Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sa-29-2020.pdf
PDF · 146.51 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXX/XX, XXX XX F., zastúpeného zástupcom AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.9.2020
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žalobcu v zmysle ust. § 6 ods. 2 písm. c), § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.9.2020 s návrhom na zrušenie tohto rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie s priznaním 100% náhrady trov súdneho konania. Žalobca v žalobe uviedol, že Sociálna poisťovňa mala k dispozícii všetky lekárske správy, posudky, ktoré v svojom odôvodnení zakladajú nárok žalobcu na to, aby mu bola priznaná vyššia invalidita, ako terajších 60 %. Žiadosť na zvýšenie invalidného dôchodku bola zo strany žalobcu podaná dňa 04.11.2019, pričom žalovaný nesprávne udáva deň 05.03.2020, a to na pobočke Sociálnej poisťovne - Martin. Na základe rozhodnutia prvostupňového orgánu bol žalobca i naďalej na základe odborného posudku zo dňa 05.03.2020 posudzovaný ako invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s rovnakou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu, teda 60 %. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu bolo podané odvolanie dňa 23.04.2020. V odvolaní boli ako prílohy uvedené lekárske správy a podklady, ktoré si Sociálna poisťovňa vyžiadala. Žalobca bol listom zo dňa 04.05.2020 informovaný o skutočnosti, že na základe odvolania bude posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Martin opätovne posúdená, správnosť, úplnosť a presvedčivosť posudku. V liste zo dňa 18.06.2020 bola klientovi oznámená informácia, že nebude možné jeho žiadosti vyhovieť v zákonnej 60-dňovej lehote a táto bude predĺžená z dôvodu doteraz neposúdeného zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. K rozhodnutiu žalovaného došlo 18. septembra 2020. Žalobca uviedol, že vo veci boli vystavené alebo doložené viaceré lekárske záznamy a posudky, ktoré predložil aj na podloženie dôkaznej situácie ako dôkazy vo veci samej a s ktorými sa navrhuje oboznámiť: Lekársky posudok zo dňa 15.1.2017 vypracovaný F.. F. X. Prepúšťacia správa Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok zo dňa 08.05.2018 Rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.06.2018 Záznam z neurologickej ambulancie F.. K. zo dňa 08.01.2020
Záznam z neurologickej ambulancie F.. K. zo dňa 03.01.2020 Zápisnica o ústnom pojednávaní - Lekárska správa Sociálnej poisťovne od F.. D. O. zo dňa 05.03.2020 Odborný posudok o invalidite zo dňa 05.03.2020 Záznam z reumatologickej ambulancie zo dňa 29.06.2020 Záznam z FRO odborná ambulancia F.. M. B. zo dňa 06.08.2019 Ambulantná správa zo dňa 27.08.2020 Záznam z FRO odborná ambulancia F.. M. B. zo dňa 27.08.2019.
2. Žalobca v žalobe k skutkovej a právnej stránke uviedol, že má dlhodobú liečbu neurológom, ortopédom a reumatológom, a to i vrátane početných hospitalizácií. Aktuálne po posúdení zdravotného stavu je miera poklesu vykonávať pracovnú činnosť na 60 %. Žalobca uviedol, že sa s týmto nestotožňuje. Po zhoršení jeho zdravotného stavu, ktorý je zdokladovaný početnými správami a názormi ako aj prezentovanými názormi lekárov, žalobca si nárokuje za rozhodujúce zdravotné postihnutie zvýšiť prinajmenšom o 10 %, a to s poukazom na § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Žalobca nie je lekárom, ale pocitovo zhoršenie svojho zdravotného stavu pociťuje, a teda má za to, že mu prináleží aj navýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Stav nie je založený len na pocite žalobcu o jeho zdravotnom stave, ale vychádza z názorov odborníkov, lekárov s konkrétnou špecifikáciou. Tieto názory odborníkov - lekárov sa však rozchádzajú s názormi posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorý aj pri podanom odvolaní po preskúmaní zdravotného stavu žalobcu potvrdil svoj názor z prvostupňového rozhodnutia. Rozhodujúcim zdravotným stavom v prípade žalobcu je postihnutie chrbtice, a to chronická lumbalgia so zánikovou radikulopatiou L4 vpravo. Po prehodnocovaní reumatologických vyšetrení v odvolacom konaní bolo určené Sociálnou poisťovňou, ústredie Žilina, že je dôvodné zaradenie zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Uvedené žalobca namietal ako aj stanovisko, kedy podľa odvolacieho orgánu nie je dôvodné zaradenie generalizovanej osteoartrózy do kapitoly XV. Žalobca je názoru, keď z lekárskeho hľadiska má nárok na minimálne 70 % zníženie vykonávať pracovnú činnosť. Podľa žalobcu neboli vzaté do úvahy zhoršenia jeho celkového zdravotného stavu pri posudzovaní výšky zníženia miery poklesu vykonávať pracovnú činnosť. Žalobca poukázal na zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitolu XV., ktorá sa venuje práve chorobám podporného a pohybového aparátu. Žalobca poukázal na položku - Druh zdravotného postihnutia bod 1. písm. c) v spojení s § 71 ods. 6, 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalobca bol názoru, že žalovaný nepostupoval v zmysle správnej úvahy, z limitov daných mu všeobecne záväznými právnymi predpismi vybočil, keď na základe predložených dokladov zamietol žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného je nesprávne a toto navrhol podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), e), f) SSP zrušiť a vec zvýšenia invalidného dôchodku vrátiť žalovanému na nové konanie.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 15.12.2020 (č.l. 91, 92 spisu). Žalovaný uviedol, že v správnej žalobe žalobca vzniesol totožné námietky ako v odvolaní. Žalovaný poukázal na to, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je chronická lumbalgia so zánikovou radikulopatiou L4 vpravo (M54.9), zaradená podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby pohybového a podporného aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu chrbta, s mierou pokladu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (horná hranica rozpätia 40 % - 50 %). Okrem toho je dôvodné aj zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. pre iné zdravotné postihnutia žalobcu, ktoré v celkovom hodnotení ovplyvňujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, o 10 %, naďalej na celkových 60 %. V zmysle uvedeného nebolo možné vyhovieť námietkam žalobcu vznesených v odvolaní a zvýšiť sumu jeho invalidného dôchodku, pretože zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako skutočnosti rozhodujúcej pre určenie sumy dôchodku, nie je medicínsky zdôvodnené. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. iné zdravotné postihnutia odôvodňujú jej zvýšenie, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia. Stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňuje funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Žalovaný bol názoru, že dôvody uvádzané žalobcom v správnej žalobe nie sú opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho zabezpečenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho ako aj súdneho konania. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu posudzovanej osoby, a to na základe či už vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaný považuje rozhodnutie za správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení ako aj v súlade s ust. § 135 ods. 1 SSP.
4. Podľa žalovaného skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Žalovaný má za to, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé a úplné, zodpovedajú kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dodatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi, t.j. zdravotnou dokumentáciou doloženou do konania žalobcom, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobca nepreukázal žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Lekársky posudok vyhotovený posudkovým lekárom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z 15. januára 2017, na ktorého rozdielnosť záverov žalobca v žalobe poukázal, nie je relevantný dôkaz pri posudzovaní výšky invalidného dôchodku, resp. percentuálnej miery invalidity. Spôsob a postup posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v prílohe č. 4 vymedzuje ochorenia a zdravotné postihnutia, podľa stupňa závažnosti a prináležiaci rozsah percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z 15. januára 2017 je vypracovávaný podľa iného právneho predpisu, a to podľa zákona č. 447/2008 Z.z., iným postupom a za úplne odlišným účelom ako posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Z posudku posudkového lekára Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nevyplynuli žiadne také zistenia, o ktoré by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne mali pri posudzovaní invalidity, resp. určení jej percentuálnej miery, oprieť, či z nich vychádzať, pretože takýto posudok je vypracovaný za iným účelom (sociálne dôsledky zdravotného stavu v rôznych oblastiach bežného života) a upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom je zmierniť alebo prekonať aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti. Žalovaný uviedol, že ak v budúcnosti by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, resp., ak k správnej žalobe doložené lekárske správy potvrdzujú jeho zhoršenie, tak žalobca má možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok alebo jeho výšku. Žalovaný považoval svoje rozhodnutia ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu vydané na základe platných právnych predpisov, preto navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20. januára 2021 (č.l. 101 spisu). Žalobca trval na podanej žalobe. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného odporuje lekárskym správam, ktoré boli spolu so žalobou doručené správnemu súdu. Žalobca aj po diskusii s odborníkmi je názoru, že jeho zdravotný stav má byť zaradený do príslušných kvalifikácií v oddieli E, položka 2. písm. c) ako aj najmä položka 7. písm. c), ktorá samostatne zakladá v minimálnom stupni 60 % pomer poklesu zárobkovej činnosti. Rovnako žalobca napĺňa aj pokles zárobkovej činnosti podľa oddielu A, položka 1 písm. c); oddiel C, položka 1 písm. c), oddiel D, položka 1 písm. c). Tieto tvrdenia žalobcu nie sú len jeho subjektívnymi názormi, ale ide o tvrdenia podložené početnými lekárskymi správami od viacerých lekárov a špecialistov. Žaloba predložil aj lekárske správy, ktoré nebolo možné doložiť v čase podania žaloby, pretože ich žalobca nemal k dispozícii. Súčasne žalobca predložil správy z vyšetrení uskutočnených až po podaní žaloby, a to: Ambulantná správa zo dňa 27.08.2020, Nález
zo dňa 25.10.2019, Nález zo dňa 06.10.2019, Nález zo dňa 03.01.2020, Výsledkový list zo dňa 22.09.2020, Správa zo dňa 01.12.2020, Správa zo dňa 15.12.2020, Správa zo dňa 04.01.2021. Na základe týchto správ podľa žalobcu je zrejmé, že jeho zdravotný stav je vážny, je plánovaná biologická liečba, keďže zdravotný stav má degresívny charakter. Lekárska správa zo dňa 03.01.2020 z Príjmovej neurologickej ambulancie Univerzitná nemocnica Martin uvádza, že stav pacienta je subjektívne aj objektívne nezmenený, skôr zhoršený.
6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 26.8.2021 (č.l. 127 spisu). Žalovaný zdôraznil ust. § 135 SSP. K zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobcom v jeho vyjadrení zo dňa 20. januára 2021, konkrétne reumatologické vyšetrenie zo dňa 15. decembra 2020, ortopedické vyšetrenie zo dňa 4. januára 2021, výsledkový list zo dňa 22. septembra 2020 a vyšetrenie rehabilitačným lekárom zo dňa 1. decembra 2020, žalovaný uviedol, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o invalidnom dôchodku treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. V konaní nie je možné na takéto lekárske správy prihliadať s poukazom na ust. § 135 SSP, pretože dokumentujú zdravotný stav po vydaní rozhodnutia. V prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobca možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu, a to prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovaného. K žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácii, a to konkrétne neurologické vyšetrenia zo dňa 25. októbra 2019, zo dňa 3. januára 2020 a ortopedické vyšetrenie zo dňa 27. augusta 2020, tieto boli zhodnotené v odbornom posudku invalidity zo dňa 7. septembra 2020.
7. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 31.08.2021 (č.l. 131 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného zaslané žalobcovi prostredníctvom zvoleného zástupcu na vedomie.
8. Krajský súd podľa pripojeného administratívneho spisu, doloženého posudkového spisu žalobcu, z obsahu spisového materiálu mal za preukázané, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2020 bola podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že po posúdení, podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin žalobca je aj naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), pričom miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 5. marca 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu. V ňom sú uvedené rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenia posudkového záveru o tom, že žalobca je naďalej invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu. Z tohto dôvodu žalobcovi patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., preto žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku bola zamietnutá. Odborný posudok o invalidite zo dňa 5. marca 2020, ktorý sa stal súčasťou odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu, uvádza za rozhodujúce zdravotné postihnutie degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, kapitola XV, oddiel E, položka 3c (40 % - 50 %) ako iné zdravotné postihnutia: zvýšenie percentuálnej miery o 10 % ostatné s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 60 %, choroba: chronická lumbalgia so zánikovou radikulopatiou L4 vpravo.
9. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18.9.2020 tak, že toto odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2020. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 153 ods. 5, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z.z., prílohu č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný poukázal na posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline dňa 7. septembra 2020. Z tohto posúdenia vyplýva, že žalobca je v liečbe pre dlhoročné ťažkosti zo strany pohybového aparátu. Dokumentovaná je dlhoročná liečba neurológom a ortopédom vrátane hospitalizácie na neurologickom aj ortopedickom oddelení. V odvolacom konaní bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline preštudovaná spisová dokumentácia žalobcu ako aj skutočnosti uvádzané v odvolaní, tiež vo vyjadrení v lekárskej správe, žiadosť o prehodnotenie lekárskej správy zo dňa 2. apríla 2020, kde bolo okrem iného uvedené aj zaradenie zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z.z. do kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu A - artropatie a iné choroby kĺbov, položky 1 - infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, reaktívne artritídy, metabolické artropatie, písmena c) ťažké formy, trvale aktívne, progredujúce, liečbou ťažkou ovplyvniteľné, s deštruktívnym röntgenologickým nálezom, postihujúce viacero kĺbov. V spisovej dokumentácii žalobcu je dokladované reumatologické vyšetrenie zo dňa 20. augusta 2014, kde bolo odporučené sledovanie pol roka. V odvolacom konaní bol žalobca listom zo dňa 17. júna 2020 požiadaný o doplnenie týchto vyšetrení v prípade, že je v dispenzári reumatológa. V záujme dôsledného zistenia skutočného stavu veci bol požiadaný žalobca o doplnenie aj vyšetrení rehabilitačným lekárom za rok 2019 (boli doložené dve vyšetrenia) ako aj dodatočne doložené ortopedické vyšetrenie. V súvislosti s požadovanými reumatologickými vyšetreniami zo strany žalobcu bolo doložené len jedno aktuálne reumatologické vyšetrenie zo dňa 29. júna 2020.
10. Žalovaný v rozhodnutí po zhodnotení dostupných reumatologických vyšetrení, rozsahom liečby, laboratórnych parametrov a nálezu na zobrazovacích RTG vyšetreniach posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline určil z posudkového hľadiska, že je dôvodné zaradenie tohto zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu A - artropatie a iné choroby kĺbov, položky 1 - infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, reaktívne artritídy, metabolické artropatie, písmeno b), pretože ide o formy dlhotrvajúce, progresia ťažkostí nie je dokumentovaná reumatologickými vyšetreniami, laboratórne pozitívne zápalové parametre, krvný obraz bol v norme, röntgenologicky sú na rukách artropické zmeny. Zaradenie generalizovanej osteoartrózy do kapitoly XV
- choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu A - artropatie a iné choroby kĺbov, položky 1 - infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, reaktívne artritídy, metabolické artropatie, písmena c) nie je dôvodné. V dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu zostáva rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej postihnutie chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Pridružené zdravotné postihnutia svojím percentuálnym hodnotením neprevyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale svojím rozsahom opodstatňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je i naďalej 60 %. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na jednotlivé lekárske nálezy, ktoré boli vzaté do úvahy pri posúdení zdravotného stavu žalobcu a ako rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu uviedol, že je chronická lumbalgia so zánikovou radikulopatiou L4 vpravo, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. do kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a za iné zdravotné postihnutia - mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je naďalej 60 %. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v odvolacom konaní podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov lekárov, posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline bolo preukázané, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je aj naďalej 60 % a keďže nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nebol splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného dôchodku, resp. výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume. Žalobca podľa rozhodnutia žalovaného nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu.
11. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ustanovenia § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 SSP za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP a žalobu žalobcu za aplikácie ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 28Sa/29/2020-135 zo dňa 30.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 08.02.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
13. Krajský súd primárne k svojmu procesnému postupu uvádza, že žalobca, ktorý bol právne zastúpený v podanej žalobe zo dňa 21. októbra 2020, nežiadal o nariadenie pojednávania a rovnako ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu, a to v podaní zo dňa 15.12.2020 (č.l. 91, 92 spisu) nežiadal vo veci nariadenie pojednávania. Za aplikácie ust. § 107 ods. 2 SSP, pokiaľ ani jeden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a v predmetnej veci nebol daný žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, krajský súd ako správny súd rozhodol bez pojednávania. Krajský súd v súvislosti so svojím postupom, a to konania vo veci bez nariadenia pojednávania, uvádza k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.12.2020, a to k podaniu 20. januára 2021, v ktorom žalobca poukázal na jednotlivé dôkazné prostriedky s návrhom oboznámiť sa prečítaním, že podľa ust. § 124 ods. 1 SSP správny súd vykonáva dôkazy na pojednávaní; to neplatí, ak sa pojednávanie nenariaďuje. Ďalej krajský súd poukazuje na ust. § 124 ods. 3 SSP, ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Krajský súd aplikoval tieto uvedené zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých postupoval.
14. Krajský súd mal splnenú podmienku aj včasnosti podanej žaloby. Z administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené 24.09.2020 a žaloba podľa č.l. 57 spisu bola odoslaná dňa 21.10.2020, t.j. v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, čo zodpovedá ust. § 181 ods. 1 SSP.
15. Krajský súd k posúdeniu žaloby žalobcu, rozhodnutia odvolacieho orgánu a postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, poukazuje na ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Krajský súd ďalej poukazuje na ust. § 119 veta prvá SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Krajský súd za aplikácie ust. § 120 SSP nezistil žiaden z dôvodov vyjadrených pod písmenom a) až c) § 120 SSP k tomu, aby nebol viazaný skutkovým stavom zisteným žalovaným, resp. k tomu, aby prihliadol na odborné správy, vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu, ktoré žalobca do spisového materiálu dokladal, z dátumov po rozhodnutí žalovaného. Krajský súd preto pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného na základe podanej žaloby žalobcu, ktoré rozhodnutie je z dátumu 18.9.2020, nemohol vychádzať z listín doložených k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20. januára 2021, a to z Výsledkového listu zo dňa 22.09.2020, zo Správy zo dňa 01.12.2020, Správy zo dňa 15.12.2020, Správy zo dňa 04.01.2021. Uvedenému postupu bránilo ust. § 135 ods. 1 SSP, § 119 veta prvá SSP. K správnosti postupu krajského súdu sa poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sk/43/2019 zo dňa 30. júna 2020 odsek 29. odôvodnenia tohto rozsudku, podľa ktorého: „Naviac, v konaní v sociálnych veciach je pre posúdenie správnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy rozhodujúci stav v čase jeho vydania, preto v rámci tohto konania nebolo možné prihliadnuť na lekárske nálezy popisujúce zdravotný stav sťažovateľky po uvedenom období (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP)“. Krajský súd dodáva, že ak žalobca následne absolvoval vyšetrenia pre posúdenie svojho zdravotného stavu, tak tieto má možnosť predložiť k novej žiadosti. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, ak má žalobca za to, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu po dátume rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu na základe po tomto dátume dokladaných lekárskych správ, vyšetrení, tak bude môcť opätovne podať žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu žalobcu, v ktorom novom konaní o žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku budú môcť byť zohľadnené aj tie lekárske správy, lekárske vyšetrenia, ktoré nemohli byť v tomto konaní posudzované, ak dátumovo nasledovali po rozhodnutí odvolacieho orgánu.
16. Žalobca v žalobe nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného a mal za to, že jeho zdravotný stav vychádza z názorov odborníkov, lekárov s konkrétnou špecifikáciou, ktoré tieto odborné názory sa rozchádzajú s názormi posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorý aj pri podanom odvolaní po preskúmaní zdravotného stavu žalobcu potvrdil názor z prvostupňového rozhodnutia. Žalobca bol názoru, že z lekárskeho hľadiska má nárok na minimálne 70 % zníženie vykonávať pracovnú činnosť. Podľa žalobcu nebolo vzaté do úvahy zhoršenie jeho celkového zdravotného stavu pri posudzovaní výšky zníženia miery poklesu vykonávať pracovnú činnosť. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného, pokiaľ bol
posudzovaný ako invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s rovnakou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu, teda 60 %. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodujúcim zdravotným stavom je v jeho prípade postihnutie chrbtice, a to chronická lumbalgia so zánikovou redikulopatiou L4 vpravo. Pri prehodnocovaní reumatologických vyšetrení v odvolacom konaní bolo určené Sociálnou poisťovňou, ústredie Žilina, že je dôvodné zaradenie zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Žalobca namietal aj stanovisko, kedy podľa odvolacieho orgánu nie je dôvodné zaradenie generalizovanej osteoartrózy do kapitoly XV.
17. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
20. Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
21. Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
22. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
23. Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
24. Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
25. Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
26. Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
27. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
28. Z už vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.
29. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa rozhodovalo o odvolaní žalobcu podanom voči prvostupňovému rozhodnutiu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2020 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu z hľadiska posúdenia, či žalobca je naďalej invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a aká je jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jedným z dôkazov na posúdenie zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196, § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.).
30. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na zvýšenie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Uvedené posúdenie, čo zvýrazňuje krajský súd, za stavu lekárskych správ a vyšetrení, ktoré tu boli a ktoré mal prvostupňový orgán ako aj odvolací orgán k dispozícii k dátumu svojho konania a rozhodovania. V danej konkrétnej veci správny súd v zmysle žalobných dôvodov žalobcu posudzoval, či závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia prvostupňového a odvolacieho orgánu boli logické, presvedčivé k tomu, aby sa stali podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, aká je jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Bolo podstatné, aby na základe podanej správnej žaloby po oboznámení sa s administratívnym spisom, spisom posudkových lekárov, ktorí v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti zhodnocovali zdravotný stav žalobcu, či bolo zákonne postupované k tomu, aby došlo k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobcu a tým aj posúdenia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa žalobcu jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s ohľadom na jeho zdravotný stav je 70 %.
31. Podľa pripojeného administratívneho spisu na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2014 žalobcovi priznaný invalidný dôchodok, pretože žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe podanej žiadosti žalobcu o prehodnotenie zdravotného stavu zo dňa 22.12.2016 bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X . zo dňa 17. januára 2017 zvýšená suma invalidného dôchodku so záverom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom od 24. októbra 2016 v percentuálnom vyjadrení 60 %. Žalobca opätovne podal žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu zo dňa 05.03.2020. Výsledkom tohto prehodnotenia bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X. zo dňa 3.4.2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 5. marca 2020. Z prvostupňového rozhodnutia, súčasťou ktorého odôvodnenia bol aj odborný posudok o invalidite zo dňa 5. marca 2020,
vyplynulo rozhodujúce zdravotné postihnutie 50 % - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, kapitola XV, oddiel E, položka 3. c) a iné zdravotné postihnutia: ostatné, u ktorých došlo k zvýšeniu percentuálnej miery o 10 %. Bola stanovená miera poklesu schopnosti u žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 60 %. Pri definovaní choroby išlo o chronickú lumbalgiu so zánikovou radikulopatiou L4 vpravo M54.9. Na základe odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu konal žalovaný. Podľa pripojeného administratívneho spisu, dokladov posudkového lekára krajský súd mal za preukázané, že všetky rozhodujúce lekárske správy, vyšetrenia žalobcu boli v rámci rozhodovania žalovaného vzaté do úvahy a stali sa súčasťou hodnotenia aj posudku zo dňa 7. septembra 2020, ktorý posudok sa stal základom rozhodnutia žalovaného. Krajský súd po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného, posudku zo dňa 7. septembra 2020 konštatuje, že pri rozhodovaní žalovaného, a posúdení zdravotného stavu žalobcu boli vzaté do úvahy aj záznamy z vyšetrení, na ktoré odkazuje žalobca v žalobe. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na stranu 5 rozhodnutia žalovaného, kde sa presne vymenúvavajú lekárske správy, vyšetrenia, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe a ktoré boli pri rozhodovaní žalovaného zohľadnené, prepúšťacia správa Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok zo dňa 08.05.2018, záznam z neurologickej ambulancie F.. K. zo dňa 08.01.2020, záznam z neurologickej ambulancie F. zo dňa 03.01.2020, odborný posudok o invalidite zo dňa 05.03.2020, záznam z reumatologickej ambulancie zo dňa 29.06.2020, záznam z FRO odborná ambulancia F.. M. B. zo dňa 06.08.2019, záznam z FRO odborná ambulancia F.. M. B. zo dňa 27.08.2019. Krajský súd má za to, že žalovaný vychádzal zo všetkých rozhodných lekárskych správ a nálezov.
32. Podľa ust. § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
33. Za aplikácie aj vyššie citovaného zákonného ustanovenia v súvislosti s podanou žiadosťou žalobcu o prehodnotenie zdravotného stavu a v súvislosti s podaným odvolaním bol aj žalobca nositeľom povinnosti, aby predložil rozhodujúce lekárske správy, vyšetrenia, na posúdenie, resp. znovu posúdenie jeho zdravotného stavu. I napriek tejto zákonnej povinnosti žalobcu v konečnom dôsledku je to činnosť posudkových lekárov, ktorí v rámci výkonu posudkovej činnosti hodnotia rozhodujúce lekárske správy a vyšetrenia, výsledkom ktorého je posudok. Krajský súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie žalovaného, ktoré v dostatočnom rozsahu a vyčerpávajúcim spôsobom v rámci odôvodnenia poukázalo na zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu.
34. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. kapitoly XV, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3. degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, posudkom zo dňa 7. septembra 2020 v odvolacom konaní bola v zhode s odborným posudkom o invalidite zo dňa 5. marca 2020 vypracovanom v rámci prvostupňového konania konštatovaná u žalobcu choroba: chronická lumbalgia so zánikovou radikulopatiou L4 vpravo M54.9, generalizovaná osteoartróza, klinická forma, s postihnutím kĺbov horných a dolných končatín a chrbtice, koxatróza gr. III-IV obojstranne, gonartróza gr. III-IV obojstranne, ankylozujúca spondylitída, HLA B27 negat., št. IV, cl.B (2011) periférna forma impingement syndróm ramenného kĺbu obojstranne, uratická artritída s hyperurikémiou, lymská borelióza, očná hypertenzia, deviácia nosovej priehradky. Perzistujúca rinitída. V posudku zo dňa 7. septembra 2020 vypracovanom v odvolacom konaní sú konštatované redukované pohyby v bedrových, kolenných aj ramenných kĺboch, pričom funkčný nález na chrbtici zodpovedá zaradeniu v kapitole XV. oddiel E, položka 3. písm. c) s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici zákonného rozpätia, t.j. 50 % a pridružené ochorenia percentuálnym hodnotením neprevýšili rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale svojím rozsahom opodstatnili zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená posudkom zo dňa 7. septembra 2020 na 60 %. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že závery posudkových lekárov sú v rozpore s názormi odborných lekárov s konkrétnou špecifikáciou, tak krajský súd uvádza, že tento žalobný dôvod nebol zistený a naviac v konečnom dôsledku sú to lekárske posudky
posudkových lekárov, z ktorých sa vychádza pri rozhodovaní nielen žalovaného ale aj prvostupňového orgánu.
35. Žalobca v žalobe poukázal na prílohu č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. kapitolu XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel A - artropatie a iné choroby kĺbov, položka 1. písm. a), b), c) s dôrazom na ťažké formy, trvale aktívne, progredujúce, liečbou ťažko ovplyvniteľné, s deštruktívnym röntgenologickým nálezom, postihujúce viacero kĺbov. Krajský súd k uvedenému poukazuje na ust. § 71 ods. 6, ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s posudkom zo dňa 7. septembra 2020 pred odvolacím orgánom a odborným posudkom o invalidite zo dňa 5. marca 2020, podľa ktorých bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie vzťahujúce sa k degeneratívnym zmenám na chrbtici a medzistavcových platničkách s popísaním choroby, čo zodpovedá zaradeniu do kapitoly XV. oddiel E, položka 3. písm. c).
36. Krajský súd konštatuje, že odborný posudok o invalidite zo dňa 5. marca 2020, posudok zo dňa 7. septembra 2020 boli zrozumiteľné. Posudkový lekár jasným spôsobom vyhodnotil lekárske správy, lekárske vyšetrenia. Správny súd po oboznámení sa s posudkami zo strany posudkového lekára dospel k záveru, že tieto vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené. O objektívnosti, odbornej úrovni záverov posudkov krajský súd nemal dôvod pochybovať. V lekárskych posudkoch boli vyjadrené v dostatočnom rozsahu zistenia týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu, vyjadrený záver, z ktorého bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie a miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru krajského súdu zdravotný stav žalobcu, ktorý bol konštatovaný v posudkoch posudkovým lekárom, zodpovedal nálezom vyplývajúcich z lekárskych vyšetrení, nálezov odborných lekárov. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolo postihnutie chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %
- v hornej hranici.
37. Na základe uvedeného správny súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, preto ju zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ako aj ich postup, ktorý predchádzal rozhodnutiam, považoval krajský súd za správne, zákonné.
38. O náhrade trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario. Podľa ust. § 167 ods. 1 SSP žalobca nebol v konaní úspešný účastník. Úspešným účastníkom súdneho konania bol žalovaný, na strane ktorého neboli splnené podmienky výnimočnosti pre priznanie náhrady trov súdneho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.