Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-97-2018.pdf
PDF · 121.78 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/97/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobkyne: L. M. - ODEMA Mudroňova 556, Púchov, IČO 33 484 155 zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO 46 528 644 proti žalovaným: 1. L. W. - M., Jarná 18, Rožňava, IČO 33 000 247 zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, Cyrila a Metoda 4, Rožňava a 2. Q. W. PETRIMA, Šafárikova 234, Gemerská Poloma, IČO 33 004 897 o zaplatenie 25 490,94 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.10.2016 č. k. 4Cb/4/2016-18 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3.5.2018 č. k. 4Cb/4/2016-87 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku
- o zamietnutí žaloby voči žalovanej v l. rade,
- o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade, vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v l. rade a o náhrade trov konania štátu.
Žalovanej v l. rade priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.10.2016
- uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni 14 374,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne od 28.11.2003 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku;
- v prevyšujúcej časti žaloby týkajúcej sa zaplatenia úrokov žalobu zamietol
- vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade vo výške 70%
- vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v l. rade priznal žalovanej v l. rade plnú náhradu trov konania voči žalobkyni
- štátu priznal náhradu trov konania, ktoré platil, voči žalovanému v 2. rade vo výške 85% a voči žalobkyni vo výške 15%.
2. Vychádzal zo zistenia, že v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/41/2004 žiadala žalobkyňa, aby súd zaviazal žalovaných v l. a 2. rade zaplatiť jej sumu 894 000,- Sk s prísl. z dôvodu, že v rokoch 2000 až 2002 dodávala pre žalovanú v l. rade na základe dohody o prieskumnom predaji odevných výrobkov tovar, ktorého cenu vyúčtovala faktúrami č. 2000/567 na sumu 158 617,- Sk splatnou 20.12.2000, čiastočne uhradená vo výške 58 617,- Sk; č. 2001/425 na sumu 168 550,- Sk splatnou 163.10.2001 uhradená čiastočne v sume 73 550,- Sk; č. 2001/578 na sumu 117 690,- Sk splatnou 25.11.2001 čiastočne uhradená v sume 22 690,- Sk; č. 2001/733 na sumu 222 160,- Sk splatnou 29.12.2001, ktorá bola čiastočne zaplatená vo výške 42 160,- Sk; č. 2002/098 na sumu 84 285,- Sk splatnou 13.3.2002 uhradená čiastočne vo výške 22 030,- Sk; č. 2002/099 na sumu 112 030,- Sk splatnou 5.4.2002; č.
2002/144 na sumu 18 120,- Sk splatnou 10.4.2002; č. 2002/195 na sumu 15 415,- Sk splatnou 4.12.2002; č. 2002/599 na sumu 216 315,- Sk splatnou 4.12.2002.
3. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby v dôsledku úhrady sumy 100 000,- Sk súd prvej inštancie v tomto rozsahu konanie zastavil uznesením zo dňa 17.6.2004 č. k. 11Cb/41/04-58 a zostatok nároku vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 4Cb/13/04. Uznesením zo dňa 26.8.2008 č. k. 4Cb/13/04-241 súd prvej inštancie na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie o zaplatenie 2 600,- eur zastavil a zvyšok vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 4Cb/1/2008.
4. Rozsudkom zo dňa 6.9.2011 č. k. 4Cb/1/2008-346 v spojení s opravným rozsudkom zo dňa 7.10.2011 č. k. 4Cb/1/2008-351 súd prvej inštancie uložil žalovaným v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 11 116,81 eura a v prevyšujúcej časti vylúčil žalobu na samostatné konanie. Odvolací súd tento rozsudok uznesením zo dňa 30.10.2012 č. k. 4Cob/114/2011-362 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Po vrátení veci súd prvej inštancie na návrh žalobkyne vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom na základe uznania dňa 10.3.2014 č. k. 4Cb/1/2008-402 tak, že zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 11 161,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. V odôvodnení čiastočného rozsudku uviedol, že žalovaná v l. rade a žalovaný v 2. rade podnikali ako fyzické osoby každý samostatne, pričom žalovaná v l. rade nevedela o zmluvách, ktoré uzatváral žalovaný v 2. rade a nesplnomocnila ho na to, aby robil úkony v jej mene. Uzavrel, že medzi žalovanými ide o samostatné spoločenstvo podľa § 91 ods. 1 O. s. p. a žalovaný v 2. rade uznal nárok žalobkyne na zaplatenie 11 161,- eur, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom na základe uznania.
6. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie na zistenie, či nepredaný tovar v hodnote 242 915,- Sk je dodaný na základe dohody o prieskumnom predaji odevných výrobkov alebo na základe kúpnych zmlúv, teda priamym predajom. Znalec Ing. Ľubomír Gdovin v znaleckom posudku č. 16/2014 zo dňa 30.11.2014 na základe stranami sporu predložených listinných dôkazov uviedol, že tovar v hodnote 219 330,- Sk (7 280,42 eura) bol obstaraný priamym predajom, u zostávajúcej časti tovaru nachádzajúcej sa v sklade k 31.5.2002 v objeme 23 585,- Sk podľa predložených dokladov nebolo možné podľa znalca určiť, či ide o tovar obstaraný priamym predajom alebo podľa dohody o prieskumom predaji odevných výrobkov.
7. Uznesením zo dňa 7.12.2015 č. k. 4Cb/1/2008-664 súd prvej inštancie na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom konanie o zaplatenie 782,88 eura zastavil a žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 4Cb/4/2016.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala úhrady žalovanej sumy od žalovaných z dôvodu, že im dodávala tovar na základe dohody o prieskumnom predaji z októbra 1999 podpísanej žalovanou v 1. rade na obdobie jedného roka. Podľa tejto dohody si žalovaní prišli pre tovar a po mesiaci oznámili žalobkyni množstvo a druh tovaru, ktorý predali a žalobkyňa potom vystavila faktúru (na tento tovar). Dňa 28.10.1999 bola uzavretá kúpna zmluva na roky 1999 až 2000 podpísaná žalovanou v 1. rade a dňa 8.3.2000 bola uzavretá ďalšia kúpna zmluva. Žalobkyňa tvrdila, že od roku 1999 asi do októbra 2000 dodávateľom žalovaným tovar na základe dohody o prieskumnom predaji a aj na základe kúpnej zmluvy. Uviedla, že od roku 2000 sa spôsob dodávania tovaru zmenil a žalovaní objednávali tovar objednávkami, na základe ktorých žalobkyňa vystavila faktúru za dodaný tovar. Žalovaní po roku a pol chceli vrátiť tovar, ktorý bol riadne objednaný, nešlo pritom o tovar z prieskumného predaja, pričom v tom čase dlhovali žalobkyni asi 240 000,- Sk. Ďalej uviedla, že žalovaný v 2. rade začal tovar objednávať od 9.3.2001 objednávkami, ktoré aj podpísal, predtým objednávky zo strany žalovaných neboli. Poukázala na to, že faktúry z prieskumného predaja sú vo výške 18 120,- Sk a 15 415,- Sk a tiež faktúra č. 2002/98 pôvodne na sumu 84 285,- Sk, z ktorej po čiastočnej úhrade zostáva doplatiť 42 255,- Sk. Žalobkyňa uviedla, že vypracovala návrh kúpnej zmluvy na rok 2002, tento návrh zmluvy vzal so sebou žalovaný v 2. rade tvrdiac, že nemá pečiatku a zmluvu podpísanú doručí späť, čo však neurobil. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že nesplnomocnila svojho manžela, žalovaného v 2. rade, aby robil úkony v jej mene. Uviedla, že podniká od roku 1998 a žalovaný v 2. rade má tiež živnostenské oprávnenie,
nevedela odkedy. Tvrdila, že podnikala samostatne ako fyzická osoba, s manželom nemala uzavretú žiadnu dohodu o spoločnom podnikaní. Ďalej uviedla, že všetko robil sám žalovaný v 2. rade, ona do toho nevidela, vedela len o tom, že tovar sa predáva na základe komisionálneho predaja a nevedela o kúpnych zmluvách. Opakovane tvrdila, že so žalobkyňou žiadnu zmluvu neuzavrela, nechodila na výbery ani ju nikdy nevidela, kúpnu zmluvu zo dňa 28.10.1999 nepodpísala, hoci pečiatka je jej, o tejto zmluve nevedela a nepodpísala ani dohodu o prieskumnom predaji ani žiadnu zmluvu o združení. Žalovaný v 2. rade uviedol, že obchod uzavrel s bratom žalobkyne p. Chovancom, žalovaná v 1. rade o tom nevedela. Obchod uzatváral v mene žalovanej v 1. rade a používal jej pečiatku, pretože v tom čase nemal v predmete podnikania podnikanie s textilom, v mene žalovanej v 1. rade písal listy, uzatváral zmluvy, chodil do Púchova, viedol rokovania a nosil tovar. Nárok žalobkyne uznal vo výške 11 116,81 eura. Súd prvej inštancie poukázal na obsah dohody o prieskumnom predaji odevných výrobkov uzavretou medzi žalobkyňou a Annou Vozárovou, Birch; na obsah kúpnej zmluvy na obdobie rokov 1999-2000 zo dňa 28.10.1999 a kúpnej zmluvy na obdobie 2000/2001 z 8.3.2000 a na ukončenie dohody o prieskumnom predaji s podpisom Vozár a pečiatkou Birch Anna Vozárová, kde je uvedené, že dlh voči žalobkyni uznávajú a majú záujem o jeho vyrovnanie.
9. Citujúc ustanovenia § 75 ods. 1, § 76 a § 77 C. s. p. a § 511 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci ide o samostatné spoločenstvo žalovaných ako účastníkov obchodnoprávneho vzťahu a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na plnenie záväzku voči žalobkyni má byť zaviazaný len žalovaný v 2. rade. Pri určení výšky tejto sumy vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku Ing. Ľudovíta Gdovina č. 16/2014 zo dňa 30.11.2014 a žalobkyni priznal aj úroky z omeškania od podania žaloby a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol, pretože žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ale po čiastočných zastaveniach konania žalobkyňa nešpecifikovala, o plnenie z akých faktúr a v akých sumách ide a aké úroky z konkrétne ktorých faktúr žiada priznať.
10. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a medzi žalobkyňou a žalovanou podľa § 255 ods. 1 C. s. p. O trovách štátu, ktoré platil preddavkovo z finančných prostriedkov štátu, rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 a čl. 4 C. s. p.
11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z dôvodov odvolania vyplýva, že žalobkyňa napadla rozsudok vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade a medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade a vo výroku o náhrade trov štátu. Žalobkyňa nepodala odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni 14 374,13 eura s 12% úrokom z omeškania od 28.11.20013 do zaplatenia, pretože nesúhlasila len s tým, aby povinnosť plniť bola uložená iba žalovanému v 2. rade, ale trvala na solidárnom plnení žalovaných v l. a 2. rade a ďalej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania zamietol, v týchto výrokoch nadobudol rozsudok právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu. Napadnutý rozsudok považovala žalobkyňa za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa poukázala na strohé odôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom z odôvodnenia rozsudku podľa žalobkyne nevyplývajú dôvody, pre ktoré zaviazal na plnenie len žalovaného v 2. rade a nie aj žalovanú v 1. rade, a teda v rozsudku nie je uvedené, z akých dôkazov súd vychádzal, čo mal za preukázané a ani nevysvetlil, ako posúdil argumenty strán. Zastávala názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď dospel k záveru, že v uvedenom prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo žalovaných ako účastníkov obchodnoprávneho vzťahu, a preto zaviazal na plnenie len žalovaného v 2. rade. Tvrdila, že podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú zo záväzkov voči tretím osobám účastníci zmluvy o združení zaviazaní spoločne a nerozdielne, a preto záväzky voči žalobkyni mali žalovaní uhrádzať solidárne. Uviedla, že aj keď žalovaná v 1. rade namietala, že dlh voči žalobkyni nikdy
neuznala, lebo tento úkon urobil žalovaný v 2. rade, je toto jej tvrdenie podľa žalobkyne irelevantné voči tretím osobám a môže mať vplyv výlučne na interné vzťahy v rámci združenia, a teda voči žalovanému v 2. rade. Takýto záver podľa žalobkyne vyplýva aj z ustanovenia § 10 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak podniká spolu viac osôb pod spoločným označením bez založenia právnickej osoby, tieto osoby sú spoločne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní. Zastávala názor, že akýkoľvek uznávací prejav, nech ho urobil ktorýkoľvek z účastníkov zmluvy o združení, zaväzuje všetkých účastníkov tohto združenia bez ohľadu na to, či sa predtým na tomto prejave dohodli alebo nie alebo či všetci účastníci súhlasili s takýmto prejavom. Žalobkyňa poukázala na to, že všetky zmluvy sú uzatvorené so žalovanou v 1. rade a faktúry sú taktiež vystavené na žalovanú v 1. rade, tieto faktúry vedie v účtovníctve, a preto je podľa žalobkyne nelogické, aby súd zaviazal na plnenie len žalovaného v 2. rade. Uviedla, že žalovaný v 2. rade dojednával všetky obchody, uzatváral kúpne zmluvy, a teda bol očividne splnomocnený združením, resp. žalovanou v 1. rade na to, aby mohol robiť všetky právne úkony voči tretím osobám. Zdôraznila, že strany sporu spolu obchodovali, zhodne tvrdili, že obchody išli dobre, žalovaní riadne hradili faktúry za dodaný tovar, a preto podľa žalobkyne žalovaná v l. rade musela mať vedomosť o tom, že obchoduje so žalobkyňou. Za účelové považovala tvrdenia žalovaných, že žalovaná v l. rade o obchodoch nič nevedela a všetky úkony robil žalovaný v 2. rade, že nepodpísala kúpne zmluvy ani zmluvu o prieskumnom predaji. Uviedla, že na pojednávaní konanom 3.11.20015 navrhli znalecký posudok z odboru grafológie, aby sa preukázalo, či zmluvy podpísala žalovaná v l. rade, súd prvej inštancie však tomuto návrhu nevyhovel, v dôsledku čoho nevykonal dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tvrdeniu žalovaných, že nepodnikali spolu a neuzavreli zmluvu o združení žalobkyňa uviedla, že na kúpnej zmluve na obdobie 200/2001 zo dňa 8.3.2000 je ako kupujúci uvedený BIRCH FASHION, IČO 33 000 247 v zast. p. Vozár, pričom identifikačné číslo patrí žalovanej v l. rade a obchodné meno BIRCH FASHION nikto nepoužíval, preto sa žalobkyňa domnieva, že žalovaní mali uzatvorenú zmluvu o združení.
12. Odvolanie žalobkyne bolo žalovanej v l. rade doručené dňa 22.11.2016 a žalovanému v 2. rade dňa 21.11.2016, vyjadrenie k nemu nepodali.
13. Odvolací súd uznesením zo dňa 27.10.2017 č. k. 4Cob/55/2017-53 vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú z dôvodu, že nerozhodol o celom predmete konania.
14. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3.5.2018 č. k. 4Cb/4/2016-87 súd prvej inštancie I. zamietol žalobu voči žalovanej v l. rade a II. zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť úroky z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 3 319,39 eura od 20.12.2000 do 4.12.2003 a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol; zo sumy 3 153,42 eura od 13.10.2001 do 26.8.2008 a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol; zo sumy 3 067,12 eura od 27.8.2008 od 7.4.2014 a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol; zo sumy 3 153,42 eura od 25.11.2001 do 7.4.2014 a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol; zo sumy 4 896,27 eura od 29.12.2001 do 7.4.2014 a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol a zo sumy 298,85 eura od 8.4.2014 do 2.12.2015 a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v rozsudku zo dňa 17.10.2016 nerozhodol o celom predmete konania, preto podľa § 212 ods. 2 a § 225 ods. 1 rozhodol dopĺňacím rozsudkom. S poukazom na odôvodnenie pôvodného rozsudku žalobu proti žalovanej v l. rade zamietol. V dopĺňacom rozsudku rozhodoval súd prvej inštancie o úrokoch z omeškania nad sumu 14 374,13 eura tak, že žalobkyni priznal úroky z omeškania od 28.11.2003 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania zamietol.
15. Proti dopĺňaciemu rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaním napadla I. výrok dopĺňacieho rozsudku a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Citujúc ustanovenia § 225 ods. 2 a 220 ods. 2 C. s. p. tvrdila, že dopĺňací rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu proti žalovanej v l. rade, zamietnutie žaloby neodôvodnil, ale odkázal len na dôvody pôvodného rozsudku. Takýmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nesprávny považoval prvý výrok dopĺňacieho rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Následne doslova zopakoval dôvody odvolania tak, ako ich uviedol v odvolaní proti rozsudku zo dňa 17.10.2016. Odvolaním žalobkyňa nenapadla II. výrok dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni časť uplatnených úrokov z omeškania a sčasti uplatnený nárok na úroky z omeškania zamietol. V tomto výroku nadobudol dopĺňací rozsudok právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu.
16. Žalovanej v l. rade bolo odvolanie žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku doručené dňa 7.6.2018, vyjadrenie k nemu nepodala. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k tomuto odvolaniu žalobkyne uviedol, že s rozsudkom okresného súdu súhlasí, obchod so žalobkyňou realizoval len on a žalovaná v 1. rade nikdy nebola vo firme Odema v Púchove, s p. Benešovou sa nikdy nestretla ani sa nepoznajú, nepodpísala žiadny dodací list, kúpnu zmluvu, pre firmu Odema to podpisoval žalovaný v 2. rade. Uviedol, že preberal všetok tovar, komunikoval a navštevoval firmu Odema v Púchove tak, ako to v konaní niekoľkokrát konštatoval.
17. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného v 2. rade zotrvala na svojich tvrdeniach a stanoviskách. Mala za to, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade spolu podnikali, že žalovaná v 1. rade vedela o obchodoch uzatváraných žalovaným v 2. rade so žalobkyňou a mala by byť zaviazaná v rovnakom rozsahu ako žalovaný v 2. rade. Za účelové považovala tvrdenia žalovaného v 2. rade, ktorý sa snaží prevziať na seba zodpovednosť, aby nebolo možné dlžnú sumu vymáhať od žalovanej v 1. rade. Navrhla zrušiť 1. výrok dopĺňacieho rozsudku a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
18. Žalovanej v 1. rade bolo stanovisko žalobkyne doručené dňa 22.8.2018 a žalovanému v 2. rade dňa 10.9.2018, vyjadrenie k nemu nepodali.
19. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a 380 C. s. p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
20. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
21. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 28.11.2003 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a odvolanie bolo žalobkyňou podané za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.
22. Žalobkyňa odôvodnila odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. Odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením §191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké závery z nich vyvodil.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.
24. Žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku s poukazom na rozsah odôvodnenia a tvrdiac, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje podstatné zákonné náležitosti, pretože v rozsudku nie je uvedené z akých dôkazov súd vychádzal, čo mal za preukázané a nevysvetlil ako posúdil argumenty strán.
25. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, ako skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003).
27. Žalobkyňou vytýkaná stručnosť odôvodnenia rozsudku neznamená v tomto prípade jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie v napadnutých rozhodnutiach uviedol podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, označil dôkazy, ktoré vo veci vykonal a z ktorých v rozhodnutiach vychádzal, uviedol, ako tieto dôkazy vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom má zákonom stanovené náležitosti. Skutočnosť, že súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku neuviedol opakovane dôvody, pre ktoré zamietol žalobu proti žalovanej v l. rade, ale len odkázal na pôvodný rozsudok, neznamená, že svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočne neodôvodnil, keďže dopĺňací rozsudok len dopĺňa už vydaný rozsudok (nejde o zrušený rozsudok a nové rozhodnutie, ktoré odkazuje na dôvody zrušeného rozhodnutia). Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v napadnutých rozhodnutiach zodpovedal otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci samej týkajúce sa vecnej pasívnej legitimácie žalovaných a rozsahu dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, preto len stručným odôvodnením napadnutých rozhodnutí nedošlo k porušeniu procesných práv žalobkyne, ale je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
29. Žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie navrhované ňou na pojednávaní dňa 3.11.2015 nariadením znaleckého dokazovania z odboru grafológie, aby sa preukázalo, či zmluvy (kúpne zmluvy, zmluvy o prieskumnom predaji) podpísala žalovaná v l. rade. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 3.11.2015 (č. l. 658 spisu 4Cb/1/2008) odvolací súd zistil, že žalobkyňa „nechala na zvážení súdu, či uznávací prejav, o ktorom žalovaná ad1/ tvrdí, že ho
nepodpísala, ale žalovaný ad2/ tvrdí, že ho podpísal, či na túto skutočnosť je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odporu písmoznalectva. Ďalšie návrhy na dokazovanie nemá." Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nenavrhovala vykonať znalecké dokazovanie na overenie podpisu žalovanej v l. rade na zmluvách, ale na uznaní, navyše, vykonanie tohto dôkazu ponechala na úvahe súdu. Ani v ďalšom priebehu konania žalobkyňa nežiadala vykonať takéto dokazovanie a na výzvu súdu prvej inštancie podaním zo dňa 26.5.2016 žalobkyňa oznámila, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (č. l. 7 spisu 4Cb/4/2016). Keďže žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhla doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva na overenie podpisu žalovanej v l. rade na zmluvách, v odvolacom konaní nemôže namietať nevykonanie tohto dôkazu súdom prvej inštancie. Namietaný odvolací dôvod nie je preto daný.
30. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
31. Odvolanie žalobkyne smerovalo v podstate len proti správnosti záveru súdu prvej inštancie o samostatnom spoločenstve žalovaných, v dôsledku čoho s poukazom na vykonané dokazovanie žalobu proti žalovanej v l. rade súd zamietol.
32. Civilný sporový poriadok rozlišuje samostatné, nerozlučné a nútené spoločenstvo (§76 - §78). Pre posúdenie, o aký druh spoločenstva v konaní ide, je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. Tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednávaný a rozhodnutý samostatne proti každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo.
33. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, vyplýva, že pasívne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho osobné námietky, ktoré budú posudzované len vo vzťahu k nemu samému. (uznesenie NS SR 6Cdo 544/2015 z 26.10.2016).
34. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že aj v prípade, ak by žalovaní podnikali na základe zmluvy o združení a vo vzťahu k tretím osobám by boli za záväzky združenia zodpovední spoločne a nerozdielne (§ 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka), aj vtedy by na základe žaloby proti členom združenia išlo na strane žalovaných o samostatné spoločenstvo. Následne to znamená, že ak by aj jeden zo žalovaných uznal v konaní nárok uplatnený žalobou (v tomto prípade žalovaný v 2. rade), toto uznanie nezaväzuje ostatných žalovaných (v predmetnej veci žalovanú v l. rade).
35. Žalobkyňa založila svoj záver o solidárnej zodpovednosti žalovaných na tvrdení o existencii zmluvy o združení žalovaných, spoločné podnikanie na základe zmluvy o združení však žalovaní popreli a žalobkyňa podnikanie žalovaných na základe zmluvy o združení nepreukázala. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa nepreukázala ani to, že žalovaní podnikali pod spoločným názvom BIRCH FASHION (§ 10 ods. 4 Obchodného zákonníka), keďže tento názov bol použitý pre kupujúceho len v kúpnej zmluve zo dňa 8.3.2000. V zmluve je síce uvedené identifikačné číslo žalovanej v 1. rade a jej číslo účtu, zmluvu však podpísal len žalovaný v 2. rade. Žalovaná v l. rade pritom v konaní tvrdila, že o kúpnych zmluvách nevie a žalovaného v 2. rade nesplnomocnila na konanie v jej mene a aj riaditeľ firmy žalobkyne a jej brat v konaní vypovedal, že konal a obchody uzatváral len so žalovaným v 2.
rade. Možno pričítať na vrub žalobkyne, že sa nechovala ako opatrný podnikateľ, keď si dostatočne neujasnila kto je jej obchodným partnerom, príp. či osoba, ktorá koná v mene jej obchodného partnera, je osobou oprávnenou na konanie za iného. Záver súdu prvej inštancie o samostatnom spoločenstve na strane žalovaných s tým, že u každého z nich samostatne posudzoval dôvodnosť uplatnenej žaloby, je preto správny.
36. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. nie je naplnený, pretože súd prvej inštancie vo veci na objasnenie obchodných vzťahov medzi stranami sporu vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom strany sporu nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, a z týchto zistení vyvodil aj správny záver, že v obchodnom vzťahu so žalobkyňou bol len žalovaný v 2. rade, a preto žalobu proti žalovanej v l. rade zamietol dôvodne.
37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
38. Ani tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy a tieto aj správne vyložil, keď nárok žalobkyne proti žalovaným posudzoval ako obchodnoprávny vzťah vyplývajúci z kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade.
39. Odvolací súd odkazuje na správne a zákonné dôvody napadnutého rozsudku, na ktorého vecnú správnosť nemali vplyv ani odvolacie námietky žalobkyne, pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej v l. rade, ktorá bol v odvolacom konaní plne úspešná, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli a ani ich neuplatňoval, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.
41. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).