Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-792-2001.pdf
PDF · 78.84 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2Er/792/2001
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Bratislava, Cintorínska 21 proti povinnému V. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., O. XXX/ XX o vymoženie povinnosti zaplatiť 1 965,25 Eur (59 205,-Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so sídlom Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno uznesením č.k. XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 31. 07. 2020, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, rozhodol tak, že námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 26. 03. 2020 proti paušálnym trovám exekúcie odmietol a v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodné. Vyššia súdna úradníčka rozhodnutie odôvodnila tým, že obsahom námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bola jeho pochybnosť o tom, či predmetná exekúcia bola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií (ďalej len CRE) včas, a teda namietal, či s poukazom na § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), súdnemu exekútorovi vznikol alebo nevznikol nárok na paušálne trovy exekúcie, pretože exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v CRE. K uvedenému vyššia súdna úradníčka konštatovala, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. To platí rovnako o základe, ako aj o výške paušálnych trov. Exekučný súd teda nemá oprávnenie posudzovať okolnosti uvedené oprávneným. Zo znenia ZoUNEK je zrejmý úmysel zákonodarcu ponechať v kompetencii exekučného súdu preskúmavať zákonnosť upovedomenia o zastavení starej exekúcie len vo vzťahu k okolnostiam súvisiacim so samotným zastavením exekúcie, inak povedané, či došlo alebo nedošlo k zastaveniu exekúcie v súlade so ZoUNEK, a teda či exekútor postupoval správne, keď vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Posudzovanie upovedomenia v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie však podľa názoru exekučného súdu do prieskumnej právomoci exekučného súdu v žiadnom ohľade nepatrí. Zároveň poukázala na to, že oprávnený samotné svoje tvrdenie o tom, že k zapísaniu exekúcie do CRE nedošlo včas, nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Nepovažovala ho za preukázané, a teda nemohla z neho vychádzať ani pri svojom rozhodovaní. Ďalšou bola námietka, že v predmetnom exekučnom konaní nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, a teda nedošlo ani k zastaveniu exekúcie zo zákona. K uvedenému vyššia súdna úradníčka uviedla, že relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel a uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. V danom prípade tak nenastala relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK a k zastaveniu predmetnej exekúcie došlo zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK uplynutím rozhodnej doby. Zároveň vyššia súdna úradníčka
vyhodnotila podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie, na ktorý poukazoval, ako nedôvodný.
2. Dňa 13. 08. 2020 oprávnený v zákonnej lehote proti vyššie uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že uznesenie je po vecnej stránke nesprávne a nie je v súlade so zákonom, keď oprávnený namietal v podaných námietkach skutočnosť, že v danom konaní nebol daný dôvod na zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEKu, pretože nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Uvádza, že v predmetnom exekučnom konaní bol súdu daný podnet na preskúmanie vymáhania a zastavenia exekúcie z existencie zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu. Je toho názoru, že v predmetnom exekučnom konaní sú vymáhané pohľadávky, u ktorých došlo k preklúzii práva na ich vymoženie. Tvrdí, že právna skutočnosť preklúzie nastala pred účinnosťou ZoUNEKu a súd sa ňou zo zákona mal zaoberať. Oprávnený svojím podaním poukázal na to, že nastala táto právna skutočnosť a súd je povinný sa s ňou vysporiadať v zmysle zákona a základných princípov súdneho procesného konania. Tvrdí, že nemôže byť na škodu strany sporu fakt, že súd „nestihol“ rozhodnúť o zastavení starej exekúcie napriek tomu, že konanie je postihnuté neodstrániteľnou procesnou vadou. Oprávnený má za to, že v predmetnej starej exekúcii nemohlo dôjsť k vydaniu Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, keď konanie trpí takou vadou, o ktorej je oprávnený rozhodnúť len súd. Ide o základnú procesnú podmienku konania a bez jej odstránenia resp. neodstránenia nemôže dôjsť k akémukoľvek inému rozhodnutiu v konaní. Súd je podľa oprávneného povinný sa najprv vysporiadať s otázkou preklúzie a následne, pokiaľ by konanie mohlo pokračovať, je súdny exekútor oprávnený vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na to, že súdnemu exekútorovi je ZoUNEKom priznaná právomoc súdu ukončiť súdne konanie - exekučné konanie je v konečnom dôsledku povinný rovnako ako súd, sám z vlastnej moci preskúmať procesné podmienky konania. Pokiaľ súdny exekútor dospeje k názoru, že v danej veci nie sú splnené procesné podmienky konania z dôvodu preklúzie práva, nemôže vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie, pretože konanie trpí takou vadou, ktorú nie je možné odstrániť. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že napadnuté rozhodnutie súdu vykazuje známky arbitrárneho rozhodnutia ignorujúceho základné princípy právneho poriadku a žiada, aby súd napadnuté uznesenie zrušil alebo zmenil v zmysle § 250 ods. 2 CSP.
3. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
4. Podľa § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
5. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 250 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
8. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávneného sudkyňa súdu prvej inštancie preskúmala napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky a dospela k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietla.
9. Z obsahu spisu bolo zistené, že poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 008789 zo dňa 23. 07. 2001 bol súdny exekútor JUDr. Juraj Kašinský poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 1 965,25 Eur (59 205,-Sk) na základe exekučného titulu - Rozhodnutia č. 501-250-4105/2000-5 zo dňa 15. 11. 2000. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 08. 08. 2001. Náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského sa stal súdny exekútor JUDr. Peter Kohút. Dňa 28. 02. 2020 súdny exekútor v predmetnej exekučnej veci vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle ZoUNEK. Upovedomenie bolo oprávnenému doručené dňa 29. 02. 2020, s tým,
že v zákonnej lehote oprávnený podal proti upovedomeniu námietky. Podaním zo dňa 27. 03. 2020 exekútor súdu postúpil námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uznesením č.k. 2Er/792/2001 - 48 zo dňa 31. 07. 2020 vyššia súdna úradníčka rozhodla o námietkach oprávneného tak, že námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 04. 03. 2020 proti paušálnym trovám exekúcie odmietla a v prevyšujúcej časti zamietla ako nedôvodné.
10. Proti uzneseniu o námietkach podal sťažnosť oprávnený s tým, že opätovne uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK pre existenciu relatívnej výnimky podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK.
11. Pokiaľ ide o argument podanej sťažnosti tento súd vyhodnotil ako nepodložený a nepreukázaný. Sudkyňa sa v celom rozsahu stotožnila s odôvodnením uvedeným v bodoch 16. až 21. uznesenie č.k. 2Er/792/2001-48. V predmetom prípade sa nesporne jedná o exekúciu začatú pred 1. aprílom 2017, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 08. 08. 2001. Keďže odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi uplynula rozhodná doba piatich rokov, došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK s účinnosťou ku dňu 01. 01. 2020. Pokiaľ oprávnený namietal existenciu relatívnej výnimky podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK spočívajúcu v rozhodovaní súdu o zastavení starej exekúcie z dôvodu preklúzie vymáhaného práva, súd prvej inštancie sa s jeho tvrdením nestotožňuje.
12. Exekučné konanie sa v základe vedie ako nesporové, čo tiež znamená, že exekučný súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a permanentne. Hoci zákonné znenie § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK expressis verbis nešpecifikuje „rozhodovanie o zastavení exekúcie“, tak pri použití teleologického výkladu je celkom nepochybne možné vyvodiť záver, že zákonodarca mal na mysli rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh povinného. Tento výklad najlogickejšie sleduje zámer skutočne ukončiť staré „neefektívne“ exekúcie, pretože v opačnom prípade by len (chtiac či nechtiac) vytvoril priestor pre jeho účelové obchádzanie predovšetkým zo strany oprávneného, ktorý by každých 12 mesiacov mohol podávať obdobný návrh na čiastočné zastavenie exekúcie v akejkoľvek nepatrnej výške a tým by zamedzil naplneniu účelu zákona. Relatívna výnimka, v dôsledku ktorej sa predlžuje rozhodná doba podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, sa logicky nemôže aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie, pretože ak aj má za to, že stará exekúcia sa má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogickému výkladu a výklad ad absurdum je potrebné vždy odmietnuť. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad bude založený na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu tohto ustanovenia, a súd prvej inštancie je tak nesporne toho názoru, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie (§ 2 ods. 1) a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o akomkoľvek podnete na zastavenie exekúcie nie je relatívnou výnimkou.
13. K samotnému podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie vymáhaného práva súd prvej inštancie uvádza, že preklúziu možno definovať ako márne uplynutie ustanovenej doby spôsobujúce nielen zánik nároku, ale aj k zánik samotného práva. Súd na plynutie prekluzívnej doby prihliada z úradnej povinnosti, čo však nezakladá povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ale iba povinnosť brať do úvahy tento dôvod na zastavenie exekúcie bez toho, aby naň musel niektorý z účastníkov konania poukázať. Následné uplynutie prekluzívnej doby samo o sebe nespôsobuje zastavenie exekučného konania. Zo znenia § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 vyplýva, že skutočnosť, či nastal dôvod na zastavenie exekúcie môže posúdiť len exekučný súd, ktorý vždy najprv dôvod zastavenia exekúcie preskúma a účinky mu prizná tým, že exekúciu zastaví svojím rozhodnutím. Exekúcia sa nezastavuje priamo vznikom dôvodu na jej zastavenie (zo zákona), ale až rozhodnutím súdu. V medziach týchto úvah, s ohľadom na zmysel ZoUNEK, tak súd prvej inštancie má za to, že len samotné uplynutie prekluzívnej doby nemôže zakladať dôvod na uplatnenie relatívnej výnimky podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK.
14. Zároveň súd prvej inštancie opäť zdôrazňuje to, čo vyššia súdna úradníčka uviedla v bode 21. napadnutého uznesenia, kde sa zaoberala plynutím lehoty pre výkon rozhodnutia podľa zákona o Sociálnej poisťovni a dospela k záveru, že v čase vydania exekučného titulu nebola lehota pre výkon
rozhodnutia v zákone upravená a neboli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.
15. Súd prvej inštancie nezistil také dôvody, ktoré by zakladali nezákonnosť napadnutého upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody potom súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č.k. 2Er/792/200148-22 zo dňa 31. 07. 2020 ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP)