Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/55/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, proti povinnému M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XXX/X, XXX XX R., o vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad so sídlom Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, pod sp.zn. EX 3283/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/346/2009-19 zo dňa 9. januára 2017, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/346/2009-19 zo dňa 9. januára 2017 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca uznesením č.k. 6Er/346/2009-19 zo dňa 9. januára 2017 exekúciu zastavil, povinnému priznal nárok voči oprávnenému na náhradu trov konania v plnom rozsahu, súdnemu exekútorovi priznal nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu. Povinnému náhradu trov konania nepriznal a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v danom prípade exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Zm 70/99 zo dňa 13.04.1999.

3. Súdny exekútor dňa 25.01.2016 postúpil súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného zo dňa 13.01.2016, doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016. V doplnení oprávnený preukazoval svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. Oprávnený tvrdil, že v tomto exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože ani pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. V podaní oprávnený poukázal aj na to, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie doložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla.

4. Z pripojeného zmenkového spisu súd prvej inštancie zistil, že zmenkový súd vôbec neskúmal zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, mal za nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť

použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a exekúciu vzhľadom na ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

5. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, keďže nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Preto podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 256 ods. 1 a ust. § 9a Exekučného poriadku povinnému a súdnemu exekútorovi priznal nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu. Povinnému žiadne trovy konania nevznikli, preto povinnému náhradu trov konania nepriznal a súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil, preto súd prvej inštancie náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii.

7. V odvolaní uviedol, že konajúci súd rozhodol o zastavení exekúcie s odôvodnením, že z pripojeného základného spisu nemal za preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol obchodnoprávnym vzťahom. Oprávnený opätovne uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah a v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto podľa jeho názoru opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Podľa odvolateľovho názoru neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu uplatniť výklad Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity. Uviedol, že súd nemal zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné. Na záver oprávnený navrhol, aby súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení s § 243f Exekučného poriadku s ústavou a v prípade, že dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie do toho času preruší.

8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 27.04.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č.k. 1Zm 70/99 zo dňa 13.04.1999. Súdny exekútor následne požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 11.06.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 25.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu k žiadosti o udelenie poverenia. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

17. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.

18. V prejednávanej veci sa vymáha plnenie na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici, č.k. 1Zm 70/99 zo dňa 13.04.1999. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa náležitostí vyžadovaných § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

19. Odvolací súd zastáva názor, že povinný má v prejednávanej veci postavenie spotrebiteľa. V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov je preto potrebné aplikovať na uvedený právny vzťah ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Skutočnosť, že v základnom konaní bola vec prejednávaná ako obchodnoprávna nevylučuje posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského, nakoľko podľa ustanovenia § 9 ods. 3 písm. c) bodu 3 Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom v čase základného konania) sa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek prejednajú ako veci obchodnoprávne, bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písm. a) alebo b).

20. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo

zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Súd prvej inštancie v základnom konaní rozhodol len na podklade tvrdení právneho predchodcu oprávneného, výlučne na základe originálu predloženej zmenky. Zo spisu nie je zrejmé, či súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky a či sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.

21. Oprávnený v podanom odvolaní namietal porušenie zákazu retroaktivity. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci sa o retroaktivitu nejedná, pretože ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcnosti, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j. od 23.12.2015, opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného, resp. právneho predchodcu oprávneného, s povinným.

22. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

23. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

24. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

25. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia CSP, a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku však priamo ex lege nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konania priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v nadväznosti na závery vyplývajúce z uvedeného nálezu, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .