Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-3-2016.pdf
PDF · 129.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpený E. proti žalovanému: M., o zaplatenie 433,61 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 51,44 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,44 € od 12.02.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému voči žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 433,61 € s príslušenstvom, pozostávajúcej z istiny 100,54 €, úroku v sume 43,19 €, zosplatnenej istiny v sume 191,71 €, poistenie F. 3,60 €, poplatku za možnosť zmeny splátky 1,50 €, sankčný úrok z omeškania 33,55 €, zmluvnej pokuty od zosplatnenia vo výške 59,36 €, vyčísleného úroku v sume 0,16 €, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným ako spotrebiteľom uzatvoril dňa 11.07.2011 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Vzhľadom na neplnenie povinností vrátiť poskytnutý úver žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 28.01.2013 na zaplatenie dlžnej sumy 340,54 €.
2. V podaní doručenom súdu 19.03.2018 žalobca na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia v žalobe tak, že uviedol, že so žalovaným ako spotrebiteľom uzatvoril dňa 13.07.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 500 €, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 32,04 €. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, k poslednej splátke prišlo 25.09.2012. Predčasná splatnosť úveru nastala ku dňu 28.01.2013, kedy žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky, a to v lehote 15 dní. Žalobca ďalej vo svojom podaní uviedol rozpis uplatňovanej sumy zhodne so žalobou. Ako úrok z omeškania si žalobca uplatnil sumu 33,55 € + 0,16 € ako úrok z omeškania od zosplatnenia zo sumy 339,04 € do dňa podania žaloby v sadzbe 0,024% denne od 12.02.213 do 15.04.2014, dopočet k žalobe 0,16 € predstavuje úrok z omeškania za 2 dní z dôvodu podania žaloby v priebehu úročiaceho obdobia, a žalobca si uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 339,04 € od 16.04.2014 do zaplatenia.
3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Podľa § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501>, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
5. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 22.02.2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 27.03.2019. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 12.03.2019. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
9. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 13.07.2011 v spojení s Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500 €, úver sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 32,04 €, ročná úroková sadzba bola dojednaná 41,03 %, RPMN údajmi 50,1 % do 55,7 %, priemerná hodnota úrokovej sadzby 46,56 %. Termín splatnosti splátok je k 15 dňu v mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom nie sú uvedené, celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavuje 754,56 €. V zmluve nie je uvedený dátum splatnosti prvej ani poslednej splátky, lehota konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve bola dojednaná formuláciou „24 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve je dohodnutý poplatok za možnosť zmeny splátky 0,30 €, údaj o poistení úveru je vyznačený predtlačou ako balíček poistenia Štandard, dobrovoľne s tým, že poplatok za poistenie predstavuje 0,60 € mesačne. Žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie; neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré však ako formulár nie sú signované stranami, a podľa ktorých podľa ktorých je žalovaný povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v zmluve, v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je odporca podľa zmluvy o úvere povinný platiť (§ 1 hlavy 5 úverových zmluvných podmienok); ďalej žalovaný je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie žalobcu v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (§ 3 písm. a) hlavy 7 úverových zmluvných podmienok); v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a), b) a c) § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi celý poskytnutý úver, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by žalobcovi vznikol nárok z titulu úveru, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach (§ 6 hlavy 6 úverových zmluvných podmienok).
10. Zo splátkového kalendára, ktorý je prehľadom splátok vyhotoveným 15.04.2014 žalobcom, súd zistil, že žalovaný na úver zaplatil celkovo 448,56 €, a po tom, čo sa dostal do omeškania s úhradou splátok č. 14, 15, 16, 17 žalobca úver zosplatnil ku dňu 28.01.2013.
11. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 28.01.2013 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v sume 340,54 € do 15 dní od odoslania písomnosti. Odoslanie výzvy na poštovú prepravu žalobca dokladoval podacím hárkom.
12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
13. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy“), sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
23. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
27. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
28. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 500 €. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, jeho zamestnania, variant sumy úveru a výšky mesačnej splátky. V spodnej časti zmluvy bolo drobným písmom uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky menovanej spoločnosti a žalovaný svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.
29. Súd nemá pochybnosti o tom, že predložená úverová zmluva je zmluvou typovou, a že dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, jeho zamestnania, sumy úveru, nákladov a poplatkov s ním spojených, údajov o výplate úveru a poistenia. V spodnej časti zmluvy bolo drobným písmom uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky menovanej spoločnosti a žalovaný svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník, t.j. žalovaný v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Rovnako neexistujú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je upravená ako spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Čiže ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, kde žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil, preto súd posúdil tento právny vzťah ako spotrebiteľský bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka). Tieto skutočnosti súd nemal za sporné a považoval ich za preukázané.
30. V konaní nebola sporná právna povaha zmluvy ani postavenie žalovaného pri jej uzatváraní ako fyzickej osoby - spotrebiteľa. I keď sporná zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na
právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovaného založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka zmluvného typu). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o predloženú zmluvu, žalovaný má postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
31. Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere však neobsahuje korektne uvedené náležitosti vyžadované zák.č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1, keď nie je v zmluve uvedená korektne ročná percentuálna miera nákladov a nie je uvedená korektne celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
32. V úverových podmienkach je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípade poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátok. Z uvedeného ale nevyplýva výška a poradie jednotlivých zložiek mesačnej splátky a spotrebiteľ nemá reálnu možnosť uvedenú výšku si vypočítať, navyše účelové určenie každej platby si takto určuje veriteľ bez konkrétnej dohody so spotrebiteľom, a to aj na úhradu akýchkoľvek pohľadávok. Žalovaný ako spotrebiteľ teda nemal vedomosť z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru, žalobca sám určuje účel platieb. V zmluve uvedená výška splátky však v rozpore s § 9 ods. 1 písm. k) neobsahuje členenie termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon predpokladá prehľadné členenie jednotlivých zložiek a uvedenie jednotlivých čiastok úveru v zmysle uvedenia prehľadných povinností spotrebiteľa, je však uvedená len celková splátka, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky, keď ani z prílohy zmluvy, všeobecných úverových podmienok členenie nevyplýva, je v nich uvedené len všeobecné konštatovanie, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a príp. úhrada poistenia.
33. Zmluva neobsahuje korektné vyčíslenie celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, teda poskytnutého úveru vrátane všetkých nákladov úveru, keď neobsahuje správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Prepočtom výšky splátky 32,04 € a počtu splátok 24 je výsledná suma vyššia 768,96 € oproti v zmluve uvedenému údaju 754,56 €, pričom nie je zo zmluvy jasné, či bola žalovanému v splátke započítaná aj suma uplatneného poplatku za poistenie. V úverových podmienkach je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípade poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátok. V takom prípade je údaj o celkovej čiastke uvedený nekorektne v neprospech spotrebiteľa, ktorého skutočné náklady s úverom sú vyššie ako deklaruje veriteľ v zmluve.
34. Zmluva neobsahuje ani korektný údaj o RPMN, keď tento je uvedený rozmedzím dvoch číselných údajov a výšku RPMN jednostranne oznamuje veriteľ až po poskytnutí úveru, takáto úprava je v rozpore s § 9 ods. 1 písm. j) zákona, ktorý taxatívne určuje, že zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa uvedú sa všetky predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Je totiž výlučne vecou veriteľa, ktorého postup dlžník nemôže ovplyvniť, kedy peniaze z titulu úveru dlžníkovi poukáže. Veriteľ by mal peniaze z úveru dlžníkovi poskytnúť v deň uzavretia úverovej zmluvy, kedy je RPMN nad akúkoľvek pochybnosť známa. Ak tak urobí neskôr, musí znášať riziko zmeny RPMN vo svoj prospech, ale aj neprospech a je neprípustný prenos tejto zodpovednosti za postup veriteľa na dlžníka. Zákon vyžaduje nielen pri celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale aj pri ročnej percentuálnej miere nákladov výpočet na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie v čase poskytnutia financií. Ak by sa tento spôsob výpočtu mal vzťahovať iba na určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zákonodarca by v slove vypočítaný použil jednotné číslo (celkovú čiastku, vypočítanú ....), text zákona však obsahuje číslo množné (vypočítané). Následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.
35. Spotrebiteľ je povinný platiť len tie poplatky, ktoré sú uvedené v zmluve. Zmluvne dojednané medzi stranami bol poplatok za službu vyplývajúci z informácie o tom, že strany uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok v sume 0,30 € mesačne, ktorý je zahrnutý v splátke. Z predloženej zmluvy nevyplýva žiadna hospodárska funkcia takéhoto poplatku pre spotrebiteľa: takýto poplatok má pre spotrebiteľa opodstatnenie iba v prípade skutočne poskytnutého plnenia - teda len pre prípad, že príde skutočne k dohode o zmene výšky alebo počtu splátok. Uplatnenie poplatku paušálne bez toho, že by spotrebiteľ o plnenie prejavil záujem podľa názoru súdu predstavuje len umelé navýšenie výšky splátky a vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Dojednanie poplatku za neexistujúcu, resp. neobjednanú službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie.
36. Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 52 zmluvy Balíček Štandard, súd má za to, že poistenie tak, ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmlu,vách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo 1,90 % z mesačnej splátky. Žalobca ničím nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy je poistenie dobrovoľné, v zmysle úverových podmienok v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaný na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle preambuly úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a so znením Zvláštnych podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 52 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nárok v časti uplatneného poistenia taktiež zamietol.
37. Ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od zosplatnenia vo výške 59,36 €, ktorý nárok odôvodnil poukazom na hlavu 17 úverových podmienok, vo výške 0,05% denne z celkovej dlžnej čiastky v prípade, že klient neuhradí na základe požiadavky spoločnosti podľa Hlavy 7 §3 celý čerpaný úver. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platnej dohody o takomto zmluvnom záväzku. Zmluvnú pokutu účastníci si nedojednali v úverovej zmluve, ktorá je nim podpísaná signovaná, ale táto je iba obsiahnutá vo všeobecných zmluvných podmienkach, a to v hlave 17, tieto však nie sú podpísané žalovaným, ani žiadnou zo zmluvných strán. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovskú doložku) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samostatnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája
svoj podpis - viď analogicky Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.novembra 2013 č. I. ÚS 3512/11). Nakoľko v súdenej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie je možná aplikovať § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené, nakoľko právny úprava obchodno-záväzkového vzťahu nie je pre spotrebiteľa v prípade úpravy záväznosti obchodných podmienok priaznivejšia. Samotným odkazom na všeobecné obchodné podmienky nie je splnená podmienka obligatórnej písomnej formy dohody o zmluvnej pokute ako podmienky jej platnosti, ustanovenia o zmluvnej pokute sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami súčasťou zmluvy, pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je potrebné, aby takáto dohoda o zmluvnej pokute bola obomi účastníkmi aj podpísaná.
38. S ohľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potom nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu z čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný na úver uhradil sumu 448,56 €, žalovaný skutočne čerpal úver vo výške 500 €. Nakoľko poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pohľadávka žalobcu predstavuje rozdiel sumy vo výške 500 € (poskytnuté prostriedky, t.j. skutočné čerpanie) a úhrad žalovaného na úver v sume 448,56 €, t. j. sumu 51,44 €. Z uvedeného dôvodu potom súd vyhovel žalobe v časti istiny len do sumy 51,44 € a vo zvyšku (uplatnený úrok a poplatky) žalobu ako nedôvodnú zamietol, rovnako ako nedôvodný zamietol uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý bol súčasťou žalovanej istiny.
39. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z priznanej časti istiny, keď žalobca uplatnil úrok z omeškania odo dňa 12.02.2013 do 15.04.2014 (deň odoslania výzvy + 15 dní lehota na plnenie). Dňom 12.02.213 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením predčasne zosplatneného úveru, a od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania z priznanej istiny. Žalobca sa uplatnil úrok z omeškania vyčíslený z istiny, na ktorej úhradu mu v celom rozsahu nárok nevznikol (339,04 €), z uvedeného dôvodu mu súd priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania len z priznanej časti istiny 51,44 €. Výška úrokov z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch limitovaná podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne záväzným právnym predpisom, a to nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ku dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku bola výška úroku z omeškania najviac 8,75 % ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 12.02.2013 pre právne vzťahy vzniknuté pred 01.02.2013, predstavovala 0,75 % ročne (0,75 % + 8% = 8,75 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Žalobca preto nesprávne uplatnil úrok z omeškania až vo výške 9 % ročne prepočítaný na dennú sadzbu, ako to vyplýva z podania zo dňa 16.03.2018. Súd preto ako dôvodný posúdil uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,44 € odo dňa 12.02.2013 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol. Súd vo výroku nevyčíslil priznaný úrok z omeškania do dňa vypracovania žaloby, nakoľko taký postup považoval za nadbytočný.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, vo veci bol úspešnejší žalovaný (v rozsahu nároku o zaplatenie 382,17 €, neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Zo spisu sp. zn. 4C/3/2016 súd zistil, že žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).