová sila na stupni 3+/3+ St., pri prepustení na pravej dolnej končatine globálna svalová sila 4. Po zhodnotení týchto skutočností možno konštatovať čiastočné zlepšenie v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí účastníčky konania - žalobkyne. Určená je zo zákonného rozpätia 40 % až 50 %, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uprostred zákonného rozpätia, t.j. 45 %. Pridružené zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10 %. Pri posudzovaní zdravotného stavu účastníčky konania - žalobkyne na účely invalidity boli zohľadnené lekárske správy, ktoré žalovaný vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí na strane 5 a 6 rozhodnutia.
9. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania - žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline určil od 20. januára 2020 choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, uvoľnenie väzivového aparátu kolena, nestabilné koleno s pretrvávajúcou nestabilitou aj pri používaní podporného aparátu, resp. použitia pevných ortéz podľa kapitola XV, oddielu G, položky 47, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, ktorú zvýšil o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania - žalobkyne po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania podľa rozhodnutia žalovaného je od 20. januára 2020 znížená zo 60 % na 55 %. V odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne ako účastníčky konania v zmysle predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížil zo 60 % na 55 % od 20 januára 2020. V dôsledku zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola suma invalidného dôchodku žalobkyne opätovne určená k 20. januáru 2020. Suma invalidného dôchodku účastníčky konania bola určená podľa ust. § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Nárok na invalidný dôchodok žalobkyni vznikol 21. novembra 2018. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 1,3387. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným období sa vypočítal zo 17 452 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 47,8137 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 20. januáru 2020 je 13,6361 Eur. Suma invalidného dôchodku žalobkyne ako účastníčky konania je 480,10 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 1,3387 x 47,8137 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 x 55 % = 480,10 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa podľa ust. § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšila od 20. januára 2020 o 2,9 %, čo je o 14 Eur mesačne na 494,10 Eur mesačne. Podľa § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. sa invalidný dôchodok od roku 2020 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019, to znamená najmenej o 4,30 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobkyne bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 14,00 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 4,30 Eur mesačne. Napriek skutočnosti, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa od 20. januára 2020 znížila zo 60 % na 55 %, suma invalidného dôchodku žalobkyne ako účastníčky konania sa zvýšila. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila z dôvodu, že ku dňu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa pri určovaní sumy invalidného dôchodku vychádzalo z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2020.
10. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v spojení s preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a jeho postupu v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe v zmysle ust.
§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobkyne za aplikácie ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, ako aj zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu a jeho postup sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/30/2020-78 zo dňa 04.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 08.02.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
12. Primárne krajský súd k svojmu procesnému postupu, a to k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, poukazuje na to, že pôvodne žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v žalobe žiadala nariadiť pojednávanie a nesúhlasila, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Následne krajský súd výzvou zo dňa 02.12.2021 (č.l. 67 spisu) z titulu aj zmeny právnej formy poskytovania právnych služieb pôvodného právneho zástupcu žalobkyne, s výzvou na doloženie plnomocenstva udeleného žalobkyňou zástupcovi JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., so sídlom Doležalova 5, Bratislava 821 04, IČO: 47 253 479, vyzval aj k oznámeniu, či žalobkyňa trvá na nariadení pojednávania vo veci alebo súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Uvedené dal na zváženie krajský súd s ohľadom na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu. Na základe výzvy krajského súdu zo dňa 02.12.2021 žalobkyňa doložila splnomocnenie udelené JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., so sídlom Doležalova č. 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479 dňa 20.12.2021 (č.l. 72 spisu), ktoré splnomocnenie bolo ako elektronický dokument vzniknutý zaručenou konverziou podľa č.l. 73 spisu. Súčasne podľa č.l. 71 spisu, okrem zaslania plnomocenstva, bol vyjadrený aj súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v podaní zo dňa 3.12.2020 (č.l. 29 - 31 spisu) uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. Vzhľadom k súhlasu žalobkyne o prejednaní veci bez nariadenia pojednávania, vyjadrenia žalovaného, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie, v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP boli splnené podmienky na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania, pričom krajský súd súčasne postupoval v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP.
13. V ďalšom krajský súd konštatuje včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 25.09.2020 a podľa č.l. 16 spisu bola žaloba žalobkyne odoslaná 26.10.2020. Krajský súd po skonštatovaní včasnosti podanej žaloby za aplikácie ust. § 181 ods. 1 SSP preskúmal bez nariadenia pojednávania zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalobkyňou, a to zákonnosť prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal.
14. Žalobkyňa žalobou namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového ako aj odvolacieho rozhodnutia, pokiaľ nestačí len odkaz na posudok, ak z neho nevyplýva odpoveď na námietku žalobkyne. Žalobkyňa v žalobe namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, pretože v ňom nie je uvedené, v čom sa mal zdravotný stav žalobkyne zlepšiť s tým, že posudok nedáva odpoveď na námietku žalobkyne a nie je postačujúci len odkaz na posudok ako súčasť prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na to, že v odvolacom konaní nebola osobne vyšetrená pre Covid-19, pričom podľa jej názoru nie je možné vychádzať len zo spisového materiálu. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje len výpočet výšky invalidného dôchodku, avšak k zdravotnému stavu žalobkyne neuvádza nič, len odkaz, že súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je lekársky posudok. V rozhodnutí žalovaného, v jeho odôvodnení podľa žaloby žalobkyne nie je žiadna zmienka o tom, v čom konkrétne sa mal zdravotný stav žalobkyne zlepšiť. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobkyne je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu veci.
15. Podľa ust. § 119 veta prvá SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
17. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.“) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
19. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
20. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
21. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
22. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
23. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
24. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
25. Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
26. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
27. S poukazom k žalobe žalobkyne, prvostupňového rozhodnutia a odvolacieho rozhodnutia bolo krajskému súdu zrejmé, že žalobkyňa samotný spôsob výpočtu výšky - sumy invalidného dôchodku nenamietala. V súhrnnosti žalobné dôvody žalobkyne smerovali k námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia ako aj druhostupňového rozhodnutia, nesprávne zisteného skutkového stavu veci, keď v odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobkyne posúdený v jej neprítomnosti ako aj, že zdravotný stav žalobkyne sa s odstupom času nezlepšuje, ale sústavne zhoršuje. Pre posúdenie
zdravotného stavu podľa žalobkyne nepostačuje iba oboznámenie sa s listinnými podkladmi, ale osobné lekárske vyšetrenie. Podľa žaloby žalobkyne rozhodnutie o odvolaní, jeho odôvodnenie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, v čom konkrétne sa mal zdravotný stav žalobkyne zlepšiť. Žalobkyňa v podstate namietala zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60 % na 55 %.
28. Krajský súd za aplikácie ust. § 119 veta prvá SSP, § 135 ods. 1 SSP uvádza, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu mohol prihliadať len k výsledku odbornej lekárskej posudkovej činnosti posudkového lekára, ktorý vypracováva posudok na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pre posúdenie žaloby žalobkyne bol preto určujúci zdravotný stav žalobkyne v čase rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala na to, že jej zdravotný stav sa s odstupom času nezlepšuje, ale naopak sústavne zhoršuje, tak uvedené môže byť dôvodom podania novej žiadosti o znovu posúdenie zdravotného stavu s požiadavkou osobného vyšetrenia žalobkyne, ktorú žiadosť neuviedla v podanom odvolaní zo dňa 09.03.2020 proti prvostupňovému rozhodnutiu Číslo XXX XXX XXXX X. zo dňa 6. februára 2020.
29. Z pripojeného administratívneho spisu ako aj spisu posudkových lekárov bolo preukázané, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobkyňa bola osobne vyšetrená. Ako bolo uvedené krajským súdom, v podanom odvolaní žalobkyňa nepožiadala o osobnú účasť v odvolacom konaní, jej osobné vyšetrenie zdravotného stavu. Krajský súd poukazuje na ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., keď posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia podľa Zápisnice zo dňa 10. júna 2020 postupoval v súlade s týmto zákonným ustanovením, ak žalobkyňa ako účastníčka konania bola posúdená v neprítomnosti, pokiaľ v podanom odvolaní zo dňa 9.3.2020 nepožiadala o osobnú účasť. Súčasne posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia postupoval aj v súlade so zákonom č. 66/2020 Z.z. účinný od 04.04.2020, podľa ktorého v zmysle ust. § 293eu ods. 1 počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
30. Z už vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.
31. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia krajským súdom sa konštatuje, že je rozhodnutím dostatočne odôvodneným, ak sa znížená suma invalidného dôchodku zdôvodňuje prvostupňovým orgánom jednotlivými kritériami, pričom súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 20. januára 2020. Odborný posudok o invalidite zo dňa 20. januára 2020 sa stal súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, a preto ako zo súčasti prvostupňového rozhodnutia je nevyhnutné vychádzať. V zmysle tohto posudku pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť už nie je 60 %, ale je 45 % - rozhodujúce zdravotné postihnutie: uvoľnenie väzivového aparátu kolena, kapitola XV, oddiel G, Položka 47, písm. b) v určenej percentuálnej miere 35 % zvýšená o iné zdravotné postihnutie o 10 %, vo výsledku miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 45 %.
32. Je nesporné, že v konaní pred prvostupňovým a odvolacím orgánom a následne v konaní pred správnym súdom pri preskúmavaní zákonnosti týchto rozhodnutí bolo nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobkyne. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003Z.z.).
33. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve
nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd opätovne v tomto smere zvýrazňuje, že pre jeho konanie bol rozhodujúci stav v čase rozhodovania orgánu verejnej správy, ak nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle ust. § 135 ods. 2 SSP, t.j. keď nešlo o iné konanie vyjadrené v ust. § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
34. Krajský súd nezistil nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia vzhľadom aj k skutočnosti, že súčasťou jeho odôvodnenia sa stal posudok zo dňa 20. januára 2020, ktorým bola riešená odborná otázka stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou. I mimo akúkoľvek pochybnosť krajský súd zvýrazňuje, že v druhostupňovom rozhodnutí je presne zdôvodnené, v čom sa zdravotný stav žalobkyne zlepšil. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu z titulu zmeneného prvostupňového rozhodnutia je rozhodnutím, ktoré je riadne, dostatočne a presvedčivo odôvodnené aj z medicínskeho hľadiska. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, z dôvodu odvolania žalobkyne a rozhodnutia žalovaného sa jeho rozhodnutím, ktorým sa zmenilo rozhodnutie prvostupňového orgánu, nahrádza prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný svojím rozhodnutím zvýšil sumu invalidného dôchodku žalobkyne od 20. januára 2020 na sumu 494,10 Eur mesačne. Žalobkyňa v žalobe namietala, že v rozhodnutí žalovaného, jeho odôvodnení nie je žiadna zmienka o tom, v čom konkrétne sa mal zdravotný stav žalobkyne zlepšiť. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/37/2016. Tento žalobný dôvod a ani odkaz na predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol opodstatnený, pretože v rozhodnutí žalovaného je riadnym, konkrétnym a aj odborným spôsobom odôvodnené konštatovanie zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne. Podľa posudku zo dňa 10. júna 2020 je uvedené, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie je uvedené Kapitola XV. - Choroby - Postihnutie podporného a pohybového aparátu, oddiel G - Postihnutie končatín, Položka 47. - Uvoľnenie väzivového aparátu kolena, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - nestabilné koleno s pretrvávajúcou instabilitou aj pri používaní podporného aparátu, resp. použitia pevných ortéz, s určením miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 45 % + zvýšenie percentuálnej miery o 10 % za iné zdravotné postihnutie, t.j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola v odvolacom konaní podľa posudku zo dňa 10. júna 2020 stanovená na 55 %.
35. V rozhodnutí žalovaného sa na strane 4 podrobne zdôvodňuje zlepšenie zdravotného stavu „oproti predchádzajúcemu posúdeniu zdravotného stavu v tom, že v súčasnosti (poznámka krajského súdu, keď konal a rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán) chôdza s jednou vychádzkovou paličkou, chôdza je dvojdobá skrížená, na normobáze, priemerným tempom, pravidelným rytmom, s miernym napádaním na ľavú dolnú končatinu. Popri instabilite pravého kolenného kĺbu je však pridružené aj postihnutie na ľavej dolnej končatine, ktoré má vplyv na chôdzu a stereotyp chôdze, krívanie na ľavú dolnú končatinu. Pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne ako účastníčky konania bola prítomná rozsiahla hypertrofická jazva s drobným minimálnym defektom v jazve laterálne (anamnesticky fistulácia v jazve). Tento nález je v súčasnosti zlepšený v tom zmysle, že aktuálne je jazva zhojená per secundam. Oproti minulosti je zlepšená čiastočne svalová sila. Pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne ako účastníčky konania bol obvodový rozdiel v oblasti stien -3 cm vpravo, aktuálne je popisovaný rozdiel -1 cm, pričom je prítomná hypotrofia oboch štvorhlavých svalov stehien, účastníčka konania je astenického vzhľadu. Počas rehabilitačného pobytu v Kováčovej v roku 2019 sa zlepšila čiastočne svalová sila, pri príjme bola svalová sila na st. 3+/3+ St., pri prepustení na pravej dolnej končatine globálna svalová sila 4“. Ďalej v rozhodnutí žalovaného na strane 4 sa poukazuje podľa výsledkov odborného posudku na to, že je možné konštatovať čiastočné zlepšenie v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne ako účastníčky konania. Táto miera zlepšenia bola určená zo zákonného rozpätia 40 % až 50 %, uprostred zákonného rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % - stredná instabilita pravého kolena, kolaterálne väzy sú pevné, čiastočné zlepšenie svalovej sily, avšak stále pretrvávanie hypotrofie štvorhlavého svalu stehna, keloidná jazva zhojená per secundam. V rozhodnutí žalovaného sa poukazuje na pridružené zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch, ktoré svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť
zárobkovej činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10 %.
36. Rozhodnutie žalovaného vychádza z odborného posudku, opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne ako účastníčky konania podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, z ktorých vychádzal posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalovaný v rozhodnutí zdôvodnil na základe odborného posudku zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne, čomu zodpovedalo aj percentuálne ohodnotenie celkovej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %. Ak aj k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne podľa jej vyjadrenia na č.l. 41 až 43 spisu došlo v dôsledku jej rehabilitačného pobytu v Kováčovej, čo podľa jej názoru aj pri vynaložení maximálneho úsilia z jej strany nie je udržateľné, tak správny súd uvádza, že toto zlepšenie bolo nevyhnutné vyjadriť v odborných posudkoch. Ak sa aj zdravotný stav žalobkyne zhorší, ako už uviedol krajský súd vyššie, môže žalobkyňa podať opätovnú žiadosť o posúdenie zdravotného stavu.
37. Dôvody uvádzané žalobkyňou v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý v odvolacom konaní zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Rozhodnutie žalovaného bolo rozhodnutím, ktoré bolo zdôvodnené, pri rozhodovaní žalovaného nebol porušený zákonný postup v zmysle ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., preto správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
38. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol za aplikácie ust. § 167 ods. 1, § 168, § 175 ods. 1 SSP. V súdnom konaní žalobkyňa nebola úspešná. Úspešným účastníkom konania bol žalovaný, na strane ktorého neboli zistené okolnosti výnimočného charakteru pre priznanie trov žalovanému, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.