Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Pc-40-2021.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pc/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou, v právnej veci navrhovateľky, matky maloletého dieťaťa: G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. XXX, zastúpenou právnym zástupcom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: W. G., U.. XX.XX.XXXX, R. H. X, o návrhu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: E.Á. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že W. G., U.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého dieťaťa E. L., U.. XX.XX.XXXX, ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu I., vo zväzku M.., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, narodeného z matky G. L., U.. XX.XX.XXXX.
II. Schvaľuje sa rodičovská dohoda v tomto znení:
Maloletá E. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Styk odporcu - otca s maloletou sa neupravuje.
Odporca - otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej E. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu.
III. Súd zrušuje uznesenie tunajšieho súdu č.k.: 32Pc/40/2021-24 zo dňa 13.10.2021, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie.
IV. Súd priznáva znalcovi Mgr. Mariánovi Baldovičovi PhD., bytom Ilkovičova 8, Bratislava, zapísaného do zoznamu znalcovi pod ev.č. 915642, odbor genetika, odvetvie analýza DNA za prípravu znaleckého dokazovania nasledovne:
Hodinová odmena v zmysle § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 491/2004 Zz.
Predvolávanie zúčastnených na odber biologických vzoriek 5 hod. x 13,28 eur 66,40 eur
Paušálna odmena v zmysle § 5 Vyhlášky č. 491/2004 Zz.
Prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 1x 19,92 eur 19,92 eur
Náhrada za stratu času
Čas strávený čakaním pri odrieknutí termínu 3 hod. x 3,32 eur 9,96 eur Celkom spolu 96,28 eur
V. Súd ukladá znalcovi, aby zo zaplateného preddavku, ktorý mu bol priznaný na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k.: 32Pc/40/2021-34 zo dňa 20.10.2021, na trovy dôkazu vo výške 550 eur, vrátil zvyšok nespotrebovaného preddavku na účet tunajšieho súdu (na účet, z ktorého mu bol preddavok zaplatený) a to vo výške 453,72 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. Súd štátu priznáva náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100 %.
VII. Odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 96,28 eur na účet Okresného súdu Galanta do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VIII. Súd matke maloletého dieťaťa priznáva náhradu trov konania voči otcovi maloletého dieťaťa v rozsahu 100 %.
IX. Súd odporcovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 66 eur v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Galanta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.09.2021 domáhala určenia otcovstva k maloletej E. a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s mužom, ktorého označila za otca maloletého dieťaťa sa spoznala na sociálnej sieti Facebook asi v roku 2019, po 2 týždňoch od prvého osobného stretnutia začali spolu aj intímne žiť. Chodili spolu asi 7 a 8 mesiacov a domnelý otec potom odišiel do zahraničia. Po jeho návrate, opäť sa začali stretávať a intímne žiť. V mesiaci január 2020 mali pohlavný styk. Po pár týždňoch zistila, že je tehotná. Keďže iného sexuálneho partnera nemala, okrem domnelého otca, otcom dieťaťa má byť odporca. Keď túto skutočnosť menovanému oznámila, prestal sa s ňou bez vysvetlenia stýkať. Dňa 05.09.2020 sa navrhovateľke narodila dcéra E., ku ktorej menovaný otcovstvo neuznal. Ďalej uviedla, že t. č. je na rodičovskej dovolenke a poberá dávky v materstve vo výške 409 eur. Navrhla, aby súd určil, že menovaný je otcom maloletého dieťaťa a súčasne, aby súd zveril maloletú do starostlivosti matky, zaviazal otca na platenie výživného vo výške 100,- Eur a aby styk súdom nebol upravený. 2. Súd vo veci nariadil uznesením č. k. 32Pc/40/2021-24 zo dňa 13.10.2021 znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil uznesením č. k. 32Pc/40/2021-33 zo dňa 20.10.2021 Mgr. Mariana Baldoviča, PhD. 3. Odporca sa k veci písomne vyjadril dňa 03.11.2021, kedy uviedol, že nesúhlasí s navrhnutou výškou výživného na maloletú, nakoľko z príjmu nedokáže platiť uvedenú sumu, jeho mesačný príjem predstavuje 720 eur, z ktorého platí aj výživné na maloletú U. R. vo výške 150 eur, spláca pôžičky v celkovej výške 245 eur a do domácnosti prispieva na stravu 150 eur a má ešte paušál. 4. Zo správy UPSVR Galanta zo dňa 11.11.2021 vyplýva, že dňa 03.11.2021 bolo vykonané šetrenie v domácnosti mal. dieťaťa a jeho matky na adrese H.. V čase šetrenia sa v domácnosti zdržiavala matka mal. dieťaťa p. L. a maloletá E.. Matka spolu s mal. dieťaťom obývajú jednopodlažný rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov maloletej p. N. L. a p. C. L.. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj maloletá sestra matky U. L.. Rodinný dom pozostáva z troch izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. Matka s maloletou majú k dispozícii samostatnú izbu s vecami potrebnými pre potreby maloletej. Celá domácnosť je riadne a účelne zariadená, v čase šetrenia bola čistota a poriadok v domácnosti na požadovanej úrovni. Mesačné náklady na domácnosť matka maloletej nevedela uviesť, nakoľko tieto hradí stará matka maloletej, matka na domácnosť prispieva sumou 150 Eur. Matka uviedla, že s domnelým otcom nikdy nežili v spoločnej domácnosti, v januári ukončili vzťah, napriek tomu, že bola tehotná. Otec popieral, že je otcom maloletej. Matka však udržiava pravidelný kontakt s rodinou domnelého otca. 5. Zo správy UPSVR Piešťany zo dňa 24.11.2021 vyplýva, že dňa 22.11.2021 prešetrením pomerov na adrese H. X, bolo zistené, že ide o 2-izbový rodinný dom patriaci do podielového spoluvlastníctva Š.U. G., v ktorom žije spolu s jej dvoma synmi, domnelým otcom W. G. 01.10.1996 a Y. G.. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 250 €, ktoré uhrádza p. Š. G.. W. G. prispieva na chod domácnosti mesačne sumou 150 €. Mal. E. nemá v uvedenej domácnosti k dispozícii detskú izbu ani samostatné lôžko. V čase šetrenia v domácnosti bola hygiena na objektívne nižšej úrovni, nakoľko ide o starší rodinný dom, v ktorom je zvýšená vlhkosť a výskyt plesní. W. G. je zamestnaný v spoločnosti EKOM spol. s.r.o., ako brúsič a jeho čistý mesačný príjem je 730 €. Z vyjadrení p. G. vyplynulo, že nie je uvedený rodnom liste
maloletej, a nie je si istý či je jej biologickým otcom, keďže matka, podľa p. G., mala viacero známostí. S matkou maloletej sú v sporadickom kontakte, mal. E. videl dvakrát, raz prišla matka s maloletou do jeho domácnosti a raz ju išiel pozrieť on. Vzhľadom na uvedené p. G. neprispieva na výživu maloletej. 6. Na pojednávaní dňa 17.02.2021 muž, ktorého otcovstvo k maloletému dieťaťu malo byť určené pred súdom uznal svoje otcovstvo k maloletej E.. Následne uzatvorili rodičia maloletého dieťaťa rodičovskú dohodu tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia. Kolízny opatrovník navrhol súdu prednesenú rodičovskú dohodu schváliť. 7. Podľa § 84 Zákona o rodine (ďalej ZR), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 8. Podľa § 94 ods. 1 ZR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 9. Podľa § 94 ods. 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 10. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 11. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 12. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 13. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. 14. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 19. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 20. Nakoľko muž, ktorého otcovstvo, malo byť určené k maloletému dieťaťu, na pojednávaní uznal svoje otcovstvo k maloletej, súd pristúpil k úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pričom z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá má t. č. 16 mesiacov, je zdravá a nachádza sa v celodennej starostlivosti matky. Matka s maloletou žije v rodinnom dome so svojimi rodičmi. Jej príjem je tvorený iba rodičovským príspevkom a prídavkami na maloletú v celkovej výške 409 Eur. Na náklady spojené s bývaním rodičom dáva 150,- Eur. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec dieťaťa býva t. č. v podnájme v Eden hoteli Piešťany, pracuje u zamestnávateľa EKOM spol. s.r.o., má mesačný čistý príjem vo výške 746,73 eur + 13. a 14., za nájom platí mesačne 315 eur, spláca pôžičky vo výške 240 eur. Jeho zdravotný stav je dobrý. Okrem maloletej má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej U., ktorá má 6 rokov, a na ktorú výživu bol zaviazaný prispievať sumou 140,- Eur (+ 16 eur mesačne dlh na výživnom). 21. Rodičia maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 17.02.2022 uzatvorili rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú oprávnení zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou
100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Dohodou rodičov zostáva styk otca s maloletou neobmedzený. 22. Na základe citovaných ustanovení a vyššie uvedeného, súd určil otcovstvo k maloletému dieťaťa a schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia, nakoľko mal za preukázané, že dohoda rodičov je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, je v záujme maloletého dieťaťa a zodpovedá možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. 23. Vzhľadom na to, že v konaní bolo dňa 13.10.2021 nariadené znalecké dokazovanie, pričom pred vypracovaním znaleckého posudku došlo v konaní k dobrovoľnému uznaniu otcovstva k maloletej domnelým otcom, bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku č. III. 24. Súdom ustanovený znalec predložil súdu vyúčtovanie dňa 16.02.2022. Znalečné si uplatnil v celkovej výške 96,28 €. 25. Podľa § 260 C.s.p. ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu. 26. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak. 27. Podľa ustanovenia § 5 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. znalcovi patrí paušálna odmena za a) podanie vyžiadaného písomného stanoviska o stave rozpracovania znaleckého úkonu 6,64 eura, b) prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 eura, c) prešetrovanie pri vykonaní znaleckého úkonu 6,64 eura; prešetrovaním sa rozumie najmä nahliadnutie do registrov alebo archívov s prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. c) zákona. 28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. 29. Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za a) každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2, 66 eura; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme, b) vyhotovenie jedného čiernobieleho listu písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,10 eura za formát A4 a 0,20 eura za formát A3, c) vyhotovenie farebného listu s grafickým obsahom písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,83 eura za formát A4 a 1,66 eura za formát A3, d) vyhotovenie jednej fotografie vo výške 0,66 eura, e) vyhotovenie zvukového záznamu vo výške 0,07 eura za každú jednu sekundu zvukového záznamu, f) vyhotovenie obrazového záznamu vo výške 0,13 eura za každú jednu sekundu obrazového záznamu. 30. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. výška náhrady cestovných výdavkov sa určí prostredníctvom paušálnej náhrady, 3) ak táto vyhláška neustanovuje inak. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ môže použiť osobné motorové vozidlo len so súhlasom súdu alebo iného orgánu verejnej moci. V prípade neudelenia súhlasu má znalec, tlmočník alebo prekladateľ nárok na náhradu cestovných výdavkov vo výške určenej pre hromadnú dopravu. Do cestovných výdavkov sa zahŕňa aj stravné. 31. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. pri znaleckom úkone, tlmočníckom úkone alebo prekladateľskom úkone, ktorý sa má vykonať v mieste, ktoré nie je miestom výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti, patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času vo výške 3,32 eura za každú aj začatú hodinu. 32. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ak bolo vykonanie znaleckého úkonu, tlmočníckeho úkonu alebo prekladateľského úkonu v termíne požadovanom zadávateľom odrieknuté po tom, čo sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dostavil na miesto určené zadávateľom, patrí mu za čas strávený čakaním na vykonanie úkonu náhrada za stratu času vo výške 3,32 eura za každú aj začatú hodinu. 33. Súd preskúmal predložené vyúčtovanie a vyúčtovanie znalca považoval za správne v zmysle vyhlášky č. 491/2004 Z. z., preto mu priznal znalečné v celkovej výške 96,28 €.
34. Súd uznesením č. k. 32Pc/40/2021- 34 zo dňa 20.10.2021 priznal znalcovi preddavok na trovy dôkazu vo výške 550 eur, ktorá suma bola poukázaná znalcovi 11.11.2021 (2/2021) zo štátneho rozpočtu. Nakoľko znalcovi bola priznaná suma znalečného vo výške 96,28 eur, nespotrebovanú časť preddavku je povinný vrátiť súdu ako to vyplýva z výroku č. V. 35. Podľa § 49 C.m.p. účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. 36. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 37. Štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Rozhodujúcim je pritom výsledok konania. Môže ním byť plný úspech jedného účastníka konania alebo čiastočný úspech každého účastníka konania. 38. Tunajší súd o trovách štátu rozhodol v zmysle § 57 CMP s prihliadnutím na § 259 a § 260 CSP, kedy na pojednávaní dňa 17.02.2022 rozhodol o tom, že otec maloletého dieťaťa je povinný nahradiť matke trovy konania v rozsahu 100 %, nakoľko v konaní súd vyhovel návrhu matky v plnom rozsahu. Teda úspech v konaní mala navrhovateľka a naopak odporca v konaní úspech nemal. S poukazom na uvedený princíp, ak v priebehu konania o určenie otcovstva vznikajú trovy štátu tým, že zo štátneho rozpočtu je zaplatený preddavok na trovy dôkazu, štát, ktorému vznikli trovy, je oprávnený žiadať od účastníka konania, ktorý nebol úspešný, aby tie trovy štátu nahradil. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku č. VI. a VII. 39. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 41. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. 42. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 43. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 44. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 46. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Zákon však pripúšťa výnimky, pričom takou výnimkou je § 53 CMP, ktoré pripúšťa v uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe úspechu v konaní, ak to možno spravodlivo požadovať. Tunajší súd vyhovel návrhu navrhovateľky rozsudkom, teda podľa § 53 CMP bola navrhovateľka úspešná v konaní, pričom odporca úspešný nebol. Z konania vyplynulo, že navrhovateľka návrh podala po roku a pol od narodenia maloletej z dôvodu, že verila v to, že zo strany otca dôjde k dobrovoľnému uznaniu otcovstva. K uvedenému však došlo len po podaní návrhu, kedy matke už vznikli trovy v konaní. Vzhľadom na uvedené, bol navrhovateľke priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Navrhovateľka bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, teda navrhovateľke vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré však do vyhlásenia rozsudku neboli vyčíslené a súdu predložené. O výške trov právneho zastúpenia bude teda rozhodnuté samostatným rozhodnutím. 47. Podľa prvej vety § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. 48. Podľa položky 9 sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) z návrhu na začatie konania vo veciach určenia rodičovstva vznikne navrhovateľovi poplatková povinnosť vo výške 66 eur. Vzhľadom však na to, že navrhovateľka bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdnych poplatkoch
(na základe uznesenia č. k. 32Pc/40/2021-23 zo dňa 07.10.2021) súd povinnosť uhradiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 2 uložil odporcovi, ktorý nebol úspešný v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky, odporca a kolízna opatrovníčka, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali. Proti výroku IV a V. je prípustné odvolanie pre znalca a to v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Proti výroku VI. a VII. je prípustné odvolanie pre predsedu Okresného súdu Galanta a to v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Proti výroku č. III nie je možné podať odvolanie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.