Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (164)Rozsudok_6Co-77-2018.pdf
PDF · 127.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/77/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX F., proti žalovanej: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX W. F., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie sumy 2.383,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-116 zo dňa 24.10.2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-123 zo dňa 23. 11. 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-116 zo dňa 24. 10. 2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-123 zo dňa 23. 11. 2017 vo výroku I. p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalovanej proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-116 zo dňa 24. 10. 2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-123 zo dňa 23. 11. 2017 o d m i e t a .
M e n í rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-116 zo dňa 24.10.2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-123 zo dňa 23. 11. 2017 vo výroku III. tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 41,58 %.
Vo zvyšnej časti (výrok IV.) zostáva rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-116 zo dňa 24. 10. 2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-123 zo dňa 23. 11. 2017 n e d o t k n u t ý .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,15 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 04.07.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobu v časti o zaplatenie sumy 887,90 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 04.07.2012 do zaplatenia a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 534,67 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť ich žalovanej v rozsahu 40 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2 V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na predmet sporu na základe žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) zo dňa 12.06.2015, ktorým je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 2.383,04 Eur s príslušenstvom. 3. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-52 zo dňa 25.02.2016 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 534,67 Eur zastavené (výrok I.) a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi súd uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 371,03 Eur (výrok III.) a Slovenskej republike titulom súdneho poplatku za odpor zaplatiť sumu 142,50 Eur (výrok V.) a titulom súdneho poplatku za vyhotovenie fotokópie podania žalobcu zo dňa 25.02.2016 sumu 1,50 Eur (výrok V). 4. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/36/2017-87 zo dňa 26.04.2017 pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 264,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 264,32 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/175/2015-52 zo dňa 25.02.2016 v uvedenej časti zrušil a konanie zastavil (výrok I.). Vo zvyšnej časti výroku II. a vo výrokoch III. a IV. rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/175/2015-52 zo dňa 25.02.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (výrok II.). Vo výrokoch I. a V. zostal rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/175/2015-52 zo dňa 25.02.2016 nedotknutý (výrok III.). 5. Z dokazovania vykonaného okresným súdom po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konane a nové rozhodnutie, (viazaný právnym názorom odvolacieho súdu), bolo preukázané, že právny vzťah, na základe ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha voči žalovanej svojho nároku, je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Vzhľadom na to, že v Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5007013 zo dňa 20.02.2011, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou absentuje obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., prvoinštančný súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) predmetného zákona konštatoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na základe predmetnej Zmluvy skutočne poskytnutý úver (pôžičku) vo výške 3.330,15 Eur. Žalovaná na základe svojho zmluvného záväzku vrátila veriteľovi sumu 2.369,68 Eur. Rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom (pôžičkou) vo výške 3.330,15 Eur a sumou 2.369,68 Eur splatenou žalovanou predstavuje sumu 960,47 Eur. Z uvedenej sumy istiny, ktorú mala žalovaná žalobcovi titulom poskytnutého plnenia ešte zaplatiť, okresný súd neodpočítal sumu 534,67 Eur, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť, keďže táto časť žalobcom uplatneného nároku sa týkala žalobou uplatnenej zmluvnej pokuty pre omeškanie s platením úverových splátok. Nejednalo sa teda o časť istiny, ktorý bola žalovaná v zostávajúcej časti 960,47 Eur povinná žalobcovi zaplatiť. Sumu 264,32 Eur, v ktorej bolo na základe čiastočného späťvzatia žalobcom konanie zastavené však konajúci súd odpočítal od zostávajúcej istiny, ktorú má žalovaná žalobcovi zaplatiť. Svoj právny záver odôvodnil tým, že žalobou uplatnená suma 264,32 Eur sa týkala istiny, t.j. časti úveru. Zhodnotením uvedeného tak vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,15 Eur. Okresný súd zároveň uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 696,15 Eur od 04.07.2012 zo zaplatenia. V zostávajúcej časti, t.j. v časti konania o zaplatenie 887,90 Eur spolu úrokom z omeškania vo výške 9 % z uvedenej sumy od 04.07.2012 zo zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Za neúčinnú považoval prvoinštančný súd námietku premlčania vznesenú žalovanou prostredníctvom jej právneho zástupcu, z dôvodu jej všeobecnosti (poukaz na povinnosť súdu skúmať premlčanie v konaní ex offo). Aj keď je v predmetnom spore žalovaná slabšou procesnou stranou (spotrebiteľom), s prihliadnutím na fakt. že je v konaní zastúpená právnym zástupcom, bola povinná produkovať tvrdenia a dôkazy relevantné vo vzťahu k vznesenej hmotnoprávnej námietke (námietke premlčania), čo však neučinila. 7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, keď prihliadal na celkový (ne)úspech sporových strán v konaní. Posúdením pomeru celkového neúspechu žalobcu (1.422,57 Eur, cca 70 % hodnoty sporu) a neúspechu žalovanej (cca 30 % hodnoty sporu) ustálil nárok žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 40 %.
8. Dopĺňacím uznesením č.k. 4C/175/2015-123 zo dňa 23.11.2017 okresný súd doplnil rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4C/175/2015-116 zo dňa 24.10.2017 o výrok IV., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Slovenskej republike formou e-kolku, poštovým poukazom alebo na účet Okresného súdu Čadca v zmysle priloženého platobného predpisu súdny poplatok za odpor doručený súdu dňa 22.07.2015 vo výške 41,50 Eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.
9. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 161,48 Eur s lehote dní od právoplatnosti rozsudku; alternatívne sa domáhala zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,15 Eur v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, spolu s priznaním nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10. Svoje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP žalovaná odôvodnila s poukazom na nejasnosť a neurčitosť žalobného petitu, z ktorého nie je možné zistiť, čoho sa žalobca domáha. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 2.383,04 Eur spolu s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že žalovaná mala splácať pôžičku v 99 mesačných splátkach po 73,00 Eur, t.j. spolu sumu 7.227,00 Eur. Skutočnosť, že žalovaná už na základe svojho zmluvného záväzku uhradila sumu 2.369,68 Eur nebola medzi sporovými stranami sporná. Z tohto vyplýva, že žalobca si mal voči žalovanej uplatniť sumu 4.857,32 Eur. Z právneho záveru odvolacieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver (pôžička) vo výške 3.330,15 Eur. Od tejto sumy treba odpočítať úhrady žalovanej vo výške 2.369,68 Eur a tiež sumy 534,67 Eur a 264,32 Eur, v ktorých žalobca vzal podanú žalobu čiastočne späť. Výsledkom zisteného rozdielu by mala byť povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 161,48 Eur. Odvolateľka ďalej poukázala na § 142 ods. 2 CSP a bola toho názoru, že okresný súd nemôže meniť žalobcom uplatnený nárok. Pokiaľ súd uviedol, že žalovaná má žalobcovi povinnosť uhradiť sumu 2.383,04 Eur, porušil tým zásadu rovnosti zbraní, keď za žalobcu rozhodol, čoho sa domáha a na akom právnom základe. Okresný súd sa tiež v napadnutom rozsudku nevysporiadal so žalobcom uplatneným úrokom vo výške 9 % ročne od 04.07.2012 a tiež sa nijako nevysporiadal ani s námietkou premlčania vznesenou žalovanou, a to aj napriek jej argumentácii, že súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, resp. na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej prezentovanou v jej opravnom prostriedku, odvolateľka žiadala, aby jej bola poskytnutá možnosť splácať súdom uloženú povinnosť v mesačných splátkach po 50,00 Eur vzhľadom na jej „momentálnu finančnú situáciu.“
11. Žalobca na odvolanie žalovanej, ktoré mu bolo doručené dňa 10.01.2018, nereagoval.
12. Výzvou zo dňa 14.03.2019 odvolací súd vyzval sporové strany na vyjadrenie k možnej aplikácii ust. 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a § 232 CSP, ktoré v konaní pred prvoinštančným súdom neboli použité.
13. Žalovaná v reakcii na výzvu súdu uviedla, že súhlasí s aplikáciou predmetným ustanovení. Predmetné vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 27.03.2019. 14. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.
15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 4C/175/2015-123 zo dňa 23.11.2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,15 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 04.07.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil; odvolanie žalovanej proti výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 887,90 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 04.07.2012 do zaplatenia a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 534,67 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia (výrok II.) podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol, keďže bolo podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd tiež v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením vo výroku o trovách konania (výrok III.) spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku (vrátane odôvodnenia tejto časti napadnutého rozsudku) krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
18. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
19. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala nejasnosť a neurčitosť žalobného petitu, ktorú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo žaloby podanej na Okresný súd Čadca právnym predchodcom žalobcu dňa 12.06.2015 jednoznačne vyplýva, čoho sa žalobca od žalovanej domáha
- zaplatenia sumy 2.383,04 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy ročne od 04.07.2012 do zaplatenia. Z hľadiska určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti žalobného petitu je irelevantné, že právny predchodca žalobcu si podanou žalobou uplatnil sumu nižšiu, než je suma predstavujúca rozdiel medzi v žalobe tvrdenej celkovej sumy pôžičky poskytnutej žalovanej (7.227,00 Eur) a sumy uhradenej (2.369,68 Eur), a teda sumu 4.857,32 Eur. V danom prípade bolo plne v dispozícii sporovej strany podávajúcej žalobu určiť výšku žalobou uplatnenému nároku, vo vzťahu ku ktorému následne prebiehalo toto sporové konanie.
20. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj tú časť odvolania žalovanej, v ktorej odvolateľka poukázala na nesprávny postup okresného súdu, ktorý mal v zmysle právneho záveru krajského súdu od sumy istiny 3.330,15 Eur, ktorú bola žalovaná na základe konštatovania bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.03.2011 povinná uhradiť žalobcovi, odpočítať sumu 264,32 Eur, v ktorej časti istiny žalobca vzal podanú žalobu späť. Z odseku 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku je súdu zrejmé, že okresný súd uvedený matematický postup aplikoval a tento svoj postup i náležite odôvodnil. Rovnako správne odôvodnil konajúci súd aj svoj záver o nemožnosti aplikácie rovnakého postupu pri sume 534,67 Eur (t.j. žalobou uplatnenej istiny), v ktorej vzal žalobca žalobu späť. Jednalo sa totiž o časť nároku uplatneného žalobou, ktorá sa týkala zaplatenia zmluvnej pokuty pre omeškanie s platením úverových splátok (t.j. príslušenstva), a nie samotnej istiny.
21. Odvolanie žalovanej smerovalo aj voči postupu súdu pri rozhodovaní o vznesenej námietke premlčania, s ktorou sa krajský však súd nestotožnil. Prvoinštančný súd v odseku 6. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, akým spôsobom sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanou vysporiadal, keď správne poukázal na zodpovednosť toho, kto túto hmotnoprávnu námietku v konaní vznesie, za jej obsahové vymedzenie. Neobstojí ani tvrdenie odvolateľky o povinnosti súdu v spotrebiteľských sporoch ex offo prihliadať na premlčanie žalovaného nároku podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, uverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27.09.2018, bolo uvedené zákonné ustanovenie vyhlásené za nesúladné s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
22. Pri posudzovaní hmotnoprávnych účinkov vyššie uvádzaného Nálezu Ústavného súdu odvolací súd vychádzal zo zjednocujúceho uznesenia Ústavného súdu SR sp.z. PLz. ÚS 1/2006 zo dňa 11.10.2006, zo záverov ktorého vyplýva, že Ústava SR a zákon Národnej rady SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov rozdeľujú problematiku hmotnoprávnych účinkov Nálezu Ústavného súdu o súlade právnych predpisov na dve skupiny. Ide predovšetkým o prípady, ktoré boli do momentu uverejnenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov už
právoplatne ukončené (judikované) a o prípady, ktoré vo chvíli uverejnenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov právoplatne ukončené neboli. Hoci ústava a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu a o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí to tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia Nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. Podľa názoru ústavného súdu dňom márneho uplynutia lehoty podľa § 125 ods. 3 tretej vety Ústavy SR stratilo napadnuté ustanovenie zákona platnosť ex tunc, to znamená, bolo anulované od počiatku. Inými slovami sa na toto ustanovenie zákona hľadí, ako by nikdy nebolo platné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
23. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam v prevažnej miere zopakovala svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a opakovane predkladala súdu svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť.
24. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
25. K námietke žalovanej o tom, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal so žalobcom uplatneným nárokom na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% so žalovanej istiny od 04.07.2012 do zaplatenia odvolací súd uvádza, že okresný súd aj o tejto časti uplatneného nároku rozhodol, no v odôvodnení písomného vyhotovenia jeho rozhodnutia absentujú zákonné ustanovenia, na základe ktorých tak rozhodol a tiež aj jasnejšie popísanie skutkového stavu. V situácii, keď rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jednotu, odvolací súd pred svojím rozhodnutím oboznámil sporové strany postupom podľa § 382 CSP o možnej aplikácii § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013).
28. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 (§ 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka).
29. V danom prípade sa žalovaná dostala do omeškania s plnením právnemu predchodcovi žalobcu dňa 04.07.2012, keď v predchádzajúci deň, t.j. 03.07.2012 jej uplynula päťdňová lehota na plnenie určená vo Vypovedaní zmluvy zo dňa 23.06.2012, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 28.06.2012. Žalobcovi preto vzniklo spolu s nárokom na priznanie istiny vo výške 696,15 Eur aj nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, t.j. podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 Nakoľko záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
vznikol pred 31.01.2013, žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 %. Je teda zrejmé, že okresný súd správne vyhovel žalobe i v odvolaním napadnutej časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 696,15 od 04.07.2012 do zaplatenia.
30. Súčasne odvolací súd postupom podľa § 382 CSP poučil sporové strany aj o možnej aplikácii ust. § 232 CSP, keďže žalovaná vo svojom odvolaní alternatívne požiadala súd o možnosť splácania rozsudkom uloženej povinnosti v splátkach po 50,00 Eur mesačne.
31. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32. Ustanovenie § 232 ods. 3 veta druhá CSP umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie, a to bez výslovného obmedzenia. Výkladom a maiori ad minus je možné dospieť k záveru, že pokiaľ je možné stanoviť lehotu splatnosti fakticky v neobmedzenom rozsahu, potom nemôže byť v rozpore s právnou úpravou, ak tento rozsah súd prispôsobí potrebám žalobcu i žalovaného tak, že umožní dlh splácať.
33. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej sporovej strany, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovanou sporovou stranou, dobu, po uplynutí ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
34. V danom prípade odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu, ktorý uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 696,15 Eur s príslušenstvom v paričnej lehote podľa § 232 ods. 3 vety prvej CSP), za primerané a správne. Hoci žalovaná vo svojom opravnom prostriedku požiadala odvolací súd o umožnenie splácania dlhu v splátkach, „s poukazom na svoju zlú finančnú situáciu“, toto svoje tvrdenie už žiadnym spôsobom ničím bližšie nezdôvodnila a ani nepredložila súdu žiadne dôkazy na jeho preukázanie. Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie, Lehota na plnenie je stanovená v § 232 ods. 3 vety prvej CSP a zásadne tvorí tri dni. Iná lehota na plnenie, prípadne povolenie splácať plnenie v splátkach musí byť v konaní žiadateľom t.j. dotknutou stranou sporu preukázaná takými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným pomerom obidvoch strán sporu je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo stanoviť, že peňažné plnenie sa môže stať v splátkach. Ničím nepodložené tvrdenie žalovanej o jej zlej finančnej situácii však v danom prípade neodôvodňovalo modifikáciu rozhodnutia prvoinštančného súdu v otázke lehoty na plnenie uloženej žalovanej odvolacím súdom.
35. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, keď odvolanie žalovanej v prevažnej časti nemalo opodstatnenie, a súčasne odvolací súd procesne prípustným spôsobom doplnil rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti odôvodnenia o priznanom nároku žalobcu na úroky z omeškania v časti podanej žaloby a súčasne neboli zistené žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti(§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku I. v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 4C/175/2015-123 zo dňa 23.11.2017 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP p o t v r d i l .
36. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 887,90 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 04.07.2012 do zaplatenia a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 534,67 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia, odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol.
37. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
38. Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v sporovom civilnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zabezpečovalo spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem iného opravné prostriedky, ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých rozhodnutí súdov vydaných v nižšej inštancii. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, je (okrem iného) odvolanie. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky, t.j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Subjektívnou podmienkou prípustnosti odvolania je podanie odvolania osobou oprávnenou na jeho podanie.
39. K podaniu odvolania je procesne legitimovaná sporová strana. Stranám sporu však uvedené procesné právo nevzniká automaticky, bez ohľadu na rozhodnutie súdu vo veci, ale odvolanie môže podať len tá zo sporových strán (príp. aj jednotlivé subjekty na sporovej strane), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie súdu vydané, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma (§ 359 CSP). Inými slovami, subjektívna prípustnosť odvolania nevzniká tej sporovej strane (príp. jednotlivým subjektom na sporovej strane), ktorá nebola rozhodnutím súdu prvej inštancie negatívnym spôsobom dotknutá na svojich právach (§ 359 CSP a contrario).
40. Výrokom II. napadnutého rozsudku okresný súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby voči žalovanej. Nakoľko žalovanej nebola uvedeným rozhodnutím spôsobená žiadna ujma (nebolo rozhodnuté v jej neprospech), vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovanej v tejto časti ako podané neoprávnenou osobou, následkom čoho odvolanie v tejto časti podľa § 386 písm. b/ CSP o d m i e t o l .
41. Zároveň odvolací súd zmenil i odvolaním napadnutý výrok III. rozsudku okresného súdu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. 42. Z obsahu spisového materiálu i z odôvodnenia napadnutého rozsudku je odvolaciemu súdu zrejmé, že právny predchodca žalobcu si žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2015 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.383,04 Eur s príslušenstvom. Na základe dispozitívnych úkonov žalobcu (čiastočné späťvzatia žaloby) došlo k zastaveniu konania v časti zaplatenia istiny vo výške 53,67 Eur s príslušenstvom a istiny vo výške 264,32 Eur s príslušenstvom, ktoré zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca. Žalovanej tak voči žalobcovi v tejto časti v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania. Rovnako vznikol žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov na základe zásady úspechu v časti konania o zaplatenie 887,90 Eur s príslušenstvom podľa § 255 ods. 2 CSP v ktorej bola žaloba zamietnutá. Žalobcovi naopak vznikol voči žalovanej podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania v časti, ktorej bolo žalobe vyhovené, t.j. v časti o zaplatenie sumy 696,15 Eur s príslušenstvom. Od pomerného úspechu žalovanej (v časti o zaplatenie sumy 887,90 Eur s príslušenstvom, sumy 534,67 Eur s príslušenstvom a sumy 264,32 Eur s príslušenstvom, t.j. spolu o zaplatenie sumy 1.686,89 Eur s príslušenstvom, súd odrátal úspech žalobcu v časti o zaplatenie 696,15 Eur s príslušenstvom, na základe čoho dospel k údaju o čistom úspechu žalovanej pre účely rozhodnutia o trovách konania v časti o zaplatenie sumy 990,74 Eur s príslušenstvom. Žalovanej tak v konaní vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 41,58 %, a nie v rozsahu 40 %, ku ktorému nesprávne dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (výrok III.) v zmysle § 388 CSP z m e n i l spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
43. Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním, t.j. vo výroku IV.) zostal rozsudok okresného súdu v spojení dopĺňacím uznesením nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu. 45. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci, a to v dôsledku procesného zavinenia tej sporovej strany, ktorá nebola na podanie odvolania subjektívne oprávnená - v danom prípade žalovaná. V nadväznosti na uvedené krajský súd podľa § 256 ods. 1 CSP pripísal zavinenie na
zastavení konania v časti, v ktorej bolo odvolanie odmietnuté (výrok II.) žalovanej, ktorá je preto povinná nahradiť trovy odvolacieho konania protistrane, t.j. žalobcovi. Vo vzťahu k rozhodovaniu odvolacieho súdu o odvolaní podanom proti výroku I. krajský súd uvádza, že žalovaná v postavení odvolateľa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikla povinnosť nahradiť protistrane (žalobcovi) trovy odvolacieho konania. Vo vzťahu k výroku III., ktorý odvolací súd zmenil, bola žalobkyňa podaným odvolaním čiastočne úspešná, na základe čoho by jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi - rozsahovo sa však jedná o výrazne menší úspech, než je celkový úspech žalobcu v odvolacom konaní a teda neúspech žalovanej. S poukazom na uvedené by tak vznikol žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 46. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že žalobcovi v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
47. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).