Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/86/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. - A., M. I. T. XXXX/XX, zastúpeného FP LEGAL s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružomberská 6, IČO: 47231599, proti žalovanej: A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, zastúpenej JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 33, 949 01 Nitra, IČO: 50940937, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júna 2021, č. k. -192, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti závetu zanechaného poručiteľkou O. E., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, napísaného dňa XX. XX. XXXX formou notárskej zápisnice notárom JUDr. Milošom Chválom pod č. R Nz XXXXX/ XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. , , a , a , (ďalej len „"), (ďalej len „"), . (ďalej len „"), s tým, že žaloba bola podaná v lehote a prípustná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 02. 12. 2009 bola na notárskom úrade JUDr. Magdalény Čížovej, spísaná notárska zápisnica N 281/2009, Nz 46291/2009, ktorej obsahom bol závet pani O. E., nar. XX. XX. XXXX, matky strán sporu, ktorým pani E. pre prípad svojej smrti rozhodla o svojom majetku tak, že nehnuteľnosti, ktoré vlastnila, a to byt č. XX na X p. v D., na ulici S. T. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome s. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných, častiach, zariadeniach domu a pozemku, prenechala žalobcovi. Ďalšie nehnuteľnosti, a to rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXXX/X v k. ú. F., ako aj ostatné nehnuteľnosti a na LV č. XXX k. ú F., poľnohospodársku pôdu v k. ú. F. a T. R., ako aj všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, zanechala O. E. žalobcovi a žalovanej rovnakým dielom. Z notárskej zápisnice zo dňa 26. 10. 2017 N 357/2017, Nz 39222/2017 spísanej JUDr. Milošom Chválom, notárom so sídlom v Zlatých Moravciach zistil, že notár sa dostavil do F. č. XXX, kde mu bola predstavená pani O. E. a požiadala ho, aby do notárskej zápisnice spísal závet, ktorým pre prípad svojej smrti úplne dobrovoľne a pri plnom svojom vedomí prenechala nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území A., a to byt č. XX na X p. bytového domu čís. súp. XXXX na ulici M. S. T. XX v podiele 1/2-ica spolu so spoluvlastníckym podielom spoločných častí a spoločných zariadení, príslušenstve domu a pozemku p. č. XXXX v podiele XXXX/ XXXXXX-in zapísané v LV č. XXXX svojej dcére A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX (žalovanej).

V zápisnici bolo uvedené, že pani E. bola notárom poučená o inštitúte neopomenuteľných dedičov v zmysle , vzhľadom k čomu všetkých svojich potomkov žiadala, aby tento závet bez výhrady rešpektovali, bola to jej posledná vôľa. Ďalej mal preukázané, že pani O. E. zomrela dňa XX. XX. XXXX a Okresný súd Nitra vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke poveril notára JUDr. Miloša Chválu. Toto dedičské konanie je vedené pod sp. zn. a bolo uznesením zo dňa 12. 11. 2018 prerušené z dôvodu spornosti závetu a žalobca bol predmetným uznesením odkázaný, aby v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia podal na Okresný súd Nitra žalobu o určenie, že závet poručiteľky zo dňa 26. 10. 2017 spísaný do notárskej zápisnice JUDr. Miloša Chválu NZ 39222/2017 je neplatný. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2018. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že matka strán sporu žila u žalovanej, o ktorú sa starala žalovaná ako o imobilnú pacientku. V starostlivosti neboli zistené pochybenia. Konštatoval, že žalobca neplatnosť závetu odôvodňoval tým, že v čase spísania závetu poručiteľka, ktorá bola jeho matkou, závet nespísala slobodne a dobrovoľne, bola pod dlhodobým psychickým tlakom žalovanej, išlo o právny úkon, ktorý bol následkom psychického donútenia, zároveň poručiteľka nebola zdravotne spôsobilá na takýto úkon, pretože bola pod vplyvom silných liekov, ktoré mohli ovplyvniť jej spôsobilosť posúdiť svoje konanie, uvádzal tiež, že poručiteľka nebola spôsobilá závet spísať pre duševnú poruchu. Žalobca tiež uvádzal, že sa k poručiteľke nevedel dostať, tiež tvrdil, že pokiaľ by poručiteľka chcela taký právny úkon (závet) urobiť, nečakala by, kým bude izolovaná u žalovanej a pod jej silným tlakom a vplyvom. Uviedol, že žalovaná tieto tvrdenia od začiatku popierala. Na svoju obranu poukazovala na nezodpovednosť žalovaného pri nakladaní s finančnými prostriedkami, časté požívanie alkoholu, ako aj na nedostatočnú starostlivosť, ktorú žalovaný ich matke venoval. Poukazovala na skutočnosť, že rozhodnutie závet urobiť bolo slobodným rozhodnutím matky, ktorá bola plne spôsobilá na právne úkony.

2. S poukazom na tvrdenia žalobcu o vyvíjaní psychického tlaku žalovanou na poručiteľku, ako aj vzhľadom na tvrdenia žalobcu o postihnutí poručiteľky duševnou chorobou v čase spísania závetu, posudzoval platnosť závetu predovšetkým s poukazom na ustanovenia a , pričom skúmal tiež, či poručiteľka bola zdravotne spôsobilá závet podpísať. Rezultoval, že ak chcel byť žalobca v konaní úspešný, bolo jeho povinnosťou tvrdenia o nedostatkoch vôle poručiteľky pri vykonaní právneho úkonu spísania závetu, resp. o tom, že v čase právneho úkonu trpela duševnou, či tvrdenia o zdravotnej nespôsobilosti závet podpísať, preukázať. Ustálil, že žalobca svoje skutkové tvrdenia o tom, že poručiteľka mala závet spísať pod nátlakom žalovanej, nepreukázal. V konaní nepreukázal svoje tvrdenia o zdravotnej nespôsobilosti závet podpísať, nepreukázal ani tvrdenia o nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony v čase spísania závetu z dôvodu duševnej poruchy. Zvýraznil, že žalobcom tvrdená nespôsobilosť poručiteľky na sporný právny úkon nevyplynula ani z výpovedí žalobcom navrhovaných svedkov Ing. W. C., PhDr., S. P. a MUDr. S. J., pretože ani jeden z uvedených svedkov nebol v takom vzťahu s poručiteľkou, aby mu prináležalo jej zdravotný stav hodnotiť. Žiaden z uvedených svedkov s poručiteľkou v rozhodnom období nestrávil viac času ako niekoľko minút. Svedok Ing. W. C. síce uviedol, že poručiteľka sa ho mala opakovane pýtať tie isté otázky a podriemkavať, čo by mohlo evokovať určité pochybnosti o psychickej stránke jej zdravotného stavu, uvedené však bez ďalšieho nemohlo znamenať, že poručiteľka nebola spôsobilá na právne úkony. Pokiaľ aj z výpovede svedka PhDr. S. P. vyplynul nezáujem poručiteľky s ním komunikovať, jej odovzdanosť, či apatia, uvedené považoval za pochopiteľné vzhľadom k tomu, že poručiteľka trpela pred smrťou vážnym onkologickým ochorením. Dodal, že svedok P. dokonca potvrdil, že si s poručiteľkou výslovne „nesadol". Svedkyňa MUDr. S. J. potvrdila, že poručiteľka bola pri stretnutí s ňou vystresovaná, tento stres však sama odôvodnila návštevou zubára poručiteľkou, za problematickú považovala jej imobilitu, nie duševnú poruchu. Z uvedených krátkych stretnutí svedkov s osobou poručiteľky nemal preukázanú nijakú pochybnosť o spôsobilosti poručiteľky spísať závet. Pochybnosti o spôsobilosti poručiteľky na právne úkony v čase spísania závetu nepreukázal ani svedok JUDr. K. P., ktorý ako notár s poručiteľkou závet spísal. Notár JUDr. Miloš Chvála vypovedal, že sa s poručiteľkou pred spísaním závetu rozprával, overil si, či sa vie orientovať v čase jednoduchými otázkami a až následne s ňou závet spísal. Z jeho výpovede tiež zistil, že v prípade zistenia nespôsobilosti poručiteľky na daný právny úkon by s ňou závet nespísal, čo sa mu už opakovane stalo. Uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené oslabenie akýchkoľvek kognitívnych funkcií poručiteľky, jej schopnosti orientovať sa v čase, či schopnosti učiniť sporný právny úkon. Naopak z vyjadrení žalovanej, ako aj svedkov O. C. a S. H., vyplynulo, že poručiteľka bola v čase spísania závetu spôsobilá uvedený úkon urobiť. Svedkyňa O. C. potvrdila, že poručiteľka ešte deň pred svojou smrťou s ňou normálne komunikovala, rozprávali sa o bežných veciach. Uvedené potvrdil i svedok S. H., ktorý poručiteľku navštívil týždeň pred smrťou. Poručiteľku v dňoch 22. 09. 2017 a 03. 11. 2017 navštívila aj jej ošetrujúca lekárka MUDr. Zuzana Holečková, ktorá v

lekárskej správe konštatovala, že poručiteľka poznala svoj zdravotný stav, zaujímala sa o možnosti svojej liečby, bola orientovaná v čase i priestore, poznala rodinných príslušníkov. Ošetrujúca lekárka nezistila žiadne známky zanedbania starostlivosti. Skutočnosť, že o poručiteľku bolo náležite postarané a neprejavovala akékoľvek náznaky fyzického, či psychického týrania mal preukázanú aj z čestných vyhlásení K. J. a manželov F. a C. L., ďalej z čestného vyhlásenia zdravotnej sestry ADOS Bc. E. D.. Snahu zabezpečiť poručiteľke duchovnú posilu potvrdil správca farnosti T. R. Mgr. N. K.. Dodal tiež, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľka bola v starostlivosti žalovanej od 11. 08. 2017 až do svojej smrti dňa 10. 11. 2017, žalovaná sa o poručiteľku náležite starala, čo potvrdil i samotný žalobca. Neboli preukázané ani tvrdenia o údajnom psychickom tlaku, ktorý mala žalovaná na poručiteľku vyvíjať. Pokiaľ ide o presťahovanie poručiteľky k žalovanej, dôvodnosť uvedeného, ako aj skutočnosť, že u žalovanej mala poručiteľka zabezpečenú lepšiu starostlivosť, bola preukázaná tak predloženými fotografiami oboch nehnuteľností ako aj výpoveďami jednotlivých svedkov. Pokiaľ sa poručiteľka pred svojou smrťou rozhodla zmeniť svoju poslednú vôľu, bolo to jej slobodné rozhodnutie, opak v tomto konaní preukázaný nebol. Na záver skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že na poručiteľku mala žalovaná vyvíjať akýkoľvek nátlak, prípadne ju presviedčať, aby jej závetom odkázala svoj majetok. Žalobca tiež nepreukázal, že poručiteľka urobila závet v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá vylučovala jej rozpoznávaciu schopnosť (schopnosť posúdiť následky svojho konania) a schopnosť určovaciu (schopnosť ovládať svoje konanie), prípadne aspoň jednu z nich, nemohol konštatovať neplatnosť právneho úkonu podľa . Nemal za preukázané ani akékoľvek zdravotné alebo iné obmedzenie poručiteľky, pre ktoré by poručiteľka nemohla platne závet spísať. Na základe takto vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca dôvody pre určenie neplatnosti závetu poručiteľky nepreukázal, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. K argumentu žalobcu, že žalovaná si mala ešte pred podaním žaloby pripraviť jednotlivé listinné dôkazy, ktoré v tomto konaní súdu predložila, uviedol, že tento argument nebol spôsobilý samotný obsah týchto listín spochybniť. V konaní mal preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu neboli dobré a žalovaná zrejme očakávala podanie žaloby žalobcom a za účelom preukázania svojich tvrdení si jednotlivé listinné dôkazy (čestné vyhlásenia) začala zaobstarávať. Zamietnutie návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia psychického stavu poručiteľky v čase spísania závetu odôvodnil tým, že žalobca si tento návrh neuplatnil včas. Vykonať znalecké dokazovanie navrhol právny zástupca žalobcu na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 09. 12. 2019. Pretože na ďalšie pojednávanie dňa 09. 09. 2020 sa žalobca a jeho právny zástupca nedostavili, preto mu zaslal zápisnicu z tohto pojednávania, pojednávanie odročil na neurčito a súčasne ho dňa 10. 09. 2020 vyzval, aby v lehote do 10 dní oznámil, či na ustanovení znalca trval. Vyzvaný bol na uvedené aj opakovane prípisom z 26. 10. 2020. Žalobca na uvedené výzvy nijakým spôsobom nereagoval, preto vo veci vytýčil termín pojednávania na 15. 02. 2021. Toto pojednávanie bolo následne odročené na 28. 04. 2021 z dôvodov, že právny zástupca žalobcu nebol schopný zabezpečiť účasť navrhovaných svedkov na pojednávaní a tiež z dôvodu kolízie právneho zástupcu žalobcu s úkonmi v inej veci. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní dňa 28. 04. 2021 opäť ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť s poukazom na nutnosť zastupovať iného klienta vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava III. V tejto veci bol následne vytýčil termín pojednávania na 02. 06. 2021, na ktorom žalobca opakovane navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Tento návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol s poukazom na zásadu hospodárnosti, a to z dôvodu, že žalobca znalecké dokazovanie síce navrhol už predtým, avšak následne po odročení pojednávania na neurčito zostal nečinný a v lehote určenej súdom ani na druhú výzvu súdu neuviedol, že žiada znalecké dokazovanie vykonať. Za bezvýznamný označil argument žalobcu, že znalecké dokazovanie mal znalec vykonať až po vypočutí všetkých navrhovaných svedkov. Pokiaľ žalobca na vykonaní znaleckého dokazovania trval, mal na výzvy súdu reagovať a toto uviesť. Žalobca však na výzvu súdu nereagoval nijakým spôsobom. Tiež uviedol, že nepovažoval za hospodárne opakovane realizovať výsluch svedkov JUDr. K. P., O. C. a S. H., ktorých výsluch zrealizoval na pojednávaní dňa 09. 09. 2020, na ktoré sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili. K uvedenému dodal, že právny zástupca žalobcu v priebehu konania opakovane žiadal o odročenie pojednávania z rôznych dôvodov na jeho strane. Takto boli odročované pojednávania vytýčené na 14. 10. 2019, 11. 03. 2020, 10. 06. 2020, 10. 02. 2021, 28. 04. 2021. Pojednávanie dňa 10. 06. 2020 súd odročil na 09. 09. 2020 s tým, že právneho zástupcu žalobcu požiadal, aby sa zariadil tak, aby pojednávanie z dôvodov na jeho strane nemuselo byť odročované. Právny zástupca žalobcu súdu deň pred pojednávaním doručil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti jeho osoby a osoby svedka K. C. a žiadal pojednávanie odročiť. Právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie. Pokiaľ ide o odročenie pojednávania s poukazom na výsluch žalobcom navrhovaného svedka, toto nepovažoval za dostatočný dôvod pre odročenie pojednávania,

pretože na pojednávanie boli predvolaní aj iní svedkovia, ktorých výsluchy mohol na pojednávaní zrealizovať. Pokiaľ išlo o dôvod odročenia pojednávania na strane právneho zástupcu žalobcu, tu zvýraznil skutočnosť, že právneho zástupcu žalobcu v predvolaní na pojednávanie vytýčeného na 09. 09. 2020, ktoré si právny zástupca žalobcu prevzal ešte dňa 24. 06. 2020 vyzval, aby sa zariadil tak, že sa pojednávania bude vedieť zúčastniť. Mal za to, že právny zástupca žalobcu mal vyvinúť úsilie zúčastniť sa pojednávania sám, prípadne mohol splnomocniť svojim zastupovaním iného advokáta. Podotkol, že pojednávanie môže byť odročené len z dôležitých dôvodov a každá zo strán sporu má právo, aby bola jej vec prejednaná bez zbytočných prieťahov.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle a v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Dodal, že dôvody hodné osobitného zreteľa podľa v prejednávanom spore nevzhliadol, na tieto strany sporu ani nepoukazovali.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho vadami v zmysle ust. a , domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za pravdivé označil tvrdenie, že matka strán sporu počas svojho života zriadila dva závety pre prípad svojej smrti, a to dňa 02. 12. 2009 a druhý formou notárskej zápisnice až dňa 26. 10. 2017, ktorým odkázala sporný byt žalovanej a tento závet zriadila poručiteľka krátko pred svojou smrťou, o čom nemal žiadnu vedomosť. Zotrval na tvrdení, že matka nemohla druhý závet napísať vzhľadom na jej mentálny zdravotný stav a progredujúce onkologické ochorenie vo veku XX rokov, navyše bol spísaný mimo jej domova, na ktorý bola celý život zvyknutá, preto závet nemohol byť prejavom jej slobodnej a vážnej vôle, pretože keby tomu tak bolo, nikdy by nepristúpila k tomu, aby porušila rodinné dohody a hlavne vôľu svojho manžela - otca žalobcu a žalovanej, pretože rodičia počas celého svojho života finančne viac pomáhali žalovanej ako dcére, ktorá mala rodinu, bola matkou dvoch detí, pričom on sa nikdy neoženil, bol slobodný a bezdetný, takže pre rodinu bolo prirodzené, že sa starali v prvom rade o vnúčatá. Dohoda s otcom ešte počas jeho života bola presne určená a stabilizovaná s dôrazom na to, že ju nikto nemenil a platilo, že byt v A., v ktorom aj sám býval, bude patriť výlučne jemu, čo žalovaná sľúbila, že ju bude v plnom rozsahu rešpektovať, čo 8 rokov aj plnila. Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal skutočné a pravé dôvody, ktoré viedli k nečakanej hrubej zmene jasne stanovených dohôd rodiny, týkajúcich sa rozdelenia majetku medzi dve deti ako zákonných dedičov, ktoré boli v rodine dohodnuté za života matky sporových strán a predtým jej manžela, otca strán. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nezaoberal okolnosťami a širšími súvislosťami, za akých bola napísaný druhý závet dňa 26. 10. 2017, teda že matke sa v auguste XXXX prudko zhoršil zdravotný stav, takže bola prevezená do nemocnice v R. na U., odkiaľ si ju žalovaná vzala k sebe. Skutočnou pohnútkou a motívom toho, že si žalovaná vzala matku k sebe, bolo podpísanie závetu, ktorým matka pre prípad smrti prenechala byt na Dúbravke žalovanej. Žalovaná sa o toto pokúšala viackrát počas návštev u matky, ktorá sa však počas svojho života nedala týmto smerom ovplyvniť a matka mu to vždy oznámila. Sporný byt je jeho jediným obydlím, je naň v plnom rozsahu odkázaný. Matka by nikdy a na základe svojej slobodnej vôle nedarovala a ani iným spôsobom nepreviedla byt na A.alovanej. Uvedené sa mohlo stať iba v čase a situácii, kedy už riadne vnímala veci okolo seba a nebola časom a miestom správne orientovaná. Zdôraznil, že keď mu žalovaná oznámila, že si berie matku k sebe, súhlasil a dohodli sa, že okrem príspevku od štátu v rámci opatrovateľskej služby jej bude platiť mesačne sumu 200 eur, čo aj riadne plnil. Už v tom čase matka nebola v dobrom psychickom stave v čase, trpela okrem iných závažných ochorení aj stareckou demenciou, nepamätala si veci a stalo sa aj to, že nerozpoznávala ľudí okolo seba, a to ani jeho. Uviedol, že ich otec s jeho plným súhlasom podporou zabezpečil byt pre žalovanú na Z. X v D., ktorý neskôr predala, takisto dostala od rodičov finančnú pomoc pri stavbe svojho rodinného domu v F.. Túto skutočnosť preukazujú oba závety rodičov z roku 2009, kde bol výslovne uvedený dôvod, pre ktorý nechávajú byt v A. svojmu synovi (žalobcovi): „Závetca vyhlasuje, že tento závet robí najmä z dôvodu, aby syn S. E. vlastnil nehnuteľnosti v kat. území A. v celosti, pretože dcéra A. H. už za jej života dostala od nej finančnú pomoc pri stavbe jej domu v F. a syn takúto pomoc nedostal. Dúfam, že dcéra túto skutočnosť uzná a s bratom sa nebude sporiť". Teda obaja rodičia výslovne chceli, aby predmetný byt zdedil on. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s jeho tvrdeniami, že matka sa mu opakovane sťažovala, že za ňou chodila žalovaná a snažila sa ju ovplyvniť, aby celý majetok prepísala na ňu. Uvedené konanie žalovanej nechal bez povšimnutia, pretože matka ho vždy ubezpečovala, že nikdy by také niečo neurobila. Postup žalovanej mal byť preto vyhodnotený ako amorálny, pretože zneužila zdravotný stav matky, izolovala ju u seba

a dva týždne pred smrťou jej dala podpísať závet, predmetom ktorého bol výlučne byt v D.. Žalovaná ako zákonného dediča ho z bytu fakticky vydedila. Konanie žalovanej označil ako konanie proti dobrým mravom a so zlým úmyslom, čomu svedčalo aj to, že po presťahovaní matky k sebe jeho už viac k matke nepustila, úplne matku izolovala. S matkou nemohol spojiť ani telefonicky, pretože matka mobil nedvíhala zrejme z dôvodu, že jej ho U. odobrala alebo bol dokonca nedostupný. Zotrval na tvrdení, že v čase spísania závetu v tak krátkom čase pred smrťou matka nevedela presne posúdiť čo podpisovala a takisto ani nedokázala následky, ktoré jej podpisu v neprospech jedného z jej detí prinesú. K veci dodal, že pôvodne chceli rodičia byt v A. previesť priamo na neho, avšak keď sa nepredvídateľne otcovi zhoršil zdravotný stav, trval na tom, aby mu zabezpečili notára, pretože chce formou notárskej zápisnice napísať závet, ktorého obsahom bude jeho posledná vôľa pre prípad smrti, že rodičia predmetný byt odkazujú žalobcovi s dodatkom, že dcére (žalovanej) takisto zabezpečili byt v D. pôvodne na I., ktorý jej pomohli vymeniť za väčší trojizbový byt na Z. X v D., takže obidvom deťom zabezpečili dva rovnocenné byty v D.. Svedecké výpovede O. C. a S. H., detí žalovanej, označil z titulu príbuzenského pomeru za zaujaté. Dal do pozornosti, že svedok Ing. W. C. na pojednávaní uviedol, že s poručiteľkou sa stretol v auguste XXXX. Išlo o svedka, ktorý videl matku tesne pred jej prevozom k žalovanej a uviedol, že matka bola na vozíku, chvíľu si pospala a potom opakovala stále to isté, presnejšie opakovane sa s ním zvítala a spýtala sa, ako sa má. Svedok výslovne potvrdil, že sa mu „zdala mimo obraz" a toto neustále opakovanie trvalo približne 20 - 30 minút, medzitým pospávala v tieni stromu. Namietal porušenie zásady prezumpcie neviny zo strany súdu prvej inštancie, ktorý v rozsudku uvádzal začatie trestného stíhania jeho osoby pre prečin ublíženia na zdraví, pretože Okresný súd Nitra ho pod č. k. -317 zo dňa 27. 10. 2014 spod obžaloby oslobodil, navyše s prejednávanou vecou o určenie neplatnosti závetu nesúviselo, a preto jeho oboznamovanie súdom bolo irelevantné a nulitné. Zosumarizoval, že jeho matka spísala závet 2 týždne pred smrťou, pričom trpela vážnym ochorením a boli jej podávané silné lieky na utlmenie bolesti, ktorých sprievodným znakom, tak ako pri všetkých rakovinových ochoreniach vo finálnom štádiu, bolo aj zníženie orientácie v čase, mieste a aj v rozpoznávaní osôb, čoho dôsledkom bolo aj to, že matka už nespoznávala osoby okolo seba. Matka nebola v stave, aby mohla prehlásiť, že bola plne spôsobilá na právne úkony a takisto nemohla porozumieť ani poučeniu notára pri spisovaní závetu. Zotrval na tvrdení, že poručiteľka s poukazom na svoj zdravotný stav v deň podpisu nevedela posúdiť význam a dôsledky právneho úkonu, ktorým bolo podpísanie závetu. Závet nebol s istotou spísaný vlastnou rukou, ani pred svedkami, ktorý by jej vôľu dosvedčili, jeho matka sa na ňom nepodpísala obvyklým spôsobom a mal za to, že takýto jej podpis nebol prejavom jej skutočnej vôle a vyjadril podozrenie, že jej ruka bola niekým vedená alebo ju niekto usmerňoval, ak nie za ňu podpísal. Mal za to, že bez nariadenia riadneho znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva na základe doteraz prevedených iba ústnych vyjadrení nebolo možné urobiť jednoznačné závery. Namietal postup súdu prvej inštancie pri odmietnutí znaleckého dokazovania. Začalo to prvotným naliehaním súdu na ustanovenie súdneho znalca a jeho následné odmietnutie pred vynesením rozsudku. Súd z vlastnej iniciatívy navrhoval znalecké dokazovanie v septembri 2020 v stave konania, kedy neboli vypočutí všetci navrhovaní svedkovia, iba svedkovia ktorých navrhla žalovaná - aj to v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Za všeobecne známu skutočnosť označil to, že súdny znalec vypracuje znalecký posudok na základe súdom zaslaného súdneho spisu a zdravotnej dokumentácie poručiteľky. Súdny znalec nie je oprávnený procesné zadokumentovávať svedecké výpovede svedkov, ktorý ešte neboli vypočutí súdom. Následne súd po poslednom pojednávaní, kedy boli vypočutí aj svedkovia volaní žalobcom, zamietol znalecké dokazovanie ako nepotrebné. Namietal uvedený postup súdu, ktorý trval na znaleckom dokazovaní v momente, keď nemal procesné relevantne zdokumentované a vykonané dôkazy - svedecké výpovede a následné odmietnutie znaleckého dokazovania v čase, keď už mal podklady v spise, dáva vážnu pochybnosť nad konaním súdu. Prvoinštančný súd nevysvetlil, prečo v polovici výsluchov považoval vykonanie znaleckého dokazovania za potrebné a nevyhnutné a prečo po vykonaní svedeckých výpovedí zrazu zmenil názor. Nie je jasné, akým spôsobom prvoinštančný súd nadobudol odborné znalosti v júni 2021, ktoré v septembri 2020 ešte nemal, a preto videl pre spravodlivé rozhodnutie potrebu pribratia súdneho znalca. Dodal, že po vyhlásení rozsudku sa mu priznali viaceré osoby, najmä z F. a okolia, že boli kontaktovaní rodinnými príslušníkmi žalovanej, aby nešli svedčiť, keby ich volal žalobca a bol na nich vyvíjaný psychický nátlak od rodiny žalovanej, pokiaľ im to neprisľúbili. Z tohto dôvodu mal problém zabezpečiť ním navrhnutých a súdu oznámených svedkov. Títo svedkovia mali dôvodnú obavu, že za pravdivú svedeckú výpoveď budú vystavení pomste žalovanej a jej rodiny. V svedkovi R. sa nakoniec pohlo svedomie a povedal žalobcovi ako to bolo, na čo bol požiadaný aspoň o čestné vyhlásenie, ktoré priložil k odvolaniu.

5. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním vyjadrila žalovaná a navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Mala za to, že skutkový stav bol v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne zistený a vykonaným dokazovaním sa žalobcovi nepodarilo preukázať ním uvedené tvrdenie, že ich matka, poručiteľka, v čase spisovania závetu trpela duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by ju robila nespôsobilou spísať závet. Práve naopak, vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak. Zvýraznila, že duševný stav poručiteľky v čase spisovania závetu bol jedinou významnou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné v konaní preukazovať. Okolnosti a dôvody, za ktorých poručiteľka spísala svoj predchádzajúci závet, boli v danom prípade nepodstatné. Uviedla, že v konaní preukázala, akým nezodpovedným životom žije žalobca. Na spoluvlastníckom podiele, ktorý vlastní na byte, ktorý bol predmetom závetu, sú poznamenané dve exekúcie. Od času, kedy mu poručiteľka prestala platiť na plnenia spojené s užívaním bytu, má žalobca nedoplatok na týchto plneniach k dnešnému dňu vo výške 2 997,80 eura. Pokiaľ ide o rodinný dom v kat. úz. F., ktorý v čase svojej smrti vlastnila poručiteľka v celosti, a ktorý je tiež predmetom dedenia, po nej, v konaní preukázala, akým spôsobom sa žalovaný k matkinej nehnuteľnosti správal. Túto zapratával rôznym odpadom tak, že poručiteľka nemohla svoju nehnuteľnosť riadne užívať. Žiaľ žalobca v tomto správaní pokračuje i naďalej. Do dnešného dňa zapratal odpadom už i takmer celú záhradu. Mala za to, že nezodpovedný životný štýl žalobcu bol podstatným dôvodom, pre ktorý poručiteľka spísala nový závet. Zotrvala na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zlého duševného stavu poručiteľky. K námietke žalovaného o zamietnutí jeho návrhu na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania za účelom posúdenia psychického stavu poručiteľky v čase spísania závetu uviedla, že súd prvej inštancie dvakrát písomne vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril, či trvá na ustanovení znalca. Právny zástupca svojim nekonaním konkludentne vyjadril svoju požiadavku nedoplniť dokazovanie ustanovením znalca. Nečinnosť žalobcu spôsobila zbytočné predlžovanie konania. Zamietnutie znaleckého dokazovania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania súdom považovala za správne, pretože súd dvakrát vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril, či trvá na ustanovené znalca, pričom právny zástupca žalobcu svojím nekonaním vyjadril svoju požiadavku nedoplniť dokazovanie ustanovením znalca. K inštitútu vydedenia spomínaného žalobcom uviedla, že neopomenuteľný dedič zo závetu má na ochranu svojich práv zákonné prostriedky zakotvené v . Žalobca sa však doposiaľ relatívnej neplatnosti časti závetu nedovolával. Uviedla, že žalobca robil na jej rodičov nátlak, do nemocnice k otcovi priviedol notárku a ich otec, keby nebol pod silnými sedatívami, nikdy by žalobcovi neprepísal polovicu bytu. V čase, keď ich matka žila so žalovaným v rodičovskom dome, nebolo o ňu riadne postarané, žalobca, ako notorický zberateľ odpadu, vozil do domu odpad. Preto ju vzala k sebe a riadne sa o ňu starala, matka sa sama rozhodla zmeniť svoj závet. Zvýraznila, že žalobca mohol u nej navštevovať mamu kedykoľvek s tým, že 5 minút predtým zavolá, čo sa nikdy nestalo. Otec odkázal svoju čiastku z polovice bytu, čo bolo 3/8, ona podľa zákona zdedila 1/8, nakoľko otec nemal dôvod vydediť ju. Rešpektovala otcovu poslednú vôľu, rovnako tak i matkinu. K tvrdeniam žalobcu uviedla, že rodičia jej finančne nepomáhali, nakoľko nemali z čoho a nebola na to ani odkázaná, nakoľko s manželom veľmi dobre zarábali. O dohode ohľadne bytu nikdy nič nepočula, prvé dedičské konanie po otcovej smrti bolo po 5 rokoch, ďalšie po 7 rokoch, kedy žalobca napadol notárku, nakoľko nebol spokojný s prededením otcovho majetku. Vyvrcholilo to bratovým udaním notárky na notársku komoru, no notárke po predložení všetkých dokladov, bolo uznané že nepochybila. Poprela tvrdenie žalobcu, že by jej prispieval 200 eur, uvedené ani nepreukázal. Matka mala mesačný trvalý príkaz na úhradu nájomného bytu žalobcu, pretože žalobca za byt neplatil, ale v ňom býval, preto je na ňom dlh na nájomnom od maminej smrti. Po matkinej smrti si od nej bez dovolenia zobral nový farebný televízor, ktorý si mama kúpila, telefón a bankomatovú maminu kartu. Po mesiaci jej prišlo predvolanie na kriminálku do Nitry ohľadne sprenevery maminých peňazí z karty. Po predložení jej dokladov o všetkých maminých výdavkoch/nájom rodičovského bytu, plienky, lieky, výživové doplnky, obedy odoberané mesačne zo školy/,trestné konanie voči nej osobe bolo zastavené. Tvrdenie žalobcu, že jej rodičia zadovážili byt označila za nepravdivé. Byt im bol pridelený ako družstevný. Žalobca nemal dobrý vzťah ani s rodičmi. Mal veľa podlžností.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ) a zistení, že spĺňa náležitosti prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

7. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti závetu zanechaného poručiteľkou O. E., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, napísaného dňa 26. 10. 2017 formou notárskej zápisnice notárom JUDr. Milošom Chválom pod č. N357/2017, Nz 39222/2017 na tom skutkovom základe, že v dedičskom konaní po jeho matke O. E. bolo lustráciou zistené, že poručiteľka pre prípad svojej smrti zriadila dňa 02. 12. 2009 závet formou notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Magdalénou Čížovou, notárkou so sídlom v Bratislave, ktorým odkázala svoj byt v A. žalobcovi a ostatný majetok rozdelila medzi svoje deti, teda žalobcu a žalovanú. Následne poručiteľka zriadila formou notárskej zápisnice zo dňa 26. 10. 2017 spísanej notárom JUDr. Milošom Chválom ďalší závet, ktorým byt v Dúbravke odkázala žalovanej. O v poradí druhom závete, ktorý poručiteľka zriadila krátkou pred jej smrťou, nemal žiadnu vedomosť a v priebehu konania o dedičstve prišlo medzi stranami k sporu ohľadom platnosti druhého závetu. Notár JUDr. Miloš Chvála preto dedičské konanie uznesením zo dňa 12. 11. 2018 prerušil a odkázal žalobcu, aby v lehote 2 mesiacov podal na Okresný súd Nitra žalobu, že závet poručiteľky zo dňa 26. 10. 2017 je neplatný, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2018. V žalobe uviedol, že poručiteľka bola asi mesiac pred smrťou premiestnená zo svojho domu v F. do domu žalovanej s odôvodnením, že u žalovanej jej bude lepšie, pričom predtým sa mu zmienila, že žalovaná na ňu tlačí, aby išla bývať k nej, a aby na ňu prepísala celý majetok. Žalovaná uvedené odôvodňovala tým, že nemôže majetok nechať žalobcovi, pretože by o všetko prišiel, všetko by rozpredal a prehajdákal. Poručiteľka žalobcu ubezpečila, že nič také neurobí, lebo aj dohoda s nebohým otcom bola taká, že byt v A., v ktorom žalobca býva, bude patriť žalobcovi. Žalovaná dostala byt na Z. X v D. a od rodičov dostala aj finančnú pomoc pri stavbe jej domu v F.. Bol presvedčený, že poručiteľka závet spísala pod veľkým psychickým tlakom žalovanej, on sa s matkou nemohol spojiť ani osobne, ani telefonicky. Mal za to, že poručiteľka nebola zdravotne spôsobilá na úkon spísania závetu, bola pod vplyvom silných liekov, ktoré mohli ovplyvniť jej konanie. Spochybňoval aj samotný podpis na listine závetu, pretože poručiteľka nebola podľa neho spôsobilá sa ani podpísať. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca nepreukázal ním tvrdenie dôvody pre určenie neplatnosti závetu.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol vo svojom odvolaní žalobca konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, s právnym posúdením veci, ako aj s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdil odvolateľ aj v priebehu prvoinštančného konania, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

12. Odvolanie žalobcu je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazu súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov je teda možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosť, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logicky rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. - . Odvolacím dôvodom podľa teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani z jeho skutkovými závermi. K žalobcom namietanej vade v zmysle , teda že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, odvolací súd uvádza, že prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Odvolací súd po prejednaní veci nezistil vady namietané odvolateľom v jeho odvolaní a len konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

13. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpis.

14. Podľa , ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

15. Ako už bolo uvedené, vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Zhodne so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že ak rozhodnutie sporu o dedičské právo (), ktorý vznikol počas konania o dedičstve, závisí na posúdení spornej skutkovej otázky, postupuje dedičský súd (notár ako súdny komisár podľa ). V konaní o dedičstve sa sporné skutkové otázky nevyhodnocujú, ich riešenie je ponechané na sporové konanie. Podľa ust. domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ust. je takýmto osobitným predpisom. Žaloba na určenie spornej skutočnosti podľa je žalobou na určenie právnej skutočnosti v zmysle a žalobca v spore o určenie právnej skutočnosti nepreukazuje naliehavý právny záujem. Postupom podľa sa riešia najmä sporné skutkové otázky, ktoré majú vplyv na existenciu, či platnosť závetu, alebo vydedenia. Dedičský súd (notár ako súdny komisár) vo výroku uznesenia podľa , ktorým účastníka odkáže, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, formuluje žalobný petit, resp. presne uvedie, čoho sa má žalobca domáhať. V danom prípade súdny komisár - notár odkázal žalobcu na podanie žaloby na neplatnosť závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice dňa 26. 10. 2017 notárom JUDr. Milošom Chválom pod č. N357/2017, Nz 39222/2017. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žaloba bola žalobcom podaná v notárom určenej lehote a táto žaloba je v zmysle citovaných ustanovení a prípustná. Vo vzťahu k predmetu konania súd prvej inštancie vykonal rozsiahly právny výklad k zákonným podmienkam spísania závetu vzťahujúcim sa k jeho forme, ako aj vo vzťahu k spôsobilosti a vôli osoby spisujúcej závet, od ktorého odvolací súd nevzhliadol dôvod odkloniť sa a v plnom rozsahu

naň poukazuje. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o tom, že poručiteľka mala závet spísať pod nátlakom žalovanej, nepreukázal jeho tvrdenia o zdravotnej nespôsobilosti poručiteľky závet podpísať, ani tvrdenia o nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony v čase spísania závetu z dôvodu duševnej poruchy.

16. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať ( ). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

17. Podľa , že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Podľa ust. , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

21. Vo vzťahu k obrane žalobcu uvedenej v jeho odvolaní a posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobcu v predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o tom, že poručiteľka mala závet spísať pod nátlakom žalovanej, nepreukázal tvrdenia o zdravotnej nespôsobilosti poručiteľky závet podpísať, ani tvrdenia o nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony v čase spísania závetu z dôvodu duševnej poruchy. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvedených v jeho odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie sa riadne a právne perfektne s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, teda nie je argument žalobcu, ktorý by bol súdom prvej inštancie opomenutý. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na prehodnotenie dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie a tak odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Ak je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v , pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú

prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V prejednávanej veci žalobca namietal nevykonanie znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie. Uvedené vysvetlil súd prvej inštancie v bode 51. odôvodnenia a s jeho záverom o nevykonaní znaleckého dokazovania a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a preberá ho za svoje vlastné. Je nutné uzavrieť, že žalobca tento návrh neuplatnil včas, ako vyplýva z obsahu spisu, znalecké dokazovanie navrhol vykonať právny zástupca žalobcu na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 09. 12. 2019. Pretože na ďalšie pojednávanie dňa 09. 09. 2020 sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu zaslal zápisnicu z tohto pojednávania, pojednávanie odročil na neurčito a súčasne ho dňa 10. 09. 2020 vyzval, aby v lehote do 10 dní oznámil, či na ustanovení znalca trvá. Následne bol druhýkrát vyzvaný právny zástupca žalobcu, aby v lehote do 10 dní uviedol, či na ustanovení znalca trvá, prípisom z 26. 10. 2020. Právny zástupca žalobcu na uvedené výzvy nijakým spôsobom nereagoval. Následne súd prvej inštancie vo veci vytýčil termín pojednávania na 15. 02. 2021, ktoré pojednávanie bolo odročené na 28. 04. 2021 z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nebol schopný zabezpečiť účasť navrhovaných svedkov na pojednávaní a tiež z dôvodu kolízie právneho zástupcu žalobcu s úkonmi v inej veci. Následne súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na 02. 06. 2021, na ktorom žalobca opakovane navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol s poukazom na zásadu hospodárnosti, a to z dôvodu, že žalobca znalecké dokazovanie síce navrhol už skôr, avšak následne po odročení pojednávania na neurčito zostal nečinný a v určenej lehote ani na druhú výzvu súdu prvej inštancie neuviedol, že žiada znalecké dokazovanie vykonať. V tejto časti odôvodnenia sa vysporiadal i s argumentom žalobcu, čo opätovne namietal žalobca i v odvolaní, že znalecké dokazovanie malo byť vykonané až po vypočutí všetkých navrhovaných svedkov, k čomu zastal názor, že ak žalobca na vykonaní znaleckého dokazovania trval, mal na výzvy súdu prvej inštancie reagovať a práve tento argument uviesť, pričom však nereagoval žiadnym spôsobom. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a len na zvýraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa, že navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle ) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas, či riadne, neuplatnené prostriedky. S ohľadom na uvedený výklad odvolací súd opätovne konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval zákonné, keď zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré rozhodnutia aj správne a zákonne odôvodnil.

22. K odvolacej námietke žalobcu, že súd neskúmal skutočné a pravé dôvody spísania predmetného závetu, že závet bol spísaný pod nátlakom žalovanej, že poručiteľka nebola v zdravotnom stave spôsobilom na spísanie závetu, teda závet nespísala slobodne, vážne a nemala mentálnu schopnosť ho posúdiť, spochybňoval podpis poručiteľky na závete, odvolací súd len opätovne sumarizuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s týmito námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí, na ktoré dôvody odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje. Je nutné zopakovať, že žalobca vo vzťahu k jeho tvrdeným skutočnostiam neuniesol dôkazné bremeno. V prejednávanej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočností rozhodných pre vynesenie rozhodnutia, nespôsobilosť poručiteľky na spísanie sporného závetu nevyplynula ani z výpovedí žalobcom navrhovaných svedkov Ing. W. C., PhDr., S. P. a MUDr. S. J. (s odkazom na ich výsluchy v konaní), ako ani z výpovede notára JUDr. Miloša Chválu, ktorý spisoval predmetný závet. Tento notár vypovedal, že sa s poručiteľkou pred spísaním závetu rozprával, overil si, či sa vie orientovať v čase jednoduchými otázkami a až následne s ňou závet spísal a tento podpísala poručiteľka. Zároveň uviedol, že v prípade zistenia nespôsobilosti poručiteľky na daný právny úkon by s ňou závet nespísal. Z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky poručiteľky MUDr. Zuzany Holečkovej, ktorá poručiteľku navštívila v dňoch 22. 09. 2017 a 03. 11. 2017, vyplývalo, že poručiteľka poznala svoj zdravotný stav, zaujímala sa o možnosti svojej liečby, bola orientovaná v čase i priestore, poznala rodinných príslušníkov. Ošetrujúca lekárka nezistila žiadne známky zanedbania starostlivosti. Riadna starostlivosť o poručiteľku bola preukázaná v konaní čestnými vyhláseniami K. J. a manželov F. a C. L., zdravotnej sestry ADOS Bc. E. D.. Riadnu starostlivosť žalovanej o poručiteľku

potvrdil aj samotný žalobca. V konaní neboli preukázané ani tvrdenia o údajnom nátlaku žalovanej na poručiteľku, nebolo preukázané akékoľvek zdravotné alebo iné obmedzenie poručiteľky, pre ktoré by poručiteľka nemohla platne závet spísať. Je nutné uzavrieť, súhlasne so súdom prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že poručiteľka urobila závet v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá vylučovala jej rozpoznávaciu schopnosť a/alebo schopnosť určovaciu, preto súd prvej inštancie nemohol skonštatovať neplatnosť predmetného závetu . Pre nepreukázanie dôvodov žalobcu pre určenie neplatnosti závetu poručiteľky súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú správne zamietol.

23. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a teda, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a bolo potrebné ju zamietnuť. Súd prvej inštancie starostlivo zisťoval skutkový stav veci, z ktorého následne vyvodil správne právne závery, preto je napadnuté rozhodnutie vecne správne a odvolací súd ho podľa potvrdil, keďže nezistil dôvodnosť námietok žalobcu uvádzaných v odvolaní, navyše žalobca ani neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a ako na vecne správne už len ďalej poukazuje v zmysle ust. bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného dokazovania.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).